Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-296-2017.pdf
PDF · 98.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/296/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. Z., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov Q.. Q. Z.S. Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, O., zastúpenú JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom M.V. Miškovského č. 3, Bardejov a Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. U.. W. X, O., zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/122/2007-39 zo dňa 08.10.2008, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P/65/2013-81 zo dňa 10.11.2014 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoP/10/2015-102 zo dňa 17.06.2015 vo výroku o výške výživného zo strany otca pre maloletého tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletému W. Z., K.. XX.XX.XXXX, mesačnou sumou vo výške 110,- Eur, počnúc od 01.05.2018 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e ta.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 1.12.2017 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5C 122/2007 - 39 zo dňa 8.10.2008 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P 65/2013 - 81 zo dňa 10.11.2014 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoP 10/2015 - 102 zo dňa 17.6.2015 vo výroku o výške výživného pre maloletého W. zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne. Požiadala o náhradu trov konania. Otec s návrhom nesúhlasil a navrhol, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky.
2. Súd vykonal dokazovanie návrhom, písomnými a ústnymi podaniami rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka maloletého, listinnými dôkazmi o pomeroch maloletého W. a jeho rodičov, ostatným spisovým materiálom.
3. Rodičia maloletého v súčasnosti už nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5C 122/2007 - 39 zo dňa 8.10.2008 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, súd maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a určil otcovi výživné vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne, súčasťou rozsudku bola aj dohoda o styku otca s maloletým. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3P 58/2010 - 38 zo dňa 2.6.2011 súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Samuela zo sumy 66,39 Eur ( 2.000,- Sk) na sumu 100,- Eur mesačne a to od 1.9.2010 do budúcna. Na odvolanie sa otca maloletého odvolací súd rozsudkom č.k. 11CoP 7/2011 -
71 zo dňa 28.9.2011 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že návrh matky na výšenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5P 65/2013 - 81 zo dňa 10.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2015, súd zmenil rozsudok OS Bardejov č.k. 5C 122/2007 - 39 vo výroku o výške výživného pre maloletého W. tak, že otcovi zvýšil výživné zo sumy 66,39 Eur ( 2.000,- Sk) na sumu 70,- Eur mesačne za obdobie od 5.9.2013 do 31.12.2014 a zo sumy 70,- Eur na sumu 75,- Eur s účinnosťou od 1.1.2015 do budúcna, rozhodol o splatnosti bežného výživného ako aj o dlžnom výživnom, v prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ( keďže matka požadovala zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči výrokom tohto rozsudku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a vo voči výroku o trovách konania podal otec odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3CoP 10/2015 - 102 zo dňa 17.6.2015 maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a určil otcovi výživné vo výške 66,39 Eur( 2.000,- Sk) mesačne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. V súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti so synom v jednoizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Okrem tohto bytu matka nevlastní iné nehnuteľnosti, alebo hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej mesačný príjem je 680,- €. Poberá daňový bonus vo výške 20,- € mesačne a detské prídavky vo výške 23,50 € mesačne. Spláca hypotéku za byt vo výške 128,- € mesačne a bude ho splácať ešte 29 rokov. Vzala si pôžičku od Stavebnej sporiteľni, jednalo sa o medziúver vo výške približne 3.000,- €, ktoré matka použila na prerobenie bytu, tento úver bude splácať ešte tri roky. Matka si zároveň vzala ešte jeden úver na notebook, ktorý spláca vo výške 20,- € od spoločnosti QUATRO, ten bude splácať ešte rok. Nemá pohľadávky voči iným osobám. Mesačné náklady na maloletého v súčasnosti predstavujú: na lieky, keďže má diagnostikovaný ADHD syndróm, berie ATOMINEX vo výške 10,- € mesačne, je anemický a má problémy s vyprázdňovaním na čo berie ONTIFIBRÉN za 10,- € mesačne, kyselinu listovú a Acidum folikum, ako aj probiotiká, čo vyjde mesačne do 10,- €. V súčasnosti sa maloletému robia afty v ústach a má histamínovú intoleranciu, zatiaľ je však iba na diéte. Gastroenterológ je vo W. a