Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8C/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou H.. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobkyňou: C. R., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., G. hrdinov XXXX/XX, zastúpená JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47 a mužom, ktorého otcovstvo má byť určené: C. K., nar. XX.XX.XXXX, L.-R. H., aut X rue Z. M., O., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO:36 858 501, o určenie otcovstva k mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie Slobody 1, G. Kubín, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že C. K., nar. XX.X.XXXX j e o t c o m mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX z matky C. R., rod. Z., nar. X.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec C. K., nar. 14.2.1979 j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. C. R. počnúc od XX.XX.XXXX do 28.2.2015 sumu 240,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 170,- eur je otec p o v i n n ý platiť vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a sumu 70,- eur je otec p o v i n n ý poukazovať vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený na meno mal. C., za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2015 sumu 220,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 150,- eur je otec p o v i n n ý platiť vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a sumu 70,- eur je p o v i n n ý poukazovať vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený na meno mal. C., za obdobie od 1.8.2015 do XX.XX.XXXX sumu 240,- eur mesačne z čoho čiastku vo výške 170,- eur je otec p o v i n n ý platiť vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a sumu 70,- eur je p o v i n n ý poukazovať vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený na meno mal. C. a za obdobie od 1.12.2016 do budúcna sumu 220,- eur mesačne, z čoho čiastku vo výške 150,- eur je otec p o v i n n ý platiť vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a sumu 70,- eur je p o v i n n ý poukazovať vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený na meno mal. C..

IV/Matka j e p o v i n n á zriadiť osobitný účet na meno mal. C. R. a oznámiť jeho číslo a banku, v ktorom je zriadený otcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V/Na nakladanie s finančnými prostriedkami na osobitnom účte maloletého dieťaťa je potrebný predchádzajúci súhlas súdu.

VI/ Otec C. K. j e p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné na mal. C. za obdobie od 17.10.2013 do vyhlásenia rozsudku, a to bežné výživné vo výške 8.246,40 eur formou mesačných splátok vo výške 100,- eur, splatných vždy do každého 20. dňa v mesiaci spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a zameškané

výživné na tvorbu úspor vo výške 3.576,80 eur j e p o v i n n ý uhradiť na účet zriadený matku na meno mal. C. v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII/ Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného z a m i e t a .

VIII/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IX/ C. j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Dolný Kubín náhradu konania štátu vo výške 576,84 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku .

X/ C. K. j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s., prevádzkovateľ systému so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36631124 titulom súdneho poplatku sumu 66,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1/ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2014 matka žiadala, aby súd určil otcovstvo C. K., nar. XX.X.XXXX voči mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX a zároveň, aby zveril maloletého do jej starostlivosti a výchovy a C. K. zaviazal platiť na výživu dieťaťa sumou 1.000,- eur od 17.10.2013 s doplatením zameškaného výživného.

2/ V odôvodnení návrhu uviedla, že momentálne je na materskej dovolenke. V novembri 2012 v robote L., G. F. sa spoznala s C. K. (ďalej len „odporca") a tam by mali mať aj jeho presnú adresu na odporcu. R. sa a toto priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, chvíľu s ním bývala aj s maloletou dcérou C. z prvého manželstva v jeho prenajatom byte na C. R. v G. F., ktorá trvala do marca 2013. Keď mu oznámila, že je tehotná bol šťastný a chcel ostať na R., ale keď sa to dozvedeli jeho rodičia stiahli ho domov do O.. Naposledy bola s ním v kontakte cez skype v júli 2013. Tvrdil, že príde za ňou na R. v auguste 2013 ale neprišiel a odvtedy nemá s ním kontakt. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavné styky iba s odporcom, preto len on môže byť otcom mal. C.. O týchto stykoch vie celá jej rodina, pretože ju navštevoval odporca. Po narodení dieťaťa odporcovi volala na mobil a skype, ale sa už neozval. Po jeho bratovi taktiež poslala fotky malého cez facebook, ale žiadna reakcia z ich strany nebola. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Preto za otca mal. C. sa považuje odporca. Ona je na materskej dovolenke a poberá dávky v materstve v sume 196,- eur mesačne.

3/ Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 17.6.2014, dňa 9.5.2017. Doplnila, že známosť s odporcom prerástla do intímnej známosti v novembri 2012. Od januára 2013 začali spolu bývať v byte, ktorý mu bol pridelený. V januári 2013 odišiel do O., odkiaľ sa vrátil 8.1.2013 a povedal, že chce ostať na R.. Žili v spoločnej domácnosti do konca marca. Vo februári mu povedala, že s nim čaká dieťa. V marci ho však príbuzní stiahli do O.. Po celú dobu od decembra 2012 do konca apríla 2013 nemala intímne styky s iným mužom. Ona dostáva rodičovský príspevok a na dohodu u E. R. zarobí okolo 50,- eur mesačne. C. bol operovaný kvôli srdcovej vade, následne chodili na kontroly do L. a na injekcie do H., kde vybral kúru, a to 5 injekcií. Výdavky boli najmä na cesty autom na vyšetrenia. Teraz chodí s C. pravidelne na kontroly na kardiológiu v G. F.. Stará sa ešte o C. R., ktorá jej bola zverená. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že robila v spoločnosti U., kde zarobila v čistom 330,- eur. Dostáva výživné na ďalšie dcéry C. a Y. vo výške určenej súdom. L. s mamou, ktorá sa postará o deti, keď je v práci a jej za to finančne prispieva. Spláca úver z Y. vo výške 200,- eur, v splátkach po 80,- eur mesačne a ktorý brala na prerobenie izby. V súvislosti s potrebou financií po narodení C. si zobrala pôžičku od pána R. a táto je už splatená.

