Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-6-2022.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Subarea
17CoE/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. XXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 618,75 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 1Er/91/2015-59 zo dňa 03.02.2022, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a. III. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 2, § 44 ods. 4, § 47 ods. 3, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 1, § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok), § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 256 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 1Er/91/2015 - 23 zo dňa 07.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoE/1/2020 - 43 zo dňa 23.03.2020, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, čím zavinil zastavenie exekučného konania. Na základe týchto skutočností súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 42,41 eur pozostávajúce: paušálna odmena vo výške 33,19 eur, hotové výdavky vo výške 2,15 eur, DPH z odmeny vo výške 7,07 eur. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Keďže oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, bol by povinný v súlade s § 256 CSP uhradiť trovy exekučného konania povinnému. Povinnému však žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní trov exekučného konania oprávneného voči povinnému.
4. Proti uzneseniu vo výroku II. podal včas odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP a priznal mu trovy exekučného konania tak, ako si ich uplatnil. Poukázal na ust. § 357 písm. m) CSP a § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že zo strany súdu sa jedná o nepochopenie uvedeného ustanovenia, o jeho nesprávnu interpretáciu, extrémne formálny prístup, čím došlo k porušeniu práva na majetok. Súdny exekútor po obdŕžaní návrhu na začatie exekúcie nemá možnosť tento návrh odmietnuť. Nie je oprávnený ani rozhodnúť o exekučnom titule. Ak návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, musí ho súdny exekútor podľa § 44 Exekučného poriadku predložiť súdu. Ak by súdny exekútor neplnil zákonom stanovené povinnosti vystavoval by sa riziku disciplinárneho konania, riziku zaplatenia náhrad škody a pod. Pokiaľ by sa nepodarilo dosiahnuť nápravu práva v rámci všeobecného súdnictva, neostáva súdnemu exekútorovi iná možnosť, ako podať ústavnú sťažnosť. Súdny exekútor vykonáva činnosť, z ktorú zodpovedá štátu. Výkonom tejto činnosti je iba poverovaný. Súdny exekútor nie je financovaný zo štátneho rozpočtu. Celú činnosť financuje z odmeny, ktorá mu patrí za výkon exekučnej činnosti. Zo svojej odmeny platí mzdy pracovníkov, odvody štátu, dane, nájom, energie a pod. Nepriznanie jednej časti trov exekučného konania (odmeny) je aj ohrozovanie vymožiteľnosti práva v SR.
5. K odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci trov exekučného konania a plne sa stotožnil s rozhodnutím konajúceho súdu, nakoľko sa súd vecne správne vyrovnal s otázkou trov exekučného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.
7. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca2017.
8. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovil neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods.2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania(predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
11. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ho použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
12. Preto nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania, nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 2 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
13. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
15. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho exekútora v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.