Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-261-2017.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Subarea
61Ek/261/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M.. V. Z., G..: XX.XX.XXXX, K.: O. C. XXX/ XXA, XXX XX Š., zastúpený zákonným zástupcom - matkou: Z. Z., G..: XX.XX.XXXX, K.: O. C. XXX/ XXA, XXX XX Š., zast.: B.. M. R., Q., A.: I. XX, XXX XX E., proti povinnému: T.. A. Z., G..: XX.XX.XXXX, K.: M. XX, XXX XX E., o vymoženie výživného, vedenej pred súdnym exekútorom B.. M. V., A. A. N. Ú.: K. XX, XXX XX A., pod sp. zn. 396EX 10/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Maloletý oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.12.2017 domáhal od povinného vymoženia zameškaného ako aj bežného výživného na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 22.06.2017, sp. zn.: 16P/81/2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.07.2017.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 09.01.2018 poverenie ECLI:ECLI:SK:OSBB:6117254209.1 A. N.: B.. M. V., A. A. N. Ú.P.: K. XX, XXX XX A..
3. Súdny exekútor následne dňa 11.01.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej ako „upovedomenie o začatí exekúcie“), ktoré bolo povinnému doručené dňa 03.02.2018.
4. V zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinný podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.02.2018 (ďalej ako „návrh na zastavenie exekúcie“), ktorý bol dňa 13.02.2018 podaný na poštovú prepravu a súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 15.02.2018.
5. Následne súdny exekútor zaslal právnemu zástupcovi oprávneného návrh na zastavenie exekúcie, aby sa oprávnený k nemu vyjadril.
6. Právny zástupca oprávneného dňa 28.02.2018 doručil súdnemu exekútorovi podanie, v ktorom sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej ako „vyjadrenie oprávneného“).
7. Dňa 11.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené Podanie k spisovej značke od súdneho exekútora, ktoré obsahovalo 3 dokumenty: 1) Postúpenie od súdneho exekútora zo dňa 08.03.2018 - Postúpenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu; 2) Návrh na zastavenie exekúcie; 3) Vyjadrenie oprávneného.
8. Dňa 17.04.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené Podanie k spisovej značke od súdneho exekútora, ktoré obsahovalo Vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 11.04.2018 k návrhu na zastavenie exekúcie (ďalej ako „vyjadrenie súdneho exekútora).
9. Čo sa týka samotného návrhu na zastavenie exekúcie, tak v uvedenom návrhu povinný uvádza, že dňa 03.02.2018 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, vyhotovené dňa 11.01.2018, v ktorom mu bolo oznámené, že na základe vykonateľného exekučného titulu, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.01.2018 začala exekúcie v prospech oprávneného, ktorý je jeho mladším synom, a v jeho neprospech na vymoženie dlžného výživného, bežného výživného a príslušenstva. Povinný ďalej uvádza, že
- v upovedomení súdny exekútor uviedol, že exekúcia sa vykoná zrážkami zo mzdy a iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu. Od svojho zamestnávateľa (Dopravný úrad) sa povinný dozvedel, že mu súdny exekútor doručil príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, vyhotovený dňa 18.01.2018 na vymoženie pohľadávky (dlžného bežného výživného za obdobie od 08/2017 do 12/2017) vo výške 525,- Eur, bežného výživného 325,- Eur mesačne počnúc od 1.1.2018, trov právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 37,60 Eur a trov exekúcie vo výške 238,- Eur. V tomto príkaze jeho zamestnávateľovi ako platiteľovi