Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-464-2008.pdf
PDF · 127.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/464/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXXX/XX, XXX XX W. W., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom, so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. EX 239/2008, o vymoženie 16,60 eur (500,-Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 25,82 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.03.2008. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eur (500,-Sk) a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku AA 2183494, vydaný Mestskou políciou v Žiline dňa 18.10.2007, právoplatný dňa 18.10.2007 a vykonateľný dňa 03.11.2007.
2. Poverením č. 5601 037843* zo dňa 07.04.2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 239/2008.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie predložil súdu dňa 31.03.2017 exekučný spis za účelom rozhodnutia podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) z dôvodu, že má pochybnosti, či pohľadávka oprávneného nie je prekludovaná a teda tu môže byť dôvod na zastavenie exekúcie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si súčasne pre prípad zastavania exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 144,86 eur + DPH podľa platnej sadzby.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2008 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ! zákon o priestupkoch) v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
12. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
13. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.
14. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu.
15. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku AA 2183494, vydaného Mestskou políciou v Žiline dňa 18.10.2007, mal súd preukázané, že nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2007 a stal sa vykonateľným dňa 03.11.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 03.11.2010.
16. Súd preto považuje za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa jeho vykonateľnosti neúčinným. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
17. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok, v znení účinnom do 31.10.2013, poznal tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ by bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
23. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), účinnej do 31.03.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
26. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
27. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
28. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
29. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
31. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 144,86 eur + DPH podľa platnej sadzby, pričom trovy exekúcie si vyčíslil nasledovne:
a) V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať časovú odmenu v sume 19,92 eur za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu (155 min. x 6,64 eur), a to za úkony: registrácia spisu (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, tlač spisového obalu, zaevidovanie do registra, uloženie údajov do databázy, kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 39 a 40 EP) - 20 min., žiadosť o udelenie poverenia - 10 min., upovedomenie o začatí exekúcie - 15 min., výzva podľa § 54 EP - 10 min., predvolanie - 10 min., príkaz na začatie exekúcie (banka) - 15 min., exekučný príkaz (banka) - 15 min., príkaz na začatie exekúcie (mzda a iný príjem) - 15 min., exekučný príkaz (mzda a iný príjem) - 15 min., žiadosť o súčinnosť (SP) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (Úrad práce) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (ODI) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (kataster) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (DÚ) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (register obyvateľov) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (pošta)
- 10 min., žiadosť o súčinnosť (obecný/mestský úrad) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (banky) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (živnostenský register) - 10 min., list súdu - 10 min., list povinnému - 10 min., správa o stave exekúcie - 15 min., upovedomenie predajom nehnuteľností - 20 min., exekučný príkaz predajom nehnuteľností - 20 min., upovedomenie o zriadení záložného práva - 20 min., upovedomenie o ďalších trovách exekúcie (za zriadenie záložného práva) - 15 min., exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva - 20 min., podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie + špecifikácia trov - 30 min., vrátenie poverenia - 5 min., vyúčtovanie exekúcie - 10 min., odblokovanie kataster - 10 min., odblokovanie mzda a iný príjem - 5 min., odblokovanie banky - 5 min., odblokovanie ODI - 10 min., zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie - 5 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon - registrácia spisu (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, tlač spisového obalu, zaevidovanie do registra, uloženie údajov do databázy, kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 39 a 40 EP), vrátenie poverenia, odblokovanie kataster, odblokovanie mzda a iný príjem, odblokovanie banky, odblokovanie ODI, nakoľko tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za tieto administratívne práce je podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. patrí odmena za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, má nárok na činnosti v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t. z. do jej zastavenia, pričom úkony - vrátenie poverenia, odblokovanie kataster, odblokovanie mzda a iný príjem, odblokovanie banky, a odblokovanie budú vykonané až po zastavení exekúcie, t.j. ide o doposiaľ nevykonané (budúce) úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene (§ 25 Exekučného poriadku). Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd tiež zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Jedná sa o úkony - žiadosť o udelenie poverenia - 10 min., ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej upovedomenie o začatí
