Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-4-2021.pdf
PDF · 195.77 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu Z.. N. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom K. L. XXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2021/306/PD zo dňa 5. februára 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Z.. N. E., bytom S. L. XXX/XX E. (ďalej len „žalobca“), žiadosťou z 02.11.2018 požiadal o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu. Prílohou žiadosti bol lekársky nález na účely konania vo veci kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu z 29.10.2018, kde všeobecný lekár Z.. M. D. v časti I. anamnéza uviedla diagnózy: atopický exém, polynóza, keratoconus I. - II. vpravo, FFK vľavo, myopia gravis vpravo, medii vľavo, astigmatizmus myopicus komp OU, presbyopia OU. Ako subjektívne ťažkosti je v náleze uvedené, že žalobca horšie vidí, najmä na pravé oko. Ako diagnostický záver je v náleze uvedené: Keratoconus O.U. odx. I. - II. O.S.A - FFK, myopia gravis ODx., medii O.syn, astigmatizmus myopicus comp. O.U., presbyopia O.U. V spise sa ďalej nachádza lekárska správa Z.. K. B. z 25.10.2008, kde je uvedené, že žalobca prišiel na vyšetrenie pre keratoconus, ktorý mal diagnostikovaný v roku 2015. Nosí okuliare od 13 rokov, hneď mal -3,25 Ds. V tom čase mu zistili aj astigmatizmus, mal aj cylindre, ale netoleroval ich. Keď mal 30 rokov tak mu zistili atopický exém a vyjadrili podozrenie na KK, ktoré nepotvrdili. Následne v roku 2015 mu bola doporučovaná laserová operácia na očnej ambulancii. V tom čase pracoval v Čechách a nechal sa vyšetriť v Brne v Lexume, kde potvrdili keratoconus. Posledné okuliare má asi spred 12 rokov. Nevidí s nimi dobre. Má aj o niečo silnejšie na šoférovanie. V závere lekárskej správy je uvedené: Keratoconus - O.U., O.Dx I. - II., O.syn FFK, myopia gravis O.Dx, medii O.syn, astigmatismus, myopicus comp. O.U., presbyopia O.U. Lekárka v lekárskej správe odporučila implantáciu keraringov do pravého oka, pričom žalobca chce realizovať operáciu až na jar kvôli večernému videniu a halo efektom. Ďalej je v lekárskej správe uvedené, že žalobca bol poučený o tom, že po operácii bude mať stále krátkozrakosť a bude nutná úprava dioptrií. Lekárka ďalej uviedla, že dokumentácia bude odoslaná do Mediphacos za účelom navrhnutia ďalšieho liečebného procesu.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, odbor sociálnych vecí a rodiny, úsek sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal dňa 19.11.2018 lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). V tomto posudku je ako anamnéza uvedené Keratokonus oboch očí, myopia gravis, astigmatizmus myopicus, presbyopia. Ako objektívny nález sú uvedené závery oftalmologického vyšetrenia Z.. K. a uvedené, že binoc. nepohodlné, obraz natiahnutý, odporúčaná je implantácia keraringov do pravého oka. Ako diagnosticko-funkčné zhodnotenie je uvedené: A.1./Keracotonus H18.6, B.1./strata jedného oka - 30%. Miera funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. je 30% - VI.8. V časti vyjadrenie je uvedené, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca má zníženú centrálnu zrakovú ostrosť, po korekcii okuliarmi je 1,0. Plánuje sa aj operačné riešenie, definitívne posúdenie bude možné po doliečení. Záverom posudku je uvedené, že opätovné posúdenie zdravotného stavu nie je potrebné. Lekársky posudok vypracovala Z.. A. T., posudkový lekár.
3. Následne prvostupňový orgán vydal dňa 29.11.2018 rozhodnutie č. BS4/ USVaR/SOC/2018/32745-3, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorú podal žalobca, nevyhovel. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, trieda SNP č. 75, Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“), po zabezpečení ďalšieho posudku posudkového lekára MUDr. A. U., rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2019/2246/BA zo dňa 04.02.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe správnej žaloby žalobcu boli obe označené rozhodnutia zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 20Sa/2/2019 zo dňa 18.06.2019. Kasačná sťažnosť podaná žalovaným proti tomuto rozsudku bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho sú SR sp.zn. 7Sžsk/89/2019 zo dňa 29.07.2020.
4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. BS4/ÚSVaR/SOC/2020/22176-14 zo dňa 21.10.2020 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe žiadosti žalobcu z 02.11.2018 a lekárskeho posudku z 19.11.2018 vypracovaného z predložených lekárskych odborných vyšetrení a lekárskeho nálezu bola posúdená miera funkčnej poruchy („MFP“) žalobcu na 30 % podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobca sa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolal a aj podal správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, na základe ktorej boli predchádzajúce rozhodnutia zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Na základe toho posudkový lekár prvostupňového orgánu vypracoval z predložených lekárskych odborných vyšetrení a lekárskeho nálezu z 02.11.2018 lekársky posudok z 19.10.2020, kde bola posúdená miera funkčnej poruchy žalobcu na 30 % podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., čím podľa § 2 tohto zákona sa žalobca nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. U žalobcu sa za rozhodujúce ochorenie považuje strata jedného oka podľa Prílohy č. 3, časť VI. bod 8. zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa záveru posudkového lekára sa u žalobcu spomína atopický ekzém v náleze Z.. D. a MUDr. K.. V posudku lekára sociálnej poisťovne, v ktorom v objektívnom náleze kožné postihnutie nepopísal, konštatuje, že iná posudkovo významná chorobnosť nie je vyznačená a nenavyšuje percentuálnu mieru zdravotného postihnutia. Nie sú popísané ani subjektívne ťažkosti, ktoré by atopický ekzém na viditeľných častiach tela ťažšieho stupňa s dlhotrvajúcimi prejavmi mohol spôsobovať a z tohto dôvodu posudkový lekár nenavýšil MFP. Žalobca má zníženú centrálnu zrakovú ostrosť, po najlepšej možnej korekcii s okuliarmi je síce 1,0, ale pri obojstrannej korekcii je videnie nepohodlné, obraz natiahnutý. Plánovalo sa aj operačné riešenie, aj po operácii by pretrvávala krátkozrakosť a boli by potrebné dioptrie. Od roku 2015 došlo k miernej progresii keratokonusu na oboch očiach. Oči sú párový orgán a z toho bolo vychádzané aj pri posudzovaní. Podkladom bola tabuľka klasifikácie závažnosti oslabenia zraku odporúčaná WHO technical report series N.518, kde sa zraková ostrosť posudzuje na oboch očiach. Definície slabozrakosti z knihy Oční lekárství, S.. Z.. E., L..: „slabozrakosť so zrakovou ostrosťou lepšieho oka s najlepšou možnou korekciou nižšou ako 0,3 a rovnou alebo lepšou ako 0,05.“ Na pravom oku je horšie videnie, preto bolo posúdené ako strata jedného oka, funkčná, nie anatomická strata. Posudkový lekár predpokladal, že, ak očný lekár neuvedie v záver diagnózu slabozrakosť, nejedná sa o tento typ poškodenia zraku. Na základe uvedeného je stanovená MFP 30 % podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na obsah lekárskeho