jeho mzdy súdny exekútor prikázal, aby odo dňa doručenia tohto príkazu vykonával zrážky z dvoch tretín jeho mzdy a zrazené sumy, aby mu nevyplácal. Následne jeho zamestnávateľovi súdny exekútor doručil príkaz na čiastočné odblokovanie mzdy, vyhotovený dňa 22.01.2018, v ktorom bolo oznámené, že dnešným dňom súdny exekútor ruší príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy z dôvodu zániku časti bežného výživného za mesiac december 2017 a január 2018 a súdny exekútor uviedol, že príkaz na začatie exekúcie ruší v časti bežného výživného v sume 325,- Eur za mesiac január 2018 a v časti dlžného bežného výživného v sume 225,- Eur. V časti dlžného bežného výživného v sume 300,- Eur, v časti bežného výživného v sume 325,- Eur mesačne, počnúc od 1.2.2018, v časti trov právneho zastúpenia pri exekúcii v sume 37,60 Eur a v časti trov exekúcie v sume 238,- Eur zostáva príkaz na začatie exekúcie v platnosti. Okrem uvedených úkonov súdny exekútor v januári 2018 osobitným príkazom zablokoval jeho účet v banke, na ktorom mal v čase tejto blokácie debetný (mínusový) zostatok, pretože jeho životné náklady, platenie výživného na synov Timoteja a Damiána a financovanie potrieb jeho dcéry Sophie a jeho súčasnej rodiny mu vzhľadom na výšku jeho skutočne dosahovaných príjmov momentálne nedovoľujú hospodáriť s kreditným zostatkom na účte. To, že povinný žije „na dlh“ už uvádzal aj v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul;
- následne povinný poukázal na znenie výrokovej časti exekučného titulu. K uvedenému povinný uvádza, že výživné na svojho syna Damiána vo výške 275,- Eur mesačne podľa skoršieho rozsudku, ktorý časovo predchádzal exekučnému titulu, vždy riadne a pravidelne platil každý mesiac matke oprávneného. Povinný platil a stále aj platí výživné vo výške 275,- Eur aj po vydaní exekučného titulu, k čomu navrhuje ako dôkaz vyžiadať stanovisko matky oprávneného. Povinný ďalej uvádza, že v časti vymáhaného nároku 325,- Eur, t. j. vo výške 275,- Eur teda vymáhaný nárok každý mesiac zaniká jeho dobrovoľným plnením. Podľa výroku 1. exekučného titulu sa výživné zvýšilo o 50,- Eur. Z tohto dôvodu exekúcia vo výške výživného 275,- Eur mesačne, ktoré povinný riadne platí, nie je podľa názoru povinného oprávnená, a preto ju povinný navrhuje v tejto časti zastaviť. Rovnako sa povinný domnieva, že je potom neoprávnená exekúcia vykonávaná na vymoženie príslušenstva - odmeny advokáta oprávneného 37,60 Eur a trov exekúcie 238,- Eur, ktoré sú vypočítané z celej sumy mesačného výživného (325,- Eur), hoci by mali byť vypočítané iba z dlžnej sumy 50,- Eur mesačne. Povinný uvádza, že nemôže predsa dlhovať peňažnú sumu, ktorú už zaplatil a nemôže byť peňažná suma vymáhateľná skôr, ako sa stane splatná (t. j. skôr ako uplynie lehota na jej zaplatenie). Podľa upovedomenie o začatí exekúcie a príkazov na začatie exekúcie doručených zamestnávateľovi povinného je zrejmé, že súdny exekútor od povinného vymáha celú mesačnú sumu bežného výživného 325,- Eur, ale na to nie je podľa názoru povinného dôvod, pretože 275,- Eur riadne povinný platí bez ohľadu na túto exekúciu, teda povinný neplatí len rozdiel, čiže sumu 50,- Eur mesačne, pretože nemá na to voľné peňažné prostriedky a tiež čaká na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý bude rozhodovať o jeho odvolaní proti exekučnému titulu. Vo svojich úkonoch, ktoré vydal súdny exekútor v januári 2018 podľa povinného uvádza v rozpore so skutočnosťou, že vymáha dlžné bežné výživné 325,- Eur mesačne aj za mesiace december 2017 a január 2018 napriek tomu, že v týchto mesiacoch povinný zaplatil