Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-141-2014.pdf
PDF · 117.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: G. I., nar. XX.XX.XXXX, F. Č.. XXX, XXX XX F., zastúpený: I.. I. F., N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: I.. L. I., bytom Slovenská XX, B. - W., Č. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., advokát so sídlom Staré grunty 162, 841 04 Bratislava, v konaní o zaplatenia 4 762,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.04.2013, sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 4 762,90 Eur spolu s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa Q. I., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverené do osobnej starostlivosti žalovanému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.10.2009 č. k. 10C/16/2009-29, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Predmetný rozsudok upravoval aj styk maloletého so žalobcom. S rodičovskou dohodou žalobca súhlasil z dôvodu, že mu žalovaná prisľúbila, že zostane v Slovenskej republike a nevysťahuje sa do Českej republiky. Žalovaný opakovane a bezdôvodne nerešpektoval rodičovskú dohodu schválenú vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Pezinku a žalobcovi znemožňoval styk s maloletým, pričom z toho titulu bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia. Dňa 16.07.2010 sa žalovaný spolu s maloletým vysťahoval do Českej republiky, a to aj napriek výslovnému písomnému nesúhlasu žalobcu a nedostatku rozhodnutia súdu o udelení súhlasu s vysťahovaním. Žalovaný sa pokúšal od žalobcu získať súhlas s vysťahovaním dieťaťa do Českej republiky žiadosťou zo dňa 28.06.2010. Žalobca s vysťahovaním zásadne nesúhlasil, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 19.07.2010. žalovaný podal návrh na udelenie súhlasu s vysťahovaním na Okresný súd Bratislava V, avšak toto konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci. Žalobca najskôr inicioval v Českej republike v Brne stretnutie prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, kde bola dňa 17.06.2011 spísaná mediačná dohoda. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Brne č. k. 20Co/651/2011-121 a nariadil, aby bol maloletý navrátený do miesta jeho obvyklého pobytu, resp. do Bratislavy-SR. Žalovaný bol povinný zabezpečiť návrat do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2012 a žalovaný bol preto povinný zabezpečiť, aby sa maloletý zdržiaval trvalo v Slovenskej republike od 13.05.2012. Žalovaný oznámil, že sa odo dňa 05.03.2012 zdržuje na Živnostenskej ulici 2 v Bratislave. V predmetnom spore o návrat maloletého do Slovenskej republiky bol žalobca zastúpený právnym zástupcom, ktorému riadne vyplatil odmenu za poskytnutie právnych služieb a pojednávaní sa riadne zúčastňoval. Z vyššie uvedeného vyplýva, že maloletý bol od júla 2011 až do marca 2012 mimo územia Slovenskej republiky, a teda žalobca bol povinný v zmysle rozvodového rozsudku cestovať za účelom
realizácie styku za maloletým do Českej republiky. Vzdialenosť medzi F. a B. je približne 262 km. Cesta do B. a späť je teda 524 km, pričom časová náročnosť je viac ako 6 hodín.
1.1. V súvislosti s výkonom rozvodového rozsudku bolo voči žalovanému vedené aj trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 349 Trestného zákona. Toto trestné konanie skončilo na súde oslobodením spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Okresný súd Pezinok teda v uvedenom konaní potvrdil, že sa skutok stal, nie je však trestným činom. V predmetnom trestnom konaní si žalobca zároveň uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto návrhu, a to podaním zo dňa 16.03.2012, doručenému konajúcemu vyšetrovateľovi dňa 19.03.2012. Ohľadom tohto nároku bol však trestným súdom odkázaný na občianske súdne konanie.
1.2. Žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine, a to tým, že opakovane a bezdôvodne bránil styku žalobcu s maloletým, čo potvrdil Okresný súd Pezinok v trestnom konaní. Napriek výslovnému písomnému nesúhlasu žalobcu a nedostatku súhlasu udeleného príslušným súdom sa vysťahoval žalovaný do Českej republiky. V dôsledku takéhoto porušovania zákonných povinností žalovaným vznikli žalobcovi náklady, ktoré by mu inak nevznikli, a to náklady na cestovanie za účelom realizácie styku, uzatvorenie mediačnej dohody a realizácie úkonov v konaní o návrat maloletého do Slovenskej republiky a napokon aj trovy právneho zastúpenia advokáta v konaní o návrat maloletého vedeného na súdoch v Českej republike. Z konania žalovaného je zrejmé, že konal úmyselne. Predtým ako sa do Českej republiky vysťahoval, žiadal od žalobcu súhlas a rovnako podal návrh na udelenie súhlasu s vysťahovaním.