4/ Matka na pojednávaní dňa 13.3.2018 uviedla, že v súčasnosti dostáva príjem zo zamestnania a rodičovský príspevok, prídavky na deti, ďalej výživné na najstaršiu dcéru C. 100,- eur mesačne a na dcéru Y. vo výške 115,- eur mesačne. C. nastúpil od 09/2017 do škôlky a predložila doklad o platbe za škôlku vo výške 42,- eur mesačne a tiež aj doklad o úhrade poistného na C. vo výške 15,- eur mesačne za viaceré mesiace .V júli by jej mal končiť rodičovský príspevok, ktorý poberá. Taktiež mladšia dcéra by mala následne nastúpiť v septembri do škôlky. Čo sa týka C. tak výdavky spojené so zdrav. stavom sa nezvýšili, chodievajú stále na kontroly na kardiológiu do G. F.. Čo sa týka úveru z Y. a.s., tak novým

veriteľom sa stala spoločnosť L. a tento úver už splatila k čomu predložila doklad vystavený veriteľom zo dňa 07.03.2018. Má ešte nesplatený záväzok voči spoločnosti U. za mobil, dlh sa jej zráža z príjmu, čo vyplýva z výplatných pások, ktoré teraz predložila. Dáva svojej mame do domácnosti pravidelne po 500,- eur mesačne. C. chodí síce do škôlky, ale často býva chorý, takže vynecháva škôlku a vtedy sa oňho stará mama a ona robí v práci na zmeny a vtedy sú tiež deti pri mame. Uhradila pôžičku, ktorú mala a ktorú zdokladovala od veriteľa R., z výplatku zameškaného výživného na dcéru Y.. Platí pravidelne mesačný poplatok za škôlku pre C. vo výške 42,- eur mesačne, ale len raz za pol rok či za rok sa robí zúčtovanie podľa dochádzky a vracia sa časť preplatku, ak nechodí stále do škôlky. C. vymeškáva rôzne, podľa chorobnosti. Dostáva rodičovský príspevok, aj prídavky prevodom na účet jej mamy. Jej mama si necháva prídavky, rodičovský, aj výživné, necháva si výplatu zo zamestnania. Takýmto spôsobom jej prispieva. Môže predložiť výpis z účtu mojej mamy v R. a.s., kde sú vyznačené ako príjem jej príjmy vo forme rodičovského, prídavkov, tiež mzdy, a tiež sú tam uvedené splátky, ktoré súvisia s bývaním a to platba za byt a úver, ktorý sa spláca na rekonštrukciu bytu. E. sa o výpis z účtu za 01/2018. Dispozičné oprávnenie k účtu má jej mama, jej dá kartu, keď si potrebuje vytiahnuť svoju výplatu z účtu. Navrhovali určiť výživné od narodenia C. návrhom, ktorý bol doručený protistrane, vo výške 300,- eur mesačne a na tomto návrhu aj zotrvávajú a sú ochotní sa dohodnúť. Nežiadajú odstupňovanie výživného od narodenia dieťaťa z toho dôvodu, že na začiatku boli vyššie náklady u matky v dôsledku zhoršeného zdrav. stavu dieťaťa. Teraz sú zas vyššie náklady keďže syn je starší, má vyššie výdavky a nastúpil aj do škôlky. Celkovo sú tie náklady zhruba rovnaké.

5/ Na pojednávaní dňa 17.4.2018 právna zástupkyňa matky uviedla, že namieta proti tvrdeným výdavkom v sume 6.220,- eur, ktoré sú označené ako skutočné náklady na odpočítateľné náklady, pretože tieto sú celkom zjavne ničím nepreukázané a vzhľadom na špecifikáciu ostatných prezentovaných výdavkov je zrejmé, že sa jedná o duplicitu, pretože nie je zjavné, aké ďalšie výdavky v rozsahu 6.220,- eur by mohol žalovaný mať. Rovnako tiež navrhujú, aby súd nezohľadňoval ani sumu označenú ako nepostihnuteľný bankový zostatok, jednak z dôvodu, že na predmet konania sa aplikuje slovenské hmotné právo a teda aj keby vo O. bola takáto položka akceptovateľná, u nás je to inštitút, ktorý právo nepozná a vzhľadom na situáciu odôvodnené potreby oprávneného je celkom zjavné, že takáto položka je neprimeraná. V podstate žalovaný si mesačne nárokuje na odpočet sumy 545,48 eur, ktorá je ničím nepreukázaná a označuje ako nepostihnuteľný bankový zostatok a zároveň si mesačne nárokuje na odpočítanie výdavkov v rozsahu 551,66 eur, ktoré rovnako nie sú ničím preukázané a označuje ich ako uznané daň. výdavky. T.z. že z príjmu čistého v priemere 1.867,- eur žalovaný si nároku započítať výdavky bez akéhokoľvek preukázania vo výške 1.000,- eur mesačne a ešte vlastne dokladuje ďalších 900,- eur tými listinnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené je to celkom zjavne neopodstatnené a žiadame, aby súd na tieto položky neprihliadal.

6/ Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči navrhla, aby súd na základe vykonaného dokazovania za otca mal. C. určil žalovaného. V časti úpravy rodičovských práv a povinností navrhujeme, aby súd zveril mal. C. do starostlivosti matky s tým, že spravovať majetok a zastupovať maloletého bude len matka a to vzhľadom na absolútnu ignoráciu zo strany žalovaného, ktorý neprejavuje žiaden záujem o syna. Keďže žalovaný ani nepožaduje stretávanie s maloletým, navrhuje, aby súd túto otázku neupravoval. V otázke výšky výživného zotrváva na ich návrhu z ostatného pojednávania, t.z. navrhuje zaviazať žalovaného na výživu mal. C. sumou 300,- eur mesačne počnúc narodením za celé posudzované obdobie aj do budúcna. B. a majetkové pomery povinného takého výživné plne odôvodňujú. Bolo preukázané, že žalovaný má nadpriemerný príjem vo výške za obdobie rokov 2013-2017 v priemere 1.867,- eur. Rovnako tiež sú nadštandardné majetkové pomery žalovaného z hľadiska jeho bytovej situácie, kedy má k dispozícii sám rod. dom v hodnote cez 100.000,- eur. Je majiteľom osobného auta, ako aj motorky, nemá žiadne zdrav. problémy. Náklady, ktoré v konaní preukazoval, v sume 545,- eur mesačne a 551,- eur mesačne, sú absolútne neopodstatnené a nepreukázané a trvá na tom, aby ich súd nezohľadňoval. K otázke zameškaného výživného navrhuje vzhľadom na postoj žalovaného k jeho zákonnej povinnosti, ktorú doposiaľ napriek znal. posudku, s ktorým bol oboznámený pred viac ako rokom, úplne ignoruje aby súd nepovolil splátky, resp. minimálne za obdobie odkedy bol žalovanému doručený až doposiaľ, aby toto obdobie určil ako jednu splátku zročnú v krátkej lehote po právoplatnosti rozsudku.

