Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Er/143/2010

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Juraj Gallo, súdny exekútor, IČO: 37 977 431, Jilemnického 12, 036 01 Martin, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: W. D., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX, E. I. J. Č.. B.. XXX, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom Mgr Marián Kráľ, Exekútorsky úrad so sídlom Radlinského č. 47, 026 01 Dolný Kubín, pod spisovou značkou EX 19/10, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 38,21 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Medzi oprávneným a povinným sa vedie exekúcia pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 38,21 Eur a trov exekúcie. Dňa 22.03.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. K podnetu súdny exekútor priložil vyúčtovanie trov exekúcie. Podnet na zastavenie exekúcie podal z dôvodu, že povinný dňa 17.10.2012 zomrel a dedičské konanie vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 22D/116/2012 bolo zastavené.

2. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31. marca 2017 (ďalej len v texte „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31. marca 2017 (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súdny exekútor podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že pri zisťovaní majetku povinného, z ktorého má byť uspokojená pohľadávka, zistil nemajetnosť povinného. Svoje tvrdenie oprel o skutočnosť, že povinný dňa 17.10.2012 zomrel a Okresný súd Zvolen uznesením 22D/116/2012, zo dňa 23.11.2012, právoplatné dňa 05.01.2013, zastavil dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa, ktorý v exekučnom konaní má postavenie povinného. Tunajší súd z uznesenia o dedičskom konaní mal preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania a jeho dlhy dňom smrti síce prechádzajú na dedičov zo zákona (§ 471 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale len do výšky zdedeného majetku. Keďže povinný nezanechal žiaden majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

6. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

7. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

10. Podľa ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

11. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol v súlade s ustanovením § 243j EP. Pretože exekúcia sa zastavila pre nemajetnosť povinného, patrila by náhrada trov súdneho exekútora proti oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP. Súd však zistil, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu exekútorovi nepriznal. Exekútor je povinný viesť exekúciu s náležitou starostlivosťou ( § 29 EP ), do čoho určite spadá aj povinnosť v primeraných časových intervaloch sledovať stav exekúcie. V tomto prípade došlo k rozhodnutiu v dedičskom konaní už v roku 2012 a exekútor túto skutočnosť oznámil súdu spolu s podetom na zastavenie exekúcie v roku 2018, t.j. po takmer 6-tich rokoch, čo rozhodne nemožno považovať za „ bezodkladné“ oznámenie súdu. Rozhodnutie, v zmysle ktorého sa súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie neprizná je konformné a súladné s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutí III. ÚS 351/2007, IV. ÚS 236/2008, I. ÚS 377/2008, I. ÚS 438/2008, IV. ÚS 38/2008, III. ÚS 128/2008, III. ÚS 432/2008, II. ÚS 27/2008 konštatoval, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výhodami tejto profesie. Takéto rozhodnutie súdu je napokon plne v súlade so sledovaným účelom a zmyslom samotného exekučného konania, ktorého prvoradým cieľom je nesporne zabezpečiť nútený výkon povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorá nebola povinným subjektom splnená dobrovoľne, teda uspokojiť predovšetkým nárok oprávneného. Z týchto dôvodov súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 .

Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/ f/ až h/, k/ a l/ je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.