1.3. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.07.2013, uviedol, že žalobný návrh je neperfektný, neúplný a nezrozumiteľný a v jeho obsahu absentuje odôvodnenie a presné vyčíslenie jednotlivých položiek istiny, ktorých zaplatenie z titulu škody žalobca požaduje a ktoré sú uvedené len v navrhovanom petite. Rovnako absentuje odôvodnenie príslušenstva a z podaného návrhu nie je zrejmé na základe čoho by sa v ten ktorý deň uvedený výlučne v navrhovanom petite mal dostať žalovaný do omeškania. Žalobca sa domáha zaplatenia jeho údajnej pohľadávky z titulu nároku na náhradu škody, ku ktorej ale podľa opisu skutkového stavu malo by prísť na území Českej republiky. Z toho titulu žalovaný bol toho názoru, že nie je daná právomoc na konanie slovenským súdom a na konanie je príslušný súd v Českej republike. Žalovaný má za to, že časť nároku nie je možné považovať za škodu, nakoľko žalobca mal právo a nie právnu povinnosť vystupovať v akomkoľvek konaní zastúpený zástupcom z radov advokátov, pričom vyplatená odmena je vecou dohody advokáta a jeho klienta. Prípadnú náhradu takto vzniknutých trov má účastník právo žiadať formou procesného inštitútu náhrady trov konania, o ktorej rozhoduje výlučne súd, ktorý koná a rozhoduje vo veci samej. Žalovaný mal za to, že tunajší súd nemá právomoc konať a rozhodovať o náhrade trov konania vzniknutých pred iným súdom. Navyše o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Mestským súdom v Brne č. k. 4Nc/2509/2011 a Krajským súdom v Brne č. k. 20Co/654/2011 tak, že žalobcovi nebola náhrada trov konania priznaná.
2.1. Rovnako sporné je aj právne posúdenie nákladov na cestovanie za účelom realizácie styku s maloletým ako škody. Žalobca nesprávne predpokladá, že jeho styk s maloletým sa má realizovať v mieste bydliska otca vo Vištuku bez potreby cestovania a kvalifikuje náklady na cestovanie ako škodu. V zmysle rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/16/2009 zo dňa 15.10.2009 bol upravený styk žalobcu i jeho preberaním z predškolského alebo školského zariadenia maloletého, resp. v mieste bydliska maloletého. Rozhodnutie však neurčuje konkrétne miesto pobytu alebo zariadenia, ktoré by bola povinná žalovaná rešpektovať, a preto nie je možné v príčinnej súvislosti s uvedeným rozhodnutím považovať za škodu náklady na cestovanie za účelom realizácie styku.
2.2. Uplatnenie nákladov na cestovanie za účelom uzatvorenia mediačnej dohody nie je rovnako možné považovať za škodu, nakoľko účasť na mediácii je právom a nie právnou povinnosťou, preto náklady spojené s účasťou na mediácii nie je možné považovať za ujmu v majetkovej sfére. Mimo merita veci žalovaný uviedol, že napriek uzatvoreným mediačným dohodám, tieto sám žalobca nerešpektoval a nedodržal.
2.3. Žalovaný mal za to, že z návrhu žalobcu nijako nevyplýva zdôvodnenie základných zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a opodstatnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, a to neexistencia vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, neexistencia porušenia povinnosti žalovaného ako aj neexistencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou.
2.4. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, ako aj právneho zastúpenia.
3. Uznesením č. k. 11C/141/2014-149 súd konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 429,07 eur. Predmetné konanie bolo zastavené z toho titulu, že žalobca podal návrh na začatie konania na súde Slovenskej republiky, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodovať. Zastavenie konania teda zavinil žalobca, preto ho súd zaviazal na náhradu trov konania žalovanému. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 13.05.2015, o ktorom bolo rozhodnuté nadriadeným súdom tak, že odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/622/2015-180 zo dňa 30.09.2016).