dochádzajú spolu s maloletým každé tri mesiace. Ďalšie mesačné náklady na W. predstavujú: strava v škole 22,- €, školské pomôcky 15, - €, strava v domácnosti 65,- € a viac, hygiena 15,- €, oblečenie a obuv 30,- €, mobil 10,- €, vreckové 5,- € týždenne, maloletý hráva futbal, futbalovému klubu sa platí 20,- € mesačne. Sú to náklady na kopačky na turnaje. Matka maloletého v roku 2014, resp. v roku 2015 bývala u rodičov a prispievala im 70,- € až 80,- € mesačne na bývanie. Od roku 2016 bývajú spolu s maloletým v byte. Matka začala učiť v roku 2015. Dovtedy pracovala v nemocnici približne za 500,- € mesačne. Keďže teraz býva v O. a učí v obci K. B., pribudli jej náklady na cestovné, ktoré predstavujú 50,- € mesačne. Ďalej platí inkaso vo výške 152, - € mesačne. Otec sa s maloletým nestretáva a nad rámec výživného mu ničím neprispieva. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti sám, vlastním byt, nevlastní iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Spláca hypotekárny úver v celkovej výške 61.800 000,- Eur a to mesačnými splátkami po 180,- Eur, s tým je spojený aj doplnkový úver s mesačnými splátkami po 60,- Eur. Banka mu schválila iba úver zodpovedajúci 90% nadobúdanej hodnoty nehnuteľnosti a rozdiel otec riešil doplnkovým úverom. Pracuje v spoločnosti X., W..Y..R.., pričom dodatkom č. 1/2016 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2016 činila dohodnutá mzda otca maloletého vo výške 1.065,- Eur mesačne a dodatkom č. 2/2016 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2017 činí dohodnutá mzda otca maloletého sumu 522 Eur mesačne. Otec iný príjem nemá. Jeho mesačné výdaje sú - na stravu 100 - 120,- Eur, na oblečenie, obuv a hygienu dokopy 30,- Eur, poistku nemá, mobilný telefón má firemný, neplatí ho, záľuby nemá. Fajčí, ale obmedzuje to, náklady s tým spojené môžu byť mesačne 10,- Eur. Zamestnávateľ mu ponúkol firemné auto, všetky náklady na auto hradí firma. Nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. W.. Na výchove alebo na výžive maloletého syna sa otec nepodieľa okrem platenia výživného. 3-izbový byt otec maloletého kúpil v čase, kedy mal čistý mesačný príjem cez 800,- Eur. Náklady spojené s bývaním činia 155,- Eur mesačne. Mesačne platí na televíziu s internetom 24,- Eur. Je vyučený obrábač kovov, pracuje ako vodič, a v období, keď mal vyšší plat, otec robil všetko možné v rámci tohto pracovného zariadenia. Má vodičský preukaz A,B,C. Jazyky neovláda žiadne. Podľa vlastného vyjadrenia otec nie je spokojný so mzdou, ktorú v súčasnosti zarába, ale nechce pracovať v zahraničí.
6. Podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701> Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že pri zohľadnení potrieb maloletého, jeho zdravotného stavu a veku, je primeraná výška výživného zo strany otca na neho v súčasnosti vo výške 110 Eur mesačne, pričom za rozhodujúcu zmenu pomerov súd považuje 1.5.2018, t.j. približne obdobie 3 a 1/2 roka ( od 10.11.2014), kedy bol vyhlásený prvostupňový rozsudok o poslednom určení výživného zo strany otca na maloletého W. vo výške 75,- Eur mesačne, keďže tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu a podľa tohto prvostupňového rozsudku je otec povinný plniť výživné pre maloletého W. s účinnosťou od 1.1.2015. je nepochybné, že náklady na životné potreby maloletého sa od posledného zvýšenia podstatne zvýšili, pretože odvtedy uplynula doba približne 3 a 1/2 roka. Za ten čas maloletému pribudli nové náklady na školu ( tým, že navštevuje vyšší ročník), prirodzene sa mu rozšíri okruh záujmov a stým stúpli aj náklady ( napr,. na vreckové, kultúrne a športové aktivity) a naopak, aj vtedy existujúce náklady napr. na zdravotný problém, stravu, oblečenie a obuv sa v súčasnosti podstatne zvýšili a to v dôsledku veku maloletého, ale aj postupného zvyšovania cien. Zároveň síce došlo k zvýšeniu príjmu matky, ale nejedná sa o nejaké mimoriadne vysoké zvýšenie, ktoré by mohlo mať vplyv na matkou požadovaný nárok ( aj keď to súd okrem iného zohľadnil práve vo výške výživného pre maloletého W., kedy matke nepriznal požadovanú sumu v celom rozsahu ale iba čiastočne). Údaj o výške mzdy otca súd nepovažuje za vierohodný už len v dôsledku toho, že otec dosahoval v roku 2016 príjem dvojnásobne prevyšujúci jeho údajný príjem v roku 2017 a rovnako v súčasnosti. Námietky otca v tejto súvislosti nie sú opodstatnené. Nie je obvyklé, aby mzda zamestnanca klesla z roka na rok o 50% pri výške, akú dosahoval otec maloletého v roku 2016 a v roku 2017. Otec to síce odôvodňoval nadčasmi a prácami navyše , z oboch dodatkov č. 1 a č. 2 k pracovnej zmluve otca maloletého však nevyplýva, aby otcovi maloletého bola zmenená aj pracovná doba a rozšírený predmet výkonu práce, čiže za rovnakých podmienok, ktoré boli dohodnuté pri uzavretí pracovnej zmluvy. Na druhej strane, otec nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili zarábať rovnakú mesačnú mzdu, akú dosahoval v roku 2016 aj v súčasnosti a ak mu to súčasný zamestnávateľ neumožňuje, tak mu nič nebráni
