Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-23-2022.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/23/2022
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: 1. P. Š., N.. X.XX.XXXX, A. Y. XX, XXX XX F., 2. V. Š., T.. Y., N.. XX.X.XXXX, A. Y. XX, XXX XX F., zastúpení PETRÁN a PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: S. P., T.. B., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX K., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení: žalovaný j e p o v i n n ý z d r ž a ť s a všetkých právnych úkonoch spočívajúcich v nakladaní s nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v katastrálnom území F., obec F., okres Prešov- parcela registra C číslo XXXX o výmere 2295 m2 , druh pozemku orná pôda ich prevodom, zaťažením vecnými právami v prospech tretích osôb, odovzdaním do užívania tretím osobám na základe nájomných, alebo iných zmlúv o užívaní, ako aj vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby počas obdobia dvoch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.
II. U k l a d á žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej proti žalovanému o určenie vlastníckeho práva k presne učenej časti pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území F., obec F., okres Prešov- parcela registra C číslo XXXX o výmere 2295 m2 , druh pozemku orná pôda v lehote 2 mesiacov .
III. Žalobcovi m a j ú voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 28.03.2022 domáhali neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonoch spočívajúcich v nakladaní s nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v katastrálnom území F., obec F., okres Prešov- parcela registra C číslo XXXX o výmere 2295 m2 , druh pozemku orná pôda ich prevodom, zaťažením vecnými právami v prospech tretích osôb, odovzdaním do užívania tretím osobám na základe nájomných, alebo iných zmlúv o užívaní, ako aj vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby do právoplatného skončenia vo veci samej.
2. Svoj návrh odôvodnili tým, že: žalobcovia sa v súdnom konaní budú domáhať určenia vlastníckeho práva k časti vyššie uvedenej nehnuteľnosti žalovaného, ktorá bude presne vymedzená geometrickým plánom. Žalobcovia nadobudli svoj pozemok titulom kúpnej zmluvy od otca manželky v roku 1985. V zmluve je jasne uvedené, že žalobcovia kupujú nehnuteľnosť v katastrálnom území F., obec F., okres Prešov na LV číslo XXX o výmere 3272 m2. Plot, ktorý bol postavený cca a v roku 1969, tvorí hranicu medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaného už nepretržite vyše 50 rokov. Na doplnenie uvádzajú, že tento plot vybudoval a postavil práve právny predchodca žalovaného - vlastník parcely číslo XXXX na LV číslo XXX. Za vyše 50 rokov nenastal nikdy žiaden problém, respektíve nejaké výhrady k umiestneniu plotu, a to či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaného. V roku 2021 však kontaktoval žalobcov osoba poverená žalovaným, s tým, že podľa katastrálneho operátu, pozemok
žalobcov zasahuje do časti pozemku žalovaného, tak ako je zakreslený na mape. Žalobcovia nemali žiadnu vedomosť, že odkedy bývajú na svojom pozemku, mali by užívať cudzí pozemok. Následne si žalobcovia celý pozemok pomocou geodeta zamerali a vyrátali plochu, ktorú užívajú od roku 1985, pričom počet metrov štvorcových, ktoré kúpili na základe kúpnej zmluvy v roku 1985 sedí a zodpovedá výmere, ktorá je uvedená a zapísaná v katastri nehnuteľností spolu 2272 m2. Až teraz v roku 2021 žalobcovia zistili, že v katastri nehnuteľností je hranica medzi pozemkom žalobcov a časťou pozemku žalovaného posunutá asi meter do pozemku žalobcov, v rozpore s plotom, ktorý tvorí i hranicu ich pozemkov od roku 1969. Tieto parcely, na ktorých stojí žalobcov pozemok, rodinný dom, garáž a následne jej záhrada, tak hranica pozemkov bola stále a nemenná a takto užívali pozemok nepretržite aj žalobcovi rodičia a ďalej žalobcovia zas od roku 1985 počas celého svojho života. Pred pár dňami si žalovaný prizval geodeta, ktorý premeral hranicu medzi pozemkom žalobcov k pozemkom žalovaného, na základe čoho deklaroval, že dlhoročne už vyše 50 rokov užívaná hranica nie je správna, a že skutočná hranica podľa jeho mapovania značne zasahuje do pozemku žalobcov, čiže pozemok žalobcov by mal byť týmto zmenšený. Žalobcovia nemajú vedomosť, na základe čoho by malo dôjsť k zmene hraníc ich pozemku - na parcelách Č. XXX/X P. XXX/X pre katastrálne územie F.. Táto zmena, s ktorou prišiel žalovaný, je pre žalobcov nepochopiteľná, neprijateľná, nakoľko ani právni predchodcovia žalobcov ani samotní žalobcovia neboli nikdy upozornení, respektíve upovedomení o tom, že hranica je iná a svoj pozemok žalobcovia v tejto časti užívajú neoprávnene. Následne osoba poverená