Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-95-2021.pdf
PDF · 141.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: K. Y. - U., W. Q. V. T. X. XXX/X, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101531927/2021 zo dňa 19. augusta 2021, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101531927/2021 zo dňa 19.08.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100201079/2021 zo dňa 04.02.2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100201079/2021 zo dňa 04.02.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Z.č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 24.815,- Eur.
2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov Medak a Autogalerie v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca
dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung- Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime).
3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávatelia ho neformálne (ústne) ubezpečili o tom, že vozidlá nakupujú tiež v osobitnom režime zdaňovania a na začiatku spolupráce s nimi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.
4. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime, považuje za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku
a ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.
5. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne H.. V., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne I. V., účtovníčky žalobcu.
6. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. Z., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018 a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žalobca v čase obchodov nemal.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrubili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t.j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH vo výške 25.175,- eur a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou v sume 360,- eur.
9. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa vyporiadal s aplikáciou predmetného judikátu na žalobcov prípad. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Žalobca nekonal v dobrej viere, keď sám
žiadal nemeckých dodávateľov, aby na faktúrach uvádzali odkaz aj na osobitnú úpravu, aby na faktúrach uvádzali odkaz aj na osobitnú úpravu zdanenia. V podanej žalobe túto okolnosť nevysvetlil, naopak účelovo sa jej vyhol. K dobromyseľnosti žalobcu žalovaný uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť žalobcu, ktorý je zodpovedný za svoje konanie a je preto v jeho záujme, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenie bolo považované za plnenie vykonané v dobrej viere. Zo spisového materiálu však jednoznačne vyplýva, že žalobca nepostupoval s potrebnou starostlivosťou a nesprával sa obozretne, keď napr. neskúmal význam nemeckej poznámky na faktúrach.
10. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že v rámci spolupráce s nemeckou finančnou správou sa toto tvrdenie nepreukázalo, naopak bolo zistené, že v zmluvách nebol dohodnutý režim zdaňovania ojazdených vozidiel.
11. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zák. o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že na prípad žalobcu nemožno aplikovať závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, keď i v tomto prípade faktúry obsahovali protichodné poznámky o dodaní tovaru bez dane a dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalobca má za to, že sa správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Litdana, keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca obrátil ešte v roku 2015 na audítorku za účelom potvrdenia správnosti jeho postupu o zdaňovaní tovaru v osobitnom režime. Žalobca poprel skutočnosť, že sám mal žiadať od nemeckých dodávateľov uvedenie poznámky o osobitnom režime zdaňovania na faktúrach. Zotrval na názoru, že rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 je aplikovateľný na jeho prípad.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a záveroch v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný má za to, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že svojím konaním sa nezúčastňuje plnení, ktoré vedú k porušovaniu právnych ustanovení a k získaniu neoprávnenej daňovej výhody.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.
15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 101531927/2021 zo dňa 19.08.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100201079/2021 zo dňa 04.02.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 v sume 24.815,- eur.
16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana.
17. V zdaňovacom období marec 2016 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.025,82 eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osôb identifikovaných v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od: Autogalerie Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE 2456 533558 a od MEDAK GmbH, Hattersheim, IČ DPH DE 299444051,
ktoré vozidlá následne dodal tuzemským odberateľom na základe faktúr špecifikovaných na str. 2 až 11 rozhodnutia správcu dane, keď pri predaji týchto vozidiel tuzemským odberateľom zdaňoval len prirážku, t.j. rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou.
18. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 18.12.2019 na DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2016 (oznámenie zo dňa 08.11.2019, ktoré si žalobca prevzal dňa 14.11.2019).
19. Zo zápisnice zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že správcovi dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu boli odovzdané účtovné a daňové doklady zamestnancami KÚFS, zápisnice o podaní vysvetlenia, spísané W.. V. a K.. Y., prehľad dodávateľov žalobcu s účtovnými dokladmi v elektronickej podobe (CD nosič), vyjadrenie daňovej poradkyne H.. A. V., odpovede na dožiadania MVI od nemeckých orgánov (CD nosič) a informácia z Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Odpovede na MVI s prílohami správca dane vytlačil a založil do administratívneho spisu spolu s CD nosičom, rovnako aj zápisnice o podaní vysvetlení spolu s predloženými dôkazmi (rámcové dohody o dodaní tovaru v nemeckom jazyku a ich preklad do slovenského jazyka, dopyt žalobcu na H... V. a jej odpoveď, dopyt spoločnosti Medak GmbH na P.. Z. a jeho odpoveď v nemeckom jazyku a ich preklad do slovenského jazyka z roku 2017.