výživné vo výške 275,- Eur tak, ako ho platil v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Povinný zaplatil na výživné oprávného rovnakú sumu 275,- Eur aj v mesiaci február 2018, avšak musel si na to požičať, pretože účet v banke má zablokovaný. Svoje tvrdenia povinný podopiera výpismi z účtu a vkladovými dokladmi. Povinnému nie je zrejmé, ako má financovať svoje životné potreby a náklady (výživné na staršieho syna, vyživovacia povinnosť voči dcére, odvody, splátka kreditnej karty, poistenie a základné životné potreby), keďže súdny exekútor
prikázal jeho zamestnávateľovi zrážať z jeho mzdy 2/3 a zostávajúcu časť 1/3 mzdy zamestnávateľ pošle na jeho zablokovaný účet. Povinný tvrdí, že ak na jednej strane pravidelne a dobrovoľne platí na výživnom matke oprávneného 275,- Eur mesačne a dlhuje na vykonateľnom výživnom 50,- Eur mesačne, tak nie je odôvodnené a potrebné, aby súdny exekútor siahal tak na jeho mzdu, ako aj na jeho bankový účet, čiže exekúciu vykonávanú súčasne obidvoma týmito spôsobmi považuje za neprimeranú a z tohto dôvodu navrhuje exekúciu vykonávanú prikázaním pohľadávky z účtu v banke zastaviť. Povinný uvádza, že pravidelný mesačný príjem má od zamestnávateľa a jeho výška je dostatočná na to, aby pokryla dlžné výživné (50,- Eur mesačne) - o výške jeho mzdy vypovedá exekučný titul;
- touto exekúciou robí jeho bývala manželka Ing. Viera Vančová (matka oprávneného) z neho otca, ktorý nechce platiť výživné a u jeho zamestnávateľa, v banke, kde má účet a v jeho súčasnej rodine mu tým spôsobuje ďalšie problémy a starosti, pričom ďalej uvádza, že bezohľadnosť a bezcitnosť jeho bývalej manželky k nemu nepozná hranice, na čo si už musel zvyknúť, ale v kútiku duše ešte verí, že jeho synovia budú mať k nemu chápavejší a ohľaduplnejší postoj a časom sa dostanú spod zjavného vplyvu matky, ktorým ich myslenie a správanie voči nemu často negatívne ovplyvňuje tak, aby sa na neho pozerali jej očami. Výživné na synov vždy riadne platil a dokonca im nad rámec toho prispieval podľa svojich možností. Následne povinný tvrdí, že matka oprávneného veľmi dobre vie, že výživné na oprávneného platí pravidelne v sume 275,- Eur, tak nerozumie tomu, prečo navrhla exekúciu na celú sumu 325,- Eur a nie iba na 50,- Eur, pričom musí si byť pritom dobre vedomá toho, že náklady exekúcie sa čo do výšky odvíjajú od vymáhanej sumy, pričom povinný však 275,- Eur mesačne platí bez ohľadu na exekúciu, preto vymáhanie výživného do výšky 275,- Eur nie je opodstatnené a považuje ho za nespravodlivé. Povinný uvádza, že matka oprávneného nemala a nemá žiadnu úprimnú snahu pochopiť, že na zaplatenie zvýšeného výživného nemusí mať v skutočnosti povinný vlastné zdroje a vôbec ju nezaujíma odkiaľ na zaplatenie zvýšeného výživného peniaze zoberie, pričom to, že si bude musieť požičať od rodiny, pretože v exekúcii mu žiadna banka úver nedá, je jej ľahostajné, keďže svojimi bezohľadnými nátlakovými metódami vyvíja a neustále zvyšuje tlak, najmä na jeho psychiku a v neposlednom rade aj na jeho rodinu. Na záver svojho podania povinný uvádza, že matka oprávneného by si mala už konečne raz vážne uvedomiť, že povinný je otec jej detí, o ktoré má úprimný záujem a že svojim synom môže byť ako rodič k dispozícii len za predpokladu a len v takej miere, v akej mu to bude dovoľovať predovšetkým jeho zdravie a ak si toto matka oprávneného uvedomí a prispôsobí tomu svoje myslenie a skutky, tak povinný verí na pozitívnu zmenu v ich vzťahu; pričom povinný na účely rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie podľa tohto podania navrhuje, aby ho exekučný súd vypočul.
