Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-17-2016.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo v právnej žalobcu: 1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX a 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 60, obaja žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava č. 215, proti žalovanému: Peter Šillák, nar. 19.10.1954, bytom Babín 59, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát, Námestovo, Hviezdoslavova 49, v konaní o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1/ a 2/ v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú výlučnými vlastníkmi pozemku, ktorý je zobrazený ako C-KN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, v obci a k.ú. Babín, v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, zhotovený geodetom Ing. Jaroslavom Genšorom. Tento geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 5. 2. 2016 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku, zobrazeného v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovanom geodetom Ing. Jaroslavom Genšorom ako C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2 v k.ú. N.. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je na LV č. XXXX pre k.ú. N. evidovaný ako výlučný vlastník pozemku C KN parcela č. XX/X - orná pôda vo výmere 548 m2. V prírode sa sporná časť uvedeného pozemku, zodpovedajúca parcele, novovytvorenej geometrickým plánom, nachádzala v oplotenom dvore žalobcov ako aj pod stavbou ich hospodárskej budovy. Žalobcovia kúpnou zmluvou č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX nadobudli od matky A. G. a starej matky H. O. nehnuteľnosti v k.ú. N., okrem iných aj rodinný dom XX, hospodárske budovy a dvor vo výmere 647 m2 za cenu 25 728,- Kčs. Kúpnu zmluvu vypracoval notár, účastníci doložili k prevodu všetky potrebné úradné súhlasy, prebehla jej registrácia a žalobcovia sa považovali za vlastníkov domu aj celého oploteného pozemku vo výmere 647 m2. V rámci konania ROEP v obci N. v roku 2002 žalobcovia zistili, že ich kúpna zmluva sa stratila a nebola evidovaná v údajoch vtedajšej geodézie. Až v roku 2010 sa žalobcom podarilo kúpnu zmluvu získať a oboznámiť sa s jej obsahom. Následne v roku 2010 pri prevode domu a pozemku na syna H. G. žalobcovia zistili, že sporný pozemok C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2 aj s plochou pod 80-ročnou maštaľou nemajú zapísanú na seba. Následne zistili, že sporný pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností na žalovaného. Žalobkyňa 2/ následne oboznámila so svojím zistením žalovaného a ten sa vyjadril, že sporný pozemok im dobrovoľne vydá a prepíše, ak si pripravia podklady - geometrický plán. Z tohto dôvodu si žalobkyňa 2/ v roku 2013 dala vypracovať geometrický plán; žalovaný sa však následne vyjadril, že pozemok dobrovoľne žalobcom nevydá a bude požadovať odstránenie plota z pozemku. Po tomto probléme žalobcovia začali zisťovať miestne pomery a zistili, že ešte medzi ich právnymi predchodcami mali prebehnúť v roku 1930 po
požiari v obci N. pozemkové výmeny častí susedných pozemkov. Išlo o výmeny medzi P. S. ( starý otec žalovaného ) a M. O. ( starý otec žalobcu 1/ ). Po týchto výmenách v roku 1934 si uvedení na takto získaných pozemkoch postavili hospodárske budovy a každý po tejto výmene užíval vymenené pozemky ako svoje. Tieto výmeny však neboli evidenčne zaznamenané a právni nástupcovia pôvodných vlastníkov si takto vymenené pozemky vyporiadavali v konaniach ROEP alebo postupom podľa zákona č. 293/1992 Zb. V konaní ROEP však žalobcovia ani žalovaný nemali vypracovaný geometrický plán a tak nezistili nesúlad vo výmerách vyporiadavaných pozemkov. Žalovaný tiež vychádzal z uvedených pozemkových výmen a uplatnil si nárok na vyporiadanie pozemkov ( aj časť z PKN parcely č. XXX z PKN protokolu č. XXX ) z mena M. O. s odvolaním na pozemkové výmeny jeho rodičov od pôvodných pozemkovoknižných vlastníkov. Aj sestra žalovaného V. G. si z PKN parcely č. XXX osvedčila na základe osvedčenia o držbe pozemok vo výmere 73 m2. Napriek jasne deklarovaným výmenách susedných pozemkov aj zo strany žalovaného a jeho príbuznej však žalovaný odmieta sporný pozemok žalobcom vydať. Právny predchodca žalovaného P. S., nar. XX. X. XXXX, zomrelý