4. Na pojednávaní dňa 04.05.2017 zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na návrhu z ich strany a nič nemení. Trovy konania žiada vyplatiť nie právnemu zástupcovi, ale samotnému žalobcovi na účet vedený v L.. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že protiprávne konanie žalovaného je jasne preukázané tým, že tento sa odsťahoval a žalobca musel riešiť návratové konanie prostredníctvom českých súdov, a teda je toho názoru, že protiprávne konanie žalovaného je dostatočne preukázané. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Brne č. k. 20Co/651/2011, pričom uviedol, že kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním a škodou, ktorá bola spôsobená žalobcovi, tu je. Žalobcovi naozaj vznikla škoda tým, že musel cestovať za maloletým do Českej republiky, ale v tejto sume, ktorú si žalobca uplatňuje sú zahrnuté aj cestovania za právnym zástupcom, sociálnymi pracovníkmi v B., ako aj na pojednávania uskutočňované v Českej republike. Ďalej zástupca poukázal na to, že Okresný súd Pezinok odkázal žalobcu v rámci adhézneho konania na náhradu škody na civilné konanie. Išlo o rozsudok 2T/109/2012 zo dňa 01.10.2012, pričom mu predchádzal trestný rozkaz, ako aj obžaloba boli prílohou tohto žalobného návrhu. V trestnom konaní šlo o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Na to, aby mohol žalobca vidieť svojho syna, musel sa zadlžiť a kúpiť dostatočne bezpečné auto, aby mohol za synom vycestovať a takisto musel zmeniť svoj pracovný rozvrh a obmedziť ho, aby mohol v piatok ráno cestovať, pričom bývalí manželia nemali doriešené BSM a pán I. splácal sám hypotéku, nakoľko žalovaná odmietla sa na nej podieľať. Žalobca mal ďalej náklady s maloletým čo sa týka ošatenia, pričom platil výživné a vynakladať ďalšie prostriedky na zabezpečenie starostlivosti maloletého. Žalobca sa ocitol vo finančne veľmi nepriaznivej situácii a jeho rozpočet bol extrémne zaťažený protiprávnym konaním bývalej manželky, pričom jej protiprávne pohnútky by mal zodpovedne zvážiť súd. Podanie tohto návrhu žalobca konzultovať s viacerými odborníkmi z oblasti práva, ktorí sa vyjadrili v tom zmysle, že je to oprávnený nárok a to aj napriek tomu, že súdy takéto návrhy nedostávajú.
4.1. Právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že protiprávne konanie žalovaného, škoda, ako ani kauzálny nexus preukázaný nebol. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, ako aj priznať náhradu trov konania. K trestnému rozsudku uviedol, že žalovaný bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko bolo preukázané, že nejde o trestný čin. Na margo adhézneho konania uviedol, že samotný odkaz na civilné súdne konanie neznamená právo alebo nárok na náhradu škody v civilnom konaní.
5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
5.1. Rozsudkom č. k. 10C/16/2009-29 zo dňa 15.10.2009 s nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 03.11.2009 Okresný súd Pezinok manželstvo účastníkov, t. j. I.. L. I. a G. I. rozviedol, pričom súd schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Súd maloletého Q. I. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloletého Q. a spravovať jeho majetok budú obaja účastníci spoločne. Otec G. I. sa zaviazal na čas po rozvode prispievať na výživu Q. I. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky, pričom súd upravil styk otca G. I. s maloletým Q. I. nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Q. počas školského roka každú stredu v nepárnom týždni s tým, že odporca si maloletého Q. prevezme z predškolského alebo školského zariadenia po vyučovaní a
otec maloletého Q. odovzdá o 18:00 hod. matke v mieste bydliska maloletého Q.. V prípade, ak nebude maloletý Q. v školskom alebo predškolskom zariadení je matka povinná maloletého Q. priniesť otcovi do miesta jeho bydliska o 16:00 hod. Každý párny víkend v mesiaci tak, že otec si maloletého Q. prevezme z predškolského alebo školského zariadenia v piatok po vyučovaní a otec maloletého Q. vráti v nedeľu o 18.00 hod. matke v mieste bydliska maloletého Q.. V prípade, ak nebude maloletý Q. v školskom alebo predškolskom zariadení, je matka povinná maloletého Q. priniesť otcovi do miesta bydliska otca o 16:00 hod. Ďalej súd upravil styk maloletého s otcom počas vianočných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, letných a jesenných prázdnin.
5.2. Žalobca podal dňa 09.04.2013 návrh na súdny výkon rozhodnutia.
