Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-82-2017.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. mája 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaná K. Č. S. G. B. M. E. Á. , nar. XX. XX. XXXX E. E. T., trvale bytom E. T., G. XXX/X, občianka SR
j e v i n n á , ž e
dňa 18. 01. 2017 v čase o 16.35 h viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Toyota RAV 4, EČV: VK 505 BR po ceste I/75 v smere jazdy Kosihovce - Opava, kde 2 km 144,70 nesprávne predchádzala pred ňou idúce vľavo odbočujúce motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia Combi, EČV: VK 856 BE, ktoré viedol vodič S. E., nar. XX. XX. XXXX, a to tak, že po tom, ako vodič E. dal včas znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, zaradil sa bližšie k stredovej čiare a spomalil, nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a pri predchádzaní svojím motorovým vozidlom čelne narazila do ľavej bočnej časti motorového vozidla Škoda Octavia Combi v oblasti dverí vodiča - ktorého vodič už začal odbočovať vľavo cez protismerný jazdný pruh, čím vodičovi motorového vozidla Škoda Octavia Combi, S. E. spôsobila trieštivú zlomeninu panvy - bedrovej jamy vľavo s posunom, hematóm mäkkotkanivových štruktúr, intramuskulárne, obturatorných svalov vľavo, v oblasti ľavého stehna bedra - krvné podliatiny vo veľkom bedrovom svale ako aj v ľavom stehne, pohmoždenie ľavého stehna s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní, počas ktorého bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom dopravnú nehodu spôsobila porušením ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 5 písm. d) v spojení s § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á ch a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1. 000,- (tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa jej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa jej u k l a d á trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa jej u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1. 259,03 Eur a poškodenému S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, škodu vo výške 3. 708,60 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 25. 08. 2017 na obvinenú K. V. obžalobu, ktorou ju viní, že skutkom vymedzeným v nej sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvinenú, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedka - poškodeného S. E., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. čítať výpoveď svedka I. V., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. čítať znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia a z odboru cestná doprava, odvetvia nehody v cestnej doprave a podľa § 269 Tr. por. čítať listinné dôkazy dokumentujúce protiprávne konanie obžalovanej a hodnotiace jej osobu.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní sa pridržiavala skutkového vymedzenia obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
V záverečnej reči uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Skutok je trestným činom a spáchala ho obžalovaná. Protiprávne konanie obžalovanej usvedčujú odborné dôkazy, a to znalecký posudok Ing. Dušana Kožiaka a tiež dokumentácia ohľadne obhliadky miesta dopravnej nehody z prípravného konania. Obžalovaná bezprostredne po nehode, tak pred poškodeným ako aj pred svedkom V. sama uviedla, že dopravnú nehodu spôsobila ona, uznala príčiny jej vzniku, čo ale v ďalšom konaní poprela. Dopravnou nehodou bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví. Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Navrhla obžalovanú uznať vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa obžaloby a za to ju odsúdiť k podmienečnému trestu odňatia slobody na jeho spodnej hranici, resp. jej uložiť peňažný trest s podmienenou alternatívou výkonu trestu odňatia slobody, ak peňažný trest nezaplatí v lehote.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 26. 02. 2018 učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j. cíti sa nevinná. Do zápisnice uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 28. 06. 2017. Na doplnenie svojej výpovede z prípravného konania uviedla, že v ten deň, keď jazdila motorovým vozidlom, bol napadnutý sneh, ktorý nebol z vozovky odstránený. Rozhľad s vozidlom mala dobrý, poveternostné podmienky boli normálne a cítila sa oddýchnutá. Po vyjdení z miernej ľavotočivej zákruty v smere od Kosihoviec na Hrušov spozorovala v dostatočnej vzdialenosti pred sebou jazdiace vozidlo. Toto vozidlo sa rozhodla plynule obiehať. Keď sa nachádzala asi v 15 - 20 metrovej vzdialenosti za vozidlom poškodeného v ľavom jazdnom pruhu, spozorovala, že vozidlo poškodeného dalo znamenie na odbočenie vľavo a vzápätí začalo s odbočovacím manévrom. Už v tom čase nevedela s vozidlom bezpečne zastať, došlo k zrážke s vozidlom poškodeného. Narazila do ľavej časti tohto vozidla. Následkom nárazu zostali obidve vozidlá do seba zakliesnené. Po tom, ako sa jej podarilo z vozidla dostať von, si všimla, že vo vozidle, do ktorého narazila, sa nachádzal len jeho vodič, ktorý bol zakliesnený. Zistila, že je pri vedomí a komunikovala s ním. Snažila sa mu pomôcť. Snažila sa hneď zavolať záchranku a policajtov. Medzitým sa k nim priblížilo ďalšie vozidlo v smere od Kosihoviec, ktoré zastalo a následne zastavilo vozidlo v opačnom smere prichádzajúce od Opavy, ktoré riadil pán V.. Cíti sa nevinná, keďže neporušila žiadne dopravné predpisy. Tieto porušil poškodený E. ako vodič druhého vozidla, ktorý sa nepresvedčil, že je predbiehaný a napriek tomu začal s odbočovacím manévrom.