žalovaným, si bez akéhokoľvek oprávnenia dovolila vstúpiť na pozemok žalobcov, spolu so svojim geodetom a začali svojvoľne vytyčovať kolíkmi zmenu hranice na pozemku žalobcov, čoho účelom bolo zmenšenie pozemku žalobcov na zväčšenie pozemku žalovaného. Zo znaleckého posudku číslo 4/2022 J.. V. S.K. W.. sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaný si zameral svoj pozemok a rozdelil na 4 samostatné parcely XXXX/X, X, X, X, pričom však predmetný záznam podrobného mapovania zmien nebol ešte zapísaný do katastra nehnuteľností. Dôvodom prečo žalovaný rozdelil svoju parcelu je snaha o odpredaj troch stavebných pozemkov dobromyseľným kupujúcim (z pozemku žalovaného parcela číslo XXXX), čím by nesporne došlo k trvalému poškodeniu a obmedzeniu vlastníckych práv žalobcov. Vzhľadom na začínajúci spor o určenie vlastníckeho práva je možný prevod vlastníckeho práva zo strany žalovaného účelový s tým, že akékoľvek ďalšie prípadné prevody vlastníckeho práva môžu mať vplyv na súdny spor, s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobcov. Žalovaný vykonanými úkonmi preukázal, že vyvíja aktivitu s cieľom zmariť a trvalo obmedziť práva žalobcov. To, že postup žalovaného nebol náhodný, ale účelový, presvedčivo dokazujú aj predložené fotografie a listinné dôkazy. Žalobcovia majú teda dôvodnú obavu, že dôjde k prevodu vlastníckeho práva k pozemku žalovaného na tretie osoby, ktorým by došlo k trvalému obmedzeniu ich vlastníckych práv. Žalobcovia majú za to, že navrhované neodkladné opatrenie spĺňa zásadu proporcionality, pretože ako prostriedok ultima ratio sleduje naliehavú potrebu preventívnej ochrany práv žalobcov, pričom navrhovaný zásah do práv žalovaného je zanedbateľný, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný, aj keď je evidovaný na liste vlastníctva, uvedenú nehnuteľnosť nikdy neužíval. Žalobcovia navrhli neodkladné opatrenie nariadiť s časovým obmedzením do právoplatného ukončenia konania.
3. Žalobcovia k návrhu pripojili fotografie, z ktorých je zrejmý priebeh hranice v prírode medzi predmetnými pozemkami ako aj posun tejto hranice oproti grafickému znázorneniu v katastrálnej mape. Z prílohy číslo 03 je zrejme vytýčenie hranice medzi pozemkami vytyčovací mi kolíkmi mimo hranice pozemkov, ktorá je v prírode tvorená plotom.
4. Z odpovede na žiadosť o prešetrenie podľa § 57 a § 59 zákona číslo 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon Okresného úradu Prešov katastrálneho odboru zo dňa 19.05.2021 okrem iného vyplýva, že pod položkou výkazu zmien číslo XX/XX pri technicko-hospodárskom mapovaní v katastrálnom území F. boli parcely EN XXX/XX, XXX/XX spolu o výmere 2094 m2 prečíslované na parcelu KN číslo XXXX o výmere 2295 m2 zapísanú na LV číslo XXX. Z uvedeného vyplýva, že po zápise technicko-hospodárske ho mapovania bola nová parcela EN číslo XXXX zapísaná o novej výmere 2295 metrov štvorcových evidovanej na LV číslo XXX. To znamená, že v danom prípade bol priebeh hraníc predmetných parciel pred mapovaním a po mapovaní zmenený.
5. Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX Ing. V. S.K. W.. z 20.03.2022 opätovne okrem iného vyplýva záver, že po schválení a vyhlásení platnosti technicko-hospodárskeho mapovania bola nová parcela EN číslo XXXX zapísaná do LV číslo XXX o novej výmere 3295 m2 oproti stavu v KNC sa zväčšila o 201 m2. To znamená, že v danom prípade bol priebeh hraníc predmetných parciel pred mapovaním a po mapovaní zmenený. Z tohto znaleckého posudku na strane 6 rovnako vyplýva, že vlastník pozemku
parcelné číslo KNC XXXX si dal vyhotoviť geometrický plán číslo XX/XXXX za účelom oddelenia časti pozemku parcelné číslo XXXX/X, X, X, 4. Zhotoviteľ pri vyhotovení daného geometrického plánu zistil, že plot medzi pozemkami parcelné číslo XXXX, XXX/X, XXX/X svojou polohou zasahuje do pozemku parcelné číslo XXXX. Zástupca vlastníka parcely číslo XXXX o tom informoval vlastníkov pozemkov parcelné číslo XXX /. X P. XXX /. X, aby v danej veci konali. Prílohou tohto znaleckého posudku je aj výpis z listu vlastníctva číslo 120 pre katastrálne územie F., z ktorého vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parcelné číslo XXXX o výmere 2295 m2 orná pôda. Z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie F. vyplýva, žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov KN C číslo XXX/X P. XXX/X. Zároveň prílohou tohto znaleckého posudku je grafická identifikácia stavu CK N a kontrolného mapovania, z ktorého vyplýva že hranica pozemku CK N XXXX, tak ako je zakreslená v katastrálnej mape je v rozpore s jej užívacím stavom a prechádza cez parcely C KN XXX/X P. XXX/X.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje , g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len určený čas.
14. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
16. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.
17. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu má súd za osvedčené, že v dôsledku nesprávne prešetrenej vlastníckej hranice medzi pozemkami KN C XXXX a KNC XXX/X, XXX/X pri technicko-hospodárskom mapovaní vyhláseného v roku 1981došlo k ich chybnému zameraniu, a došlo aj k prečíslovaniu parciel. Parcela číslo XXX/XX o výmere 800 m2 druh pozemku roľa a parcela číslo XXX/XX o výmere 1294 m2 druh pozemku roľa sa prečíslovala na parcelu operátu T HM číslo XXXX o výmere 2295 m2 druh pozemku orná pôda. Prečíslované parcela THM číslo XXXX po upravenej výmere 2094 m2 na 2295 m2 bola zapísaná na LV číslo XXX. Z uvedeného vyplýva, že po schválení vyhlásení platnosti THM bola nová parcela EN číslo 1180 zapísanej na LV číslo XXX o novej výmere 2295 m2. Oproti stavu v EN sa zväčšila o 201 m2. To znamená, že v danom prípade bol priebeh hraníc predmetných parciel pred mapovaním a po mapovaní zmenený. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o určenie vlastníckeho práva k časti parcely KN C číslo XXXX, ku ktorej smeruje toto neodkladné opatrenie nie je celkom zjavne nedôvodná.
18. Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu mal súd tiež za osvedčené, že žalovaný ako vlastník parcely KN E. si dal vyhotoviť geometrický plán číslo 55/2021 za účelom oddelenia časti pozemku parcelné číslo XXXX/X, X, X, X, čo zodpovedá zámeru žalovaného predmetné pozemky scudziť, respektíve inak s nimi naložiť. Zároveň z priložených fotografií je zrejmé, že došlo k vytýčeniu katastrálnej hranice medzi predmetnými pozemkami KN C číslo XXXX a KN E., XXX/X, čím došlo k zásahu do dlhodobo nemenného užívacieho stavu v neprospech žalobcov. Spojenie týchto dvoch okolností ktoré majú tendenciu do budúcna zasiahnuť nielen do vlastníckeho práva žalobcov ale aj uviesť do omylu budúcich nadobúdateľov novovytvorených parciel KN C XXXX/X, X, X, X ohľadne rozsahu nadobúdaných parciel v prírode je dôvodom, pre ktorý je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným.
19. Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaného vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcom bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou. (obdobne Krajský súd v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015).
20. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s
princípom proporcionality. Neodkladnéopatrenie<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=nnptembrgzpxg327mv3gwmzopj5f6mrqge2v6mjwgbpxazrtgi2q> nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
21. Súd preto síce akceptoval tvrdenie žalobcov o tom, že do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ešte nemajú k dispozícii geometrický plán časti pozemku žalovaného, ktorej sa v podstate týka spornosť, avšak zvažoval, že týmto opatrením v jeho navrhovanom znení bude obmedzené dispozičné právo aj s nespornou časťou parcely KN C XXXX žalovaného. A tak z dôvodu zachovania princípu proporcionality súd vydané neodkladné opatrenie časovo obmedzil na obdobie dvoch mesiacov odo dňa jeho vykonateľnosti, čo je podľa názoru súdu dostatočný čas na to, aby žalobcovia zabezpečili adekvátny geometrický plán sa účelom vyčlenenia časti zemského povrchu, ktorej sa týka spornosť a prípadne na jeho základe, pokiaľ to bude ešte potrebné, podali nový návrh na nariedenie neodkladného opatrenia vzťahujúci sa už len k spornej časti územia vymedzenej geometrickým plánom.
22. Nakoľko nemožno očakávať, že týmto neodkladným opatrením by došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, súd uložil žalobcom povinnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, pričom predmet konania súd vymedzil určením vlastníckeho práva k časti parcely KN C číslo XXXX v katastrálnom území F. vo vlastníctve žalovaného. Rozsah predmetnej parcely bude daný geometrickým plánom tak, ako je to uvedené vyššie.
23. Súd postupom podľa § 328 ods. 1 C.s.p. nariadil neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, keďže mal z vyššie uvedeného osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
24. O trovách konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd s poukazom na to, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím samotného konania, pričom nie je zrejmé, či nakoniec k podaniu žaloby vo veci samej dôjde, rozhodol tak, že priznal plne úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.).