exekúcie, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť (SP), ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. h) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, žiadosť o súčinnosť (banky), ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. i) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. každé zisťovanie účtu povinného. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Úkony - príkaz na začatie exekúcie (banka), exekučný príkaz (banka), príkaz na začatie exekúcie (mzda a iný príjem), exekučný príkaz (mzda a iný príjem) sú takisto nevyhnutne zahrnuté v úkonoch podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Súd však súdnemu exekútorovi nepriznal za tieto úkony odmenu ani podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 písm. b) a d) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., nakoľko vykonanie takýchto úkonov nemal súd z exekučného spisu preukázané. Súd takisto nemal z exekučného spisu preukázané ani vykonanie úkonov - žiadosť o súčinnosť (ODI), žiadosť o súčinnosť (DÚ), žiadosť o súčinnosť (register obyvateľov), žiadosť o súčinnosť (pošta), žiadosť o súčinnosť (obecný/mestský úrad), list súdu, list povinnému, správa o stave exekúcie, upovedomenie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz predajom nehnuteľností, upovedomenie o zriadení záložného práva, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie (za zriadenie záložného práva), exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva, preto ani za tieto úkony súd súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a aj v jeho záujme) vyčísliť trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky úkony ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli v exekučnom spise nespochybniteľne preukázané (zadokumentované). Čo sa týka úkonov - špecifikácia trov exekútora a zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie, tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Keďže súd posudzoval aj preukázateľnosť a účelnosť trov exekúcie, nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu odmenu za úkon - žiadosť o súčinnosť (živnostenský register), nakoľko v exekučnom spise sa nachádza len výpis zo živnostenského registra stiahnutý cez webovú stránku zrsr.sk. Ako už bolo vyššie uvedené v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.). Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získaný výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný pre právne úkony. Súd po vykonaných úpravách uznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, a to za úkony: výzva podľa § 54 EP - 10 min., predvolanie - 10 min., žiadosť o súčinnosť (Úrad práce) - 10 min., žiadosť o súčinnosť (kataster) - 10 min. a podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pričom podľa názoru súdu primeraný čas na vykonanie tohto úkonu bolo 15 min.
b) V zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 33 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 109,56 eur, a to za úkony: 1x získanie poverenia, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 5x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 24x každé zisťovanie účtu povinného, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 4 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti v celkovej sume 13,28 eur, a to za 1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (Sociálna poisťovňa dňa 17.04.2008), 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (Notársky centrálny register záložných práv dňa 17.04.2008), nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná. V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za každé vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Ustanovenie § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkony - 24 x každé zisťovanie účtu povinného a 4x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (Sociálna poisťovňa) a ani náhradu za poplatky za elektronickú komunikáciu (banky), nakoľko tieto úkony boli súdnym exekútorom vykonané až dňa 25.08.2016, t.j. po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, kedy už vykonávanie exekúcie nebolo prípustné a zákonné. Súd tiež poznamenáva, že s poukazom na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie práva), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.
c) V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov, špecifikovaných ako poštovné v sume 6,98 eur, poplatky za elektronickú komunikáciu (banky, dopravný inšpektorát, register obyvateľov) v sume 1,40 eur, telefóny, fax, internet v sume 2,- eurá, kancelárske náklady v sume 5,- eur. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručovanie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 1,60 eur, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia súdu doporučene v roku 2008 v sume 0,38 eur (poštovné v sume 1,13 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 3 exekučné konania), upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2008 doporučene do vlastných rúk - opakované doručovanie povinnému v sume 0,73 eur (poštovné v sume 1,46 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 2 exekučné konania) a oprávnenému v sume 0,49 eur (poštovné v sume 1,46 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 2 exekučné konania). Suma za doručovanie poštových zásielok je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti, pričom v špecifikácii súdneho exekútora iná suma súdu preukázaná nebola. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za poplatky za elektronickú komunikáciu, náhradu hotových výdavkov za telefóny, fax, internet v sume 2,- eurá a kancelárske náklady v sume 5,- eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi
vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
d) Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 21,52 eur predstavuje 4,30 eur.
32. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 25,82 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
33. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.