Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-165-2014.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/165/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. H. P., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: T.. E. P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T., U. XXXX/X, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Bečarik & partners s.r.o., Spišská Nová Ves, Letná 37, a Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou, Bratislava, Bočná 90, a otca: H. P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. J., S. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd právoplatnosťou tohto rozsudku ruší predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/165/2014-84 zo dňa 2.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 8CoP/195/2015-109 zo dňa 9.6.2015.
II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/79/2012-49 zo dňa 21.3.2013 vo výroku o výživnom na mal. H. P., F.. X.X.XXXX, tak, že zvyšuje výživné na maloletú zo strany otca zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V. Schvaľuje sa rodičovská dohoda o úprave styku otca s mal. H. P., F.. X.X.XXXX, v tomto znení:
Otec je o p r á v n e n ý s mal. H. P., F.. X.X.XXXX, sa stýkať každú párnu sobotu v roku v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod. v mieste bydliska matky, najdlhšie po dobu štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bude táto rodičovská dohoda schválená.
Po uplynutí doby najdlhšie štyroch mesiacov je otec oprávnený s mal. H. sa stýkať:
- každý párny týždeň v roku od piatku od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý rok v čase od stredy pred Zeleným štvrtkom od 15,00 hod. do Bielej soboty do 17,00 hod.,
- počas jarných prázdnin v každom párnom roku od piatka pred začiatkom jarných prázdnin od 15,00 hod. do nasledujúceho piatka do 17,00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 15,00 hod. do 10.7. do 17,00 hod., a od 1.8. od 15,00 hod. do 10.8. do 17,00 hod.,
- počas jesenných prázdnin každý nepárny rok od stredy od 15,00 hod. do utorka do 17,00 hod.,
- počas vianočných prázdnin v každom párnom roku od 27.12. od 15,00 hod. do 2.1. do 17,00 hod., a v každom nepárnom roku od 23.12. od 15,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod.,
s tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletú si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný maloletú matke odovzdať pred Železničnou stanicou v T. a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku je povinná maloletú v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a v čase určenom ako koniec styku je matka povinná od otca si maloletú prevziať pred Železničnou stanicou v T..
Počas špeciálnej úpravy sviatkov a prázdnin sa nebude uplatňovať všeobecná úprava stretávania sa otca s maloletou každý párny týždeň v roku od piatku od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/79/2012-49 zo dňa 21.3.2013 vo výroku o úprave styku otca s mal. H..
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.6.2014 domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k mal. H., a to tak, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/79/2012 zo dňa 21.3.2013 v tej časti, že dieťa bude v osobnej starostlivosti matky, ale obaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok, a súčasne žiadal rozšíriť styk aj na letné prázdniny v čase prvých dvoch týždňov v mesiaci júl a posledných dvoch týždňov v mesiaci august, každý párny rok v čase Veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelku do 18.00 hod., každý nepárny rok v čase Vianočných sviatkov od 23.12 od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý párny rok v čase jarných prázdnin. Taktiež žiadal, aby matka otca informovala pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave dieťaťa a priebežne mu podávala správy o aktuálnych mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/79/2012 súd manželstvo účastníkov rozviedol a maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok a on bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasne súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku a to tak, že otec sa bude stýkať s dcérou každý víkend v nepárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok v čase od 15.00 hod. do stredy ráno do 8.00 hod. Po rozvode mu matka dieťaťa opakovane prestala bez vážnych dôvodov umožňovať styk s dcérou a prestala ho informovať o všetkých závažných skutočnostiach týkajúcich sa dcéry. Matku viackrát žiadal, aby dodržiavala súdom schválenú dohodu, avšak sa tak nestalo.
3. Matka sa cestou právneho zástupcu dňa 3.10.2014 vyjadrila k návrhu otca a súčasne dala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uviedla, že dňa 5.9.2014 podala na Okresný súd Spišská Nová Ves návrh na úpravu styku a vec je vedená pod sp. zn. 15P/230/2014. V uvedenom konaní žiadala upraviť styk otca s maloletou tak, aby bol oprávnený sa s ňou stýkať každý víkend v nepárnom týždni v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Dňa 25.9.2014 upravila svoj návrh a žiadala zakázať styk otca s maloletou dcérou a zároveň podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uvedené odôvodnila tým, že na základe psychologického nálezu PhDr. P. Š. zo dňa 21.8.2014 je nevyhnutná účasť otca na podpornom výchovnom sedení a kým sa otec nedostaví do jej ambulancie, tak nedoporučuje jeho kontakt s dcérou vzhľadom na jej psychický stav. Matka uviedla, že má obavy, že starostlivosť o dcéru je zo strany otca zanedbaná a je ohrozený jej život, priaznivý vývoj a zdravie. Preto žiadala súd, aby vydal predbežné opatrenie a zakázal styk otca s maloletou H..