posudku z 19.10.2020 podľa prvostupňového orgánu nebolo možné žalobcovi vyhotoviť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2021/306/PD zo dňa 05.02.2021 tak, že odvolanie proti prvostupňovému orgánu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a jeho podkladov dospel k záveru, že bolo vydané v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania, preto nemal v odvolacom konaní právny dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní spisovej dokumentácie zistil, že na základe žiadosti žalobcu bol posúdený jeho zdravotný stav posudkom z 19.11.2018 a vzhľadom k určenej miere funkčnej poruchy 30 % neboli u žalobcu splnené podmienky v zmysle zákona, kde sa posudzuje miera funkčnej poruchy. Na tomto základe bolo rozhodnutím z 29.11.2018 jeho žiadosť zamietnutá a toto rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného z 04.02.2019. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom krajského súdu z 08.06.2019 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. Ďalej poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, vrátane prehodnotenia zdravotného stavu žalobcu lekárskym posudkom z 19.10.2020, na obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že posudkový lekár žalovaného na základe odvolania žalobcu vyhotovil dňa 21.01.2020 lekársky posudok, v zmysle ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 30 % pre ochorenie zaradené do kapitoly VI., ods. 8 Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Pri výkone posudkovej činnosti posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru a posúdenie vykonal bez prítomnosti žalobcu. Posudkový lekár vychádzal najmä z vyšetrenia všeobecného lekára z 29.10.2018 a z vyšetrenia na očnej klinike z 25.10.2018, nakoľko iné odborné vyšetrenia žalobca ani na výzvu prvostupňového orgánu nepredložil. Podľa žalovaného je rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy žalobcu postupný progres poruchy optického aparátu pravého oka a rohovky (keratokonus), pretrváva krátkozrakosť s nutnosťou korekcie, podľa záznamov je plánovaná operačná korekcia, do t. č. doloženými záznamami nepreukázaná. Zraková ostrosť na pravom oku je 0,1, na ľavom oku 0,4. Nakoľko toto ochorenie nie je v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. uvedené, bola miera funkčnej poruchy určená v súlade s 12 ods. 4 citovaného zákona pre funkčnú stratu jedného oka, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s dokumentovaným ochorením. Keratokonus druhého oka nebol v predložených odborných vyšetreniach objektívne diagnostikovaný. Atopický ekzém sa spomína v predložených odborných nálezoch len v anamnestickom súhrne, nebol preukázaný objektívnym odborným vyšetrením. Podľa všeobecného lekára je habitus normostenický, obezita, orientácia je správna, poloha aktívna, postoj voľný, chôdza samostatná. Poruchy kontinencie nemá. Nové objektívne odborné nálezy, zdravotné záznamy, ktoré by dokazovali progres, resp. iné posudkovo významné ochorenia, neboli predložené, preto bola určená miera funkčnej poruchy 30 %. Posudkový lekár žalovaného sa zároveň stotožnil so závermi posudkového lekára prvostupňového orgánu. Požiadavky na zrakové funkcie, pričom zraková ostrosť je len jednou z nich, sú rôzne. Iné sú požiadavky na zrak pri vedení motorových vozidiel, iné pri pracovnom zaradení a iné pri posúdení ťažkého zdravotného postihnutia na účely kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Podkladom na posúdenie je tabuľka Klasifikácie závažnosti oslabenia zraku odporúčaná SZO z roku 1972 (WHO technical report series N.518), podľa ktorej sa zraková ostrosť posudzuje oboma očami po najlepšej korekcii. Oči sú párový orgán a zrakové funkcie sa preto posudzujú komplexne a hodnotí sa zníženie zrakovej ostrosti s korekciou, s prihliadnutím na rozsah zorného poľa, hĺbkového videnia, okulomotoriky, slzenia, citlivosti na prach, na svetlo, ochorenia očných adnexov a adaptácie. Zhoršená funkcia zraku môže byť spôsobená anatomickou stratou oka bez možnosti náhrady alebo zmenou funkcie jednotlivých častí oka, napr. ochorenie rohovky - keratokonus s následkom krátkozrakosti - myopie, astigmatizmu s natiahnutým nepohodlným obrazom. U žalobcu nejde o stratu šošovky, nemá preukázané zúženie ani výpadky zorného poľa, dvojité videnie je čiastočne zahrnuté v nepohodlnom binokulárnom videní. Na pravom oku je horšie videnie, vízus ľavého oka nedosahuje úroveň strednej slabozrakosti, preto bol stav posúdený ako strata jedného oka - funkčná, nie anatomická. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupoval pri určení miery funkčnej poruchy žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona a s prihliadnutím na účel zákona, ktorý je diametrálne odlišný od účelu, ktorú sleduje zákon o sociálnom poistení pri posudzovaní miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Príslušné správne orgány pri rozhodovaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sú povinné postupovať podľa zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý ako jediný záväzný právny predpis v Slovenskej republike upravuje postup pri vyhotovení tohto preukazu. Vzhľadom na § 1 ods. 2 citovaného zákona podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že účelom posúdenia v konaniach podľa tohto zákona t.j.