20. Správca dane zároveň do administratívneho spisu založil informácie z daňovej kontroly u žalobcu na DPH za iné zdaňovacie obdobia (za rok 2015 a 2017).
21. Dňa 02.03.2020 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 61 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z.z. prerušil daňovú kontrolu od 06.03.2020 z dôvodu získania informácií, ktoré je potrebné získať spôsobom podľa osobitného predpisu (Nar. rady EU č. 904/2010). Následne správca dane oznámením zo dňa 02.07.2020 žalobcovi oznámil, že vo výkone daňovej kontroly pokračuje. Do administratívneho spisu založil odpovede z MVI týkajúce sa nemeckých dodávateľov žalobcu.
22. Dňa 07.07.2020 a 05.08.2020 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k jeho tvrdeniam, poukázal na zistený skutkový stav a pochybnosti správcu dane, ktoré vyplynuli z dôvodov, na ktoré poukázal vo výzve. K výzvam správcu dane sa písomne vyjadril žalobca a poukázal na rámcové dohody, ktoré mal uzatvorené s nemeckými dodávateľmi o dodaní ojazdených áut v osobitnom režime a na to, že po celú dobu obchodovania s nemeckými dodávateľmi nepochyboval o správnosti jeho konania.
23. Dňa 22.09.2020 správca dane vydal Protokol č. 101472841/2020 a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 28.09.2020. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu poukázal na rámcové zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré deklarujú záväzok dodávateľov dodať autá v režime osobitnej úpravy zdaňovania a skutočnosť, že po celú dobu obchodovania s nimi nepochyboval o správnosti svojho konania, poukázal na rozsudok ESD C-624/15.
24. Dňa 23.11.2020 správca dane vykonal ústne pojednávanie so žalobcom, na ktorom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.
25. Dňa 04.02.2021 správca dane vydal rozhodnutie číslo: 100201079/2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane v sume 24.815,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať
za účelové, neodrážajúce skutočnosť. Správca dane dal do pozornosti body uvedeného rozsudku č. 35, 36, 40, 41 a 48, ktoré chránia práva žalobcu za predpokladu, že nebol súčasťou podvodného konania.
26. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 101531927/2021 zo dňa 19.08.2021 rozhodol tak, ako je uvedené v bode 15. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a Zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so Zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne H.. V., na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi, i podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti postupu podľa § 66 Zák. o DPH. Zároveň žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa vedome nepodieľa na podvodných transakciách. Žalobca si nikdy neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na nemecký zákon o DPH (týkajúca sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu) a naopak uvedenie ďalšej poznámky odkazujúcej na osobitnú úpravu zdanenia, ktorá bola v slovenskom jazyku, by u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalostí. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Skutkové okolnosti v prípade Litdana nie sú totožné so skutkovými okolnosťami zistenými u žalobcu, ktorý nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybnosti o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľa vedome. Poukázal na protichodné, vzájomne sa vylučujúce označenie uplatňovania režimu zdanenia, ktoré malo vzbudiť u žalobcu podozrenie na existenciu daňového podvodu. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 Zák. o DPH je vecne správny.
27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Z.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
27.1. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27.2. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27.3. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27.4. Podľa § 63 ods. 5 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28. Podľa § 19 ods. 1 Z.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
28.1. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
28.2. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) cit. zákona na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.
28.3. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220101> alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
28.4. Podľa § 66 ods. 3 cit. zákona základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých
splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220101>.
28.5. Podľa § 66 ods. 10 cit. zákona obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.
28.6. Podľa § 66 ods. 16 cit. zákona, ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>.
28.7. Podľa § 69 ods. 1 cit. zákona platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
28.8. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) cit. zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220101>.
29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH.
30. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
31. Senátu správneho súdu je z úradnej činnosti známe, že medzi totožnými účastníkmi konania na tunajšom súde bolo vedených niekoľko konaní v obdobných veciach, týkajúcich sa nielen zdaňovacieho obdobia r. 2016, ale aj zdaňovacích období za rok 2015 a 2017 (napr. zdaňovacie obdobie r. 2016 pod sp.zn. 13S 123, 126 a 128/2021 a 11S/96 a 98/2021, r. 2015 - sp.zn. 11S 65 až 75/2021), v ktorých konaniach už tunajší súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a I. stupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 191 ods. 3 písm. a) SSP. S poukazom na vyššie citované ust. § 140 SSP senát správneho súdu vo svojom odôvodnení odkazuje na tieto rozhodnutia a z rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 11S 96/2021 zo dňa 29.03.2022 cituje:
32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa v tomto konaní vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali (viď ods. 21 -22 odôvodnenia), avšak podľa názoru správneho súdu nedostatočne. Správny súd sa nestotožnil so závermi správcu dane a žalovaného ohľadne predložených rámcových zmlúv, ktorých existenciu v žalobcom predloženej verzii nemeckí dodávatelia popreli. Uvedené zmluvy, ktoré žalobca predložil svedčia jeho dobromyseľnosti a súčasne vrhajú negatívne svetlo na výpovede - vyjadrenia nemeckých dodávateľov. Žalobca predložil zmluvy, ktoré boli podpísané, a o ktorých tvrdí, že sú pravé, pričom v zmluvách je upravený špeciálny režim (sonderregime), ktorý je následne uvádzaný na faktúrach. V zásade každej bežnej osobe je pri slovnom výraze sonderregime v nemeckom jazyku a jeho preklade zrejmé, že ide o slovné spojenie špeciálny režim. Súčasne, ak k uvedenému pristúpilo na dodávateľských faktúrach k predmetným dodávkam ojazdených automobilov uvedenie dvojjazyčnej informácie „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16° - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“, tak uvedené vážne navodzuje, že tvrdenia
žalobcu o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere sú dôvodné. Konštatácia správnych orgánov, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval aplikovať ním jednostranne zvolený spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona od DPH (viď str. 21 2 ods. napadnutého rozhodnutia žalovaného), je podľa názoru súdu nesprávna. Žalobca v daňovom konaní po celý čas poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. V tomto momente je preto nevyhnutné dôsledne sa vysporiadať s okolnosťami vyjadrení žalobcu ako aj jeho dodávateľov, pričom s ohľadom na to, že predložené Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku, ktorých existenciu nemeckí dodávatelia popierali, nemožno vyložiť na ťarchu žalobcu. Ďalej má súd za to, že skutočnosť, že slovo „sonderregime“ nepoužíva nemecká daňová správa, či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom, a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali, a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. S ohľadom na uvedené nie sú výpovede nemeckých dodávateľov dôveryhodné, pokiaľ k uvedenému nepristúpi ďalšia okolnosť, ktorá by svedčila v správnosť ich tvrdení (napr. podpis na zmluvách predložených žalobcom nie je ich podpis), alebo iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalobca nebol osobou konajúcou v dobrej viere. Správny súd má tiež za to, že tvrdenia žalobcu uvedené v zápisnici zo dňa 11.09.2019 (žiadal uvedenie textu „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16° - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“ samo o sebe nesvedčí tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere. Na základe takejto žiadosti nemožno bez ďalšieho dôkazu vzhľadom na skutkovú situáciu prijať záver, že žalobca nebol dobromyseľný, keď žiadal uvádzať len to, čo považoval za správne z pohľadu svojho postupu.
33. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane a žalovaní síce uviedli svoju argumentáciu ohľadne neexistencie dobrej viery žalobcu, avšak pri svojich záveroch sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu. Správny súd má za to, že správca dane všetky dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci, s rozobratím konkrétnych námietok žalobcu ohľadne rámcových zmlúv, kde nateraz argumentácia žalovaného a správcu dane nebola správna, keď sa jednostranne opreli o dôkazy od nemeckých dodávateľov a dôkazy v prospech dobrej viery žalobcu odmietli bez komplexnejšieho vysvetlenia. Žalovaný a správca dane podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti ohľadom dobrej viery žalobcu, keď správna úvaha žalovaného a správcu dane v tejto časti bola nedostatočná.
34. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
35. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
36. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckých dodávateľov vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako 80,- eur za vozidlo (po odvedení DPH 20,- eur) (pri 9 dovezených vozidlách mesačne) o ďalších podrobných detailoch obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období.
37. Z uvedených dôvodov správny súd i v prejednávanej veci rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 191 ods. 3 písm. a) SSP tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.