V záverečnej reči jej obhajca navrhol obžalovanú spod obžaloby oslobodiť, nakoľko znalec z odboru dopravy sa v posudku dopracoval k neobjektívnym záverom. Podľa jeho úsudku bol to poškodený, ktorý dal neskoro znamenie o zmene smeru jazdy na úseku cesty, kde odbočoval. Namietol aj procesnú legitimitu splnomocneného zástupcu poškodeného, ktorý vystupuje pod obchodným menom
PERSUADA s. r. o., pričom z výpisu Obchodného registra takúto činnosť na zastupovanie poškodených nemá.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba a tiež vykonal aj dôkazy, ktoré po výzve podľa § 240 ods. 3 Tr. por. navrhla obhajoba.
Svedok - poškodený S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 02. 2018 uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania. V tom čase, keď došlo k zrážke vozidiel, mal namierené odbočiť na poľnú cestu v smere medzi Kosihovcami a Opavou, kam išiel za účelom poľovačky. Po vozovke sa pohyboval rýchlosťou cca 70 - 80 km/h. Mohol byť vo vzdialenosti cca 50 - 60 metrov pred odbočkou, keď sa presvedčil pohľadom do spätného zrkadla, či nie je predbiehaný. Zistil, že nie je, tak zapol ukazovateľ smeru jazdy vľavo a začal s odbočovacím manévrom. Pri pohľade do ľavého zrkadla videl, že za ním sa pohybuje v jeho jazdnom pruhu iné vozidlo, ale toto ho nepredbiehalo. Zrazu došlo k nárazu, keď vozidlo pohybujúce sa za ním narazilo do jeho prednej ľavej časti vozidla. Má za to, že obžalovaná dostatočne nevenovala pozornosť jazde. Pokiaľ by bola venovala, mohla ho bezpečne míňať pravou stranou cestného pruhu, v ktorom jazdila. Obžalovaná mu nedala žiadne znamenie zvukové alebo svetelné v snahe zabrániť kolízii. Nepočul ani brzdenie jej vozidla. Došlo k zrážke vozidiel, po ktorej zostal vo vozidle zakliesnený obidvoma nohami. Najskôr k nemu prišiel svedok V. a potom obžalovaná. Dobre si spomína, že po príchode ku nemu stále opakovala, že sa ospravedlňuje, čo spôsobila, veľmi to ľutuje a cíti sa vinná za túto zrážku. Toto počul aj svedok V.. Dopravnou nehodou mu boli spôsobené rôzne zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobú liečbu a závažne ho ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života. V konaní si uplatňuje náhradu škody, ktorú vyčíslil ním splnomocnený zástupca. V záverečnej reči splnomocnená právna zástupkyňa poškodeného uviedla, že rozsiahlym dokazovaním bolo nespochybnene preukázané, že dopravnú nehodu zavinila obžalovaná a v dôsledku nej vznikla poškodenému škoda na zdraví. V intenciách znaleckého posudku znalca I. bola vypočítaná náhrada za bolesť vo výške 3. 708,60 Eur, ktorú si poškodený v adhéznom konaní uplatňuje.