10. Priemerná mesačná mzda v doprave a skladovaní dosiahla v roku 2017 výšku 912,- Eur ( zdroj - <https://podnikam.sk/priemerna-mzda-na-slovensku/>). Otec maloletého je v súčasnosti v produktívnom veku ( má 32 rokov), nemá vážne zdravotné problémy, je slobodný a nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletému, sú u neho splnené všetky predpoklady preto, aby maloleté u prispieval na jeho aktuálne potreby, pričom sumu 110 Eur mesačne súd vôbec nepovažuje ani za prehnanú a nezodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca na jednej strane a potrebám dieťaťa na druhej strane. Zvýšený príjem matky je treba posudzovať na základe prirodzeného vývoja výšky platu a cien v hospodárstve, navyše matka pracuje v inom zamestnaní, než pracovala v roku 2014 a jej mesačný príjem nie je na dané odvetvie neprirodzene vysoký alebo nízky. Ak si ona dokáže vytvoriť podmienky ( napr. zvýšením kvalifikácie) nato, aby mala vyšší príjem a uspokojila zvyšujúce sa potreby svojho jediného maloletého dieťaťa, tak otec musí urobiť to isté. Navyše, osobitne je potrebné zvýrazniť nasledujúci aspekt - otec sa na výchove dieťaťa nepodieľa iným spôsobom, než platením výživného ( v nie vysokej výške). Dennodenné starosti dieťaťa a starosti s dieťaťom, jeho choroby, správanie a prežívanie úmerné veku a nastupujúcej puberte, celodennú starostlivosť, krúžky, mimoškolskú činnosť, voľný čas a riešenie iných problémov s dieťaťom obstaráva výlučne matka. To všetko zaberá viac úsilia, než zarábanie na výživné
a pre dieťa je to rovnako významné. Navyše matka zároveň pracuje, aby dieťaťu zvýšila jeho štandard. To kladie väčšie požiadavky na hmotné zaobstarávanie potrieb dieťaťa zo strany otca.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať, alebo pracovať za vyššiu než minimálnu mzdu ( prípadne na jej hranici). Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloletého W. je len na pleciach matky a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany otca, ktorý takúto starostlivosť maloletému absolútne nijako neposkytuje. Otec súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby svojho maloletého syna sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená. Preto súd otcovi určil, ako už v tomto rozsudku viackrát deklaroval mesačnú sumu 110,- Eur a mesačné výživné, naposledy určené od 1.1.2015, tak zvýšil o 35,- Eur, čo podľa názoru súdu je primerané uplynutiu 3 a 1/2 roku veku dieťaťa a čomu zodpovedá zvýšenie o približne 50% oproti poslednej určenej povinnosti otca, s dôrazom nato, že sa takto zvyšuje výživné vo výške 75,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne.
13. K námietkam otca súd uvádza:
- otec má možnosť dosahovať vyššiu mzdu, než tomu bolo v roku 2014, resp. 2015 a jeho súčasné mesačné výdavky, ktoré iba na splátky predstavujú dokopy 240,- Eur mesačne, náklady súvisiace s bývaním sú vo výške 155,- Eur mesačne a ďalšie otcom deklarované mesačné náklady sú vo výške 140
- 160,- Eur mesačne, čo dokopy prevyšuje otcom deklarovaný príjem vedie súd k záveru, že výška mzdy otca maloletého sa zvýšila a otec tak je povinný podieľať sa aktuálnych potrebách svojho dieťaťa.
- výdavky matky sa zvýšili jednak samostatným bývaním a nákladmi na to, jednak cestovaním do práce a v súvislosti s vekom maloletého. II. Stupeň základnej školy to sú nielen zvýšené výdavky na školu, ale aj na mimoškolskú činnosť, stravu, hygienu a podobne. Je iné byť 9 ročným dieťaťom a iné 12 ročným.
- otec má sám vyšší životný štandard ( býva v 3 - izbovom byte) než jeho syn s matkou ( ktorí spolu bývajú v 1 - izbovom byte). Otcove pomery sa teda výrazne významne zmenili a sú lepšie, než pomery jeho syna. Maloleté dieťa má participovať na zvýšenej životnej úrovni svojho rodiča a naopak, rodič nesmie zvyšovať svoju úroveň na úkor potrieb svojho maloletého dieťaťa.
14. Súd určil mesačné výživné zo strany otca na sumu 110,- Eur od 1.5.2018 do budúcna so splatnosťou do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom vzhľadom nato, že rozsudok bol vyhlásený dňa 7.5.2018, dlžné výživné nevznikol. Súd zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného v sume nad 110,- Eur mesačne a za obdobie pred 1.5.2018, keďže dospel k záveru, že primerané výživné, zohľadňujúce ako možnosti a schopnosti otca, tak aj potreby maloletého W. predstavujú sumu 110,- Eur mesačne a zároveň súd stanovil rozhodujúci dátum pre určenie takéhoto zvýšeného výživného od 1.5.2018. viac než približne 50% zvýšenie nákladov na maloletého nebolo preukázané a nezodpovedá ani potrebám dieťaťa, ani dobe od posledného určenia výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.