Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-226-2010.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/226/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Intrum Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: G. O., rod. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX L., bydliskom XX H. G., U., U.-XEW, U. W. P. X. H. U. Í., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.144,79 eura s príslušenstvom, rozsudkom pre uznanie nároku, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 805,58 eura spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2007 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovanej s plnením ktorejkoľvek splátky.
II. V časti o zaplatenie sumy 339,21 eura s príslušenstvom a v časti úrokov z omeškania nad 8,50 % ročne konanie z a s t a v u j e .
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 40,74 %.
odôvodnenie:
1. ESSOX SK s. r. o. so sídlom Cesta na Senec 1/A, Bratislava, IČO: 35978881 (ďalej len „pôvodný žalobca“) žalobou zo dňa 12.5.2009, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 21.5.2009, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.144,79 eura spolu s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 1.030,16 eura od 10.7.2007 až do zaplatenia titulom nesplatenia zostatku úveru s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.9.2006, ktorou pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 eura), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť aj s úrokmi v 36 mesačných splátkach po 1.433,- Sk (47,57 eura). Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, pôvodný žalobca od zmluvy odstúpil, a požadoval od nej zaplatenie celej časti nesplateného úveru aj s príslušenstvom v sume 34.487,83 Sk (1.144,79 eura), ktorý však nezaplatila.
3. Pôvodný žalobca zmluvou zo dňa 25.1.2013 postúpil spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Indrustriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarko, IČO: CHE-100.023.266 viacero pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky voči žalovanej.
4. Uznesením č. k. 9C/226/2010-41 zo dňa 24.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2014, súd pripustil, aby z konania vystúpil (pôvodný) žalobca ESSOX SK s.r.o. v likvidácii, a aby na jeho miesto do konania vstúpil nový žalobca: Intrum Justitia Debt Finance AG.
5. Žalovaná v priebehu konania dvakrát písomne uznala svoj dlh z predmetného spotrebiteľného úveru čo do dôvodu aj výšky, a to podaním z 25.7.2004, doručeným súdu 31.7.2014, v ktorom uviedla, že je si vedomá dlhu z úveru v sume 30.000,- Sk, ale momentálne žije v Anglicku a nepracuje. Dodala, že keď sa zamestná, bude ochotná úver splatiť. V podaní z 25.1.2018, doručenom súdu 31.1.2018, uviedla, že je si vedomá svojho dlhu, je ochotná ho splácať v 5-librových splátkach s odôvodnením, že žije v Anglicku sama so 6-ročnou dcérou, pričom týždenne poberá 64 libier.
6. Žalobca v elektronickom podaní zo dňa 4.3.2018 bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dodatočne doručenom v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu dňa 7.3.2018, t. j. v zákonnej 10-dňovej lehote podľa § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), navrhol súdu, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku. Taktiež to navrhol aj v elektronickom podaní zo dňa 4.5.2018 bez autorizácie podľa osobitného predpisu.
7. Súčasťou elektronického podania žalobcu zo dňa 4.3.2018, dodatočne doplneného doručením v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, bolo aj späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 339,21 eura s príslušenstvom a v časti úrokov z omeškania nad 8,50 % ročne. Dôvod čiastočného späťvzatia žalobca neviedol. Zotrval na zaplatení istiny 805,88 eura, ktorá zodpovedá rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého úveru vo výške 995,82 eura a plnením za úver žalovanou v sume 190,24 eura. Zároveň žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,50 % p. a. z istiny 805,58 eura od 10.7.2007 až do zaplatenia a priznať náhradu trov konania. 8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral svoju žalobu sčasti späť ešte pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil (výrok II.).
13. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
14. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
15. Nakoľko žalovaná uznala nárok uplatnený žalobcom čo do dôvodu a výšky, a žalobca navrhol súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku, súd podľa § 282 CSP rozhodol o žalobe v časti, v ktorej žaloba nebola vzatá späť, rozsudkom pre uznanie nároku. Vychádzajúc z ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú žalovanú sumu v pravidelných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovanej s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom prihliadol na žiadosť žalovanej, ako aj na jej osobné, rodinné a majetkové pomery. Pri určovaní výšky jednotlivých splátok súd musel prihliadnuť na záujmy oboch strán sporu, a preto nemohol stanoviť splátky vo výške navrhnutej žalovanou v sume cca 5,70 eura zodpovedajúcej 5 librám (I. výrok).
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 339,21 eura s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške nad 8,50 % ročne bez uvedenia dôvodu. Keďže žalobu nezobral späť pre správanie žalovanej v priebehu konania, z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo predstavuje 29,63 % predmetu sporu, čomu zodpovedá procesný úspech žalovanej.
21. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 805,58 eura s 8,50 % ročným úrokom z omeškania, čo predstavuje 70,37 % predmetu sporu.
22. Nakoľko v tomto konaní mali čiastočný úspech obe strany sporu, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil (§ 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP), a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci väčší úspech než bol procesný úspech žalovanej, nárok na náhradu trov konania v rozsahu vypočítanom ako pomer úspechu žalobcu (70,37 %) mínus pomer procesného úspechu žalovanej (29,63 %), t. j. v rozsahu 40,74 %.
23. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku pre uznanie nároku (výrok I.) odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. a/ CSP).
Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.