5.3. Dňa 09.09.2010 podal na Okresný súd Bratislava V oznámenie o opätovnom porušení vykonateľného rozhodnutia. Dňa 13.09.2010 podal žalobca oznámenie o opätovnom porušení vykonateľného rozhodnutia. Dňa 20.09.2010 podal žalobca oznámenie o opätovnom porušení vykonateľného rozhodnutia. Dňa 27.09.2010 podal žalobca oznámenie o opätovnom porušení vykonateľného rozhodnutia. Dňa 08.10.2010 podal žalobca oznámenie o opätovnom porušení vykonateľného rozhodnutia.
5.4. Okresný súd v Pezinku vyzval listom dňa 18.05.2010 žalovaného, aby dobrovoľne plnil rozhodnutie
- rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/16/2009-29 zo dňa 15.10.2009.
5.5. Listom zo dňa 28.06.2010 žalovaná požiadala žalobcu o udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého Q. I. do Českej republiky.
5.6. Listom zo dňa 19.07.2010 žalovaný neudelil súhlas s vycestovaním maloletého.
5.7. Okresný súd Bratislava V v právnej veci zvýšenia výživného na maloletého a o návrhu matky o udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého do Českej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/305/2010 rozhodol tak, že konanie zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konanie bolo zastavené z nedostatku právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, keď v danom prípade podľa názoru súdu mala konať Česká republika.
5.8. Podľa mediačnej dohody uzatvorenej dňa 17.06.2011 matka s otcom maloletého sa dohodli, že budú medzi sebou komunikovať prostredníctvom telefónneho čísla. Víkendy, ktoré trávi Q. s otcom zaisťujú rodičia jeho odvoz, štvrtok večer do otcovho bydliska vždy jedenkrát matka, jedenkrát otec a nedeľný odvoz do bydliska matky vždy druhý z rodičov. Ak nebude Q. môcť stráviť s otcom víkend, strávi u neho nasledujúci najbližší víkend.
5.9. Návrhom žalobcu G. I., doručenom Mestskému súdu v Brne dňa 30.06.2011, sa žalobca domáhal návratu dieťaťa na územie Slovenskej republiky.
5.10. Krajský súd v Brne rozsudkom sp. zn. 20Co/651/2011 rozhodol tak, že nariadil navrátenie maloletého Q. I. do miesta jeho obvyklého bydliska v meste Bratislava, Slovenská republika s tým, že matka je povinná zaistiť navrátenie maloletého v lehote do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade, ak by matka v tejto lehote navrátenie maloletého nezaistila, otec je oprávnený za týmto účelom prevziať maloletého od matky v Českej republike, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5.11. Žalobca predložil príjmové pokladničné doklady zo dňa 23.06.2011 na sumu 5 000,- Kč, zo dňa 13.12.2011 na sumu 5 000,- Kč, a to za právne služby pre JUDr. L. W..
5.12. Na č. l. 51 je založená transakcia, kde príkazca I. F. príjemcovi JUDr. L. W., U.. zaslala dňa 27.09.2011 sumu 205,33 eur.
5.13. Na č. l. 52 je transakcia z čísla účtu XXXXXXXXX, z ktorého dňa 24.08.2012 odišla sumu 10,- eur a 101,40 eur JUDr. L. W. za konzultáciu G. I. dňa 24.08.2018 (z č. l. 51 vyplýva, že účet č. XXXXXXXXX vlastní I. F..
5.14. Žalobca založil do spisu aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla, ako aj tabuľku ceny nafty za jednotlivé obdobia, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel pri pracovných cestách.
5.15. Oznámením zo dňa 06.06.2011 žalobca zaslal Okresnej prokuratúre Pezinok oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.
5.16. Okresné riaditeľstvo PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality uznesením ČVS: ORP-211/OVK-PK-2011 zo dňa 28.07.2011 začalo trestné stíhanie voči I.. L. I. ako obvinenej za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, nakoľko od januára 2010 napriek ustanoveniam rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/16/2009-29 zo dňa 15.10.2009 právoplatného a vykonateľného dňa 03.11.2009 o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv maloletému Q. I. sústavne marí riadny výkon súdom schválenej dohody týkajúcej sa výchovy maloletého syna, tým, že maloletého neodovzdáva v čase a na mieste určenom predmetným rozhodnutím oprávnenému G. I., a to aj napriek tomu, že ju Okresný súd Pezinok vyzval na dobrovoľné plnenie rozhodnutia a upozornil na následky nerešpektovania tejto výzvy.