Svedok I. V. na hlavnom pojednávaní 26. 02. 2018 uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 31. 07. 2017. Po jeho príchode na miesto zrážky stálo vozidlo obžalovanej v járku na ľavej strane cesty v smere v akom jazdilo a vozidlo poškodeného E. stálo na vozovke skrížené tak, že sa dalo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy Kosihovce - Opava voľne prejsť. Obidvaja s obžalovanou sa pýtali poškodeného, ako mu pomôcť. Pamätá si, že obžalovaná sa viacnásobne za vzniknutú nehodu poškodenému ospravedlňovala. Vnímal to tak, že sa cítila byť vinnou za jej priebeh.
Na návrh obhajoby súd na hlavnom pojednávaní dňa 12. 04. 2018 vypočul znalca Ing. Dušana Kožiaka. Znalec zotrval na záveroch svojho posudku č. 41 z roku 2017 zo dňa 27. 04. 2017. V posudku posudzoval príčiny vzniku dopravnej nehody, ktorá nastala spôsobom, že dve vozidlá pohybujúce sa za sebou spôsobili dopravnú nehodu tak, že vozidlo nachádzajúce sa vpredu odbočovalo doľava a vozidlo idúce za ním do neho narazilo. Pri rešpektovaní dopravných predpisov vyplýva povinnosť pre vodiča vozidla odbočujúceho vľavo presvedčiť sa, či nie je vozidlom idúcim za ním predchádzaný. Tento aspekt skúmal aj v znaleckom dokazovaní. Pre vyhotovenie posudku slúžia ako prioritné dôkazy vždy výpovede účastníkov dopravnej nehody a zadokumentované dôkazy ako stopy. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že vozidlo pohybujúce sa vpredu, ktoré odbočovalo, malo zapnutú smerovku doľava v čase, keď obidve vozidlá jazdili za sebou v jednom jazdnom pruhu. Obžalovaná uviedla, že si myslela, že jej vodič vozidla jazdiaceho pred ňou dáva znamenie, že môže ho predísť zľava. Takéto usmernenie alebo pokyn účastníkov cestnej premávky cestné pravidlá nepoznajú. V praxi býva práve naopak, že vozidlo nachádzajúce sa vpredu dáva znamenie ukazovateľ smeru jazdy vpravo, ako signál, že ho môže vozidlo idúce za ním predísť. Toto robia spravidla vodiči veľkých nákladných vozidiel. Bolo zadokumentované, že vozidlo poškodeného dalo včas znamenie o odbočovaní vľavo, teda povinnosťou obžalovanej bolo vyčkať na dokončenie odbočovacieho manévra tohto vozidla a až potom pokračovať vo svojej jazde ďalej. Keďže mu účastníci detailne neopísali spôsob predchádzania, pracoval s dvomi verziami spôsobu predchádzania. Prvou bola tá, že vodič vozidla idúceho vzadu plynule predchádzal vozidlo idúce pred
ním. Druhou bol spôsob predchádzania takzvanou myšičkou t. j. náhly spôsob predchádzania. Pri prvom spôsobe musel vodič odbočujúceho vozidla včas zaregistrovať vozidlo idúce za ním, pokiaľ by sa bol presvedčil pohľadom do ľavého spätného zrkadla. Pri druhom spôsobe predchádzania tzv. „myšičkou“, už vodič vozidla jazdiaceho vpredu nemusel vidieť, resp. rozpoznať situáciu, že je iným vozidlom predchádzaný. Znaleckým skúmaním zistil, že obžalovaná porušila zákonnú povinnosť, keď predchádzala vozidlo poškodeného jazdiace vpredu v čase, keď toto vozidlo už malo zapnutú smerovku o odbočovaní vľavo. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporným, že vozidlo poškodeného včas vyhodilo znamenie o odbočovaní vľavo, nemalo ho vozidlo obžalovanej predchádzať. V zmysle dopravných predpisov sa za križovatku považuje úsek cesty, kde sa dve cesty križujú alebo pripájajú k sebe. Nie je zakázané odbočiť z cesty mimo cestu aj vtedy, ak cesta, po ktorej sa pohybuje toto vozidlo, je ohraničená plnou vodiacou čiarou na okraji, ale musí takýto vodič venovať odbočovaniu zvýšenú opatrnosť.