XX. X. XXXX nikdy nevyzval žalobcov vydať sporný pozemok. V čase výstavby kamennej budovy maštale na spornom pozemku v roku 1934 nikdy nevzniesol voči výstavbe námietky. P. S. tiež sám zhotovoval oplotenie na oddelenie sporného pozemku od jeho pozemkov. Voči žalobcom alebo ich právnym predchodcom nikdy neviedol súdne konanie o vydanie sporného pozemku. Od roku 1934 do roku 1973 sporný pozemok užívali právni predchodcovia žalobcov a žalovaný ani jeho predchodcovia na tento pozemok ani nevstupovali. Dôkazom o pozemkových výmenách bolo zastavanie častí vymenených pozemkov a ich oplotenie, ktoré vždy staval starý otec žalovaného P. S.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 11. 1973 a po fyzickom prevzatí a užívaní všetkých stavieb ako aj sporného pozemku boli obaja žalobcovia presvedčení, že sú vlastníkmi rodinného domu, hospodárskej budovy ako aj celého oploteného pozemku, ktorý oddávna nerušene a dobromyseľne tiež užívali ich právni predchodcovia. Žalobcovia so započítaním času držby ich právnych predchodcov vydržali sporný pozemok k dátumu X. X. XXXX.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že sporný pozemok pochádza z PKN parcely č. XXX zapísanej v PKN vložke č. XXX pre k.ú. N.. V tejto boli odjakživa ako vlastníci zapísaní len právni predchodcovia žalovaného Z.. P. S., ktorý bol starým otcom žalovaného a o ktorom žalobcovia tvrdia, že mal pozemok v roku 1934 zameniť s M. O., v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný nikdy nebol a jeho otec, rovnako P. S. bol do pozemkovej knihy zapísaný až v roku 1951, takže v roku 1934 pozemok zameniť nemohol. Žalovaný nepopiera, že žalobcovia užívajú sporný pozemok, ale popiera, že by boli dobromyseľnými držiteľmi. V kúpnej zmluve z roku 1973 je jej predmet jasne definovaný a PKN parcela č. XXX v ňom uvedená nie je. Žalobkyňa 2/ chodila za matkou žalovaného, aby im pozemok prepísala. Žalovaný pozemok nadobudol dedením po svojej matke, ktorá ho nadobudla spoločne s jeho otcom darovaním dňa XX. 1. XXXX, čo je aj zapísané v pozemkovej knihe. Darcami boli M. Z. a H. Z..
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/17/2016-61 zo dňa 19. 4. 2017, ktorým žalobu zamietol a žalobcom 1/ a 2/ uložil nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
4. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7co/359/2017-101 zo dňa 21. 2. 2018 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po tom, čo sa vec vrátila na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
5. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k pozemku, špecifikovanému vo výrokovej časti I/ rozsudku na základe vydržania. Ohľadne okolností vydržania uviedli, že sporný pozemok užívajú od roku 1973, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou okrem rodinného domu a hospodárskych budov nadobudli aj pozemok vo výmere 647 m2, o ktorom boli presvedčení,
že zahŕňa aj sporný pozemok, pretože ten bol oplotený a zastavaný ich stavbami, a napokon ich aj notár, ktorý kúpnu zmluvu vyhotovil, ubezpečil, že vykoná všetky úkony k tomu, aby sa žalobcovia stali riadnymi vlastníkmi kupovaných nehnuteľností. Až v roku 2010, kedy chceli pozemok previesť na svojho syna, zistili, že do ich pozemku zasahuje čiastočne aj PKN parcela č. XXX, ktorá po zameraní geometrickým plánom má výmeru 67 m2. Dobromyseľnými držiteľmi sa cítia aj preto, že ich právny predchodca M. O. pozemky vymenil s právnym predchodcom žalovaného P. S. v roku 1934 a už právni predchodcovia pozemok nerušene užívali ako vlastný. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel síce, že žalobcovia skutočne užívajú sporný pozemok, ale považuje ich len za detentorov, nie oprávnených držiteľov. Poukázal na to, že v roku 1934 P. S. nebol vlastníkom pozemku, ktorý mal byť zamenený a preto žiadnu zámenu realizovať nemohol. Tvrdil aj, že žalobcovia si boli vedomí, že užívajú pozemok, ktorého vlastníkmi nie sú, pretože žalobkyňa 2/ chodila jeho matku žiadať, aby im pozemok previedla. V rámci svojho výsluchu uviedol, že jeho rodičia skutočne počas svojho života nemali so žalobcami kvôli pozemku spory; odôvodnil to však tým, že jeho otec mal podstatnejšie problémy a pred rokom 1989 ľudia neriešili vlastnícke vzťahy k pozemkom.
