Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/83/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: S., zastúpený JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, proti žalovanému: REEM, s.r.o., so sídlom Na Šefranici 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 629 946, zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, o zaplatenie 1.309 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 07.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.309 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 06.06.2014 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že strany sporu dňa 18.09.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej boli dokončovacie stavebné práce pri realizácie exteriérov a interiérov v čase od 18.09.2013 do 17.09.2014, ktoré pre žalovaného vykonal žalobca v mesiaci apríl 2014. V zmysle dohodnutých platobných podmienok žalobca vyfakturoval žalovanému vykonané práce za mesiac apríl 2014 faktúrou č. 3/2014 v sume 1.309 € splatnou 05.06.2014. Pokusom o zmier zo 14.07.2015 žalobca cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný reagoval odpoveďou z 20.07.2015 v tom zmysle, že žalobca nepracoval pre žalovaného a pracoval nekvalitne. Objednávateľom prác však bol žalovaný, nie jeho dcérska firma vo Francúzsku. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň žiadala postúpenie dokladov o údajnom odstraňovaní vád práce po žalobcovi. Na uvedené žalovaný nereagoval. V záujme mimosúdneho vyriešenia veci právny zástupca žalobcu opätovne elektronicky 11.02.2016 kontaktoval žalovaného s požiadavkou na zaslanie dokladov o údajných reklamáciách, avšak bezvýsledne.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Zmluvu o poskytnutí služieb uzatvorenú medzi spoločnosť REEM, s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom 18.09.2013 (č.l. 7 spisu), faktúru č. 03/2014 na sumu 1.309 € (č.l. 8 spisu), prílohu k faktúre č. 032014 (č.l. 10 spisu), predžalobnú upomienku zo 14.07.2015 (č.l. 11 spisu), odpoveď na pokus o zmier z 20.07.2015 (č.l. 12 spisu), odpoveď na list z 20.07.2015 a žiadosť o predloženie dokladov z 12.08.2015 (č.l. 13 spisu), elektronickú komunikáciu z 11.02.2016 (č.l. 14 spisu).

3. Súd vo veci vydal dňa 24.apríla 2017 platobný rozkaz č.k. 38Cb/83/2017-20.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej písomným podaním z 22.05.2017. V podanom odpore uviedol, že spochybňuje svoju

pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko skutočným objednávateľom bola spoločnosť REEM, s.r.o., 26 bis Rue Jules Didier, 10120 SAINT ANDRE LEX VERGERS, France, SIRET 788804680 00023 (ďalej aj len „objednávateľ“). Dôkazom je fakt, že sám žalobca do podania žaloby fakturoval všetky ním vykonané práce uvedenej francúzskej spoločnosti. Urobil tak aj pri spornej faktúre č. 03/2014, ktorú až následne, pre účely tohto konania zmenil na iného dodávateľa, hoci pôvodne ju mailom z 11.05.2014 zaslal na skutočného objednávateľa. Zmluva o poskytnutí služieb predložená žalobcom ako dôkaz o aktívnej vecnej legitimácii žalovaného slúžila len na vybavenie povolenia pre prácu v zahraničí. Nebola tak zo strany strán sporu uzavretá vážne ako zmluva zakladajúca zmluvný vzťah. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu pred podaním žaloby komunikovala ohľadom prác a ich reklamácii so žalovaným, žalovaný objektívne nemohol ňou požadované doklady poskytnúť, nakoľko objednávateľom prác bola francúzska spoločnosť, ktorej žalobca všetky faktúry zasielal a ktorá mu ich aj platila. Právna zástupkyňa žalobcu tak nesprávne požadovala predloženie reklamácii od nesprávneho subjektu, čo nemožno vykladať v neprospech žalovaného. Pokiaľ by žalobca spochybňoval, že práce vykonával pre žalovaným označeného objednávateľa, ktorému ich aj fakturoval, išlo by na jeho strane o bezdôvodné obohatenie. Žalobca nepreukázal základ ním uplatneného nároku titulom odmeny za údajne vykonané práce pre žalovaného. Žalobca preto spochybňuje nárok žalobcu čo dôvodu aj výšky. Faktúra č. 03/2014 z 11.05.2014 nie je dôkazom o skutočne vykonaných prácach zo strany žalobcu. Žalobca nepreukázal vykonanie prác, ktorých zaplatenie požaduje od žalovaného v tomto konaní. V mesiaci apríl 2014 žalobca nevykonal pre žalovaného žiadne z ním uvádzaných prác. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil elektronickú komunikáciu z 18.apríla 2014 spolu s faktúrou č. 02/2014 (č.l. 28 spisu), elektronickú komunikáciu z 11.mája 2014 spolu s faktúrou 03/2014 (č.l. 29 a 30 spisu), elektronickú komunikáciu z 25.júna 2014 a faktúru č. 04/2014 (č.l. 31 a 32 spisu), elektronickú komunikáciu z 29.júla 2014 a faktúru č. 05/2014 (č.l. 33 a 34 spisu).