Na otázku prokurátorky, či by sa v posudku dopracoval k rovnakému záveru aj vtedy, ak by účastníci zhodne nepotvrdili, že vodič E. mal zapnutú včas smerovku o odbočovaní vľavo, odpovedal, že by bol opäť pracoval s rovnakými alternatívami s tým, že pokiaľ vodič vpredu idúceho vozidla ju zapol minimálne 8 sekúnd pred tým, ako začal odbočovať vľavo, tak ju zapol včas. To je prepočítané na maximálnu rýchlosť pohybujúceho sa vozidla v danom úseku, kde je povolená 90 km/h a vozidlo idúce vzadu by brzdilo s polovičným brzdením. Poškodený uviedol, že sa vozidlom pohyboval v povolenej hranici rýchlosti. Na otázku obhajcu, či sa dá nejakými dôkazmi zistiť, že vodič E. včas zapol smerovku, vypovedal, že sa nedá, pokiaľ tam neboli iní účastníci a svedkovia a neexistuje o nehode videozáznam.
Obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 12. 04. 2018 navrhol doplniť dokazovanie o znalecké skúmanie pri zmenených podmienkach v čase dopravnej nehody, čo súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol. Takýto dôkaz by rozporoval zhodným tvrdeniam účastníkov dopravnej nehody a zadokumentovanej situácii jej šetrenia policajným orgánom.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Obžaloba bola na obžalovanú podaná pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania, ktorý spočíval v porušení dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, v danom prípade podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 5 písm. d) v spojení s § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ich intenciách, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo, prípadne, ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy. Porušenie povinností ustanovených zákonom č. 8/2009 Z. z. sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Na naplnenie zákonných znakov tohto prečinu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nespochybnene zistené, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla závažným spôsobom porušila dopravné predpisy, keď začala predbiehať vozidlo poškodeného jazdiace pred ňou po tom, ako toto vozidlo dávalo znamenie o odbočovaní vľavo. Potvrdzujú to aj zhodné výpovede obžalovanej a poškodeného, keď obidvaja uviedli, že vozidlo poškodeného malo zapnuté svetelné znamenie o zmene smeru jazdy. Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní najprv obhajovala tým, že poškodený jej tým dal najavo, že ho môže predchádzať, keďže ako sama uviedla, pozná tento úsek cesty a v danom mieste nie je križovatka. Neskôr sa
začala obhajovať tým, že toto znamenie poškodený zapol už v čase, keď bol ňou predchádzaný. Poškodený počas celého trestného konania tvrdil rovnako, že znamenie o zmene smeru jazdy dal včas a po tom, ako sa najskôr presvedčil pohľadom do ľavého spätného zrkadla, či má voľnú cestu a či môže započať odbočovací manéver. Na potvrdenie, resp. vylúčenie týchto protichodných vyjadrení súd vypočul na hlavnom pojednávaní znalca Ing. Dušana Kožiaka. Tento potvrdil, že miesto, kde chcel poškodený odbočiť, treba považovať z hľadiska technicko-dopravného za križovatku aj keď sa jednalo o odbočovanie z hlavnej cesty na poľnú. Znalec pri vypracovaní posudku vychádzal z prvotných výpovedí účastníkov dopravnej nehody a zadokumentovaných stôp a dôkazov. Aj keď mu účastníci dopravnej nehody podrobne neopísali spôsob predchádzania, pracoval s dvoma verziami spôsobu predchádzania. Prvou bola tá, že vodič vozidla idúceho vzadu plynulo predchádzal vozidlo idúce pred ním a druhou bol spôsob predchádzania tohto vozidla tzv. „myšičkou“ t. j. náhlym spôsobom predchádzania. Pokiaľ by sme pripustili, že obžalovaná predchádzala spôsobom uvedeným v prvej verzii, bola povinná dať poškodenému prednosť, keďže tento signalizoval znamením odbočenie vľavo a tomuto