aj v konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti posudzovanej osoby. Pri posúdení miery funkčnej poruchy na účely vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preto v prípade zmyslových ochorení párových orgánov - zraku alebo sluchu posudzuje nedostatok zmyslových schopností, t. j. funkčné obmedzenia, ktoré postihnutie spôsobuje v bežnom živote posudzovanej osoby, okrem pracovného uplatnenia. Pri párových orgánoch v bežnom živote dochádza k obmedzeniam a znevýhodneniam až pri obojstrannom postihnutí stredného až ťažkého stupňa. Správnosť takejto úvahy nepriamo logicky odôvodňuje aj percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy napr. strednej slabozrakosti dospelých, ktoré zodpovedá v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. príspevok na kompenzáciu 50 % až 60 %. U žalobcu postihnutie zraku podľa predložených odborných nálezov nedosahuje úroveň ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko mu umožňuje sociálne sa začleniť do spoločnosti bez výraznejších obmedzení, o čom svedčia aj jeho záľuby, ktoré uviedol pri odbornom vyšetrení dňa 25.10.2018 (internet, bedmiton, šoférovanie). Ak by správny orgán rešpektoval návrh žalobcu pri jednostrannej slabozrakosti, pri ktorej s korekciou je možné funkčné využitie postihnutého oka, by miera funkčnej poruchy bola vyššia (minimálne 50 %) ako pri anatomickej strate jedného oka (30 %), pri ktorej sa funkcia oka úplne vytráca. Je zrejmé, že zákonodarca touto právnou úpravou nemohol sledovať takýto nelogický výklad predmetných ustanovení zákona. Podľa žalovaného by pri určení miery funkčnej poruchy tak, ako to požaduje žalobca, došlo k porušeniu zákona. Posúdenie zdravotného stavu posudzovaných osôb inými orgánmi nie je pre posudkových lekárov žalovaného ako aj prvostupňového orgánu záväzné. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. nevyplýva povinnosť považovať za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy rovnaké ochorenia, ako určila Sociálna poisťovňa na účely posúdenia invalidity. Posudzovanie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity vykonáva Sociálna poisťovňa podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, pričom podľa ods. 6 tohto ustanovenia sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Spôsob posúdenia miery funkčnej poruchy okrem iného aj na účely preukazu upravuje § 12 zákona č. 447/2008 Z.z. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. je podkladom na rozhodnutie o preukaze lekársky posudok podľa Prílohy č. 2. Podľa lekárskeho posudku z 21.01.2021 žalobca s mierou funkčnej poruchy 30 % nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a nemá nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto bolo dôvodné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Žalobca opakovane namietal rozdielnosť pri posúdení zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou v Slovenskej a v súčasnosti aj v Českej republike a pri posúdení zdravotného stavu na účely žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. K tomu žalovaný uviedol, že sa jedná o dva rozdielne zákony, podľa ktorých sa odlišne posudzuje miera funkčnej poruchy na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu a parkovacieho preukazu a miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Pre určenie miery funkčnej poruchy sa berú do úvahy rozdielne kritériá ako pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prvostupňový orgán a žalovaný postupujú podľa zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa § 12 citovaného zákona na kompenzáciu v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v Prílohe č. 3 k tomuto zákonu. Sociálna poisťovňa postupuje podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., podľa ktorej sa u občanov posudzuje percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Z uvedeného vyplýva, že posudzovanie pre účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákona o sociálnom poistení vzájomne nesúvisí a nemožno ho porovnávať. Zároveň poukázal na to, že ani pri posúdení zdravotného stavu žalobcu Sociálnou poisťovňou nedosahuje percentuálne ohodnotenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, a to ani pri slabozrakosti, ani pri strate jedného oka (Príloha č. 4, kapitola VII., odd. A , ods. 1, 7), v oboch prípadoch je maximálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pričom miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa zrakovej ostrosti dosiahnutej s korekciou do blízka a do diaľky, vyšetrením perimetra (zorného poľa) s ohľadom na intelektové schopnosti. K rozsudku Najvyššieho súdu SR doplnil, že zámerom zákona je nesporne podpora začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, avšak za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom, čo tak prvostupňový, ako aj žalovaný v tomto konaní plne akceptoval. Nedostatky - najmä rozpor so zákonnou úpravou Správneho poriadku boli v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní odstránené a rozhodnutie žalovaného je odôvodnené.
Poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu atď. V tomto správnom konaní bol riadne zistený skutkový stav veci z podkladov a vyjadrení samotného účastníka konania, boli podľa žalovaného riadne zistený skutkový stav veci z podkladov a vyjadrení samotného žalobcu, boli zohľadnené všetky predložené lekárske nálezy, vrátane očného vyšetrenia z 25.10.2018. Žalovaný sa riadil ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko v rámci Slovenskej republiky nie je známy žiadny prípad vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osobe, ktorá má zrakové postihnutie s preukázanou jednostrannou slabozrakosťou stredného stupňa, ako je to u žalobcu.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, dôvodom ktorej je zamietnutie vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu na základe nepravdivého lekárskeho posudku a následkom nerešpektovania predchádzajúceho rozsudku krajského súdu. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku uviedol, že z lekárskej správy z 25.10.2018 vyplýva, že u žalobcu v porovnaní s rokom 2015 došlo k miernej progresii keratokonusu na oboch očiach, tiež, že v konaní po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí správnym súdom sa objavili bezdôvodné prieťahy v konaní. Vo vzťahu k lekárskemu posudku žalovaného uviedol, že FMK znamená, frustná (mierná) forma keratokonusu, pričom v spomínanej lekárskej správe MUDr. K. z 25.10.2018 je uvedené porovnanie výsledkov z roku 2018, kde došlo k miernej progresii keratokonusu na oboch očiach. Znamená to, že očné ochorenie sa u neho vyskytuje minimálne od roku 2015 na oboch očiach, obe oči sú poškodené a posudkový lekár si takýto záver účelovo upravil (zmanipuloval) lekársky posudok, aby obhájil neobhájiteľné. Poukázal na rozpor lekárskeho posudku, kde najprv nie je uvedený žiadny patologický nález, a potom záver funkčná strata oka. Vysvetlil pre úplnosť svoju skutočnú diagnózu, ktorú 100 % spĺňa a ide o tupozrakosť. Tupozrakosť (amblyopia) nepatrí medzi poruchy dioptrické alebo refrakčné, ale funkčné. Môže sa definovať ako zníženie zrakovej ostrosti spôsobenej útlmom z nečinnosti oka. Mozgové zrakové centrum dostatočne alebo vôbec nespracováva informácie prichádzajúce z postihnutého oka, ale prijíma zrakové vnemy len z druhého oka. Tupozrakosť vzniká predovšetkým v detstve, kedy sa vyvíja miesto najostrejšieho videnia - makula. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich. Vznik tupozrakosti môže spôsobiť aj dlhodobý obväz jedného oka. Čo sa liečby týka, tak konkrétny účinný liek na tupozrakosť neexistuje. Ovplyvniť ju je možné len v určitom veku (medzi 3-9 rokom života) špeciálnymi cvikmi, ale v neskoršom veku sú zmeny nezvratné. To znamená, že tupozrakosť je možné úplne alebo čiastočne vyriešiť len v skoršom veku a keď je včas diagnostikovaná. Kým pri tupozrakosti dostáva mozog informácie zo zdravého oka, u neho má mozog informácie z oboch očí, obidvoch postihnutých a naviac pre veľký rozdiel dioptrií očí aj skreslený - vpravo 10 % vizus, vľavo 40 %. Podľa názoru posudkového lekára je jeho ľavé oko zdravé, hoci len o 10 % lepšie ako by malo slabozraké oko podľa definície SZO. S poukazom na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. zdôraznil, že po zamietavom predchádzajúcom rozhodnutí a pochybnostiach o kvalite lekárskeho posudku požiadal o stretnutie s posudkovým lekárom, avšak stretnutie bolo odmietnuté kvôli COVID-19 pandémii. Komunikácia sa za týchto okolností dá nahradiť aj videohovorom alebo aspoň telefonátom, za celú dobu od r. 2018 sa nikto nezaujímal ako ho ochorenie obmedzuje, aké mu spôsobuje ťažkosti a komplikácie. Hodnotiť zdravotný stav bez získania anamnézy len pomocou niekoľkých čísel a zobrazovacích metód sa nedá nazvať komplexným. K ďalším záverom žalovaného uviedol, že priznal, že za celú dobu existencie zákona nepochopil princíp určenia miery funkčnej poruchy v percentách pri rôznych druhoch zdravotného postihnutia zákonodarcom. Podľa jeho názoru má strata jedného oka iba 30 % mieru funkčnej poruchy a slabozrakosť minimálne 50 %. Pri anatomickej alebo funkčnej poruche (tupozrakosti) zdravé oko preberá aj časť funkcií nefunkčného oka, čo sa týka rozsahu videnia, videnie za zhoršených svetelných podmienok (šero, tma, hustý dážď) nie je obmedzené, 30 % pokles miery funkčnej poruchy je za neschopnosť priestorového videnia. Pri slabozrakosti, tak ako je definovaná v rámci Klasifikácie závažnosti oslabenia zraku - odporúčaná SZO, dochádza k poklesu najmenej o 70 % oproti normálnemu nálezu a vzniká v mozgu zmiešaný obraz z oboch očí, ktorý spôsobuje nepohodlný, deformovaný obraz. Minimálne 50 % pokles miery funkčnej poruchy u slabozrakosti je podľa žalobcu aj za tzv. nočnú myopiu. Príčina nočnej myopie nie je zatiaľ celkom známa. Na jej vzniku sa podieľa sférická aberácia (vďaka širokej zornici v tme), chromatická aberácia (vďaka veľkému podielu krátkovlnnej modrozelenej časti spektra pri zatmení) a psychické príčiny - prehnaná akomodácia, aby bolo kompenzované neostré videnie. Teda so zhoršovaním svetelných podmienok sa zhoršuje aj videnie do diaľky, orientácia v tme atď. Ak šoférovanie za svetla považuje za svoj koníček, v noci a za dažďa je pre neho šoférovanie
mimoriadne náročné. A na druhý deň ho bolí oblasť pravého oka. Poukázal aj na ďalší nelogický úsudok, ak žalovaný uviedol, že pri jednostrannej slabozrakosti je možné s korekciou funkčné využitie postihnutého oka, tak v jeho prípade nerozumie prečo uvádzajú stratu jedného oka, kde už žiadna korekcia nepomôže. Opäť ďalší dôkaz nepravdivosti lekárskeho posudku. Podľa jeho názoru žalovaný porušil § 12 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože zdravotné postihnutie (strata jedného oka) s mierou funkčnej poruchy 30 %, ktoré prisúdil jeho diagnóze, nemá nič spoločné s jeho ochorením ako bolo vyššie vysvetlené. Ďalej namietal, že nebol riadne zistený skutkový stav veci, bez vyjadrenia samotného žalobcu ako účastníka konania a napriek zohľadneniu očného vyšetrenia z 25.10.2018, pričom ktorom bol zamlčaný nález keratokonu aj na druhom oku, pre porovnanie výsledkov z roku 2018, kde došlo k miernej progresii keratokonusu na oboch očiach a nikto sa ho na nič nepýtal. K vyjadreniu, že v rámci Slovenskej republiky nie je známy žiadny prípad vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má zrakové postihnutie s preukázanou jednostrannou slabozrakosťou stredného stupňa, nie je výsledok dôsledného naplnenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale obžalobou porušovania práv hendikepovaných ľudí, ktorí v snahe o získanie preukazu ZŤP doplácajú na neznalosť princípov tvorby Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkovými lekármi žalovaného. V závere uviedol, že pred dvoma rokmi, keď prvýkrát písal správnu žalobu, nepredpokladal, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa riadia názormi vysokoškolských učiteľov viac ako rozsudkami krajského aj Najvyššieho súdu SR, že si nebudú vážiť ich prácu, vynaložený čas a energiu a budú tvrdošijne trvať na nelogických argumentoch, čo pokladal za škandalózne. Svojou snahou sa snaží získať preukaz ZŤP, ale zrejme nie je jediný, ale on svoju snahu dovedie do víťazného konca. Motiváciou je boj za spravodlivosť ako aj snaha, aby práca sudcov nevyšla nazmar, a aby práva hendikepovaných ľudí neboli porušované svojvoľným výkladom zákona. Preto žiadal zrušiť prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Zároveň žiadal zakázať použiť v jeho lekárskom posudku ako druh zdravotného postihnutia (strata jedného oka) s mierou funkčnej poruchy 30 %, nakoľko nie je pravdivá.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, vrátane obsahu rozsudkov správneho súdu a Najvyššieho súdu SR. Poukázal na to, že po vrátení veci na nové konanie prvostupňový orgán opätovne vypracoval lekársky posudok z 19.10.2020, kde bola žalobcovi opätovne určená miera funkčnej poruchy 30 %. Tento lekársky posudok bol potvrdený aj lekárskym posudkom posudkového lekára žalovaného. Poukázal na § 24 nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z., podľa ktorého v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu vykoná bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak posudkový lekár neurčí inak. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, a preto nepovažoval osobné stretnutie so žalobcom za nutné a v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby - žalobcu. Z obsahu Prílohy č. 3 kapitoly VI. zákona č. 447/2008 Z.z. pre posudzovanie druhu zdravotného postihnutia podľa bodu 4. - slabozrakosť, ani podľa tabuľky č. 1 (Klasifikácia závažnosti oslabenia zraku - odporúčania SZO), nevyplýva, že zdravotné postihnutie sa musí vzťahovať, a tým aj posudzovať splnenie kritérií slabozrakosti, na obe oči súčasne. Poukázal na to, že zraková ostrosť na ľavom oku nespĺňa kritériá slabozrakosti a nakoľko toto ochorenie ako slabozrakosť nie je uvedené v Prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, bola miera funkčnej poruchy určená v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. pre funkčnú stratu jedného oka, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s dokumentovaným ochorením. Keratokonus druhého oka nebol v predložených odborných vyšetreniach objektívne diagnostikovaný a ani žalobcom nebol v minulosti uvádzaný. Nedošlo ani k potrebe zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie ochorenia, a to atopický ekzém, nakoľko sa spomína v anamnestickom súhrne, nebol preukázaný objektívnym odborným vyšetrením. Poukázal na to, že neboli predložené