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného z 10.07.2017 uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadne spochybnenia jeho pasívnej legitimácie neobstojí. Zmluvu o poskytnutí služieb podpísal so žalobcom dňa 18.09.2013 žalovaný. Žalobca pre žalovaného vykonal práce, žalovaný bol ich objednávateľom, a to ako bol ošetrený vzťah medzi žalovaným a firmou REEM vo Francúzsku nie je otázka na žalobcu. Práce u žalobcu si objednal žalovaný a podľa čl. 2 Zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013 sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu. Fakturácia nemá nič spoločné so záväzkovým vzťahom, ktorý mali uzavretý sporové strany. Tvrdenie, že žalovaný neuzavrel zmluvu vážne, k tomu sa žalobca vyjadrovať nebude. Tvrdenie žalovaného, že nemohol predložiť doklady o údajných reklamáciách z dôvodu, že objednávateľom bola francúzska firma, je irelevantné. Podľa žalobcu žalovaný nechce zaplatiť žalobcovi za ním vykonanú prácu a pritom vykonanie prác nemôže spochybňovať, nakoľko to nebola prvá pracovná spolupráca medzi sporovými stranami. Ďalšie dôvody uvedené v odpore označil žalobca za irelevantné, s cieľom zmariť zaplatenie riadne vykonaných prác pre žalobcu. Žalobca pre žalovaného v mesiaci apríl 2014 vykonal všetky práce tak, ako ich žiada zaplatiť.

7. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 19.09.2017 poukázal na to, že žalobca sa nedomáha v tomto konaní ceny za vykonanie prác dojednanej v Zmluve o poskytnutí služieb z 18.09.2013, nakoľko v zmysle čl. 2 tejto zmluvy patrí žalobcovi za predmetné práce v zmysle písomne uzavretej zmluvy odmena vo výške 11 €, nie vo výške 1.309 €. Z písomne uzavretej zmluvy vyplýva, že dohodnutá cena sa dojednáva pre všetky objednané práce, nielen na časť fakturovanú za jeden mesiac. Pokiaľ žalobca trvá na tom, že práce vykonával pre žalovaného na základe predmetnej zmluvy, čo však žalovaný popiera, tak za celé dohodnuté obdobie mu patrí dohodnutá suma vo výške 11 €. Pokiaľ mu bola vyplatená odmena iným subjektom alebo v inej výške, takto zaplatené prostriedky je žalobca povinný zrejme vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, keďže v konaní tvrdí, že s iným subjektom dojednanú zmluvu na predmetné práce nemal. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu, že sa jedná o ošetrenie vzťahu medzi žalovaným a firmou REEM vo Francúzsku. Bol to žalobca, ktorý fakturoval francúzskej spoločnosti vykonané práce, a to aj tie, ktorých cenu nárokuje od žalovaného v tomto konaní. Ani prípadná spolupráca medzi stranami sporu v inom období by nesvedčila o tom, že žalobca vykonal práce v žalovanom období ako ani o tom, že ich vykonal pre žalovaného. Žalovaný naďalej popiera vykonanie prác žalobcom v uplatňovanom období. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by vykonal pre žalovaného nejaké práce v apríli 2014. Žalobcom jednostranne vypracovaná faktúra ani príloha k faktúre nesvedčia o vykonaní žalobcom tvrdených prác. Žalovaný správnosť týchto údajov svojim podpisom na uvedených listinách nikdy nepotvrdil. Žalovaný tak opakovane uvádza, že žalobca pre neho žalované