odbočovaciemu manévru podriadil aj chod vozidla, keď sa dostal jeho prednou ľavou časťou do protichodného jazdného pruhu. V tomto prípade obžalovaná nemohla venovať pozornosť jazde, s vozidlom nezastala, ale pokračovala ďalej v jazde, dôsledkom čoho sa stal náraz do vozidla poškodeného. Pri pripustení druhej verzie by spôsob jazdy obžalovanej bol nesprávny, nakoľko povinnosťou vodiča, ktorý mieni predchádzať vozidlo jazdiace pred ním, je včas dať znamenie o predchádzaní s následným zaradením sa do ľavého jazdného pruhu vozovky, pričom, ale takto si počínať nesmie opäť vtedy, keď vozidlo jazdiace pred ním má zapnuté znamenie o odbočovaní vľavo. Z uvedeného vyplýva, že obidve verzie, s ktorými pracoval znalec, vyznievajú v neprospech obžalovanej a hodnotia jej nesprávny spôsob jazdy. Povinnosťou vodiča takéhoto vozidla, ktoré odbočuje vľavo, je včas zapnúť ukazovateľ smeru jazdy, ešte predtým sa presvedčiť, či nie je predchádzaný a potom sa s vozidlom dostať k stredovej čiare svojho pruhu, aby naznačil vozidlu jazdiacemu za ním touto technikou jazdy, že mieni odbočiť, ale v prípade, že mu to tvar križovatky neumožňuje, nemusí sa priblížiť k stredovej čiare a začne s odbočovacím manévrom pri stále zapnutom ukazovateli zmeny smeru jazdy.
V prejednávanej veci si poškodený takto počínal. Obidvaja účastníci nehody zhodne tvrdili, že vozidlo poškodeného malo zapnuté smerové znamenie pre odbočovanie vľavo. Skutočnosť, že poškodený už v čase zrážky realizoval odbočovací manéver, potvrdzuje aj výpoveď svedka V., ktorý opísal postavenie vozidiel v čase jeho príchodu na miesto zrážky. Zvlášť zvýraznil, že jazdný pruh, v ktorom obidve vozidlá jazdili, bol voľný, z čoho možno vyvodiť ten fakt, že pokiaľ by bola obžalovaná venovala pozornosť jazde a včas reagovala na situáciu na ceste, bola by sa vyhla zrážke míňaním vozidla poškodeného pravou stranou. Naviac, ako vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, najmä náčrtku miesta dopravnej nehody a opisu situácie výpoveďami strán, je tento úsek cesty rovný, keď z miesta zákruty pri Kosihovciach pri moste po miesto odbočky na poľnú cestu je cca 500 m, teda obžalovaná mala dostatočný rozhľad a bola povinná prispôsobiť svoju jazdu okolnostiam cestnej premávky. Pri venovaní pozornosti cestnej premávke mohla v dostatočnom čase spozorovať, že vozidlo jazdiace pre ňou mieni odbočiť na poľnú cestu, keď sama uviedla, že tento úsek cesty dobre pozná, preto jej povinnosťou bol spomaliť alebo zastať až do času dokiaľ vozidlo jazdiace pred ňou nedokončí odbočovací manéver a takto si nepočínala. Jej obhajoba spočívajúca v tom, že vozidlo poškodeného zapnutým ukazovateľom smeru jazdy vľavo jej dávalo znak, aby ho mohla predchádzať, nemá oporu v dopravných predpisoch, čo potvrdil aj znalec Ing. Kožiak, preto súd jej uveriť nemohol.
Súd vyvrátil obhajobu obžalovanej aj v tej časti, ktorou poukazovala na nepoužiteľnosť znaleckého posudku pre účely trestného konania z dôvodu, že bol vypracovaný skôr, než bolo vznesené voči obžalovanej obvinenie. Znalecký posudok bol vyhotovený 27. 04. 2017, avšak vyšetrovateľ OR PZ Veľký Krtíš začal trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1, 2 Tr. por. už 19. 01. 2017. Orgán činný v trestnom konaní v rámci vykonávaných vyšetrovacích úkonov považoval za potrebné dať vypracovať znalecký posudok práve pre to, aby mohol ustáliť trestnoprávnu zodpovednosť účastníkov dopravnej nehody. V zmysle záverov posudku znalca dospel vyšetrovateľ k jednoznačnému úsudku, že dopravnú nehodu zavinila obžalovaná, preto následne po oboznámení sa s týmto posudkom, vzniesol voči nej podľa § 206 ods. 1 Tr. por. obvinenie už dňa 29. 04. 2017. Postup orgánov činných v trestnom konaní v tomto smere vyhodnotil súd za správny a zákonný.
Rovnako sa súd vysporiadal aj s tou časťou obhajoby, kde obžalovaná namietala procesnú legitimitu subjektu, ktorý zastupoval poškodeného v trestnom konaní. Splnomocnený zástupca poškodeného súdu predložil Splnomocnenie zo dňa 30. 08. 2017 (č. l. 222 v spise), ktorým splnomocnil spoločnosť
PERSUADA s. r. o., Cígeľ 10, Prievidza svojim zastupovaním vo veci náhrady škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 18. 01. 2017 v k. ú. T., teda tej, ktorá korešponduje so skutkom obžaloby. Tento splnomocnenec udelil Substitučné plnomocenstvo Advokátskej kancelárii JUDr. Ivety Fabianovej so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, ktorú substitučne na hlavných pojednávaniach zastupovala JUDr. PhDr. Klaudia Čukalovská. Tento postup súd považoval za právne legitímny podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby (Ing. Eduard Kotrík, konateľ spoločnosti PERSUADA s. r. o.) alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo (JUDr. Iveta Fabianová, advokátka z AK, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves).
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel presvedčivo k tomu záveru, že obžalovaná sa dopustila protiprávneho konania, pre ktoré bola podaná na ňu obžaloba, preto ju uznal vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. Tohto konania sa obžalovaná dopustila závažnejším spôsobom, ktorý spočíval v dôležitom porušení povinností, ktoré ukladá vodičovi zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní druhu a výšky trestu obžalovanej súd prihliadol na citované ustanovenia Trestného zákona. Z odpisu Registra trestov sa potvrdzuje, že obžalovaná v doterajšom živote nebola súdne trestaná. Súd dospel k záveru, že pre zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie ukladaného trestu postačí obžalovanej uložiť peňažný trest aj s prihliadnutím na to, že je zamestnaná v zahraničí. Pri ukladaní jeho výmery súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. t. j. v doterajšom živote nebola súdne trestaná a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. jej uložil peňažný trest podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 1. 000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Keďže sa obžalovaná dopustila trestnej činnosti v spojitosti so závažným porušením dopravných predpisov, bol jej uložený aj trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 1 rok (§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák.). Pri ukladaní výšky tohto trestu súd prihliadol na jej hodnotenie z miesta bydliska a výpis z karty vodiča, kde nemá zaznamenaný priestupok o postihu v cestnej premávke.
Súd podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, škodu vo výške 1. 259,03 Eur a S. E., bytom T. XXX, škodu vo výške 3. 708,60 Eur. Súd takto rozhodol preto, lebo obidvaja poškodení si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody, ktoré súd považoval za nespochybnené, keďže ku škode došlo v spojitosti s protiprávnym konaním obžalovanej.
Poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si škodu vyčíslila na ústavnej starostlivosti v sume 991,38 Eur, lekárskej službe prvej pomoci v sume 168,28 Eur a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách v sume 99,37 Eur. Takto bolo učinené už v prípravnom konaní do skončenia dokazovania.
Škoda, ktorú si vyčíslil poškodený S. E. spočíva v škode na zdraví a bola vyčíslená znaleckým posudkom MUDr. Milana Jančiara, úrazového chirurga z traumatologického oddelenia nemocnice F. D. Roosevelta Banská Bystrica, zapísaného ako znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia. Znalecký posudok bol vyhotovený pod č. 7/2017 a tento bodovo ohodnotil bolestné poškodeného 210 bodmi, ktoré pri prepočte podľa zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý určuje sumu za 1 bod vo výške 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
za bolesť. V danom prípade to bol rok 2016, kde pre určenie sumy náhrady za bolesť činila 17,66 Eur x 210 bodov = 3. 708,60 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).