nové odborné nálezy, zdravotné záznamy, ktoré by dokazovali progres, resp. iné posudkovo významné ochorenia neboli predložené, preto bola určená miera funkčnej poruchy 30 %. K námietke žalovaného uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom je lekársky posudok žalovaného nepravdivý. Žalovaný rešpektoval právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, týkajúci sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a rozšíril odôvodnenie o všetky úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní. Jediným zákonom, ktorý v SR upravuje právne vzťahy pri vyhotovení preukazu je zákon č. 447/2008 Z.z. a spôsob určenia miery funkčnej poruchy na účely vyhotovenia preukazu je ustanovený § 12 citovaného zákona, pričom ods. 1 tohto ustanovenia na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v Prílohe č. 3. V žiadnom z ďalších ustanovení tohto zákona ani iného všeobecne záväzného predpisu nie je uvedené, že rozhodujúcou diagnózou pre určení miery funkčnej poruchy na účely kompenzácií a vyhotovenia preukazu, musí byť tá istá diagnóza, pre ktorú je fyzická osoba považovaná za invalidnú. Rovnako to platí aj naopak, teda ani Sociálna poisťovňa nie je viazaná diagnózou, ktorú príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za rozhodujúcu pre určenie miery funkčnej poruchy, a to z dôvodu, že výsledok posúdenia je použitý na rôzne účely. Vzhľadom na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR už nebol vyjadrený právny názor uvedený v tejto námietke, ako aj preto, že uvedený právny názor správneho súdu nemá oporu v žiadnom právne záväznom právnom predpise, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný ho nemohli akceptovať v plnom rozsahu, nakoľko by v prípade jeho plného rešpektovania išlo o porušenie zákona. Povinnosť rozhodnutia so zákonom vyplýva z § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Úlohou správneho súdu nie je nie je posudzovať vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale posudzovať jeho zákonnosť ako to upravuje článok 142 ods. 1 Ústavy SR. Podľa jeho názoru žiadny právny názor súdu nemôže byť svojvoľný, musí vychádzať z platného zákona a nemôže meniť obsahovú stránku zákona, ignorovať jeho účel a zavádzať nové pravidlá pri rozhodovaní orgánov verejnej správy bez toho, aby právny názor súdu mal oporu v platnom zákone. Neexistuje žiadne právne ustanovenie, ktoré by ukladalo orgánu verejnej správy, ktorý rozhoduje o preukaze, povinnosť určiť mieru funkčnej poruchy podľa diagnózy (resp. ochorenia), ktorú určila Sociálna poisťovňa, ako rozhodujúce ochorenie pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z dôvodu, že žalovaný rešpektoval § 12 zákona č. 447/2008 Z. z. nemožno považovať jeho postup ani rozhodnutie za nezákonné. Miera funkčnej poruchy žalobcu bola určená v súlade s § 12 ods. 4 citovaného zákona pre ochorenie, ktoré nie je uvedené v Prílohe č. 3, ale je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľné to znamená, že nie je totožné s funkčnou stratou jedného oka. Podľa názoru žalovaného v rozhodnutí podrobne uviedol, na základe akých úvah určil u žalobcu rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy stratou jedného oka v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný považoval keratokonus s funkčným postihnutím - slabozrakosťou stredného stupňa na jednom oku, ktorý sa v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. výslovne neuvádza, svojím charakterom a rozsahom za najviac porovnateľný práve s funkčnou stratou jedného oka, nakoľko keratokonus s ťažkou slabozrakosťou (vizus 0,1) je uvádzaný len na pravom oku. Vizus na druhom oku dosahuje 0,4, teda nejde o slabozrakosť. Podľa Tabuľky č. 1 Klasifikácia závažnosti oslabenia zraku - odporúčaná SZO, ktorá je uvedená v Prílohe č. 3 citovaného zákona sa zisťuje zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou, t.j. s korekciou na lepšom oku. Preto sa v prípade zmyslových ochorení párových orgánov
- zraku alebo sluchu posudzuje nedostatok zmyslových schopností, t.j. funkčné obmedzenia, ktoré postihnutie spôsobuje v bežnom živote posudzovanej fyzickej osoby, okrem pracovného uplatnenia. Pri párových orgánoch v bežnom živote dochádza k obmedzeniam a znevýhodneniam až pri obojstrannom postihnutí stredného až ťažkého stupňa, nakoľko zdravší orgán, napr. oko, preberá aj funkciu druhého, nefunkčného orgánu, čo vlastne pripúšťa aj žalobca vo svojej žalobe. Záver, že nemožno priznať status ťažkého zdravotného postihnutia len pri jednostrannom postihnutí zraku vyplýva napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/130/2013 zo dňa 26.11.2014, v ktorom sa uvádza: „Námietku navrhovateľa považoval aj odvolací súd za nedôvodnú, za stratu zraku, prípadne ťažkú slabozrakosť zraku ako celkovej schopnosti vidieť nemožno považovať stratu, prípadne ťažké obmedzenie tejto schopnosti len na jednom oku, ak na druhom oku je zraková schopnosť zachovaná. Nie je sporné, že navrhovateľ má veľmi ťažké postihnutie ľavého oka, nejde však o veľmi ťažké postihnutie oboch očí a preto jeho postihnutie nie je možné hodnotiť ako veľmi ťažké postihnutie zraku, schopnosti videnia. Z nálezov odborných lekárov - oftalmológov vyplýva, že zraková ostrosť na pravom oku je v norme (s korekciou dioptriami).“ Správnosť takejto úvahy nepriamo logicky odôvodňuje aj percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy napr. strednej slabozrakosti dospelých zodpovedá v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. príspevok na kompenzáciu 50 % až 60 %. U žalobcu postihnutie zraku podľa predložených odborných nálezov nedosahuje úroveň ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko mu umožňuje sociálne sa začleniť do spoločnosti bez výraznejších obmedzení, o čom svedčia aj jeho záľuby, ktoré uviedol pri odbornom vyšetrení. Ďalej uviedol, že miera funkčnej poruchy bola žalobcovi určená na základe ním predložených odborných nálezov, pričom nálezy v roku 2015 neboli predložené. Keratokonus na druhom oku nebol uvedený ani pri posúdení OSSZ Jindřichův Hradec zo dňa 11.07.2019. V spomínanom odbornom náleze z 25.10.2018 je odporúčaná implantácia keraringov do pravého oka, z čoho možno usúdiť, že ťažší stupeň ochorenia je na tomto oku. Operáciu má žalobca podstúpiť až na jar kvôli večernému videniu a halo efektom. Prvostupňový orgán mal snahu zistiť aktuálny zdravotný stav žalobcu, požiadal ho o predloženie aktuálnych odborných nálezov, avšak toto žalobca odmietol predložiť a žiadal, aby bolo rozhodnuté na základe nálezov doložených v spise, hoci dôkazné bremeno je na
ňom ako účastníkovi správneho konania. V dôsledku nedostatočnej spolupráce žalobcu správne orgány rozhodovali na základe neaktuálnych nálezov, ktoré nezohľadňujú prípadné zmeny, ktoré nastali od októbra 2018. Žalovaný nepoprel, že žalobca má postihnutie zraku, avšak nedosahuje úroveň ťažkého zdravotného postihnutia, preto mu na základe ním predložených odborných nálezov nemožno vyhotoviť preukaz. Poukázal aj na to, že pri slabozrakosti jedného oka, t. j. čiastočnom zachovaní funkcie aj toho postihnutého oka a zároveň pri zrakovej ostrosti druhého oka, ktorá nedosahuje stupeň slabozrakosti, logicky nemôže byť stav závažnejší, ako stav po strate jedného oka, či už anatomickej alebo funkčnej. Záverom žiadal žalobu zamietnuť.