5.17. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku sp. zn. 1Pv 352/11-14 zo dňa 07.05.2012 podala obžalobu na I.. L. I. pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.
5.18. Listom zo dňa 16.03.2013 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody poškodeného v trestnom konaní.
5.19. Trestným rozkazom č. 2T/109/2012 súd vydal trestný rozkaz voči I.. L. I., pričom ju uznal za vinnú z vyššie uvedeného skutkového stavu, pričom ju uznal za vinnú, že od januára 2010 napriek ustanoveniam rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/16/2009-29 zo dňa 15.10.2009 právoplatného a vykonateľného dňa 03.11.2009 o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv maloletému Q. I. sústavne marí riadny výkon súdom schválenej dohody týkajúcej sa výchovy maloletého syna, tým, že maloletého neodovzdáva v čase a na mieste určenom predmetným rozhodnutím oprávnenému G. I., a to aj napriek tomu, že ju Okresný súd Pezinok vyzval na dobrovoľné plnenie rozhodnutia a upozornil na následky nerešpektovania tejto výzvy. Teda potom, čo sa proti nej bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu o výchove maloletých detí marila výkon takéhoto rozhodnutia, čím spáchala prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Z nároku na náhradu škody sa odkázala na občianske súdne konanie.
5.20. Rozsudkom č. k. 2T/109/2012 zo dňa 01.10.2012 súd oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Pezinok I.. L. I. pretože skutok, ktorý mala spáchať, nebol trestným činom. Aj v tomto konaní súd odkázal z nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
5.21. Listom zo dňa 12.02.2013 bola I.. L. I. vyzvaná predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4 762,89 eur spolu s úrokom z omeškania.
6. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.
6.1. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
6.2. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
6.3. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
7. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému, alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe netreba aplikovať ustanovenie iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon 2. spôsobenie škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
7.1. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj mimozmluvných povinností, pričom obsahom zodpovednosti za škodu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá škodu uhradiť.
7.2. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom náleze pod sp. zn. I. ÚS/177/08 zo dňa 01.03.2010, podľa ktorého je základnou podmienku vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť, či dôkazné bremeno týkajúcej sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno skutočnú škodu vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
7.3. V predmetnej veci žalobca sa domáha náhrady istiny vo výške 4 762,90 eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mala spôsobiť žalovaná, a to tým, že žalobca musel za účelom realizácie styku s maloletým cestovať za maloletým do Českej republiky, ďalej nákladov na cestovanie za účelom uzatvorenia mediačnej dohody a realizácie úkonov v konaní o návrat maloletého do Slovenskej republiky.
7.4. Prostredníctvom podanej žaloby ako aj dôkazných prostriedkov priložených k žalobnému návrhu sa žalobca snažil dokázať protiprávne konanie žalovanej v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré malo spočívať v porušení povinnosti tým, že žalovaný musel cestovať za účelom realizácie styku s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne do B., ktorá sa nachádza na území Českej republiky. Dôkazné listiny, ktoré by mali preukazovať škodu a ktoré boli priložené k žalobnému návrhu na unesenie dôkazného bremena sú neperfektné, neúplné a nezrozumiteľné, pričom v ich obsahu absentuje logická následnosť vzhľadom aj na to, že peňažné prostriedky za poskytovanie právnych služieb boli uhrádzané z účtu príkazcu, ktorým je I. F.. Žalobca poukazoval na rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/16/2009, podľa ktorého sa mal styk otca s maloletým realizovať v mieste bydliska maloletého. Z tohto rozsudku nie je zrejmé miesto bydliska maloletého. Z tohto rozsudku vyplýva, že styk žalobcu s maloletým sa uskutočňuje tak, že maloletý sa preberá z predškolského alebo školského zariadenia, resp. v mieste bydliska maloletého. Predmetom rozsudku nie je určené miesto pobytu alebo zariadenia, ktoré by bol žalovaný povinný rešpektovať. Je bežnou praxou, že pri rozvode rodičia menia svoj trvalý pobyt tak ako ho zmenil žalovaný tým, že sa