Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22P-18-2014.pdf
PDF · 113.3 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou vo veci starostlivosti o maloletého Ľ. T., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: I. T., B.. XX.X.XXXX, X. P. X, O., a otca: Ľ. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. P. X, O., O. Č. X. XC W. R., R., X. XSR, U. Í., U. W., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého a o návrhu medzičasom plnoletej oprávnenej na výživné: H. T., B. XX.X.XXXX, bytom u matky, na zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Výživné otca na medzičasom plnoletú H. U.a s účinnosťou od 24.9.2014 zvyšuje zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej H..
II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na H. za obdobie od 24.9.2014 do 30.4.2018 vo výške 3.232,16 eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva zročným celý dlh.
III. Výživné otca na maloletého Ľ. sa s účinnosťou od 24.9.2014 zvyšuje zo sumy 66,39 eur na sumu 120,- eur mesačne, a s účinnosťou od 1.9.2016 na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého Ľ. za obdobie od 24.9.2014 do 30.4.2018 vo výške 2.535,16 eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach vo výške 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva zročným celý dlh.
V. Vo zvyšku sa návrh na zvýšenie výživného zamieta.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 v časti bežného výživného na maloletého Ľ. a medzičasom plnoletú H..
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Matka v čase podania návrhu ešte maloletých detí Ľ. H. H. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od 1.9.2014 zvýšil
výživné na maloletého Ľ. na sumu 150,- eur mesačne a na H. na sumu 200,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že vekom detí sa zvyšujú náklady na ich štúdium, stravovanie ako aj oblečenie a výživné, ktoré otec na základe posledného rozhodnutia č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 hradí nepostačuje na uspokojenie všetkých ich potrieb. H. začala dňa 1.9.2014 navštevovať strednú školu, pričom sa podstatne zvýšili jej náklady na štúdium, oblečenie ako i ostatné náklady. Maloletý Ľ. bol v čase podania návrhu už žiakom 8. ročníka ZŠ. Matka v návrhu uviedla, že maloleté deti sa tiež zúčastňujú školských výletov, exkurzií a kultúrnych podujatí, s čím sú tiež spojené výdavky. Otec maloletých od roku 2004 žije v zahraničí a od toho času nenavštevuje maloletých a ani nie je s nimi v žiadnom inom kontakte.
2. Súd sa vo veci pokúsil doručiť návrh spoločne s jeho prílohami a výzvou na vyjadrenie otcovi maloletých detí, a to tak na adresu trvalého pobytu v SR, ako i opakovane do zahraničia na adresu jeho aktuálneho pobytu v U. Í., avšak doručovanie, vrátane doručovania cestou justičnej spolupráce v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, bolo opätovne neúspešné, keď zásielky zaslané otcovi na adresu pobytu v SR sa súdu vrátili s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote” a orgány justičnej spolupráce v Severnom Írsku vrátili doručované písomnosti s oznámením o nedoručení dokumentov s tým, že doručovateľ napriek viacerým pokusom nebol schopný skontaktovať sa s otcom maloletých na poskytnutej adrese (preklad oznámenia čl. 140,141). Vzhľadom na uvedenú nemožnosť doručenia písomností otcovi detí, bol návrh s prílohami a výzvou na vyjadrenie otcovi doručený v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a to dňa 2.2.2018. Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s návrhom, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni (čl. 12,13), oznámením Sociálnej poisťovne (čl. 15,16), vyjadrením procesného opatrovníka (čl. 17), odpoveďou ÚPSVaR Trnava (čl. 18), odpoveďou Daňového úradu (čl. 19), potvrdením o návšteve školy ( čl.21), potvrdením o platbách (čl. 22 až 25), oznámením adresy otca (čl. 53), lustráciou v Registri obyvateľov (čl. 61), prekladom výsluchu otca v Írsku (čl. 123-128), prekladom potvrdenia o nedoručení písomností otcovi (čl. 140-142), potvrdením o návšteve školy (čl. 155, 156), potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa ( čl. 159, 160), prehľadom mesačných výdavkov (čl. 161), platobným príkazom (čl. 162, 163), potvrdeniami o výške príjmu matky (čl. 164 až 168), obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16C/111/2006, potvrdením o úhrade výživného (čl. 176,177), výsluchom matky, výsluchom oprávnenej na výživné a výsluchom otca detí cestou Justičnej spolupráce, keď pojednával v neprítomnosti otca maloletého, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.
4. Rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 bolo rozvedené manželstvo rodičov detí, maloleté deti Ľ. H. H. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z pripojeného spisu sp. zn. 16C/111/2006 súd zistil, že v čase rozhodnutia súdu mala matka čistý mesačný príjem vo výške cca 414,- eur (12.500,- Sk), otec uvádzal príjem vo výške cca 1.493,- eur (45.000,- Sk) mesačne. V čase vydania rozsudku mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť iba k maloletým deťom Ľ. H. H.. T. Ľ. mal v čase rozhodnutia X H. L. G. a H. X G..
5. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 26.3.2018 uviedla, že žiada výživné zvýšiť na maloletého Ľ., nakoľko sa zvýšili jeho výdavky, uplynula dlhá doba od posledného rozhodnutia. Prehľad výdavkov doložila písomne. Býva s deťmi u jej otca, v trojizbovom byte. Otcovi platí na bývanie 100,- eur každý mesiac. Taktiež má náklady na benzín v sume 60,- eur mesačne. Vlastní polovičný podiel na rodinnom dome, v ktorom býva jej mama, ktorá tam má doživotné právo užívania. Hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. V čase podania návrhu maloletý Ľ. chodil do 8. ročníka ZŠ. Od X.X.XXXX nastúpil na Strednú školu dopravnú, teraz je v druhom ročníku. Čo sa týka platenia výživného otcom tento platil v r. 2014 na maloletého Ľ. 100,- eur mesačne. Neskôr začal platiť už iba 133,- eur na obe deti, nevie presne, ktorý to bol mesiac. Odvtedy platil už iba týchto 133,- eur, za február, marec 2018 nezaplatil nič. Na pojednávaní dňa 4.5.2018 dodala, že otec neuhradil výživné ani za mesiac apríl 2018.
6. V čase podania návrhu maloletá H., ktorá medzičasom nadobudla plnoletosť sa na pojednávaní dňa 26.3.2018 pripojila k návrhu matky na zvýšenie výživného, s tým, že žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od podania návrhu na sumu 150,- eur mesačne. Pri výsluchu účastníka uviedla, že žiada zvýšiť výživné na sumu 150,- eur, nakoľko jej výdavky sa zvýšili. V čase podania návrhu bola žiačkou prvého ročníka
SŠ. Teraz je v 4. ročníku. Ohľadom výdavkov odkázala na prehľad mesačných výdavkov, ktorý doložila do spisu matka. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Ohľadom platieb výživného otcom taktiež odkázala na vyjadrenia matky.
7. Procesný opatrovník sa vo veci vyjadril písomne (čl. 17), pričom odporučil návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť primerane k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám a veku maloletých, keď od posledného rozhodnutia uplynula dlhá doba. Na pojednávaniach sa následne pridržiaval svojho písomného vyjadrenia.
8. Otec pri výsluchu účastníka uskutočneného v Severnom Írsku dňa 2.8.2017 cestou Justičnej spolupráce v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (zápisnica s prekladom čl. 117-128) uviedol, že v U. Í. žije od augusta XXXX, jeho adresa je XC W. R., R., X. XSR, U. Í.. Je zamestnaný s príjmom cca 1.200,- L mesačne v čistom, nemá manželku ani partnerku. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletému W. T., B. XX.XX.XXXX H. W. G., B. XX.X.XXXX. W. platí mesačne 60,- L podľa dohody s jeho matkou. Čo sa týka W., s jeho matkou sa delia o opatrovníctvo, pričom keď sa ich vzťah rozpadol, prenechal jej svoj majetok v ich dome, čím prispel na starostlivosť o neho. Otec je nájomcom jednoizbového bytu na uvedenej adrese s mesačným nájmom 385,- L, vlastní motorové vozidlo Volkswagen Passat 2010. Nehnuteľnosť nevlastní. Jeho mesačné náklady sú nasledovné: 60,- L výživné (W.), 133,- eur výživné na H. H. Ľ., 385,- L nájom, 20,- L nájom, 20,- L plyn, 27,- L internet, 10,- L telefón, 41,- L pôžička, 50,- L poistenie auta, 80,- L pohonné hmoty, L50,- L jedlo. Jeho fyzické zdravie je v poriadku, ale trpí úzkosťou, nedávno trpel duševným ochorením a ešte sa zotavuje, v januári 2017 sa pokúsil spáchať samovraždu, lebo sa nedokázal vyrovnať so životnými tlakmi, pracuje na 12-hodinové nočné aj denné smeny.
9. Podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Podľa čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu. Podľa čl. 3 bod 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Ľ. je zčasti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého s účinnosťou od 24.9.2014 zo sumy 66,39 eur na sumu 120,- eur mesačne, a s účinnosťou od 1.9.2016 na sumu 150,- eur mesačne (výrok III. rozsudku). Taktiež návrh medzičasom plnoletej H. považoval súd za dôvodný a výživné otca na ňu zvýšil s účinnosťou od 24.9.2014 zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne, s tým, že otca zaviazal výživné platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej H. (výrok I. rozsudku).
11. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane detí (uplynulá doba v čase podania návrhu viac ako 7 rokov, v čase rozhodnutia viac ako 10 rokov, nástup detí na strednú školu) odôvodňujúcej potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca.
12. K zmene pomerov na strane maloletého Ľ. prišlo z dôvodu jednak uplynutia 7 rokov (v čase podania návrhu) od času poslednej úpravy, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal šesť a pol roka a v čase podania návrhu už bol žiakom 8. ročníka ZŠ (mal skoro 14 rokov), následne 1.9.2016 nastúpil na strednú školu (potvrdenie o návšteve školy čl. 156), čo všetko prináša so sebou zvýšené náklady na maloleté dieťa. Maloletý tak od ostatného rozhodnutia vyrástol z malého chlapca na tínedžera, čomu zodpovedá i zvýšenie jeho odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie a záujmy. Súd za odôvodnené výdavky maloletého považuje výdavky podľa prehľadu na čl. 161 vo výške celkom mesačne 230,- eur (strava 100,- eur, bývanie v prepočte na maloletého 25,- eur (príspevok matky 100,- eur/ 4 osoby v domácnosti matky), cestovné 16,- eur, oblečenie 30,- eur, školské pomôcky 15,- eur, hygiena 15,- eur, mobilný telefón 20,- eur, týždenná praktická exkurzia v škole 100,- eur t.j. v prepočte na 1 mesiac 8,- eur). Pri ustálení uvedenej výšky nevyhnutných výdavkov maloletého na sumu 230,- eur mesačne má súd za to, že v záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého je, aby sa otec na nich podieľal vo zvýšenej miere ako v sume 66,39 eur mesačne (ktorá suma pokrýva menej ako polovicu nevyhnutných výdavkov maloletého, ktorý je pritom v starostlivosti matky, otec ho nenavštevuje a nijako mu neprispieva nad určené výživné), preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.
13. K zmene pomerov na strane medzičasom plnoletej H. prišlo z dôvodu jednak uplynutia 7 rokov (v čase podania návrhu) od času poslednej úpravy, keď v čase predchádzajúceho rozhodnutia mala osem rokov a bola žiačkou na prvom stupni ZŠ, v čase podania návrhu, t.j. od 1.9.2014 už nastúpila na strednú školu (potvrdenie o návšteve školy čl. 21, 155), čo všetko prináša so sebou zvýšené náklady, keď v čase ostatného rozhodnutia ešte maloletá H. medzičasom dospela, resp. v čase podania návrhu mala 15 a pol roka, čomu zodpovedá i prirodzené zvýšenie jej odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie a záujmy. Súd za odôvodnené výdavky oprávnenej H. považuje výdavky podľa prehľadu na čl. 161 vo výške celkom mesačne 241,- eur (strava 100,- eur, bývanie v prepočte na H. 25,- eur (príspevok matky 100,- eur/ 4 osoby v domácnosti matky), cestovné 16,- eur, oblečenie 30,- eur, školské pomôcky 20,- eur, hygiena 20,- eur, mobilný telefón 20,- eur, prax v škole 10,- eur). H. nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Pri ustálení výšky výdavkov H. na sumu 241,- eur mesačne, a to bez pripočítania mimoriadnych ročných výdavkov (napr. sporenie na stužkovú - čl. 162) má súd za to, že v záujme zabezpečenia jej potrebnej výživy je, aby sa otec na nich podieľal vo zvýšenej miere ako v sume 66,39 eur mesačne (ktorá suma pokrýva menej ako polovicu nevyhnutných výdavkov, pričom H.
stále býva v domácnosti matky, pričom otec nad určené výživné neprispieva), preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.
14. Matka mala za obdobie roku 2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 616,70 eur, v roku 2015 vo výške 651,- eur, v roku 2016 vo výške 709,- eur a v roku 2017 vo výške 790,- eur, a v roku 2018 vo výške 748,- eur (potvrdenia čl. 164 -168). Oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia sa tak jej príjem postupne zvyšoval, avšak uvedené zvýšenie súd vzhľadom na časový odstup od predchádzajúceho rozhodnutia považuje za zvýšenie zodpovedajúce približne rastu životných nákladov, a teda neodzrkadľujúce sa vo zvýšení životnej úrovne matky z tohto titulu. Matka je poberateľkou prídavkov na deti vo výške aktuálne 47,36 eur (čl. 159, 160), v čase podania návrhu poberala prídavok na deti vo výške celkom 47,04 eur (čl. 18). Matka žije v spoločnej domácnosti v byte, ktorý patrí jej otcovi, s jej otcom a deťmi. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Vlastní polovičný podiel na rodinnom dome, v ktorom býva jej mama, ktorá v ňom býva a má tam právo doživotného užívania, hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní.