7/ Odporca bol dňa 13.2.2015 vypočutý dožiadaným súdom vo O. a vo výpovedi poprel otcovstvo k mal. C. R.. Uviedol, že matku C. R. pozná. Poldruha roka pracoval na R. a ona tam tiež pracovala. Zoznámili sa a neskôr sa intímne zblížili. Niekoľko mesiacov bývala u neho v byte. Počas vzťahu od januára 2013

do marca 2013 (kedy sa vrátil do O.) sa pohlavne stýkali. Matke dieťaťa nijako neprispel na jej potreby. Odmietol súdu podať informácie k príjmovým a majetkovým pomerom.

8/ Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 13.3.2018 uviedol, že odporca má stále pochybnosti o svojom otcovstve z dôvodov, ktoré už uvádzal, avšak vzhľadom na svoju finančnú situáciu si nedal urobiť súkromný znalecký posudok, ktorý navrhoval a z toho dôvodu rešpektuje závery znaleckého posudku žiadaného súdom, ktorý vypracoval K.. F.. Čo sa týka výživného v prípade určenia otcovstva, tak sprostredkovali žalovanému návrh protistrany na určenie výživného v sume 300,- eur, s čím žalovaný nesúhlasil, lebo je to nad jeho finančné možnosti a on uvádzal, že žiada určiť výživné v čo najnižšej výške, nakoľko je na hranici zadĺženia a taktiež žiada povoliť splácanie zameškaného výživného v splátkach, pretože od podania návrhu uplynula dlhá doba a teda vznikne vyšší dlh na výživnom, ktorý nie je schopný splatiť naraz. Čo sa týka príjmov, tieto zdokladovali za celé rozhodné obdobie, okrem príjmu zo zamestnania, žalovaný ďalšie príjmy nemá. Z príjmu hradí osobitne daň z príjmov, ktorá bola zdokladovaná. Má k dispozícii doklad, z ktorého vyplýva vlastníctvo vozidla zn. VW Golf, je síce vo francúzštine ale z neho je zrozumiteľné, že je vlastníkom vozidla takejto značky, s rokom výroby 09.08.2004 a toto vozidlo aj využíva pri dochádzke do práce, za čo vyčíslil náklady. Čo sa týka nehnuteľností tak nemá k tomu doklady, zrejme klient vlastní byt o rozlohe 76 m2, ako bolo uvedené v doklade, ktorý sa týka dane z nehnuteľností. Táto bola vyčíslená vo výške 485,- eur ročne a pokiaľ sa v doklade banky o úhrade z účtu uvádza vyššia daň z nehnuteľností a to 620,- eur, tak podľa toho čo zistil, v sume 620,- eur má byť zahrnutý aj koncesionársky poplatok, s ktorým sa pri výpočte dane z nehnuteľností, ktorý predložil žalovaný, nerátalo. Čo sa týka úveru, ktorý klient zdokladoval, tak tento sa má týkať práve nehnuteľnosti, z ktorej platí daň a v tejto má bývať. Nevie sa vyjadriť bližšie k cene nehnuteľnosti. Čo sa týka prehľadu jeho výdavkov, tak žalovaný tam zohľadnil čiastku 6.545,76 eur, čo má ísť o mesačnú sumu 545,48 eur, ktorá má predstavovať podľa francúzskeho právneho poriadku určitú nepostihnuteľnú čiastku určenú na základe výdavky osoby. Žalovaný do výpočtu zahrnul aj odpočet sumy 6.620,- eur, k čomu sa uvádza, že ide o skutočné náklady na odpočítateľné náklady. Žalovaného žiadali, aby doložil výpis z účtu za rok 2017, zrejme nepochopil žiadosť a zaslal len doklad o výške zostatku na účte k 31.12.2017. Podľa vyjadrenia žalovaného, žije sám, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Podľa ich informácií žije žalovaný sám, ale problém môže byť v evidencii jeho pobytu, čo sa často stáva aj u nás, že mohol mať evidované bydlisko v predošlom období aj na ďalšej adrese, ktorá sa uvádza v predložených dokladoch. Žalovaný doteraz nehradil výživné na maloletého v žiadnej sume dobrovoľne z toho dôvodu, že stále sa necíti byť otcom maloletého, avšak nežiada doplnenie dokazovania týkajúceho sa určenia otcovstva.

9/ Na pojednávaní dňa 17.4.2018 právny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka ďalších dokladov, ktoré mali predložiť a zatiaľ nie sú v spise, tak vyžiadali od odporcu, aby doložil aj tieto doklady. Čo sa týka nehnuteľností tak podľa informácií od žalovaného, jedná sa o rodinný dom, kde je obytný priestor o výmere 76 m2, o akú nehnuteľnosť ide je zrejmé aj z dokladov, ktoré už boli predložené a to z dokladu o výške dane z nehnuteľnosti, pričom v tejto nehnuteľnosti on býva sám a na adrese má aj evidované bydlisko. Pokiaľ v dokladoch bola uvádzaná ešte iná adresa, bolo to v predchádzajúcom období v čase, keď bol žalovaný na R. a vtedy mal evidované bydlisko na adrese svojich rodičov. Čo sa týka rozdielnych súm, ktoré boli rozoberané na minulom pojednávaní a mali sa týkať dane z nehnuteľností, tak podľa francúzskeho daňového systému sa vo O. odvádza jednak daň z nehnuteľností, tá bola v tomto prípade v dokladovanej výške 485,- eur ročne a okrem toho sa platí aj daň z bývania a táto bola vo výške, ktorá je uvedená v potvrdení o odpočtoch z účtu žalovaného vo výške 620,- eur ročne a v tejto dani z bývania je zahrnutý aj poplatok - koncesionársky poplatok. V článku o daňovom systéme vo O. sa spomínajú obe uvedené dane. Žalovaný uvádzal obe tieto daňové povinnosti, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť a bývanie v nej, v predchádzajúcom prehľade výdavkov, presnejšie vo vyjadrení žalovaného z 05.05.2017 na čl. 189 kde sa obe dane uvádzajú pod pojmom štátna daň a domová daň. Štátna daň je daň z nehnuteľností a domová daň je daň z bývania. Čo sa týka položky, ktorá je uvádzaná v rozpise žalovaného na čl. 289 pod názvom Skutočné náklady na odpočítateľné náklady vo výške 6.620,- eur, tak toto je odpočítateľná položka, ktorá sa odčítavala od celkového príjmu žalovaného pri výpočte dane z príjmu. Túto sumu 6.620,- eur musí daňovník daň. úradu aj reálne zdokladovať, že išlo o skutočne vynaložené náklady a daň z príjmu sa mu potom vyrubila po zohľadnení tejto odpočítateľnej položky v celkovej výške, ktorú aj zdokladoval teda 420,- eur, ktorá bola zrazená z jeho účtu a je to uvedené v prehľade transakcií z účtov na čl. 325. V článku z Epi.sk sa hovorí práve o tom, že zamestnávateľ nestrháva z príjmu zamestnanca daň z príjmu, ale túto si platí zamestnanec sám