vysťahoval na územie Českej republiky i napriek nesúhlasu otca maloletého, resp. žalobcu. Súdu je zrejmé, že následne prebiehalo návratné konanie v Českej republike, pričom Krajský súd v Brne vo svojom rozhodnutí uviedol, že matka je povinná zrealizovať návrat maloletého do Bratislavy na územie Slovenskej republiky - do Bratislavy, a to do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti českého rozsudku s tým, že v prípade, ak matka tento návrat neuskutoční, otec je oprávnený dieťa prevziať a odviesť na územie Slovenskej republiky. Súd v tejto veci konštatuje, že ak mal žalobca náklady na právne zastupovanie, bolo to jeho právom a nie povinnosťou, nakoľko ustanovenie právneho zástupcu v akejkoľvek veci je slobodným rozhodnutím
osoby, ktorá sa právnej pomoci dožaduje. Navyše je nutné uviesť, že rozhodnutím českých súdov týkajúcich sa návratového konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
7.5. Žalobca v konaní poukázal aj na trestné konanie, v ktorom bol žalobca odkázaný s náhradou škody na civilné súdne konanie. V tomto trestnom konaní bol žalovaný oslobodený, nakoľko bolo preukázané, že skutok nie je trestným činom. V prípade adhézneho konania, kedy trestný súd odkazuje poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný súd, nie je ešte zárukou toho, že náhrada škody bude poškodenému aj priznaná. Súvisí to s rozsiahlym dokazovaním, ako aj unesením dôkazného bremena, kedy je poškodený povinný v rámci ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúceho sa náhrady škody povinný uniesť bremeno v tom, aby preukázal protiprávne konanie osoby, ktorá spôsobila škodu spočívajúcu v zmenšení majetku žalobcu. Súd v danej veci poukazuje na to, že účasť na mediácii, ako aj náklady spojené s účasťou na mediácii, ako aj náhrada trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, nie je možné považovať za ujmu v majetkovej sfére. Išlo o dobrovoľné náklady žalobcu za účelom zmierlivého riešenia sporu medzi rodičmi maloletého. Zároveň za ujmu v majetkovej sfére nie je možné považovať ani zakúpenie dostatočne bezpečného motorového vozidla z dôvodu, aby žalobca mohol realizovať styk s maloletým.
7.6. Z podaného žalobného návrhu nevyplýva zdôvodnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a preto je súd toho názoru, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha neexistuje, ako aj neexistuje porušenie povinnosti žalovaného a z toho vyplýva, že neexistuje ani kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Počas celého konania nebol preukázaný úmysel žalovaného v spojení s jeho protiprávnym konaním. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný konal v záujme maloletého a ak by súd priznal úspech podanej žalobe, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko súd musí prihliadať i na tento inštitút ako súhrn etických a všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria uzatvorený a petrifikovaný normatívny systém, sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Podľa názoru súdu žalobcov návrh, ktorým sa domáha zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom titulom realizácie styku s maloletým, ako aj náhrady právneho zastúpenia, či iné výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so stykom s maloletým, sú mimo uznávaných pravidiel slušnosti a poctivého konania, kedy je len v záujme žalobcu, aby realizoval styk so svojim vlastným synom, ako aj uhrádzal nielen výživné, ale aj iné prostriedky v súvislosti s jeho výchovou a potrebami, na ktoré má maloletý právo. Žalobca uvádzal, že mal aj iné výdavky súvisiace s maloletým ako je ošatenie, výživné a iné výdavky, súd poukazuje na to, že nielen otec, ale aj matka má výdavky na maloleté dieťa bez rozdielu, pričom platenie výživného bolo otcovi - žalobcovi súdom stanovené.
7.7. Rešpektovanie dobrých mravov patrí ku kľúčovým zásadám slovenského právneho poriadku tým, že významnou mierou prispieva k presadzovaniu spravodlivosti v právnych vzťahoch, pretože bráni tomu, aby právne normy pôsobili celkom autonómne, bez väzby na spoločnosťou všeobecne ctené hodnoty, uplatňované v osobných vzťahoch medzi jednotlivcami. Pojem dobrých mravov potom nemožno vykladať iba ako korektív, či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou, čo vo svojich dôsledkoch znamená nastúpenie cesty nachádzania spravodlivosti. V tejto veci súd poukazuje na to, že by bolo nespravodlivé od matky žiadať náhradu škody za realizáciu styku otca s maloletým, nakoľko nielen otec, ale aj matka majú výdavky v súvislosti s výchovou maloletého.
7.8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.