práce nevykonal. Žalovaný rovnako namietol voči uplatnenému počiatku omeškania 06.06.2014, kedy spornú faktúru žalobca nevystavil v čase ako je na nej uvedené a žalovaný sa o nej dozvedel až po začatí tohto konania. Na základe uvedeného zotrval na návrhu na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení 16.10.2017 poukázal na princíp contra proferentem, v zmysle ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajú rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Uviedol, že návrh zmluvy dal na podpis žalobcovi žalovaný, ktorý mal záujem na tom, aby žalobca išiel práce vykonávať na miesto, ktoré mu v zmluve určil žalovaný. Obranu žalovaného tak žalobca vníma ako účelovú, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu dohodnutej ceny za odpracovaný čas a vykonanú prácu. Žalovaný v priebehu predsúdnej komunikácie nikdy nespochybnil, že žalobca pre neho pracoval. Žalobca fakturoval francúzskemu partnerovi na základe príkazu žalovaného v rámci ich vnútornej štruktúry. Tvrdenia o tom, že žalobcovi patrí podľa zmluvy odmena 11 €, k tomu sa žalobca vyjadrovať nebude, nakoľko vo vzťahu k výkladu zmluvy žalobca trvá na princípe contra proferentem. Výkon prác žalovaný nikdy nepopieral, ako to vyplýva z predkladaných dôkazov, najmä listu z 20.07.2015 a mailu z 09.06.2015, ktoré boli reakciami žalovaného na snahu žalobcu domôcť sa zaplatenia oprávnenej faktúry za riadne vykonané práce. Žalovaný tým, že navrhoval zmluvu, musí byť zodpovedný za jej jednotlivé ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesol. Ak teda zmluva obsahuje také ustanovenie či pojem, ktoré pripúšťa viaceré možné výklady, výklad menej priaznivý pre stranu, ktorá takéto ustanovenie navrhla, má mať prednosť. Žalobca poukázal aj na ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa pri pochybnostiach v obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V čase podpísania zmluvy a výkonu prác boli obidve zmluvné strany podnikateľmi. Zotrval na tom, že pre žalovaného práce skutočne vykonal, ich cena bola zmluvne dohodnutá, objednávateľ prác bol v zmluve jasne a jednoznačne určený, a to žalovaný a žalovaný nikdy nespochybnil, že žalobca pre neho práce skutočne vykonal. Obrana žalovaného, že v zmluve je dohodnutá cena 11 € ako celok, nie je logická. Táto cena je cenou za hodinu práce a preto na ňu žalobca aplikuje princíp contra proferentem. Žalobca má za to, že žaloba je oprávnená a žiadal jej vyhovieť.

9. V prílohe písomného vyjadrenia zo 16.10.2017 žalobca predložil elektronickú komunikáciu zo 07.augusta 2014 (č.l. 51 spisu) a odpoveď na pokus o zmier zo dňa 14.07.2015 datovanú 20.07.2015 (č.l. 52 spisu).

10. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2018 právna zástupkyňa žalobcu v mene žalobcu zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe. Uviedla, že predmetom konania je nezaplatená faktúra č. 3 z roku 2014 na sumu 1.309 € za realizované práce v mesiaci apríl 2014 vo Francúzsku. Tieto práce žalobca vykonal na základe zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným 18.09.2013 na celoročné obdobie. Žalobca práce riadne vykonal, nikdy mu žalovaným nebolo nič vytknuté. Všetky faktúry dovtedy vystavené mal zaplatené. Poukázala na email zo 7.augusta 2014, preposielaný 9.júna 2015, vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobca nepreukázal, že pracoval pre žalovaného. V rámci záverečného vyjadrenia zotrvala na tom, že podľa uzatvorenej zmluvy bol objednávateľom prác žalovaný, ktorý sa zaviazal za vykonané práce zaplatiť. To ako si žalovaný ošetruje fakturáciu, nemožno považovať za dôvod, aby nebol zaviazaný uhradiť cenu prác, nakoľko ide o tých istých ľudí vo Francúzsku aj na Slovensku. Nemohlo dôjsť k dojednaniu ceny 11 € za celý rok práce. Obranu žalovaného považovala za účelovú, s cieľom zmariť zaplatenie vykonaných prác. To, že žalobca pracoval pre žalovaného, je zrejmé zo všetkých listinných dôkazov a nemožno poprieť, že žalobca práce vykonal. Spôsob fakturácie nikdy nenamietal ani žalovaný. Vždy došlo k zaplateniu faktúr. Zástupcovia žalovaného jej napriek prísľubom nikdy neposlali žiadne reklamácie práce žalobcu.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 04.05.2018 zotrvala na tom, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok popiera. Primárne z dôvodu, že v konaní nie je pasívne legitimovaný, nakoľko práce boli žalobcom vykonané pre francúzsku spoločnosť tak, ako bolo uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. O uvedenom žalovaný predložil dôkazy, a to jednotlivé faktúry vystavené žalobcom za realizované práce tomuto francúzskemu subjektu. Zároveň žalobca nepreukázal vykonanie diela na základe uzavretej zmluvy o poskytnutých službách. Zotrvala na tom, že cena za vykonanie prác bola v tejto zmluve dohodnutá vo výške 11 € a nie vo výške, ktorá je uplatnená žalobcom v tomto konaní. Okrem pasívnej vecnej legitimácie tak žalovaný spochybňuje aj základ a výšku uplatneného nároku. Spochybnila aplikáciu princípu contra proferentem pri výklade zmluvy uzatvorenej medzi stranami v zmysle písomného vyjadrenia žalobcu. Ustanovenie čl. 2 zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013

pritom označila za explicitné, ktorého obsah nevyvoláva pochybnosti a nie je v ňom použitý žiaden výraz, ktorý by zakladal možnosť rôzneho výkladu. Nebolo zároveň preukázané, že by dojednanie v čl. 2 zmluvy bolo ustanovením, ktoré si vymienil alebo ktorého zapracovanie do zmluvy vyslovene vyžiadal žalovaný. Pokiaľ by sa aj v zmysle zmluvy malo jednať o jednotkovo určenú cenu, zo zmluvy nie je možné dovodiť výkladom, aká cena za akú jednotku by to mala byť, či za hodinu, deň alebo m2 a toto nemožno preklenúť ani použitím výkladových pravidiel v zmysle Obchodného zákonníka a princípu, na ktorý poukazuje žalovaný. V takomto prípade by bolo nutné aplikovať § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neurčitosti právneho úkonu majúcej za následok neplatnosť tohto ustanovenia. V takom prípade by súd nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok z neplatného ustanovenia zmluvy o vykonaní služieb. Titulom na plnenie by tak nemohla byť zmluva, ktorú žalobca označil v podanej žalobe a aj právna zástupkyňa žalobcu v prednese na pojednávaní. Žalobca zároveň nepreukázal vznik a existenciu uplatneného nároku, nepreukázal vykonanie diela, čo je základnou podmienkou pre úspešné uplatňovanie nároku na zaplatenie jeho ceny. Predložil len ním spísaný papier, že mali byť vykonané práce v rozsahu určitých hodín, ktorý nie je potvrdený objednávateľom a už vôbec nie žalovaným, pre ktorého mali byť tieto práce vykonávané. Rovnako žalobca nepreukázal splatnosť ním uplatneného nároku. Pokiaľ žalobca poukazoval na list z 20.07.2015, z ktorého dovodzuje, že žalovaný v predsporovej komunikácii nespochybňoval vykonanie prác žalobcom, tak poukázala na znenie predmetného listu, v ktorom hneď v prvej vete je uvedené, že výzvu žalobcu žalovaný považuje za bezpredmetnú, nakoľko žalobca pre túto spoločnosť nikdy nepracoval. Zároveň, pokiaľ tvrdenie žalobcu, že žalovaný výkon prác nikdy nepopieral, má byť preukázané mailom z francúzskej spoločnosti, tak tento dôkaz rovnako vyvracia toto tvrdenie samotného žalobcu. Žalobca doposiaľ vykonanie prác nepreukázal a žalovaný, hoci nie je pasívne legitimovaný, z opatrnosti ich vykonanie spochybňuje.

12. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní 04.05.2018 uviedol, že faktúry mali najprv posielať na firmu REEM Žilina. Potom pán T., ktorý bol manažérom francúzskej pobočky povedali, že faktúry majú posielať na francúzsku pobočku, pre ktorú robili. Tam mali zasielať faktúry, inak im nebudú zaplatené. Pokiaľ by to tak nebolo, neboli by mu uhradené ani ďalšie faktúry, ktoré zasielal na francúzsku pobočku. Faktúry boli vystavované na francúzsku pobočku, nakoľko pán T. si vo Francúzsku zavádzal novú pobočku. Dali im vedieť, aby faktúry zasielali len mailom na francúzsku pobočku, ktorá mala rovnakého majiteľa. Návrh zmluvy im predložili vo firme tu v Žiline, podpísal ju pán T.. 11 € je suma za jednu hodinu, čo im bolo jasne vysvetlené. Pre firmu REEM Žilina jazdil aj s malým nákladným autom. Pán C. ho poprosil, aby jazdil s kamiónom. Najprv rozvážal tovar po Paríži, čo mu bolo zaplatené. Následne bol požiadaný, aby išiel s kamiónom na Slovensko odviesť tovar a zároveň sa urobila STK a emisná kontrola. Následne odviezol tovar späť do Francúzska. Faktúry boli vystavované na francúzsku pobočku od nového roku 2014 od januára. Ako odberateľ bol vo faktúrach uvádzaný francúzsky subjekt na príkaz pána T. a parťáka, u ktorého žalobca robil. Pripomienky k obsahu zmluvy pri jej podpise žalobca nemal. Pokiaľ ide o dopravné služby, tie sú tiež predmetom fakturácie. Pán C. mu povedal, aby jazdil s kamiónom. Ak by to odmietol, nebolo by to dobré. Oprávnenie na podnikanie v oblasti poskytovania dopravných služieb nemá, čo pán C. vedel. Má živnostenský list na dokončovacie stavebné práce. Pán Trnovec mu povedal, že keď jazdí s nákladným autom, bude mu zaplatené tak, ako by pracoval.

13. Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k vykonanému dokazovaniu uviedla, že z výpovede žalobcu vyplýva, že konkludentne súhlasil so zmenou záväzkového vzťahu, ktorý bol uzavretý písomne dňa 18.09.2013 v tom, že odberateľom sa od januára 2014 stáva francúzsky subjekt. Dôkazom o týchto skutočnostiach sú jednotlivé faktúry, ktoré od januára 2014 začal žalobca vystavovať francúzskemu subjektu, tomuto ich doručoval a tento subjekt predmetné faktúry aj platil. Rovnako tento subjekt posielal aj vyjadrenia týkajúce sa nejasností a omylov vo fakturácii, ako vyplýva z mailu, ktorý predložil spolu s posledným vyjadrením vo veci žalobca. Aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný pasívne vecne legitimovaný v spore nie je. Zároveň z výpovede žalobcu vyplýva, že fakturuje aj služby, ktoré neboli predmetom zmluvne dojednaného plnenia, a to dopravné služby. Žalobca je pritom podnikateľom, nepožíva osobitnú ochranu ako spotrebiteľ a pokiaľ vykonával dopravné služby bez oprávnenia na podnikanie v tejto činnosti, vykonával ich neoprávnene. Ani výsluchom žalobcu tak nebolo podľa jej názoru preukázané, že fakturované práce boli vykonané pre žalovaného. V rámci záverečného prednesu zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v priebehu konania. Mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal výšku dojednanej odmeny, ani to, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný, ani vykonanie prác pre žalovaného fakturovaných faktúrou č. 3/2014 a ani to, že by základom pre uplatnenie tohto nároku mal byť záväzkový vzťah založený zmluvou z 18.09.2013.

14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.309 € s príslušenstvom, skutkovo vymedzený ako zmluvný nárok na zaplatenie ceny zmluvného plnenia na základe zmluvy o poskytnutí služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.09.2013, na základe ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného práce v mesiaci apríl 2014 vyfakturované faktúrou č. 3/2014 v sume 1.309 € s dátumom splatnosti 05.06.2014. Žalovaný v priebehu konania namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, kedy poukazoval na to, že objednávateľom prác nebol on, ale obchodná spoločnosť so sídlom vo Francúzsku a zároveň žalovaný nepreukázal, že došlo k vykonaniu prác vo fakturovanom rozsahu.

23. V konaní ako listinný dôkazný prostriedok bola predložená Zmluva o poskytnutí služieb (č.l. 7 spisu), podľa jej obsahu uzatvorená dňa 18.09.2013 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Žalovaný nepopieral, že túto zmluvu podpísal, uvádzal však, že slúžila výlučne len na vybavenie povolenia na prácu v zahraniční a nebola uzavretá vážne. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej predmetom sú dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov (Čl. 1. - predmet) s tým, že ako kompenzáciu za vykonanie dohodnutých práv v 1.článku vyššie uvedenom, objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi prevodom dohodnutú sumu 11 € po vykonaní prác do 30 dní od prevzatia faktúry (Čl. 2 - cena). V zmysle Čl. 3 - čas plnenia zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce od 18.09.2013 do 17.09.2014 v zahraničí vo Francúzsku pre firmu REEM, s.r.o., 26 bis Rue Jules Didier, 10120 SAINT ANDRE LES VERGERS, France, SIRET 788804680 00023.

24. Žalobca v predmetnej zmluve o poskytnutí služieb z 18.09.2013 v postavení zhotoviteľa je označený ako fyzická osoba živnostník, pričom aj na pojednávaní dňa 04.05.2018 uvádzal, že má živnostenské oprávnenie na dokončovacie stavebné práce. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd vyhodnotil záväzkovo- právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Nemožno konštatovať, že by žalobca v tvrdenom záväzkovo-právnom vzťahu so žalovaným mal postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obchodného zákonníka) a teda, že by bolo dôvodné poukazovanie právnej zástupkyne žalobcu na ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka. Z predmetu predloženej písomnej zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013 vyplýva záväzok žalobcu vykonávať dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov vo Francúzsku pre konkrétne označenú firmu. Zo zmluvy vyplýva odplatnosť záväzkovo-právneho vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Samotné dojednanie o cene za vykonávané stavebné práce nepovažuje súd za dostatočne určité, nakoľko z charakteru vykonávaných prác ako aj charakteru záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami je zrejmé, že nemohlo medzi nimi dôjsť k dojednaniu o odplate v pevnej sume 11 € za všetky vykonané práce vo vymedzenom období. Je zrejmé, že dojednaná cena 11 € sa má týkať určitej mernej jednotky, či to už hodiny alebo m2, príp. inej, avšak táto merná jednotka z uzatvorenej zmluvy jednoznačne nevyplýva. Za daných okolností, za analogickej aplikácie ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ by bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné práce v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Súd poukazuje na to, že ani samotný žalobca v podanej žalobe v rámci skutkového vymedzenia uplatneného nároku sa nevyjadroval k výške dojednanej odmeny v zmysle zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013. K tejto otázke sa vyjadril až po námietkach právnej zástupkyne žalovaného. Súd len na základe vlastného šetrenia mohol dovodiť matematickým súčinom počtu celkovo odpracovaných hodín v zmysle prílohy k faktúre č. 032014 119 (č.l. 10 spisu) vynásobeným cenou v zmysle zmluvy o poskytnutí služieb 11 € dovodiť, že by malo ísť o dojednanú odplatu za hodinu práce, ako neskôr v priebehu konania uvádzal žalobca. Argumentáciu žalovaného, že malo ísť o dojednanie pevnej ceny 11 € za všetky práce vykonané na základe predmetnej zmluvy vo vymedzenom období súd taktiež nepovažoval za racionálnu vzhľadom na charakter zmluvného plnenia, na ktoré sa žalobca zaviazal.