po uplynutí ročného daň. obdobia a zamestnávateľa zráža zo mzdy len odvody. Čo sa týka položky vo výške 6.620,- eur ročne označenej ako daň. výdavky, tak žalovaný uvádzal, že v týchto výdavkoch sa zohľadňujú výdavky na jeho osobné vozidlo, na jeho údržbu, opravy. Odporcovi vznikli vyššie náklady v súvislosti s potrebnými prekladmi dokladov, ktoré boli súdu predložené a boli preložené z francúzštiny do slovenčiny a predkladá doklad o výške týchto výdavkov, ktoré predstavujú tiež určité náklady žalovaného. Predkladá faktúru zo dňa 07.03.2018, ktorá je vyúčtovaná žalovanému v hodnote 587,40 eur a faktúra je vo francúzskom jazyku. Čo sa týka výdavku vo výške 6.545,76 eur, ktorý je uvádzaný v rozpise ročných nákladov, tak jedná sa o určitú nepostihnuteľnú sumu určenú francúzskym právnym systémom, ktorá nemôže byť vymožená ani zrazená z účtu. Jedná sa o určitú sumu peňazí, ktorú má osoba garantovanú na zabezpečenie svojich základných životných potrieb, stravy a ďalších. Odporca vo svojich vyjadreniach a rozpisoch výdavkoch neuvádzal výšku svojich výdavkov na stravu a iné základné potreby. Odporca neuviedol výšku výživného, ktorú by akceptoval, ktorá je preňho únosná, avšak uvádzal, že pokiaľ by to bolo výrazne nad 100,- eur mesačne, tak by sa dostal do existenčných problémov a hrozila by mu exekúcia.

10/ Právny zástupca odporcu v záverečnej reči uviedol, že vo vzťahu k určeniu otcovstva bol vypracovaný ZP, znalcom RNDr. Kadášim. Keďže žalovaný nemá dostatok fin. prostriedkov na vypracovanie súkromného ZP, rešpektuje závery Dr. Kadášiho a to aj napriek tomu, že sa necíti byť otcom. Preto v časti určenia otcovstva a zverenie mal. C. necháme túto otázku na posúdenie súdom. Čo sa týka návrhu na určenie výživného na mal. C. vo výške 300,- eur mesačne, s týmto návrhom nesúhlasí a to najmä z dôvodu, že nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného platiť výživné v navrhovanej výške a takéto výživné ani nezodpovedá oprávneným potrebám maloletého. Žalobkyňa v návrhu aj počas konania uviedla výdavky na maloletého v minimálnej výške. Sama na pojednávaní 17.06.2014 uviedla, že zdrav. stav maloletého je už dobrý a že v súvislosti so zdrav. stavom maloletého má len bežné výdavky. Uvedené potvrdila aj na poslednom pojednávaní, kedy uviedla, že sa jej nezvýšili výdavky v súvislosti so zdrav. stavom maloletého. Preto má za to, že navrhované výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Okrem toho poukazuje aj na tú skutočnosť, že vo O. otcov príjem nie je nadpriemerný, práve naopak, jeho príjem je podpriemerný, ba až sa blíži k minimálnej mzde vo O.. Aj keď tento jeho príjem sa môže zdať na slovenské pomery nadpriemerný, tak, že pri určení výživného nie je možné len mechanicky vychádzať z tohto príjmu. Je totiž všeobecne známe a vyplýva to aj z dokladov predložených odporcom, že náklady na život vo O. sú výrazne vyššie ako na Slovensku. Čo sa týka nejakých majetkových pomerov žalovaného, aj z ním predložených dokladov vyplýva, že na francúzske pomery žalovaného majetkové pomery nie sú vysoké. Podľa judikatúry a právnej teórie, pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti aj možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o výšku príjmov matky, poukazujeme na tú skutočnosť, že táto má v súčasnosti príjmy v celkovej výške okolo 1.000,- eur mesačne. Na tieto príjmy matky má súd pri určení výživného prihliadať. Okrem toho matka uviedla, že býva v matkinom byte aj spolu s jej bratom, ktorý podľa výpisu z účtu dosahuje príjem takmer 2.000,- eur. Čiže na výdavky spojené s chodom domácnosti má prispievať aj brat žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že ona prispieva matke sumou 500,- eur mesačne. Už aj z tejto výšky je zrejmé, že sa jedná aj o príspevok teda na stravu, nielen na bývanie. Okrem toho uviedla, že teda matke prispeje sumou 500,- eur a jej ostane celá mzda, ktorá je približne vo výške 500,- eur, z ktorej teda môže matka hradiť všetky svoje ostatné výdavky. Z judikatúry súdov vyplýva, že výška výživného, vzhľadom na pomery povinného, nesmie mať likvidačný charakter a nemožno tiež od povinného, aby sa za účelom plnenia výživného v prospech oprávneného zadlžoval, príp. vystavoval právnym následkom z dôvodu neschopnosti plnenia si vyživovacej povinnosti. Odporca uviedol, že v súčasnosti je na hranici zadĺženia, vo O.. Čo sa týka návrhu na splácanie zameškaného výživného, navrhuje, aby súd povolil toto zameškané výživné odporcovi splácať v splátkach a to z toho dôvodu, ako to vyplýva aj z predložených dokladov, žalovaný nemá nijaké úspory a ak by súd rozhodol, že je povinný zameškané výživné splatiť jednorazovo, príp. v nejakých vyšších splátkach, opäť by to pre neho znamenalo, že by bol vystavený následkom z dôvodu neschopnosti splatiť toto zameškané výživné. Čo sa týka trov konania, navrhuje, keďže sa jedná o mimosporové konanie, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Za súčasného stavu pomerov, súhlasí s tým, aby sa styk otca s mal. C. neupravoval, teda pripájam sa k tejto žiadosti.