15. Otcovi od posledného rozhodnutia pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým synom W. T., narodenému XX.XX.XXXX (ktorý mal v čase podania návrhu X G., H. T. X G.) a W. G., B. XX.X.XXXX, ktorá vyživovacia povinnosť otcovi vznikla až po podaní návrhu (aktuálne má maloletý 2 roky), pričom na maloletého otec prispieva sumou cca 70,- eur mesačne po dohode s jeho matkou. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému W. otec plní najmä formou delenej osobnej starostlivosti s jeho matkou, ktorej taktiež prenechal svoj majetok v ich dome, čím prispel na starostlivosť o neho. Čistý mesačný príjem otca je vo výške cca 1.200 L (cca 1.370,- eur). Otec je nájomcom jednoizbového bytu s mesačným nájmom 385,- L, vlastní motorové vozidlo Volkswagen Passat 2010. Jeho mesačné náklady sú 60,- L výživné (W.), 133,- eur výživné na H. H. Ľ.Í., 385,- L nájom, 20,- L nájom, 20,- L plyn, 27,- L internet, 10,- L telefón, 41,- L pôžička, 50,- L poistenie auta, 80,- L pohonné hmoty, L50,- L jedlo, t.j. celkom výdavky bez vyživovacích povinností 683,- L mesačne. Po odpočítaní otcom uvádzaných pravidelných výdavkov od jeho mesačných príjmov otcovi zostáva suma cca 517,- L mesačne (587,- eur).
16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je nevyhnutné zvýšiť výživné otca na obe deti, a to u maloletého Ľ. zo sumy 66,39 eur s účinnosťou od podania návrhu, v ktorom čase bol žiakom 8. ročníka a od poslednej úpravy uplynulo viac ako sedem rokov na sumu 120,- eur mesačne a následne s účinnosťou od 1.9.2016 (t.j. od nástupu na strednú školu) na sumu 150,- eur mesačne, a u H. s účinnosťou od podania návrhu, v ktorom čase už navštevovala 1. ročník strednej školy, zo sumy 66,39 eur na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné súd považuje za zodpovedajúce potrebám detí, ako i možnostiam a schopnostiam otca. Súd pri určení sumy zvýšeného výživného bral do úvahy skutočnosť, že otcovi maloletého pribudli od posledného rozhodnutia ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom jeho príjem zostal zachovaný na obdobnej úrovni ako pri predchádzajúcom rozhodnutí, keď súd má za to, že je potrebné prihliadať najmä na zvýšenie výdavkov na strane detí a dĺžku času uplynulého od posledného rozhodnutia, keď otec si pri zakladaní novej rodiny musí byť vedomý existujúcej vyživovacej povinnosti k deťom z predchádzajúceho vzťahu a existencia nových vyživovacích povinností nesmie byť na ujmu skorším deťom.
17. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 120,- eur mesačne (mal. Ľubomír do nástupu na strednú školu), resp. 150,- eur u oboch detí mesačne od ich nástupu na strednú školu, považuje súd vzhľadom k ich odôvodneným potrebám s prihliadnutím na ich vek (aktuálne skoro 18 a 19 rokov), časový odstup od predchádzajúceho rozhodnutia, ako i vzhľadom k príjmu matky, ktorý je napriek postupnému zvyšovaniu stále výrazne nižší ako príjem otca detí, ako aj vzhľadom k celkovým možnostiam a schopnostiam otca, a to aj s prihliadnutím k tomu, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, za primeranú. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 1.370,- eur mesačne, rešpektujúc judikatúrou zakotvené pravidlo, že výživné rodiča na všetky jeho deti má byť v rozmedzí 20 - 30% čistého príjmu povinnej osoby, keď otcovi určené zvýšené výživné na všetky jeho deti (vrátane mal. W., keď na mal. W. plní v súčasnosti vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti) celkom v sume 370,- eur predstavuje cca 27% jeho čistého príjmu. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že otec, ako sám uviedol, platí v súčasnosti na svojho maloletého syna W. výživné vo výške cca 70,- eur mesačne, pritom maloletý je dvojročné dieťa, ktorého výdavky sú vzhľadom na jeho vek podstatne nižšie, ako výdavky jeho už dospelého, resp. skoro dospelého dieťaťa, keď všetky deti majú právo na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne, resp. právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd má pritom za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na jeho deti v uvedenej výške, t.j. celkom 370,- eur
mesačne, a to i spoločne so splátkami zročného výživného v sume celkom 460,- eur, keď otcovi by po odpočítaní ním uvedených pravidelných mesačných výdavkov mala zostať z jeho príjmu mesačne suma cca 590,- eur. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie výživného celkom o 83,- eur (pri výživnom stanovenom na 150,- eur mesačne) na každé z detí predstavuje rozpočítajúc ho na uplynulé roky zvýšenie výživného na plnoletú H. ročne o 12,- eur a na maloletého Ľ. ročne o 9,- eur, pričom súčasne rešpektuje zásadu, že osoba, v ktorej osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza by nemala uhrádzať viac ako cca 1/3 nevyhnutných výdavkov dieťaťa. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že otec sa vzhľadom na svoj dlhodobý pobyt v zahraničí nepodieľal na starostlivosti o deti žiadnou inou formou ako úhradou výživného.