10. Ako už bolo uvedené v tomto rozhodnutí uvedené, tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený prostredníctvom právnemu zástupcu uviedol, že má za to, že návrh povinného nie je dôvodný a nie sú splnené zákonné predpoklady pre zastavenie exekúcie a so zastavením exekúcie rozhodne nesúhlasí. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že samotný povinný priznáva, že neplatí výživné tak, ako mu to prikazuje exekučný titul. V zmysle exekučného titulu ma totižto povinný platiť výživné na oprávneného v sume 325 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky oprávneného. Rozsudok sa stal vykonateľným 21.7.2017. Od uvedeného dátumu teda mal povinný platiť výživné v stanovenej sume. Povinný však napriek uvedenému svojvoľne platil (a stále platí) výživné iba v sume 275 eur mesačne. Naviac táto skutočnosť ani je sporná, keď uvedené potvrdzuje samotný povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko teda povinný neplatí výživné v stanovenej výške, je exekúcia v rozsahu uplatnenej dlžnej sumy zročnej ku dňu začatia exekučného konania podľa názoru oprávneného plne dôvodná. Oprávnený dal tiež do pozornosti skutočnosť, že povinný neplatí výživné v súdom stanovenej výške, ale i sumu 275 eur, ktorú platí, poukazuje oneskorene - napr. výživné za mesiac december 2017 zaplatil až dňa 18.12.2017 a výživné za mesiac január 2018 zaplatil až dňa 16.1.2018, čo je rovnako v rozpore s exekučným titulom. Oprávnený ďalej uvádza, že samotný povinný vo svojom návrhu deklaruje, že ani nemieni platiť výživné riadne, teda v zmysle exekučného titulu, nakoľko vraj nemá voľné peňažné prostriedky a čaká na rozhodnutie krajského súdu. Argument nedostatku finančných prostriedkov je podľa oprávneného jednak nepravdivý a jednak z hľadiska zastavenia exekúcie irelevantný. Odvolanie povinného proti exekučného titulu nemá vplyv na vykonateľnosť rozsudku, ktorý je vykonateľný doručením. I z uvedeného vyjadrenia povinného je pre oprávneného zrejmé, že je plne dôvodné viesť exekúciu aj na splátky zročné v budúcnosti, nakoľko povinný nemieni ani do budúcna výživné platiť v zmysle exekučného titulu. Oprávnený uvádza, že názor povinného, že exekúciu je dôvodné viesť iba v rozsahu sumy 50 eur, nakoľko povinný údajne bude platiť sumu 275 eur nemá oporu v zákone a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok v § 61k explicitne vymenúva dôvody pre
zastavenie exekúcie súdom (a obdobne § 61n dôvody pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom), avšak skutočnosti tvrdené povinným nespadajú podľa názoru oprávneného pod žiaden zo zákonom vymenovaných dôvodov. Exekučný titul nebol zrušený, pohľadávka oprávneného nezanikla, ani tu nie sú žiadne okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený ďalej tvrdí, že povinný neplní vymáhané výživné riadne a včas a naviac deklaroval, že tak ani činiť nemieni, preto podľa názoru oprávneného niet žiadneho zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie súdnom ani súdnym exekútorom. Oprávnený preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a súdny exekútor bezodkladne vydal exekučný príkaz a vymohol pohľadávku oprávneného.
11. Ako už bolo uvedené v tomto rozhodnutí, tak súdu postúpil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, pričom priložil aj svoje vyjadrenie, v ktorom oznámil súdu, že na zastavenie exekúcie nie je dôvod a v tejto súvislosti žiada, aby súd o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol a navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
12. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
13. Podľa ust. § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.“
14. Podľa ust. § 61k ods. 1Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
15. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
16. Podľa ust. §61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. “
17. Podľa ust. §61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. “
18. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
20. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie a príloh k nemu zistil, že povinný · spochybnil postup súdneho exekútora ako aj obsah dokumentov vydaných súdnym exekútorom; · uvádza, že vymáhaný nárok v časti 275,00 Eur jeho dobrovoľným plnením každý mesiac zaniká; · nemá dostatok voľných peňažných prostriedkov; · čaká na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave.