11/ Opatrovník na pojednávaní dňa 17.4.2018 navrhol, súd v súlade so znaleckým dokazovaním určil, že otcom maloletého je žalovaný a mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matky s určením výživného 150, - eur mesačne a styk otca s dieťaťom určil neobmedzený.

12/ Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu matky oboznámením sa s rodným lisom mal. C. R., s potvrdením H.. Y. o zdravotnom stave maloletého zo dňa XX.X.XXXX a 14.4.2017, so správou opatrovníka zo šetrenia rodinných pomerov maloletého z čl. 204, so správou MŠ podanou na maloletého, s čestným prehlásením C. Z. z X.X.XXXX, s výpisom z účtu C. Z. R. z čl. XXX-XXX, s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/6/2016-73 z čl. 206 a č.k. 2P/115/2013-73 zo dňa 27.3.2014, so správami podanými ÚPSVaR Dolný Kubín a Sociálnu poisťovňou na matku, s lustráciou Sociálnej poisťovne na matku, so správami zamestnávateľov matky - E. R. (čl. XX), U. s.r.o., G. F. (čl. XXX) a F. SR, v.o.s. (čl. XXX), s potvrdením zamestnávateľa odporcu spolu s jeho prekladom, s rozpisom jeho príjmov z čl. 323, s rozpisom výdavkov predloženým odporcom z čl. 286-289, 389, s technickým preukazom na vozidlo a motorku odporcu z čl. 380, 381, s dokladmi o výdavkoch odporcu a ich prekladmi z čl. 190 - 203, 290

- 351 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

13/ V danom prípade ide o spor s medzinárodným prvkom, pretože matka a dieťa majú majú obvyklý pobyt v Slovenskej republike (ďalej len SR), ich štátne občianstvo je slovenské a označený muž C. K. má obvyklý pobyt vo O. a má štátne občianstvo O. Preto je potrebné na konanie aplikovať normy medzinárodného práva na zistenie príslušnosti súdu a rozhodného práva. Pri zisťovaní právomoci súdu vo veci konania o určení otcovstva súd aplikoval Z.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve v súkromnom a procesnom, konkrétne jeho článok 40, v zmysle ktorého pre konanie o určenie otcovstva je príslušný slovenský všeobecný súd navrhovateľa (matky dieťaťa), ak odporca nemá v SR všeobecný súd, t.j. je príslušný Okresný súd Dolný Kubín. Rozhodným právom je v zmysle čl.23 tohto zákona právny poriadok SR, t.j. právny poriadok štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením a zároveň je aj štátom, v ktorom dieťa žije.

14/ Maloletý C. sa narodil XX.XX.XXXX z matky C. R., otec dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený.

15/ Výsluchom matky aj označeného muža bolo zistené, že v rozhodnom čase pre splodenie maloletého C. vymedzenom v § 94 ods. 2 ZoR mala matka s C. K. intímne styky a odporca nepreukázal žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali jeho otcovstvo. K určeniu otcovstva k maloletému C. R. nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov, nakoľko označený otec svoje otcovstvo popieral. Keď rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, súd na návrh odporcu ustanovil uznesením 8C/7/2014-184 zo dňa 3.7.2015 znalca v odbore genetika, odvetvie analýzy DNA - RNDr. Ľudevíta Kádašiho PhD. na podanie znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo určiť metódou založenou na analýze genetického materiálu (DNA) určiť, či je možné biologické otcovstvo C. K., nar. XX.X.XXXX k mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX vylúčiť a ak nie určiť aká je pravdepodobnosť jeho otcovstva. Ustanovený znalec vypracoval vo veci znalecký posudok č. 1/17 zo dňa 24.1.2017 v závere ktorého uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo C. K., nar. XX.X.XXXX k mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva (po zaokrúhlení na siedmom desatinnom čísle) je 100%. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% a pravdepodobnosť vylúčenia (ne otca) je vysoká, jeho biologické otcovstvo je potrebné pokladať za prakticky dokázané. Odporca nesúhlasil s záverom podaného znaleckého posudku č. 1/17 a navrhoval vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Na predloženie súkromného znaleckého posudku vo veci mu súd vo veci určil lehotu v ktorej znalecký posudok nepredložil s tým, že rešpektuje závery znaleckého posudku č. 01/17 vypracovaného RNDr. Ľudevítom Kadášim.

16/ Podľa § 106 Civilného mimosporového poriadku („ďalej len „CMP"), na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

17/ Podľa § 108, ods. 2, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

18/ Výsluchom matky a z vyjadrenia označeného muža pred dožiadaným súdom bolo nesporne zistené, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletého C. (v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní) došlo k intímnym stykom medzi nimi. Znaleckým dokazovaním nebolo otcovstvo C. K. k maloletému C. R. vylúčené a hodnota pravdepodobnosti otcovstva C. K. bola určená na 100%, čím je jeho biologické otcovstvo prakticky dokázané. Na základe týchto výsledkov dokazovania súd v zmysle § 94 ods. 2 ZoR určil, že označený muž C. K., nar. XX.X.XXXX je otcom mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX.

19/ Z lekárskej správy MUDr. Y. zo dňa 14.4.2017 z čl. 205, bolo zistené, že mal. C. už pri narodení bola diagnostikovaná vážna vrodená chyba srdca, ktorá si vyžiadala opakované návštevy v X. v G. v L. a následnú operáciu vykonanú 27.11.2013. Návštevu v kardiocentre absolvovali spolu trikrát, naposledy v novembri 2014. C. pravidelne chodí na kontroly do kardiologickej ambulancie v mieste bydliska a má plánovanú ďalšiu kontrolu v lete. Dieťa sa narodilo nedonosené a pre nedostatočné vyvinutie pľúcnych funkcií bolo potrebné dieťaťu aplikovať látku na podporu pľúcneho parenchýmu. C. s matkou absolvoval trikrát po mesačných intervaloch návštevy v detskej pneumologickej ambulancii v H. kde mu bol podávaný liek. Zdravotný stav dieťaťa si teda vyžadoval vyššie finančné náklady.