8. Žalobca v replike nesúhlasil so závermi žalovaného a podľa neho hlavným problémom celej žaloby je charakter funkčného postihnutia, pre ktoré je typické, že keratokonus je charakteristický postupným poklesom zrakovej ostrosti, vízu, t. j. postupne sa zhoršuje slabozrakosť. Rozsah stredná, ťažká, veľmi ťažká slabozrakosť je podľa miery vyklenovania rohovky. Strata jedného oka je charakteristický znak - konečný stav vízu bez zmeny do budúcnosti. Rozsah - praktická slepota, úplná slepota. Celú dobu sa domáha, aby v lekárskom posudku bolo uvedené postihnutie, ktoré má a nie také, ktoré nemá. Zdôraznil povrchnosť pri posudzovaní zdravotného stavu, keď 60 % pokles videnia už nie je slabozrakosť, ale norma to tiež nie je. Je to ľahká slabozrakosť. Navyše tabuľka č. 1 Klasifikácia závažnosti oslabenia zraku od SZO je len odporúčaná, čiže nezáväzná, pretože môže byť ovplyvnená inými okolnosťami. Ďalším prípadom povrchného hodnotenia je aj hodnotenie, že zdravší orgán preberá aj funkciu druhého, nefunkčného orgánu. Prištitné telieska aj tupozrakosť, kedy mozog vníma obraz iba z jedného lepšieho oka. Pri keratokonuse mozog vníma zmiešaný, deformovaný obraz poškodeného aj zdravšieho oka, čiže v tomto prípade zdravší orgán doplňuje, ovplyvňuje funkciu horšieho oka, ale nepreberá jeho funkciu. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/130/2013 uviedol, že v tomto rozsudku je zraková ostrosť v norme (s korekciou dioptriami) a mohlo sa jednať už o spomínanú tupozrakosť, pričom v jeho prípade sú obe oči významne postihnuté s keratokonusom na oboch očiach, zhoršeným nočným videním a deformovaným obrazom. Takisto otázka dominancie oka hrá dôležitú úlohu a nie je v rozsudku spomenutá. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa neho považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v Prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. a túto hranicu spĺňa už stredne ťažké postihnutie, ktoré menej obmedzuje aktivity a záľuby ako pri ťažšom postihnutí, to znamená, že s obmedzeniami sú možné. Pri strate jedného oka a súčasne plne zachovanom zraku na druhom oku je pokles zrakovej ostrosti na úrovni 30 % zdôvodnený tým, že chýba priestorové videnie a zdravé oko plne nahrádza funkciu poškodeného oka. Pri jednostrannej slabozrakosti je celkový zrakový vnem oboch očí skreslený a trvale ovplyvnený poškodeným okom, preto vyššia miera funkčnej poruchy (minimálne 50 %). Je to logické. Priložil aj očné vyšetrenie z roku 2015. Nebol ani dôvod na predĺženie lehoty v roku 2018. Poukázal na tlačivo „Lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu", ktoré predložil aj v prílohe, ktoré obsahuje bod I.b - subjektívne ťažkosti, pričom poukázal na to, že posudkoví lekári si nevykonávajú kvalitne svoju prácu, keď ignorujú subjektívne ťažkosti. A bez toho nemôžu spoľahlivo a komplexne posúdiť zdravotný stav žiadateľa o preukaz ŤZP. Ďalej uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosti o jeho kožnom ochorení, ako sa vyjadril, mohol ho predvolať na posúdenie zdravotného stavu, ktorého sa aktívne domáhal. Prvýkrát mu bolo definované kožné ochorenie v roku 2015 v Lexum Brno a toto ochorenie sa dá spoľahlivo diagnostikovať iba špeciálnymi prístrojmi, ktoré sa v bežnej očnej ambulancii nevyskytujú, preto až tak neskoro bol diagnostikovaný. Podľa neho nesprávne hodnotil žalovaný jeho druh zdravotného postihnutia, keď namiesto jednostrannej strednej slabozrakosti oka rozhodol sa používať práve stratu jedného roka.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaný pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 12.03.2022 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 10.03.2022 (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 3, 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
15. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy,
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
18. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
19. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
20. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
21. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
22. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
23. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
24. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
25. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
26. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
27. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 3, sa určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s mierou funkčnej poruchy uvedenou v prílohe č. 3.
28. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
29. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
30. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky posudok podľa prílohy č. 2.
31. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
32. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Podľa § 60a Správneho poriadku Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
35. Predmetom preskúmania zákonnosti je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutia boli založené na tom, že žalobca nemal nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko po opakovaných lekárskych posúdeniach posudkovými lekármi žalovaného z vydaných posudkov vyplynulo, že zdravotné postihnutie žalobcu nedosahovalo 50% miery funkčnej poruchy, teda žalobca nebol zdravotne ťažko postihnutou osobou.
36. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah lekárskych posudkov posudkových lekárov z 19.10.2020 a z 21.01.2021, v zmysle ktorých bol po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu žalobcu prijatý znovu rovnaký záver, že žalobcovi prislúcha miera funkčnej poruchy 30 % pre ochorenie zaradené do kapitoly VI. ods. 8 Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. - strata jedného oka, na základe čoho ho nebolo možné považovať za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a preto bola jeho žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zamietnutá. Podľa § 24 nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z.z. bolo v čase krízovej situácie posúdenie zdravotného stavu žalobcu vykonané bez prítomnosti posudzovanej osoby, pričom posudkový lekár v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. nemal pochybnosť o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu. Posudkový lekár vychádzal z odborných nálezov, t.j. z vyšetrenia všeobecného lekára z 29.10.2018 a z vyšetrenia na očnej klinike z 25.10.2018, nakoľko iné odborné vyšetrenia žalobca ani na výzvu nepredložil, t.zn. nové objektívne nálezy neboli. Za rozhodujúce ochorenie žalovaný považoval postupný progres poruchy optického aparátu pravého oka a rohovky (keratokonus), krátkozrakosť s nutnosťou korekcie, pričom plánovaná operácia nebola preukázaná, zraková ostrosť na pravom oku bola 01 na ľavom oku 0,4. Nakoľko ochorenie keratokonus nie je obsahom Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., bola miera poruchy určená v súlade s § 12 ods. 4 cit. zákona pre funkčnú stratu jedného oka. Keratokonus druhého oka nebol v predložených odborných vyšetreniach objektívne diagnostikovaný a atopický ekzém sa spomína len v anamnestickom súhrne. Ďalej poukázal na to, že zraková ostrosť je len jednou z požiadaviek na zrakové funkcie, pričom iné požiadavky sú na zrak pri vedení motorových vozidiel, iné pri pracovnom zaradení a iné pri kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Podkladom na posúdenie je tabuľka závažnosti oslabenia zraku odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (SZO - WHO), podľa ktorej sa zraková ostrosť posudzuje oboma očami po najlepšej korekcii. Argumentoval, že oči sú párový orgán a zrakové funkcie sa preto posudzujú komplexne a hodnotí sa zníženie zrakovej ostrosti s korekciou, s prihliadnutím na rozsah zorného poľa, hĺbkového videnia, okumotoriky atď. Zhoršená funkcia zraku môže byť spôsobená anatomickou stratou oka bez možnosti náhrady alebo zmenou funkcie jednotlivých častí oka, napr. ochorenie rohovky - keratokonus s následkom krátkozrakosti - myopie, astigmatizmu a natiahnutým nepohodlným obrazom. Žalovaný konštatoval, že u žalobcu nejde o stratu šošovky, nemá preukázané zúženie ani výpadky zorného poľa, dvojité videnie je čiastočne zahrnuté v nepohodlnom binokulárnom videní, pričom na pravom oku je horšie videnie a vízus ľavého oka nedosahuje úroveň strednej slabozrakosti, preto bol stav posúdený ako strata jedného oka - funkčná, nie anatomická. Pri určení miery funkčnej poruchy žalobcu postupoval žalovaný v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. s prihliadnutím na účel zákona, ktorý je diametrálne odlišný od účelu, ktorý sleduje zákon o sociálnom poistení. Posúdenie zdravotného stavu iými orgánmi nie je pre žalovaného a jeho posudkových lekárov záväzné. Pri posúdení miery funkčnej poruchy na účel vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa v prípade zmyslových ochorení párových orgánov - zraku alebo sluchu posudzuje nedostatok zmyslových schopností, t.j. funkčné obmedzenia, ktoré postihnutie spôsobuje v bežnom živote posudzovanej fyzickej osoby, okrem pracovného uplatnenia. Pri párových orgánoch v bežnom živote dochádza k obmedzeniam a znevýhodneniam až pri obojstrannom postihnutí stredného
až ťažkého stupňa, čomu zodpovedá aj percentuálne vyjadrenie miery funkčnej poruchy strednej slabozrakosti (vízus 0,3 až 0,1) - 50% až 60%. Postihnutie zraku žalobcu podľa predložených odborných nálezov nedosahuje úroveň ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko mu umožňuje sociálne sa začleniť do spoločnosti bez výraznejších obmedzení, o čom svedčia jeho záľuby. Žalovaný zdôraznil, že ak by rešpektoval návrh žalobcu, pri jednostrannej slabozrakosti, pri ktorej je s korekciou je možné funkčné využitie postihnutého oka (50%), by miera funkčnej poruchy bola vyššia ako pri anatomickej strate jedného oka (30%), pri ktorej sa funkcia oka úplne vytráca. Podľa jeho názoru je zrejmé, že zákonodarca nemohol sledovať takýto nelogický výklad.