21. Čo sa týka vytýkaného postupu súdneho exekútora, tak súd považuje za potrebné uviesť, že zo zákona platí, že spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor, pričom spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, čo v danom prípade bolo podľa názoru súdu dodržané. Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi, čo bolo v danom prípade využité, a preto vytýkané nedostatky týkajúce sa spôsobov vykonania exekúcie nie sú dôvodné. Čo sa týka spochybňovania obsahu dokumentov vydaných súdnym exekútorom, tak nemožno súhlasiť s tým, že súdny exekútor bez akéhokoľvek vysvetlenia čiastočne zrušil príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a v ostatnej časti ponechal príkaz v platnosti, keďže nešlo o nevysvetlený úkon, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor zohľadnil dobrovoľné čiastočné plnenie zo strany povinného, ktoré úhrady sám povinný súd preukázal, teda dokumenty vydané súdnym exekútorom možno označiť za súladné s príslušným právnym predpisom ktorým je Exekučný poriadok.
22. Čo sa týka tvrdenia povinného, že vymáhaný nárok v časti 275,00 Eur jeho dobrovoľným plnením každý mesiac zaniká, tak k tomu súd uvádza, že samotný povinný priznáva, že neplatí výživné tak, ako mu to prikazuje exekučný titul, keďže v zmysle vykonateľného exekučného titulu má povinný povinnosť platiť výživné na oprávneného vo výške 325,00 Eur mesačne, avšak povinný svojvoľne platí výživné na oprávneného v nižšej sume, a to v sume 275,00 Eur mesačne. Samotný povinný dokonca deklaruje, že do budúcna ani nemieni platiť výživné v plnej výške na oprávneného podľa exekučného titulu. Z uvedeného je zrejmé, že je plne dôvodné viesť exekúciu aj na splátky bežného výživného splatného do budúcna. Tvrdenie povinného, že exekúciu je dôvodné viesť iba v rozsahu sumy 50,00 Eur nemá oporu v zákone, a preto nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. S ohľadom na uvedené možno uviesť, že aj trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora boli vypočítané správne.
23. Čo sa týka tvrdenia povinného, že nemá dostatok voľných finančných prostriedkov, tak k tomu súd uvádza, že tieto informácie neboli zo strany povinného žiadnym spôsobom zdokladované a ani preukázané, na základe čoho možno konštatovať, že povinný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom argument nedostatku finančných prostriedkov je v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie irelevantných, a preto súd v tomto smere nevidí žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
24. Čo sa týka tvrdenia povinného, že čaká na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, tak k tomu súd uvádza, že podanie opravného alebo mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu nebolo povinným nijakým spôsobom preukázané. Oprávnený ako exekučný titul predložil vykonateľné rozhodnutie súdu a hoci jeden z účastníkov spochybňuje toto rozhodnutie (napr. aj podaním opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu), tak exekučný súd aj tak musí z takéhoto exekučného titulu vychádzať a rešpektovať ho, samozrejme pokiaľ toto rozhodnutie nie je zrušené. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že ani v tomto smere neexistuje žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Čo sa týka návrhu povinného na jeho vypočutie, tak k tomu súd uvádza, že nie je potrebné, aby súd vypočúval niektorého z účastníkov, keďže v danom prípade postačuje, že súd bude vychádzať z písomných dôkazov.
26. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní vyjadrenia oprávneného a vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť.
27. Na záver súd uvádza, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods. 1 Exekučného poriadku, keďže nepreukázané spochybňovanie postupu súdneho exekútora a nepreukázané spochybňovanie obsahu dokumentov vydaných súdnym exekútorom; tvrdenie že
vymáhaný nárok v časti 275,00 Eur dobrovoľným plnením každý mesiac zaniká; tvrdenie o nedostatku voľných peňažných prostriedkov a ani čakanie na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pre tunajší súd nepredstavujú skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; resp. exekučný titul nebol zrušený; resp. nie je tu dôvodu podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť; resp. nie sú tu iné skutočnosti ktoré bránia jeho vymáhateľnosti.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
29. Povinný si v návrhu zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
30. Oprávnený, resp. právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách oprávneného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.