20/ Zo správy MŠ, ktorú mal. C. navštevuje od 4.9.2018 bola zistená výška mesačnej úhrady za škôlku 15,- eur, stravného 27,- eur mesačne a platba poplatku ZRPŠ a za učebné pomôcky a hračky 30,- eur ročne. Matka hradí mal. C. poistné vo výške 15,- eur mesačne (čl. 361).

21/ Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k C. R., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola pri rozvode manželstva matky zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol posledne rozsudkom tunajšieho súdu 2P/115/2013-73 zo dňa 27.3.2014 zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne od 23.4.2014. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má matka voči mal. Y. R., nar. XX.X.XXXX ku ktorej boli rodičovské práva a povinnosti upravené rozsudkom tunajšieho súdu 7C/6/2016-73 zo dňa 27.6.2016 a týmto bola popri určení otcovstva k maloletej schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bola mal. Y. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne od 18.8.2015 do 30.6.2016 a sumou 115,- eur mesačne od 1.7.2016 do budúcna.

22/ Opatrovník vykonal šetrenie rodinných pomerov mal. C.. V správe zo šetrenia zo dňa 5.5.2017 uviedol, že mal. C. žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrami Y., C., ktoré nepochádzajú zo vzťahu matky s C. K.. V spoločnej domácnosti žije aj stará matka C., ktorá je na invalidnom dôchodku a dvaja dospelí bratia matky, z ktorých 1 pracuje a druhí je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Rodina býva v 3 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky a domácnosť je kompletne a podnetne vybavená. Na vedení domácnosti sa podieľa celá rodina spoločne. Mal. C. bol v čase šetrenia v domácej starostlivosti a od septembra 2017 má navštevovať MŠ. Mal. Y. je tiež v domácej starostlivosti a počas neprítomnosti matky sa o maloleté deti stará ich stará matka.

23/ Matka bola od narodenia mal. C. poberateľkou rodičovského príspevku, najskôr vo výške 199,60 eur a od 1.1.2014 vo výške 203,20 eur mesačne. V období od 18.2.2014 do 6.8.2014 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľky E.l. 370) a z potvrdenia tejto zamestnávateľky bol zistený jej čistý príjem za obdobie od 18.2.2014 do 31.5.2014 - 206,30 eur, t.j. v priemere 60,- eur mesačne a rovnaký príjem mala až do ukončenia práce k 6.8.2014 ako to vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni z čl. 370, keď vymeriavací základ zostal po celý čas pracovného pomeru v nezmenenej výške. Od 12.2.2015 bola zamestnaná v spoločnosti U. s.r.o., na dobu určitú do 31.8.2015 s mesačným príjmom dosiahnutým za obdobie mesiacov 2/2015 - 7/2015 vo výške 2.029,77 eur (v čom je započítaná aj náhrada príjmu počas PN, daňový bonus na deti aj zrazené stravné a zrážka zo mzdy v 02/2015). Za mesiac júl 2015 jej bolo Sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské 223,90 eur, t.j. za obdobie mesiacov 2/2015 - 7/2015 mala príjem spolu 2.253,67 eur z čoho vychádza priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie vo výške 376,- eur, k čomu ako už bolo uvedené dostávala rodičovský príspevok - 203,20 eur, t.j. jej celkový mesačný príjem bol v tom čase vo výške 579,- eur. Od mesiaca 8/2015 jej príjem klesol, keď už bol tvorený len materským, ktoré poberala od sociálnej poisťovne v súvislosti s narodením mal. Y. a teda za obdobie 8/2015 - 3/2016 mala materské vyplatené spolu vo výške 2.459,80 eur k čomu treba ešte za mesiac 08/2015 pripočítať nemocenské 25,90 eur a príjem za časť mesiaca od U. s.r.o. - 114,67 eur, t.j. za obdobie 8/2015 - 3/2016 bol jej celkový príjem 2.600,- eur, t.j. mesačný príjem dosahoval výšku 325,- eur. V období 4/2016 - 11/2016 poberala len rodičovský príspevok na mal. Y. vo výške 203,20 eur mesačne. Príjem sa jej zvýšil až od nástupu do súčasného zamestnania v spoločnosti F., kde pracuje

od 15.11.2016, v mesiacoch 12/2016 - 02/2017 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 529,- eur a za obdobie 3/2017 - 1/2018 bol zistený jej čistý príjem zo zamestnania 5.247,- eur plus za mesiace 9, 10, 11/2017 mala vyplatené nemocenské 832,30 eur, t.j. spolu za obdobie 3/2017 - 1/2018 bol jej príjem 6.079,30 eur, teda priemerne mesačne 553,- eur, k čomu poberala mesačný rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur zvýšený od 1.5.2017 až doteraz na sumu 213,20 eur, t.j. jej celkový priemerný mesačný príjem od nástupu do zamestnania dosahuje výšku 756,- eur mesačne v čistom, resp. 766,- eur mesačne (po zvýšení rodičovského príspevku). Matka je poberateľkou prídavkov na deti v období do 09/2013 vo výške 23,10 eur mesačne, od 10/2013 do 7/2015 vo výške 47,04 eur a od 8/2015 do súčasnosti vo výške 70,56 eur.

24/ Matka žije spolu s deťmi a dvoma bratmi pri svojej matke C. Z., ktorej podľa čestného prehlásenia z čl. 211 prispieva mesačne 500,- eur na bývanie, stravu a za opatrovanie detí, keď je v robote. Matka preukázala výpisom z účtu C. za mesiac 1/2018, že jej príjem zo zamestnania, rodičovský príspevok a prídavky sú poukazované na účet jej matky, k čomu uviedla, že si z neho vyberá svoju mzdu a rodičovský príspevok, prídavky a výživné uhrádzané na deti ponecháva svojej matke. Preukázala výšku zálohovej platby za byt 160,- eur mesačne, za elektriku 44,50 eur mesačne. Matka predložila Zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrela ako dlžník dňa 20.11.2013 s veriteľom G. R. predmetom ktorej je bezúročné poskytnutie pôžičky vo výške 1.200,- eur so záväzkom dlh vrátiť v lehote do 31.12.2016. Matka uviedla, že pôžičku si brala po narodení mal. C. pre nedostatok financií na krytie existenčných výdavkov a pôžička je splatená.