37. Z uvedeného obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalovaný odstránil vadu nepreskúmateľnosti svojho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo správnym súdom z tohto dôvodu spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu, zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný odôvodnil spôsob určenia miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 2, 4 zákona č. 447/2008 Z.z., ako aj nesplnenie podmienok pre jej zvýšenie v súlade s § 12 ods. 3 citovaného zákona. Ďalej vysvetlil, že krátkozrakosť - myopia a astigmatizmus s natiahnutým nepohodlným obrazom sú následkom keratokonusu. Žalovaný súčasne zrozumiteľne poukázal na dôvody, pre ktoré je účel zákona č. 447/2008 Z.z. spočívajúci v podpore sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti, pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom, a to v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy, odlišný od účelu, ktorý sleduje zákon o sociálnom poistení pri posudzovaní miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo v pôvodnom (zrušenom) rozhodnutí absentovalo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, spolu s obsahom prvostupňového rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté, ako aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Z odôvodnenia možno zistiť, k akým skutkovým zisteniam a právnym záverom žalovaný hodnotením jednotlivých dôkazov - lekárskych správ a posudkov dospel. Z hodnotenia obsahu lekárskych správ a odborných posudkov nevyplýva rozpor s ich obsahom, ani následné skutkové a právne závery žalovaného nevykazujú logickú chybu. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
38. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že žalobcom uplatnená požiadavka na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bola právne posúdená priliehavo zistenému skutkovému stavu a platnej právnej úprave. Možno súhlasiť so žalovaným, že pri párových zmyslových orgánoch, ako je zrak, bolo potrebné posudzovať mieru funkčnej poruchy u žalobcu komplexne, teda so zohľadnením stavu oboch očí, čo prvostupňový orgán a žalovaný urobili. Dospeli pritom k záveru, že žalobcom presadzované zdravotné postihnutie - slabozrakosť sa týka zníženej zrakovej ostrosti na úroveň požadovanú Prílohou č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v rozmedzí od 0,1 do 0,3 len vo vzťahu k pravému oku (0,1), pričom na ľavom oku bola zistená zraková ostrosť 0,4, t.zn. vízus ľavého oka nedosahoval úroveň strednej slabozrakosti. Posudzovanie poruchy funkcie párového zmyslového orgánu sa z podstaty veci nezaobíde bez hodnotenia oboch párových orgánov, t.zn. oboch očí, pričom v danom prípade bolo zistené, že porucha funkcie ľavého oka žalobcu nezodpovedá kritériám ani strednej slabozrakosti. V daných súvislostiach je preto bez právneho významu skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca, a síce, že aj ľavé oko zrejme bolo postihnuté v určitej menšej miere keratokonusom, ktorý však nemal následky na funkciu oka stratou zrakovej ostrosti na úroveň minimálne 0,3, pretože nič také z odborných lekárskych posudkov a správ nevyplýva. Platí teda konštatovanie žalobcu (bez zistenia účelovej manipulácie), že keratokonus druhého oka nebol v odborných vyšetreniach objektívne diagnostikovaný, čo bránilo ho relevantným spôsobom pri určení miery funkčnej poruchy zraku žalobcu zohľadniť. Práve z lekárskej správy NeoVízia, MUDr. K. z 25.10.2018, na ktorú sa poukázal žalobca, plynie, že znížená zraková ostrosť žalobcu (0,1) sa vzťahuje len k pravému oku (0,1), pričom na ľavom
oku bola zistená zraková ostrosť 0,4. V ďalšom obsahu správy sa síce konštatuje mierna progresia KK na oboch očiach, avšak ďalej sa odporúča implantácia keraringov len do pravého oka, čo je v zhode s relevantne vyjadrenými závermi vyšetrenia týkajúceho sa zrakovej ostrosti. Pokiaľ sa teda slabozrakosť určitým spôsobom týka oboch očí, hodnoty požadované v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. (rozmedzie od 0,1 do 0,3) sú preukázateľne splnené len vo vzťahu k pravému oku. Žalovaný v tejto súvislosti priliehavo zdôraznil, že ak by rešpektoval návrh žalobcu, pri jednostrannej slabozrakosti, pri ktorej je s korekciou možné funkčné využitie postihnutého oka (50%), miera funkčnej poruchy by bola vyššia ako pri anatomickej strate jedného oka (30%), pri ktorej sa funkcia oka úplne vytráca. Podľa jeho názoru je zrejmé, že zákonodarca nemohol sledovať takýto nelogický výklad.