7. Ako vyplýva z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k vydržaniu môže viesť oprávnená držba držiteľa. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ je oprávnený vtedy, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. normálnej Omyl môže mať podstatu skutkovú alebo právnu. Žalobcovia tvrdili, že následkom skutkového omylu sa ujali držby pozemku vo výmere o 67 m2 väčšej, než v skutočnosti získali kúpnou zmluvou, a to na základe ubezpečenia notára, ktorý vyhotovil kúpnu zmluvu, že kupujú celý oplotený pozemok. Svoj omyl vysvetľovali tým, že výmera pozemku žalovaného 67 m2, ktorý zasahuje do ich pozemku, je nepatrná v porovnaní s výmerou pozemku, ktorý kúpili, pozemok je členitý a najmä zastavaný ich stavbou. Súd, rozhodol v rámci intencií krajského súdu, obsiahnutých v uznesení č.k. 7Co/359/2017-101 zo dňa 21. 2. 2018. Konkrétne zobral do úvahy, že žalobcovia tvrdili ( a žalovaný to ani nerozporoval ), že sporný pozemok v čase, kedy žalobcovia na základe kúpnej zmluvy z roku 1973 vstúpili do jeho držby a užívania, bol priplotený k pozemku ich právnych predchodcov, bol týmito užívaný ako súčasť tohto pozemku, ktorý je priľahlým k ich rodinnému domu. Nenadobúdali pozemok, ktorý by nepoznali. Nemali teda dôvod zaujímať sa o jeho parametre. Pri posudzovaní splnenia podmienok oprávnenej držby, ktoré viedli k vydržaniu, nemožno vychádzať iba zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia sa držby, nie je v súlade s údajmi, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve a o správnosti ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Samotná skutočnosť, že držiteľ si nenechal vytýčiť hranice držaných pozemkov a nezistil, že drží aj časť pozemku, ktorá jeho vlastníctvom nie je, nevylučuje bez ďalšieho jeho oprávnenú držbu. Je potrebné zobrať tiež do úvahy, že žalobcovia konali v dôvere k štátnemu orgánu - notárovi, ktorý pre nich kúpnu zmluvu spísal a ubezpečil ich, že kupujú celý oplotený pozemok, ktorého súčasťou bol aj sporný pozemok. Čo sa týka oplotenia pozemku, žalovaný nespochybňoval, že sporný pozemok bol priplotený k pozemku priľahlému rodinnému domu žalobcov a medzi ich rodinami neboli kvôli užívaniu pozemkov spory, ale tvrdil, že v roku 1999 on postavil nové oplotenie, ktoré nepostavil na mieste pôvodného, ale ho posunul do svojej záhrady. Pokiaľ by aj toto tvrdenie žalovaného bolo pravdivé ( žalobcovia ho však rozporovali a označili za elementárne nelogické ), tak v roku 1999 by už žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku vydržaním, pretože žalobcovia začali pozemok užívať v roku 1973, takže vlastníctvo vydržaním nadobudli k 1. 1. 1992. Súd zobral do úvahy aj pomerne nepatrnú výmeru pozemku, ktorý je predmetom žaloby ( 67 m2 v porovnaní s výmerou pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973 - 674 m2 ). Aj pri zachovaní obvyklej opatrnosti žalobcovia vzhľadom na nízku výmeru sporného pozemku nemuseli zistiť, že užívajú aj pozemok, ktorý nekúpili kúpnou zmluvou; zvlášť, keď sa tento nachádzal v oplotenom dvore ich rodinného domu a takto bol dlhodobo užívaný. Súd potom dospel k záveru, že žalobcovia od roku 1973, kedy vstúpili do držby sporného pozemku, boli oprávnenými držiteľmi, pretože s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí. Vlastníctvo vydržaním teda nadobudli k 1. 1. 1992.
8. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch V. N., bytom N. č. XXX, ktorý navrhol kvôli tomu, že žalovaný sa od roku 1988 do roku 1998 nezdržiaval v obci., ako nadbytočný, ohľadne užívania pozemku.
Žalovaný od začiatku nerozporoval užívanie sporného pozemku žalobcami, ani nerozporoval, že sporný pozemok sa nachádzal v oplotenom dvore pri ich rodinnom dome, len tvrdil, že na užívanie neboli oprávnení, hoci jeho rodičia neriešili užívanie pozemku žalobcami. Výsluch V. N. by bol teda nadbytočný. Súd zamietol aj návrh žalobcov na vypočutie L.. M. B. ako svedka. Tento návrh žalobcovia odôvodnili tým, že L.. M. B. - geodet, vyhotovil geometrický plán na zameranie sporného pozemku a žalovaný ho spochybnil v tom smere, že tento geometrický plán nezobrazuje, ako skutočne viedla hranica pozemkov, ktoré užívali žalobcovia a žalovaný, resp. ich právni predchodcovia. Aj tento dôkaz súd považuje za nadbytočný, pretože pokiaľ žalovaný podľa vlastného vyjadrenia realizoval nové oplotenie pozemkov, ktoré mal ( na rozdiel od pôvodného oplotenia )posunúť do vlastného pozemku , teda vo svoj neprospech, malo sa tak stať až v roku 1999, kedy už žalobcovia titulom vydržaním boli vlastníkmi sporného pozemku, takže nie je podstatné, ako žalovaný skutočne realizoval oplotenie, či teda na mieste pôvodného oplotenia, alebo posunuté, pretože na záver súdu o splnení podmienok vydržania žalobcami ku dňu 1. 1. 1992 by toto zistenie nemalo žiadny vplyv.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalobcom, ktorí mali v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.