25/ C. žije vo O. v nehnuteľnosti s rozlohou 76 m2, ktorú vlastní. Priamy doklad o vlastníctve nehnuteľnosti nepredložil, jeho vlastníctvo však nepriamo vyplýva z dokladu Daňového centra nehnuteľností v Z. z čl. 323 a z dokladu z čl. 326 týkajúceho sa úveru na pozemok a výstavbu nehnuteľností, kde sú uvádzané celkové náklady na pozemok a výstavbu nehnuteľností 130.573,45 eur a celková výška výdavkov 139.674,45 eur. Okrem toho vlastní osobné motorové vozidlo zn. W.ok výroby 2004 a motocykel zn. T. rok výroby 2004. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaný a z predloženého potvrdenia jeho zamestnávateľa z čl. 290 a jeho prekladu z čl. 320 bol zistený jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie 7/2013 - 12/2013 vo výške 1.665,- eur, za rok 2014 vo výške 1.890,80 eur, za rok 2015 - 1.760,70 eur, za rok 2016 - 1.930,55 eur a za rok 2017 vo výške 1.963,18 eur. Medzi jeho výdavky nevyhnutného charakteru patrí úhrada dane z príjmu, ktorú vo O. hradí sám zamestnanec jednorázovo podľa dosiahnutej výšky príjmu a túto zaplatil zo svojho účtu za predchádzajúci rok o výške 420,- eur, čo vychádza mesačne na sumu 35,- eur, daň z bývania - uhradená z účtu vo výške 620,- eur (v preklade označená ako daň z nehnuteľností ), čo predstavuje sumu 51,66 eur mesačne. Z internetových informácií predložených zástupcom odporcu z čl. 390 vyplýva, že vo O. sa odvádza ako priama daň jednak daň z nehnuteľností ale aj daň z bývania. K dani z nehnuteľností predložil odporca doklad Daňového centra nehnuteľností v Z. z ktorého vyplýva odhadovaná výška dane z nehnuteľností vo vlastníctve odporcu za rok 2016 - 485,- eur , čo je mesačne 40, - eur. Odporca ďalej súdu zdokladoval odvody na doplnkové zdravotné poistenie vo výške 417,20 eur ročne, t.j. mesačne 34,77 eur , dokladom z čl. 345 preukázal , že od 1.1.2018 je výška jeho príspevkov týkajúca sa základného režimu jedného zamestnanca 20,20 eur (50% zo sumy 40,39 eur je zamestnávateľská účasť) a výška voliteľného režimu je 14,57 eur mesačne, t.j. spolu na doplnkové, zdravotné poistenie hradí 34,77 eur mesačne. Ďalej súd zohľadnil do výdavkov úhradu poplatku za odpady vo výške 83,50 eur ročne (čl. 195), t.j. mesačne 7,- eur, poplatku za elektriku vyúčtovanú faktúrami za rok 2017 z čl. 348 - 350 vo výške 748,23 eur čo predstavuje mesačne 62,35 eur, ďalej poplatok za internet 42,99 eur mesačne (čl. 200), poplatok za vodu vyúčtovaný 2 krát ročne, v roku 2017 spolu vo výške 194,94 eur, t.j. mesačne 16,24 eur, poistenie domácnosti vo výške 21,95 eur mesačne (čl. 327), poistenie vozidla Volswagen Golf 62,17 eur mesačne ( čl. 341), poistenie motocykla Yamaha - 37,89 eur mesačne. Odporca si na nehnuteľnosť, ktorú vlastní zobral úver, ktorý spláca vo výške 524,76 eur ako to vyplýva z výpis z jeho účtu z čl. 202 a tiež aj dokladov z čl. 325, 326, kde je uvedené splatenie úveru z jeho účtu v ročnej výške 6.297,12 eur (t.j. 12 krát 524,76 eur). Podľa zoznamu výdavkov má vozidlo používať aj na dochádzku do práce (cca 56 km denne) a cestovné náklady vyčíslil za rok 2017 vo výške 870,- eur, Za telefón, čo však nie je nevyhnutným výdavkom platí mesačne, 19,99 eur. Odporca v rámci ročných výdavkov, ktoré žiadal zohľadniť sumu 6.545,76 eur označenú v rozpise ako nedotknuteľná suma, či suma „nepolapiteľná bankou", ktorá má predstavovať sumu, na ktorú podľa predpisov vo O. nemožno siahnuť a je určená na osobné potreby, najmä na stravu, oblečenie. Slovenský právny poriadok nemá upravený takýto inštitút, či konkrétnu čiastku, ktorú treba zo zákona zohľadňovať ako predpokladanú výšku ročných nákladov na krytie základných životných potrieb jednej osoby, preto nebola do výdavkov

odporcu započítaná konkrétna suma 6.545,76 eur ročne, t.j. 545,48 eur mesačne, avšak samozrejme súd pri určovaní výživného zohľadňuje, že okrem výdavkov ktoré odporca dokladmi preukázal má ešte ďalšie životné náklady na zabezpečenie svojich základných potrieb (strava, náklady na ošatenie, hygienické potreby, náklady na bežné služby) a všeobecne súd krytie týchto základných potrieb pri určovaní výživného zohľadňuje rovnako ako zohľadňuje obdobné výdavky aj u mal. C., ale primerane veku dieťaťa. Bolo zohľadnené, že životné náklady vo O. sú vyššie v porovnaní s nákladmi na základné potreby na Slovensku. Súd do výdavkov odporcu nezohľadňoval ďalej sumu 6.620,- eur ročne, t.j. mesačne 551,66 eur predstavujúcu tzv. skutočné náklady na odpočítateľné náklady, pretože odporca tvrdenú sumu presne nešpecifikoval a jej vynaloženie dokladmi nepreukázal. Vychádzajúc z vyjadrenia jeho zástupcu ide o položku vypočítanú a zohľadňovanú pre daňové účely, pre určenie výšky dane z príjmu. Podľa vyjadrenia zástupcu odporcu majú tieto výdavky zahŕňať náklady na osobné vozidlo, jeho údržbu a opravy. Obdobné výdavky si žalobca už v zozname výdavkov uplatnil a boli aj súdom zohľadňované - cestovné náklady autom do práce, poistenie vozidla.