25. Žalovaný v konaní spochybňoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu, kedy uvádzal, že skutočným objednávateľom prác bola ním označená firma vo Francúzsku, ktorej aj do podania žaloby žalobca fakturoval ním vykonané práce a táto spoločnosť aj všetky žalobcom vystavené faktúry platila. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu samotného žalobcu na pojednávaní dňa 04.05.2018 vyplynulo, že minimálne od januára 2014 zmluvné strany nepostupovali podľa Zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013, kedy žalobca v konaní neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, v zmysle ktorých by mu žalovaný od januára 2014, resp. najmä v spornom období apríla 2014 zadal vykonanie konkrétnych stavebných prác na základe Zmluvy o poskytnutí služieb z 18.09.2013, resp. že by konkrétne stavebné práce v apríli 2014 na stavbách vo Francúzsku vykonal práve na základe požiadaviek žalovaného. Samotná prax medzi stranami do obdobia januára 2014 nebola vykonaným dokazovaním preukázaná. V konaní však boli predložené faktúry žalobcu č. 2/2014 vystavená 18.04.2014, č. 3/2014 vystavená 11.05.2014, č. 4/2014 vystavená 25.06.2014 a č. 5/2014 vystavená 21.07.2014 (č.l. 28 až 34 spisu), z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca fakturuje vykonané stavebné práce práve žalovaným označenému francúzskemu subjektu. Jedna z uvedených faktúr č. 3/2014 (č.l. 30 spisu) je vystavená za vykonané stavebné práce vo Francúzsku na stavbe v Argentane a v Paríži práve v rovnakej sume ako žalovaná faktúra 1.309 €, na čo poukazoval aj žalovaný v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, ako uviedol aj samotný žalobca, že od januára 2014 na základe požiadaviek osôb personálne zainteresovaných tak v obchodnej spoločnosti žalovaného ako aj v dotknutej obchodnej spoločnosti vo Francúzsku, vystavoval faktúry na francúzsky subjekt, ktorý mu aj podľa vyjadrenia žalobcu odplatu za vykonanú prácu platil. Nebolo tak v konaní preukázané, že by žalobca v mesiaci apríl 2014 vykonal konkrétne stavebné práce práve na základe požiadaviek žalovaného, a to v rámci záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí služieb z 18.09.2013. Žalobca v konaní neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, že by mu žalovaný konkrétne práce na stavbách vo Francúzsku v mesiaci apríl 2014 zadával a za vykonanie ktorých by následne vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dojednanú odplatu. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že by žalobca v mesiaci apríl 2014 vykonal pre žalovaného konkrétne stavebné práce, zmluvným základom ktorých by bola Zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom

a žalovaným 18.09.2013. Uvedené nevyplýva ani z predsporovej komunikácie medzi stranami, kedy žalovaný už v odpovedi na pokus o zmier z 20.07.2015 (č.l. 12 spisu) poukazoval na to, že žalobca pre spoločnosť žalovaného nepracoval, ale pracoval pre označenú firmu so sídlom vo Francúzsku. Rovnako, pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na elektronickú komunikáciu zo 7.augusta 2014 (č.l. 51 spisu), z jej obsahu je zrejmé, že táto prebiehala medzi žalobcom a Romanom Voštenákom ako zodpovedným vedúcim francúzskej pobočky, nie medzi žalobcom a žalovaným.

26. Súd považuje za dôvodnú aj argumentáciu žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal reálne vykonanie prác účtovaných faktúrou č. 3/2014. Žalobca v konaní predložil samotnú faktúru č. 3/2014 vystavenú 11.05.2014 (č.l. 8 spisu), v ktorej je výlučne uvedené, že predmetom fakturácie sú vykonané stavebné práce vo Francúzsku na stavbe v Argentane a v Paríži bez uvedenia konkrétneho množstva, mernej jednotky a jednotkovej ceny, s uvedenou konečnou sumou k úhrade 1.309 €. K tejto faktúre bola žalobcom predložená príloha (č.l. 10 spisu), z obsahu ktorej vyplýva celkový počet odpracovaných hodín 119, z toho 38,5 hodín na stavbe v Argentane (sadrokartón) a 80,5 hodín na stavbe v Rosny (tesárske práce), vyfakturované 1.309 €. Faktúra ani príloha k faktúre nie sú verifikované žalovaným, resp. jeho zástupcom. V konaní tak nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, aký rozsah prác v mesiaci apríl 2014 vykonal a zároveň, ako už bolo konštatované vyššie, nebolo preukázané ani to, že tieto práce vykonal na základe zmluvného vzťahu so žalovaným. Na pojednávaní dňa 04.05.2018 zároveň žalobca v rámci svojho výsluchu poukazoval na to, že súčasťou fakturácie faktúrou č. 3/2014 by mali byť aj vykonané práce v rámci poskytovaných služieb dopravy žalovanému, avšak uvedené skutočnosti z predmetnej faktúry ako ani jej prílohy nevyplývajú. Hoci v prílohe k faktúre č. 032014 sú uvedené určité jazdy za mesiac apríl, tak ich vymedzenie nezodpovedá skutkovým okolnostiam ohľadne vykonávania služieb dopravy pre žalovaného, ktoré boli uvádzané žalobcom na pojednávaní dňa 04.05.2018. Z prílohy k faktúre č. 032014 vyplýva výlučne vykonanie jázd vo vymedzenom čase 4,4 hod. vo Francúzsku, zatiaľ čo vo výpovedi na pojednávaní dňa 04.05.2018 žalobca uvádzal neuhradené vykonané jazdy na územie Slovenskej republiky a späť do Francúzska. Zároveň, pokiaľ však sa uvádzaný celkový počet odpracovaných hodín 119 na označených stavbách v zmysle prílohy k faktúre č. 032014 vynásobí žalobcom tvrdenou jednotkovou cenou 11 € za hodinu, spolu tento súčin dáva fakturovanú sumu 1.309 € a nie je zrejmé, akým spôsobom by v tejto sume mali byť zohľadňované iné činnosti vykonávané žalobcom v zmysle tvrdení na pojednávaní dňa 04.05.2018.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotením vykonaného dokazovania podľa úvahy súdu, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného, teda vykonanie stavebných prác v mesiaci apríl 2014 fakturovaných faktúrou č. 3/2014 na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý mal byť založený Zmluvou o poskytnutí služieb z 18.09.2013 a rovnako nepreukázal ani skutočné vykonanie fakturovaných prác v rozsahu, ako vyplýva z prílohy k faktúre č. 032014. z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

28. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).