Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-79-2017.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 811 00 Bratislava proti žalovanému: R. B., V.. X.X.XXXX, B. P. X. XXX/XX, XXX XX R. V.E. P., v konaní o 124,16 € s prísl takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 124,16 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 20.3.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanej právo na 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 14.2.2017 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 124,16 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 20.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalovaný sa k veci nevyjadril a súdom doručované listiny nereagoval. Z uvedeného dôvodu súd konal a aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
3. právny predchodca žalobcu v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 18.11.2011 žalobca- právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 522,00 €. Túto pôžičku mal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 14,50 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 393,50 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.2.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný tento dlh ale nevyrovnal, preto bol úver zosplatnený dňom 19.3.204. Pohľadávka pozostáva zo sumy dlžnej istiny 510,46 €, nákladov na vymáhanie pohľadávky 7,20 € a po odpočítaní sumy plnenia 393,50 € je dlh v sume 124,16 €.
4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 18.11.20111 (čl. 3) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 350 €, účel nie je uvedený. Zaviazal sa splatiť ju v 36 mesačných splátkach po 14,50 €, že „celková suma pôžičky“ je 522,00 €, že úroková sadzba 32,04% ročne, RPMN 32,04%, priemerná RPMN 45,66% a celkové náklady spotrebiteľa 172,00 €. Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 11/2014. b) výzvu na zaplatenie dlžných splátok v sume 78,30 € s poučením, že ak nedôjde k úhrade obratom, úver bude zosplatnený.
c) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (čl 7), z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 393,50 €, pričom posledná úhrada bola realizovaná dňa 25.1.2015 v sume 15 € a ďalej už žiadna.
5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2017 (č.l. 36)
6. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a ani po zmene procesných predpisov neboli použité žiadne prostriedky procesného útoku či obrany. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 € a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.5.2018 v miestnosti č. 04 o 10,30 hod., o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 16.4.2018 do 7.5.2018 Rozhodnutie vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia.
7. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
8. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako Obchodný zákonník upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
10. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:
11. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 18.4.2012: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
14. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 350 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32,04%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 32,04%. Priemerná RPMN bola 45,66%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za 3. kvartál 2011 zistil, pri nezabezpečených úveroch vo výške do 1500 € pri lehote splatnosti od 1 - 5 rokov bola RPMN 45,66%, čo korešponduje s údajom, uvedeným v zmluve.
15. Ako vyplynulo zo zmluvy. úrok bol stanovený vo výške 32,04% a preto súd hodnotil, či takto dohodnutý úrok korešponduje normatívu zákonnosti. Už vo vyššie cit. ust. § 502 ods. 1 OBZ sa upravuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, a ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Súd z prehľadu priemerrných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny, v časti „nové obchody“ zistil, že u spotrebiteľských úverov pri lehote splatnosti od 1 - 5 okov bola v novembri 2011 sadzba v priemere 11,32%. Ide teda o údaj (podľa všetkého) vychádzajúci z úrokových mier, v akých poskytovali banky úvery v aktuálnom čase. V prejednávanej veci ale úrok bol v zmluve dohodnutý a to vo výške 32,04% ročne, preto pri úvahe o prípustnosti danej výšky súd posúdil, či zodpovedá zákonným normatívam aj v zmysle § 502 OBZ.
17. Jediná priama úprava o úrokových limitoch je s účinnosťou síce až od 1.6.2014 upravená v ust. § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,a podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
18. Ako je uvedené v bode 11. priemerná RPMN bola 45,66 % ročne, čiže úrok, dohodnutý vo výške 32,04% ročne neprevýšil dvojnásobok tejto veličiny. Za danej situácie preto, pokiaľ žalobca uplatňoval aj zmluvný úrok v uvedenej sadzbe, nebol dôvod ho nezohľadniť.
19. Pokiaľ mal žalovaný zaplatiť 522 € a zaplatil 393,50 € dlh činil 128,50 €, preto za situácie, že sa žalobca domáhal iba rozdielu medzi ním evidovanej výšky pohľadávky v sume 510,46 € a sumy 393,50 € vo výške 124,16 €, súd rozhodol v zmysle žaloby a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Záväzkový vzťah vznikol dňa 18.11.2011. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného dňa 18.11.2011: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 10c cit. nariadenia: Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013: Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Dňa 31.1.2013 bola sadzba ECB 0,75%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,75% až do zaplatenia dlžnej istiny.
24. Úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.