18. V dôsledku zvýšenia výživného na deti odo dňa podania návrhu (nie od dátumu 1.9.2014, ako požadovala v návrhu matka, keď výživné je možné najskôr zvýšiť v zmysle § 77 ods. 1 ZR odo dňa začatia súdneho konania, keď súd nemal za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali spätné priznanie zvýšeného výživného, keď matka neuviedla dôvody, pre ktoré podala návrh dňa 24.9.2014, a nie už dňa 1.9.2014), súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.9.2014 do 30.4.2018, ktorý činí na H. 3.232,16 eur (otec platil v mesiacoch 9/2014 - 2/2016 výživné 100,- eur, následne platil výživné 66,50 eur na každé z detí (potvrdenie o platbách čl. 176,177), pričom podľa tvrdení matky výživné za mesiace 2/2018-4/2018 nezaplatil vôbec, a teda za mesiac 9/2014 má otec nedoplatok 11,66 eur ( 50 eur / 30 dní x 7 dní), za mesiace 10/2014 - 2/2016 nedoplatok 17 x 50,- eur, za mesiace 3/2016-1/2018 nedoplatok 23x 83,50 eur a za mesiace 2/2018-4/2018 nedoplatok 3 x 150,- eur. Nedoplatok na výživnom na maloletého Ľubomíra predstavuje za uvedené obdobie sumu 2.535,16 eur (za mesiac 9/2014 má otec nedoplatok 4,66 eur ( 20 eur / 30 dní x 7 dní), za mesiace 10/2014
- 2/2016 nedoplatok 17 x 20,- eur, za mesiace 3/2016-8/2016 nedoplatok 6 x 53,50 eur, za mesiace 9/2016 -1/2018 nedoplatok 17 x 83,50 eur a za mesiace 2/2018-4/2018 nedoplatok 3 x 150,- eur). Súd z dôvodu veľmi vysokej sumy nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach, a to u H. po 50,- eur mesačne a u Ľ. po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výroky II. a IV. rozsudku). Súd nenastavil splátky zročného výživného na vyššiu sumu, prihliadajúc k tomu, aby bol otec dlhodobo schopný hradiť zvýšené výživné vrátane splátok zročného výživného (takto celkom v sume 460,- eur, už vrátane výživného na mal. W.).
19. Keďže súd návrhu matky nevyhovel v plnom rozsahu, vo výroku V. rozsudku návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol.
20. Týmto rozsudkom súd vo výroku VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/111/2006-23 zo dňa 5.4.2007 v časti bežného výživného na maloletého Ľ. a medzičasom plnoletú H..
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (výrok VII.).
22. Súd vo výroku VIII. rozsudku štátu nepriznal náhradu trov konania vzniknutú v konaní v podobe prekladateľského uhradeného v konaní ustanovenej prekladateľke z dôvodu potreby realizácie dožiadaní do bydliska otca v Severnom Írsku, nakoľko tieto výdavky otec nezavinil a súvisia s charakterom konania ako veci s cudzím prvkom, ako ani náhradu trov konania vzniknutých úhradou nákladov v súvislosti so žiadosťou o doručenie písomností otcovi v Severnom Írsku (uznesenie čl. 65), keď realizované doručovanie cestou Justičnej spolupráce nebolo nakoniec úspešné, a tak uložiť otcovi úhradu týchto nákladov súd nepovažoval za spravodlivé ani dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.