39. Z uvedeného dôvodu bolo zdravotné postihnutie žalobcu v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. subsumované ako strata jedného oka z funkčného (nie z anatomického) hľadiska, ktorá je svojim charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s dokumentovaným ochorením. Podľa posudkového lekára zhoršená funkcia zraku môže byť spôsobená anatomickou stratou oka bez možnosti náhrady alebo zmenou funkcie jednotlivých častí oka, napr. ochorenie rohovky - keratokonus s následkom krátkozrakosti - myopie, astigmatizmu s natiahnutým nepohodlným obrazom. Uvedené závery podporujú aj ust. § 2 ods. 3, 4 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorých je ťažké zdravotné postihnutie zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, ktorou je (mimo iného) nedostatok zmyslových schopností. Mieru funkčnej poruchy v súlade s § 12 ods. 1 a nasl. zákona č. 447/2008 Z.z. určuje posudkový lekár podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v Prílohe č. 3. Mieru funkčnej poruchy, ktorá je určujúcou pre zistenie ťažkého zdravotného postihnutia a teda aj kľúčovou pre zistenie nároku na vyhotovenie preukazu ŤZP podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., je tak potrebné určovať so zohľadnením miery poruchy funkcie zmyslového orgánu, v danom prípade zraku, plynúcej z charakteru a rozsahu zdravotného postihnutia. Záverom o funkčnej zmene - strate funkcie oka tak prvostupňový orgán a žalovaný dospeli k záveru o druhu zdravotného postihnutia žalobcu, t.j. o miere funkčnej poruchy spôsobom, ktorý bol v súlade so zákonom (§ 12 ods. 2, 4 zákona č. 447/2008 Z.z.).
40. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, primárne je potrebné poukázať na to, že prvostupňový orgán a žalovaný si zabezpečili základný skutkový podklad pre vydanie svojho rozhodnutia, ktorými boli posudky posudkových lekárov (§ 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.). Z posudkov vyplynulo, že posudkoví lekári vychádzali aj z lekárskej správy NeoVízia, MUDr. K. z 25.10.2018, ktorá tak bola ich podkladom ako j podkladom preskúmavaných rozhodnutí, ktoré posudkové závery prevzali. Ak mal žalobca na mysli výsledok hodnotenia tohto dôkazu, ktorý je v rozopre s výsledkom, ktorým ho hodnotil on, takýto rozpor sám o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje. Žalobca by musel uniesť bremeno tvrdenia a dokazovania v tom zmysle, že informačná hodnota tejto lekárskej správy, plynúca z jej obsahu samostatne, a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, je odlišná než boli skutkové zistenia, ku ktorým z jej obsahu dospel žalovaný (§ 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z.). Žalobca toto bremeno neuniesol, ani správnemu súdu z obsahu lekárskej správy ako aj z ďalšieho obsahu administratívneho taký záver nevyplynul.
41. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že časť žalobných námietok tvoria odborné polemiky a názory žalobcu, ktorý je lekárom, ktoré správnemu súdu jednoznačne neplynú z predložených lekárskych správ a posudkov, je vhodné uviesť, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Preto bolo kľúčové, aby žalobca už v rámci správneho konania zvládol dôkazné bremeno a preukázal skutočnosti rozhodujúce pre vydanie preukazu.
42. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o zamietnutí takej žiadosti, o čom rozhoduje príslušný orgán verejnej správy (prvostupňový orgán). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať mieru jeho funkčnej poruchy, či rozhodovať o tom, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.
43. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol aj to, že atopický ekzém sa spomína len v anamnestickom súhrne, nebol preukázaný objektívnym odborným vyšetrením, čo zodpovedá obsahom predložených lekárskych správ. Bez ohľadu na to nebol dôvod zaoberať sa ďalšími funkčnými poruchami v súlade s § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého možno v takom prípade mieru funkčnej poruchy zvýšiť o 10%, nakoľko pri určenej miere funkčnej poruchy žalobcu vo výške 30%, by ani jej prípadným zvýšením o 10 % nemohlo byť dosiahnuté ťažké zdravotné postihnutie vyžadujúce 50%-tnú mieru funkčnej poruchy (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.). Teda ani uplatnenie prípadného postupu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. by nemalo dosah na vznik nároku žalobcu na vyhotovenie preukazu ŤZP, ktorého sa domáhal.
44. Žalobca namietal, že v konaní došlo k prieťahom, pričom však netvrdil, aký to malo mať následok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Do úvahy by mohlo pripadať použitie ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ aj došlo k porušeniu zákonnej poriadkové lehoty pre vydanie rozhodnutia (§ 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku), zákon s tým nespája následky, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nie každé procesné pochybenie totiž dosahuje intenzitu takej vady v konaní, ktorá by odôvodňovala zrušenie konečného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je namieste poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2003, v ktorom vyslovil nasledovný názor: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“ Táto zásada v súčasnosti zreteľne vyplýva z ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. 45. Žalobca napokon namietal, že napriek svoj výslovnej žiadosti nebol pozvaný na posúdenie jeho zdravotného stavu v súlade s § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. Z ust. § 11 ods. 9, 10 citovaného zákona plynie, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. sa sociálna posudková činnosť vykonáva za účasti fyzickej osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Avšak podľa § 13 Nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z. z 28.04.2020 (vydaného podľa § 7b zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti) o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením Covid-19 v čase krízovej situácie sa vykonáva sociálna posudková činnosť za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím18) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/102/20201101.html> len v odôvodnených prípadoch a len v nevyhnutnom rozsahu. Odkaz 18 sa vzťahuje práve na § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., čo znamená, že v súlade s oprávnením vlády podľa § 7b ods. 1 písm. a/ bod
4., písm. b/ zákona č. 453/2003 Z.z., došlo v čase krízovej situácie k obmedzeniu výkonu posudkovej činnosti za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím len pre odôvodnené prípady a len v nevyhnutnom rozsahu. Žalobca odôvodnenosť jeho prípadu z uvedeného hľadiska netvrdil ani správny súd ju z obsahu administratívneho spisu nevidel. Pokiaľ teda boli lekárske odborné posudky vykonané bez prítomnosti žalobcu, nebol porušený zákon.
46. Podľa zákona § 2 písm. a/ zákona č. 387/2002 z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízová situácia") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/387/20160101.html> na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> núdzový stav3) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> alebo mimoriadnu situáciu,4) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html>
47. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 42/2004 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva (1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok.
48. Podľa § 8 zákona č. 42/2004 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.
49. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; B. podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky.
50. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 147/2020 Z.z.) bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13. júna 2020. Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu. Uznesením č. 587/2020 z 30. septembra 2020 vláda vyhlásila núdzový stav uznesením s platnosťou od 1. októbra na 45 dní. Následne ho kabinet viackrát predlžoval. Naposledy koncom apríla, keď odsúhlasil jeho predĺženie o 30 dní, teda do 28. mája 2021.
51. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že krízová situácia vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 19.10.2020, kedy bol spracovaný Lekársky posudok Z.. T., Žiar nad Hronom a v čase 21.01.2021, kde bol spracovaný lekársky posudok MUDr. U., Banská Bystrica, povinnosť osobnej účasti žalobcu, ktorý o osobnú účasť na posúdení zdravotného stavu požiadal, sa v zmysle § 13 Nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z.z. neuplatňovala. Počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku o invalidite žalobcu trvala tak posudkoví lekári žalovaného nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za jeho osobnej účasti, napriek tomu, že o to požiadal. Porušenie zákona posúdením zdravotného stavu žalobcu bez jeho účasti teda zistené nebolo a tým nebola dôvodná ani táto žalobná námietka.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.