4. Tunajší súd uznesením sp. zn. 15P/165/2014-24 zo dňa 6.10.2014 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 22.10.2014 súd na pojednávaní spojil konanie 15P/165/2014 s konaním 15P/230/2014 na spoločné konanie vedené pod č. k. 15P/165/2014. Dňa 30.1.2015 matka cestou právneho zástupcu podala na súd opätovný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to zákazu styku otca s maloletou. Tunajší súd uznesením sp. zn. 15P/165/2014-84 zo dňa 2.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/195/2015-109 zo dňa 9.6.2015 nariadil predbežné opatrenie a zakázal styk otca s maloletou H..
5. Matka podala dňa 2.5.2017 na Okresný súd Bratislava IV návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi platiť výživné na mal. H. vo výške 300 € mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred a súčasne podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú zo sumy 100 € na sumu 400 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Okresný súd Bratislava IV dňa 9.5.2017 postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu. Tunajší súd vydal dňa 10.5.2017 pod sp. zn. 16P/128/2017 uznesenie, ktorým preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Bratislava IV. Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 8CoP/380/2016-226 zo dňa 28.12.2016 rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves. Tunajší súd uznesením sp. zn. 15P/165/2014-237 zo dňa 23.8.2017 spojil konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného zo dňa 2.5.2017 a o nariadenie neodkladného opatrenia podané na Okresný súd Bratislava IV vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/47/2017 s konaním o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. vedený pod sp. zn. 15P/165/2014 na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 15P/165/2014. Súčasne súd zamietol návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia týkajúceho sa výživného a zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/132/2017-39 zo dňa 6.6.2017 o ustanovení kolízneho opatrovníka.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dokladmi a pripojenými spismi a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/79/2012-49 zo dňa 21.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2013, tunajší súd manželstvo účastníkov rozviedol a maloletú H. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať výživným v sume 100 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Podľa dohody rodičov upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý víkend v nepárnom týždni v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok v čase od 15.00 hod. do stredy rána do 8.00 hod.
8. Na pojednávaní dňa 7.5.2018 otec žiadal súd opätovne zrušiť predbežné opatrenie o zákaze styku s maloletou H., ako o to žiadal písomne v konaní viackrát. Uviedol, že predbežné opatrenie je neopodstatnené, nakoľko sa podozrenia matky nepotvrdili. Uvedené okrem jeho tvrdení jednoznačne vyplynulo zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí PhDr. Evou Sklenárovou, ktorá uviedla, že otec je ako rodič spôsobilý vychovávať dcéru, má k tomu osobnostné predpoklady a rozvinuté rodičovské kompetencie. Nezistila žiadne etické, psychopatologické ani charakterové nedostatky, ktoré by bránili, aby rolu otca riadne plnil. Mal. H. sa chce s otcom stretávať, má k nemu pozitívny citový vzťah, bez prejavov úzkosti, bez zábran, strachu, a ak bol otec v pasivite, sama sa mu ozvala. Dezorientoval ju rozpad rodiny, tiky sa objavili pod tlakom hádok rodičov. Nezistila žiaden zo znakov sexuálneho zneužívania dieťaťa. Dieťa má chorobu spojenú s pohlavnou identitou, a preto znalkyňa nevylúčila, že v kresbe u PhDr. P. Š. sa zachytili tieto sexuálne problémy, avšak nie sexuálne zneužívanie. Vylúčila, aby bola maloletá sexuálne zneužívaná otcom alebo inou osobou. Do konania bol pribratý aj znalec PhDr. Ľudovít Beleš na vyhotovenie znaleckého posudku z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality. U matky a ani u otca neboli zistené žiadne markery sexuálnej deviácie, úchylky, ani poruchy. Navyše sama mal. H. pozvala otca a starú mamu listom zo dňa 1.3.2018 na svoje 1. sväté prijímanie, ktoré sa bude konať dňa 26.5.2018 v T. a taktiež ich pozvala na slávnostný obed. Uvedený list, ako aj súhlas matky maloletej osvedčený pravosťou podpisu, je súčasťou súdneho spisu.
9. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, táto žiadala v návrhu zo dňa 2.5.2017, ktorý doručila na Okresný súd Bratislava IV, sumu 400 € mesačne počnúc od podania návrhu. Na pojednávaní dňa 7.5.2018 matka vzhľadom na výdavky otca upravila sumu na 280 € od podania návrhu a súčasne žiadala, aby bol otec zaviazaný platiť polovicu zvýšených výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom maloletej.
10. Matka k svojim majetkovým pomerom uviedla, že od 2.2.2017 do 31.12.2017 pracovala v Q. T., I..J.. T., o čom súdu predložila Pracovnú zmluvu, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ako aj Potvrdenie o príjme, z ktorého vyplynulo, že jej čistý príjem v máji 2017 bol 821,39 €, v júni 2017 - 706,63 €, v júli 2017 - 625,72 €, v auguste 2017 - 822,12 €, v septembri 2017 - 670 €, v októbri 2017 - 667 €, v novembri 2017 - 686 € a v decembri 2017 - 744 €. V súčasnosti matka pracuje ako asistentka na Z. J. T. O., a to od 1.2.2018 s čistým príjmom vo výške 420 €, o čom súdu doložila kópiu Služobnej zmluvy zo dňa 30.1.2018, Opis štátnozamestnaneckého miesta a Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.2.2018 vo výške 497,50 € a zo dňa 16.3.2018 spolu s osobným príplatkom vo výške 547,50 €. Taktiež matka poberá prídavok na dieťa vo výške cca 24 € mesačne. Otec maloletej H. pravidelne platí súdom určené výživné vo výške 100 € mesačne. Matka spolu s dcérou býva v T. v byte u svojho priateľa. Byt
je výlučne v osobnom vlastníctve priateľa. Celkové náklady na bývanie sú 240 €, z čoho ona prispieva polovicou, t. j. sumu 120 €. Matka je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu na sídlisku Q. v J. F. R., ktorý prenajíma za 300 € mesačne. Na rekonštrukciu uvedeného bytu vzala pôžičku vo výške 20.600 €, ktorú spláca mesačne po 75 €. Nie je vlastníčkou motorového vozidla. Výdavky na dcéru uviedla: 18 € družina, 30 € strava v škole, 25 € krúžok karate, 7 € krúžok futbal, jednorazové poplatky - 52 € ZRPŠ, 20 € ročne triedny fond, školské potreby a pomôcky okolo 50 €. Dcéra má zdravotné problémy, trpí vzácnym ochorením, a to kongenitálnou adrenalínovou hyperplaziou tzv. CAH so solnou poruchou. Ide o celoživotné ochorenie spojené s užívaním liekov, pravidelnou hospitalizáciou v nemocnici, ako aj operáciami. Matka uviedla, že za pobyty v nemocnici - 2 x v roku 2015, 2 x v roku 2016 a 4 x v roku 2017 - uhradila spolu sumu 320,82 €. Maloletá pravidelne navštevuje endokrinologičku, neurológa, kardiológa a očného lekára. Pravidelne užíva lieky, niektoré bez poplatku, za niektoré dopláca okolo 13 €. Dcéra má oslabenú imunitu, preto jej kupuje výživové doplnky a probiotiká.
11. Otec maloletej k návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 100 € na sumu 400 € a potom na sumu 280 € mesačne uviedol, že s týmto nesúhlasí a navrhuje zvýšiť výživné na sumu 120 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že je zamestnaný ako rušňovodič pre spoločnosť B. J. a.s., kde jeho priemerný čistý príjem dosahuje sumu okolo 800 € mesačne, o čom doložil súdu Potvrdenie o príjme. Býva v jednoizbovom byte, ktorý je výlučne v jeho osobnom vlastníctve. Vlastní osobné motorové vozidlo. Medzi jeho výdavky patrí 65 € na služby spojené s bývaním, elektrina 15 €, plyn 5 €, rozhlas a televízia 4,64 €, internet 11,85 €, mobil do 30 €. Za auto spláca pôžičku vo výške 75 € mesačne. Povinné zmluvné poistenie auta 80 € ročne, havarijné poistenie 360 € ročne, prehliadka auta 240 € dvojročne, benzín mesačne 60 €, doplnkové dôchodkové sporenie 10 €, bežné výdavky a hygiena okolo 80 €. Svojej mame prispieva mesačne sumou 50 €, nakoľko sa k nej chodí stravovať, prípadne jej prispeje na kúpu mäsa. Na stravu dáva okolo 200 € mesačne. Výživné na dcéru platí pravidelne vo výške 100 € mesačne.
12. Výživné na maloletú H. bolo naposledy upravené na základe dohody rodičov v roku 2013. V tom čase mala maloletá 4 roky a žila v J. F. R.. V súčasnosti má 9 rokov, navštevuje základnú školu v T., s čím sú spojené zvýšené výdavky. Maloletá má zdravotné problémy spomínané vyššie, čo tiež predstavuje zvýšené výdavky. Teda je zrejmé, že sa pomery na strane maloletej od poslednej úpravy výrazne zmenili.
13. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 2.5.2018 vyplynulo, že maloletá H. navštevuje 3. ročník Základnej školy v T.. Má veľmi dobé študijné výsledky. Navštevuje počítačový krúžok a krúžok karate. Žije spolu s matkou a jej priateľom v 4-izbovom byte s loggiou, ktorý je výlučne vo vlastníctve matkinho priateľa. Byt je kompletne vybavený, vkusne a moderne zariadený.
14. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa požijú primerane.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, preukázanie pravdivých tvrdení otca, a to aj na základe znaleckého dokazovania, je jednoznačne preukázané, že odpadli dôvody, pre ktoré súd nariadil neodkladné opatrenie, a to zákaz styku otca s maloletou H. a preto ho súd zrušil, na čom sa zhodli aj účastníci konania.
23. Rodičia sa na úprave styku otca s maloletou H. dohodli, a keďže súd považoval dohodu rodičov za dohodu v záujme maloletého dieťaťa, schválil ju, a tým zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4P/79/2012-49 zo dňa 21.3.2013 vo výroku o úprave styku otca s mal. H..
24. Vzhľadom na uvedené sa súd širšiemu odôvodneniu tohto rozhodnutia v časti zrušenia predbežného opatrenia a úpravy styku nevenoval.
25. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča, t. j. otca na maloletú H., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
26. Určujúcim príjmom otca, z ktorého súd vychádzal, bol príjem, ktorý dosahuje u zamestnávateľa B. J., I..J.. ako rušňovodič. Jeho priemerný mesačný príjem je okolo 800 € v čistom.
27. V konaní nebolo preukázané, žeby otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval zvýšený majetkový štandard. Býva v jednoizbovom byte, vlastní osobné motorové vozidlo, na ktoré si vzal pôžičku. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej H. nemá. Pri výsluchu, ako aj doložením listinných dôkazov, uviedol celkové náklady súvisiace s bývaním, splátkou úveru, sporením, internetom, mobilným telefónom, spolu okolo 216 €. Ďalšie výdavky súvisiace s kúpou auta (poistenie, benzín, prehliadka) vo výške okolo 107 € v prepočte na mesiac. Hygiena, strava, osobné aktivity spolu okolo 300 € mesačne. Otec pravidelne platí na dcéru výživným v sume 100 € mesačne. Spolu to predstavuje sumu 723 €, do ktorej súd nezahrnul sumu 50 €, ktorú otec podľa jeho uvedenia dáva svojej matke.
28. Na druhej strane súd hodnotil aj domácnosť, ktorú obýva maloletá s matkou v T. v štvorizbovom byte s loggiou u priateľa a ňou prezentované výdavky. Matka dosahovala priemerný čistý príjem v Q. T., a.s. do 700 €. Od 1.2.2018 pracuje na Z. J. T. O., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 420 €. Poberá prídavok na dieťa vo výške 24 € a otec maloletej jej pravidelne platí výživné vo výške 100 € mesačne. Taktiež je vlastníčkou dvojizbového bytu v J. F. R., kde má príjem z nájmu 300 € mesačne. Matka platí za bývanie u priateľa 120 € mesačne. Ďalší výdavok uviedla splátku pôžičky vo výške 75 € mesačne. Výdavky na maloletú v súvislosti so školou spolu predstavujú sumu do 100 €. Matka uviedla, že na lieky, ktoré dcéra pravidelne užíva platí 13 €. Do uvedeného zahrnula aj výdavky na ošatenie maloletej vo výške 80 € mesačne a trávenie spoločného voľného času okolo 111 € mesačne.
29. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
30. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej prihliadajúc na skutočnosť, že táto je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti u priateľa v T., a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Súd pri jej určení bral do úvahy aj to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pracuje, nemá zvýšené náklady na bývanie. Súd uvádza, že najmä vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej bolo potrebné zvýšiť výživné. Jeho výšku súd ustálil na sumu 160 € od právoplatnosti rozsudku, ktoré otca zaviazal prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Súd má za to, že táto suma je vzhľadom na pomery a možnosti povinného adekvátna. Matke sa zmenou zamestnania od 1.2.2018 znížil príjem. Avšak treba podotknúť, že matka dobrovoľne zmenila zamestnanie, a taktiež sa odsťahovala s maloletou dcérou do T., kde je nákladnejší život.
31. Súd priznal výživné od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že otcovi bol súdom uložený zákaz styku s maloletou na základe tvrdení matky, ktoré sa v rozsiahlom dokazovaní nijakým spôsobom nepotvrdili, a teda otcovi bolo uprené právo stýkať sa dcérou, a to skoro tri roky, kedy si nemohol budovať k nej citový vzťah, a navyše sa s ňou matka presťahovala bez jeho súhlasu do T..
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd nerozhodol vzhľadom k tomu, že si ich účastníci konania neuplatnili a súd ani nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti výroku I. a V. rozsudku rozsudku odvolanie nie je prípustné.