26/ Vo veci určenia výživného je podľa čl. 3písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 daná právomoc súdov SR a podľa bydliska maloletého dieťaťa je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín. Rozhodným právom v otázke výživného je podľa Hagského protokolu publikovaného v úradnom vestníku EÚ 209 právo SR.

27/ Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

28/ Podľa § 24 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR"), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

29/ Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30/ Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

31/ Podľa § 62 ZoR, ods.

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

32/ Podľa § 75 ZoR, ods. 1, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33/ Podľa § 77 ZoR ods. 1, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34/ Súd v súlade s návrhom matky, stanoviskom opatrovníka zveril mal. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa od narodenia stará a vo výkone jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Zároveň rozhodol, že matka je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keď otec dieťaťa doteraz žiadnym spôsobom neprejavil o syna záujem (a to ani po podaní znaleckého posudku, ktorým bolo jeho otcovstvo potvrdené). Styk otca s mal. C. na žiadosť matky a právneho zástupcu so súhlasom opatrovníka dieťaťa súd neupravoval (§ 25 ods. 2 ZoR).

35/ Pri rozhodovaní o výške výživného na mal. C. súd vychádzal z kritérií upravených v § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 ZoR, teda predovšetkým z potrieb maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti a tiež aj majetkových pomerov povinného otca a tiež prihliadal k tomu, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka a jej výkonom sa podieľa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. Za rozhodné obdobie od narodenia dieťaťa do súčasnosti sa pomery otca dieťaťa podstatne nemenili na rozdiel od matky. U tejto došlo k výrazným zmenám týkajúcim sa jej príjmových aj osobných pomerov a preto je dôvodné pri určení výživného tieto zmeny zohľadniť. V čase od narodenia mal. C. do konca 02/2015, kedy mala matka nízky príjem spolu 263,20 eur a mala zvýšené výdavky v súvislosti s vážnym zdravotným stavom C., ktorý bezprostredne po narodení musel absolvovať opakovane vyšetrenia v Bratislave, operačný zákrok v Bratislave a neskôr opakovanú liečbu v H., súd určil vyššie výživné 240,- eur mesačne a rovnako aj v období od 1.8.2015 do 30.11.2016 kedy mala matka nízky príjem len vo výške materského, resp. rodičovského príspevku a zmenil sa aj počet vyživovacích povinností matky, keď jej v auguste 2015 pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Veronike R.. V období keď matka dosahovala, resp. i v súčasnosti dosahuje vyšší príjem pozostávajúci zo mzdy zo zamestnania (zamestnanie v U.,, F.), spolu s rodičovským príspevkom, súd určil výživné vo výške 220,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku určeného výživného a na potreby mal. C. primerane veku dieťaťa, súd s poukazom na § 63 ods. 3 ZoR rozdelil určené výživné. Časť vo výške 70,- eur mesačne určil na tvorbu úspor pre maloletého a uložil povinnosť otcovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého zriadený matkou a tieto úspory budú slúžiť na krytie budúcich potrieb dieťaťa, napr. na financovanie jeho vzdelania, bývania, financovanie zdravotných výdavkov a zvyšnú časť určil ako bežné výživné hradené k rukám matky a zvyšnú časť je otec povinný preukazovať matke dieťaťa na pokrytie jeho bežných potrieb. Súd považuje určené výživné vo výške 240,- resp. 220,- eur mesačne za primerané potrebám dieťaťa ako aj pomerom otca dieťaťa. Vychádzal pritom z výšky jeho príjmu dosahovaného v rokoch 2013 až 2017, pričom súd zohľadnil preukázané výdavky nevyhnutného charakteru, tiež z jeho majetkových pomerov (je vlastníkom nehnuteľností značnej hodnoty v ktorej žije sám, vlastníkom osobného motorového vozidla, motocyklu) ako aj jeho osobné pomery (nemá ďalšie vyživovacie povinnosti), i to, že o maloletého neprejavuje žiadnym spôsobom záujem. Súd určil vyživovaciu povinnosť od 17.10.2013, t.j. od narodenia dieťaťa, a to s poukazom na § 77 ods. 1 ZoR, nakoľko je toho názoru, že sú dané dôvody osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného pred podaním návrhu na začatie konania a to v tom, že matka po narodení dieťaťa bola v zlej situácii spôsobnej vážnym zdravotným stavom dieťaťa, ktorý vyžadoval časté vyšetrenia a lekárske kontroly, tiež aj hospitalizáciu a operačný zákrok a z týchto dôvodov nebola spôsobilá hneď po narodení dieťaťa právne riešiť otcovstvo k maloletému. Keďže výživné bolo určené od 17.10.2013 a C. doposiaľ na výživu dieťaťa ničím neprispel vzniklo mu zameškané výživné do vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 11.823,20 eur, z čoho časť vo výške 8.246,40 eur predstavuje zameškané bežné výživné hradené k rukám matky a toto mu súd povolil vzhľadom na výšku určeného výživného a výšku zameškaného výživného splácať v mesačných

splátkach po 100,- eur a zameškané výživné predstavujúce výživné na tvorbu úspor vo výške 3.576,80 eur uložil otcovi zaplatiť v dlhšej lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku na účet maloletého dieťaťa, ktorý je matka povinná zriadiť a otcovi oznámiť. Pokiaľ matka žiadala o určenie výživného prevyšujúceho súdom určené výživné, súd jej návrhu z dôvodu neprimeranosti, potrebám maloletého dieťaťa vo veku 4 rokov a zisteným možnostiam a schopnostiam otca zamietol.

36/ Zároveň súd v súlade s čl. 3 ods. 1 a § 262 uložil otcovi povinnosť zaplatiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 576,84 eur (priznané znalcovi uznesením č.k. 8C/7/2014 zo dňa 15.3.2017, vrátane preddavku priznaného uznesením č.k. 8C/7/2014-4 zo dňa 18.6.2015 a tiež vyplatených dožiadanému súdu vo Francúzsku na úhradu výdavkov spojených s vykonaním dôkazu v zahraničí na základe uznesenia 8C/7/2014-90 zo dňa 8.6.2016.

37/ Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, preto súd podľa § 2 ods. 2 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal odporcu zaplatiť na účet Slovenskej pošty a.s., prevádzkovateľ systému, označenému presne vo výroku rozsudku, súdny poplatok vo výške 66,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 . Podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .