Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17C/173/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Koišce-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 1545, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom mýtna 48, P.O.Box 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: R. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX Q. Č.. XX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom v Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, v spore o zaplatenie 676,39 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 213,29 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 21.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania 36,90%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2013, podanou na súde dňa 25.11.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 676,39 € spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 21.10.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 14.11.2006.

2. Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 a to výške dlžnej sumy 543 €, o čom žalovaný listom postupcu zo dňa 5.4.2013.

3. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2013 (čl. 8) a doručenkou na čl. 7 o tom, že toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 23.4.2013.

4. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.11.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - Spotrebný úver na čokoľvek, ktorou veriteľ žalovanému poskytol spotrebiteľský úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,4% ročne, ktorý sa zaviazal uhradiť formou pravidelných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.10.2011 kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaný svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, čím sa v lehote do 20.10.2011 dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a to v rozsahu sumy 676,39 €, pozostávajúcej z dlhu na splatnej istine 666,93 €, dlžného splatného úroku 6,47 € a poplatkov za správu

úveru 2,99 €. Úroku z omeškania sa domáha od 21.10.2011 t.j. dňom nasledujúcim po dni konečnej splatnosti celého úveru a to v zákonnej, 9,5% ročnej sadzbe.

5. Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky) predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2006, z obsahu ktorej súd zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 663,88 € - „Spotrebný úver na čokoľvek“ s úrokovou sadzbou 18,4% ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval poplatok 1,99 eur. Uvedené prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 59 splátkach splatných do 20. dňa kalendárneho mesiaca a to počnú prvou splátkou dňa 20.12.2006 a končiac poslednou dňa 20.10.2011. RPMN bola v sadzbe 27,61%.

6. Žalovaný zostal v tomto konaní nečinný, k žalobe a prílohám sa nevyjadril, a ani inak so súdom nekomunikoval.

7. Podľa procesných predpisov účinných do 30.6.2016 vstúpil na strane žalovaného do konania vedľajší účastník dňa 29.4.2014. Tento subjekt v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že posudzovaná úverová zmluva neobsahovala priemernú RPMN, čo robí úver bezpoplatkovým a bezúročným a súčasne poukázal na to, že časť splátok sa ku dňu podania žaloby stala premlčanými a to za obdobie do 23.11.2011, čí tak ku dňu podania žaloby sú nepremlčané splátky v počte 11. Pri výške splátky 19,39 € činí dôvodná pohľadávka sumu 213,29 €, maximálne ktorú je žalovaný zaplatiť. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietnuť.

8.V doplňujúcom podaní zo dňa 1.8.2014 však s poukazom na výšku RPMN, nesprávne uvedenej v zmluve výškou 27,61 %, hoci skutočná bola 33,66%, posúdil úver ako celkom bezúročný a žalovaný zaplatil poskytnutý úver v plne sume, navrhol žalobu ako celok zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania.

9. O námietke žalobcu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd uznesením zo dňa 20.11.2014, právoplatným 311.2015, bol vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného pripustený.

10. K vyjadreniu k žalobe, podanému vedľajším účastníkom, sa žalobca nevyjadril.

11. Po zmene procesných predpisov s účinnosťou od 1.7.2016 inštitút vedľajšieho účastníka zanikol. Avšak, vzhľadom na existenciu ekvivalentu upraveného v § 95 súd výzvou zo dňa 16.8.2016 vyzval Združenie, aby v prípade, že bude žalovaného zastupovať v spore podľa ustanovenia § 291 CSP, v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, doložil súdu písomnú plnú moc, podpísanú žalovaným. V prípade ak mien podať návrh na pribratie do konania (§ 95 , tento musí obsahovať súhlas strany, ktorej záujmy hodlá hájiť.

12. Združenie podalo k danej výzve svoje stanovisko dňa 2.11.2016, ktorého obsah súd nebude oboznamovať z dôvodu, že neboli splnené požiadavky uvedené vo výzve súdu zo dňa 18.6.2016, a preto v čase po 1.7.2016 súd v konaní pokračoval už iba so stranami sporu.

13. V ďalšom priebehu konania žiadna zo strán nenavrhla vykonať a ani nepredložil žiadne iné dôkazy ani skutkové tvrdenia. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 € a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.5.2018 v miestnosti č. 04 o 8,30 hod., o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 16.4.2018 do 9.5.2018. Rozhodnutie vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.

14. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

16. Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

17. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 3.11.2009 vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

19. V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia

20. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: a) vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, b) vzťahy upravené tak v Obchodnom ako aj v Občianskom zákonníku, c) vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, d) vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku.

21. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu pokiaľ: a) danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom (napr. premlčanie), b) vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 Obch. zákonníka vylučujúci aplikáciu § 49 Obč. zákonníka), c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Obč. zákonníka

22. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Obč. zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je dôležité či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Aj keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, nič to nemení na tom, že na takýto spotrebiteľský záväzkový vzťah sa v plnom rozsahu uplatní úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Občianskom zákonníku. To znamená, že na spotrebiteľský záväzkový vzťah bez ohľadu na to, že má formu tzv. absolútneho obchodu, sa použijú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj dispozitívne ustanovenia, odklon od ktorých by bol v neprospech spotrebiteľa (ustanovenia jednostranne kogentné pre dodávateľa).

23. V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru, obsahujúceho kogentné ustanovenia a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v

minulosti išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

24. Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa obch. zákonníka avšak ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.

26. Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28. Premlčanie namietol vedľajší účastník, účastný na strane žalovaného do 30.6.2016. Vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.

29. Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

30. S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004.

31. V tomto konkrétnom prípade sa žalovaný k námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom, nevyjadril, no tento úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného ako hlavného účastníka neodporoval ba naopak, splnil účel, za ktorým do konania na strane žalovaného vstúpil. Na základe týchto skutočností súd námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka akceptoval a s analýzou, uvedenou vo vyjadrení k žalobe, sa súd plne stotožňuje.

32. Ak podľa zmluvy zo dňa 14.11.2006 boli splátky splatné do 20. dňa v mesiaci, pričom mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.10.2011, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním bolo preukázané a aj žalobca potvrdil, že úver „dobehol“ v splátkovom režime až po splatnosť poslednej splátky. Za daného stavu preto, ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci,

premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 25.11.2013, potom splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.11.2010 dozadu sú premlčané. Splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.10.2011 v celkovom počte 11, premlčané nie sú.

33. Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 19,39 €, za obdobie od 20.12.2010 do 20.10.2011 činia nepremlčané celkovú sumu 213,29 € (11 x 19,39 €). Táto suma bola len do tejto výšky dôvodne žalovateľná na súde, a preto bola takto žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania.

34. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti celého úveru t.j. od 21.10.2011 až do zaplatenia bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania 9,5% vzhľadom na to, že v prvý deň bola základná sadzba ECB 1,5%.

37. S poukazom na vyššie uvedené bol rozsah úspechu žalobcu v tomto konaní v pomere 31,55% k pomeru neúspechu 68,45% čo znamená prevažný neúspech žalobcu a teda právo na náhradu trov v pomernej časti vzniklo žalovanému. Tomu ale žiadne trov y nevznikli, preto čo vzájomnej náhrady trov strán sporu týka, tým súd žiadnej z nich náhradu trov nepriznal.

38. Podľa §470 ods. (2) CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

39. Vedľajší účastník, účastný v konaní do 30.6.2016, mal rovnaké práva ako účastník sám. Za predpokladu, že by strane, ktorú v konaní podporoval, vzniklo právo na náhradu trov konania, vedľajšiemu účastníkovi, zdieľajúcemu osud hlavnej strany sporu, vzniklo právo na náhradu tých trov, ktoré vznikli jemu. Pri výške úspechu žalovaného v tomto konaní 68,45% (rozsah neúspechu žalobcu ) a výške neúspechu 31,55% by mu patrila náhrad trov vo výške 36,90 % a preto v tomto rozsahu súd žalobu zaviazal na náhradu trov, vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za úkony, vykonané v čase do 30.6.2016. O ich výške bude osobitným uznesením rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.