Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-90-2017.pdf
PDF · 149.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/90/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu O.. C. Č., J. J. A. X, E., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 578,82 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 2.11.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 578,82 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 578,82 € od 12.7.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou a zároveň aj ako vodič motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti zo dňa 12.7.2013. Žalovaný je subjektom, u ktorého bol uplatnený nárok na náhradu škody za poškodenie motorového vozidla zn. Mercedes Benz ev.č. E. XXXCY z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Hyundai HXXX ev.č. XX-XXXXX v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. Poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v tomto sporovom konaní má žalobca za preukázané, že mu žalovaná dlhuje istinu vo výške 578,82 € s 8,5% úrokom z omeškania až do zaplatenia tejto sumy. Tvrdil, že sa jedná o to, že tu treba hľadať spoľahlivú odpoveď na to, či prihlásené úroky znamenajú zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodou udalosťou predstavujúcou majetkové hodnoty, ktoré treba bolo vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu alebo či ide o ujmu spočívajúcu v poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré by v dôsledku nesprávneho konania, či protiprávneho konania žalovaného sa ukázali ako zbytočne vynaložené. Tvrdí, že je presvedčený, že sa jedná v tomto prípade o skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo o majetkový prospech, ktorý bol konaním žalovaného zmarený. Tvrdil, že až teraz zistil informácie o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako podľa neho za škodu zodpovedajúceho subjektu, čo vyplýva z obsahu správneho spisu, priestupkového spisu a štatutárny zástupca firmy si uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody až po márnych viacerých výzvach o zaplatenie predmetnej sumy. Tvrdil, že k úkonom zrealizovaným a požiadaním o vypracovanie znaleckého posudku došlo preto, že žalovaná odmietla zaplatiť škodu, pretože nie je zrejmé kto spôsobil túto škodu a kto bol vinný pri dopravnej nehode. Škoda vola vyčíslená v peniazoch znalcom do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Skutkový záver bol prijatý v tomto správnom konaní. Tvrdil, že si splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona a uhradil znalcovi žalovanú sumu. K žalobe pripojil na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy a to mailovú komunikáciu zo dňa 19.6.2017, z ktorej nie je zrejmé komu je adresovaná, mail č.l. 4-5, faktúru vyhotovenú znalcom O.. D. Z.I. č. XX/XXXX dňa 18.1.2014 č.l. 6.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že navrhuje aby súd žalobu zamietol. V prvom rade poukázala na to, že vo svojom poistno technickom systéme neeviduje poistnú udalosť medzi žalobcom označenými účastníkmi zo dňa 12.07.2013, avšak eviduje poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 04.07.2013 v čase okolo 07.42 hod. v E. na ul. H., a to medzi účastníkmi - Ing. C. Č., bytom U. XX, ako vodičom motorového vozidla zn. Mercedes Benz E. XXX, evidenčné číslo E. XXXCY a Ľ. S., bytom J., K.. U. XXXX/XX ako vodičom motorového vozidla zn. Hyundai U., evidenčné číslo XX-XXXXX. Nerozporovala skutočnosť, že ku dňu 04.07.2013 bola poisťovateľom povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenskej značky Hyundai U., evidenčné číslo XX-XXXXX, ktoré viedol vodič Ľ. S., a ktorého prevádzkovateľom bolo Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava. Uviedla, že z dátumového vymedzenia dopravnej nehody je zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Hyundai U., evidenčné číslo XX- XXXXX, rozsah a podmienky sú upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “zákon o PZP“). Uviedla, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., pri likvidácii a vyčísľovaní rozsahu a výšky náhrady škody postupuje v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení ako aj poistných podmienok. Poukázala na ust. § 420 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. f) a g), 4 ods. 1 zákona o PZP s tým, že je v tomto prípade povinná spravovať sa pri likvidácii poistnej udalosti príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a vyššie citovaným zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ako vyplýva nielen z názvu daného všeobecne záväzného právneho predpisu, ale aj z jeho celého obsahu, predmetné povinné zmluvné poistenie kryje konkrétne nároky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej poukázala na ust. § 15 ods. 1, 2 zákona o PZP, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Vzniesla námietku premlčania voči uplatňovanému nároku žalobcom. Tvrdila, že keďže predmetom sporu je náhrada škody, táto sa premlčuje podľa ustanovení § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto je dvojročná. Uviedla, že v citovanom ustanovení § 106 Občiansky zákonník ustanovuje dvojicu premlčacích lehôt, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Podľa právnej teórie ako i ustálenej súdnej praxe, je začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa citovaného ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka daný dňom keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. v súdenej veci dňom dopravnej nehody, kedy nárazom a stretom s iným motorovým vozidlom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a ku škode s ňou súvisiacou. Predpokladom pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o škode o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, následkom čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Vznesenie námietky premlčania zakladá pre súd povinnosť sa ňou zaoberať, a to ešte pred posúdením samotnej existencie subjektívneho práva žalobcu, ktorého sa v konaní domáha, a to z dôvodu procesnej hospodárnosti. Účelom premlčania je jednak stimulovať veriteľa k včasnému vykonaniu svojich subjektívnych práv a tým predchádzať vzniku ujmy a tiež čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitej dobe súdnej vymáhateľnosti. V prípadoch nárokov na náhradu škody to platí aj vtedy, ak ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody (stanovisko senátu Nejvyššího soudu ČSSR k zajištení jednotného výkladu zákona ze dne 26.04.1983, sp. zn. Sc 2/83). Keďže nie je sporným a vyplýva i zo samotnej žaloby, že predmetom konania je nárok na náhradu škody, pričom sa nejedná o škodu na zdraví, preto objektívna lehota v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, začala plynúť v deň vzniku škodovej udalosti, t.j. dňa 04.07.2013 a uplynula dňa 04.07.2016. Keďže žalobca si svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej uplatnil žalobou doručenou súdu až dňa 02.11.2017, s poukazom na citované ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka uviedla, že námietku premlčania vzniesla dôvodne, nakoľko v tomto čase lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcovi márne uplynula. Pokiaľ
ide o samotný predmet sporu, ktorým je nárok týkajúci sa vynaloženého nákladu za vypracovaný znalecký posudok uviedla, že je potrebné mať na zreteli, že predmetný znalecký posudok si žalobca nechal vypracovať pre účely priestupkového konania, t.j. na ozrejmenie a preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Tento dôkaz bol žalobcom zabezpečovaný výlučne pre orgány, ktoré predmetnú dopravnú nehodu šetrili a týmito aj bol záver tohto znaleckého posudku pri rozhodovaní vzatý do úvahy. Z uvedeného je takto zrejmé, že sa nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú by v zmysle citovaného ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. zodpovedal poistník, a preto takýto nárok, ktorý je mimo zákonného rozsahu poistného krytia nie je možné uhradiť, čo je rovnako dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalovaná dôrazne namietala nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že úkony zrealizované požiadaním o vypracovanie znaleckého posudku boli z dôvodu, že žalovaná poisťovňa odmietla zaplatiť škodu, pretože nebolo zrejmé, kto spôsobil dopravnú nehodu. Aktivity žalobcu smerujúce k preukázaniu svojej neviny na vzniku dopravnej nehody vypracovaním znaleckého posudku boli realizované výlučne pre účely prebiehajúceho priestupkového konania, ktoré sa týkalo výlučne osôb zúčastnených na dopravnej nehode, ktorým Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. ako poisťovateľ povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v žiadnom prípade nie je. Poukázala aj na tú skutočnosť, že z listinných dôkazov predložených žalobcom nie je preukázané vynaloženie nákladov tak ako sú žalobcom uplatnené v tomto konaní, čo je tiež dôvodom pre zamietnutie žaloby, a to pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom uplatneného nároku, čo je priamou procesnou zodpovednosťou žalobcu za rozhodnutie súdu v jeho neprospech. Žalovaná pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy a to rozhodnutia o priestupku vydané OR PZ v Trebišove, ODI zo dňa 12.05.2014 a 15.06.2015 a list žalovanej adresovaný Ing. C. Č. zo dňa 18.05.2016 označený ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“. Žalovaná zároveň rozporovala a ako nedôvodné namietala aj žalobcom uplatňované príslušenstvo pohľadávky t.j. úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 570,82 Eur od 12.07.2013, a to jednak z dôvodu, že žalobca ním stanovený počiatok omeškania žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto sa ani žalovaná nemôže k takto uplatnenému nároku kvalifikovane vyjadriť, ako aj z dôvodu absencie zákonných predpokladov pre priznanie predmetného nároku s poukazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. Zároveň namietala aj samotnú výšku príslušenstva tvrdiac, že je v rozpore so žalobcom citovanou platnou právnou úpravou.
3. Žalobca sa k vyjadreniu k vyjadreniu žalovanej k žalobe vyjadril tak, že zotrval na podanej žalobe. V prvom rade tvrdil, že vzťah medzi stranami tohto sporu je obchodnoprávnym vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka aj keď na náhradu škody sa uplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník neobsahuje komplexnú právnu úpravu, ale len čiastkovú, ktorú nemožno na tento konkrétny prípad aplikovať, avšak naďalej platí, že vzťah medzi týmito dvoma právnymi subjektmi je obchodnoprávny. Preto je potrebné aplikovať na premlčaciu dobu ustanovenia Obchodného zákonníka z dôvodu, že uplatnené nároky na náhradu škody sú odvádzané od obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou uzavretou medzi žalobcom so spoločnosťou poisťovne a zdôraznil priamu zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Citoval ust. § 397 Obchodného zákonníka. Poukázal aj na ust. § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle tohto ustanovenia teda neplynula subjektívna premlčacia lehota, resp. spočívala od uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom v správnom konaní až do skončenia správneho konania. Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto konaní žalobca si tento nárok na súde zjavne uplatnil v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. Ďalej citoval ust. §§ 387 ods. 1, 2, 391, 392, 402 Obchodného zákonníka a uviedol, že nemožno premlčanie aplikovať len predpismi občianskeho práva, teda ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu - subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu - objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Uviedol, že z ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva plynutím subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného:
a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti), ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, okamih vzniku škody,
resp., vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním,
b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82112009) zdôraznila, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získanie informácie o skutkových, okolnostiach, na základe ktorých si urobí dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá, v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a jeho zodpovednosti. Zdôrazňuje sa teda v tomto rozhodnutí preukázaná skutočná vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá.
4. Ďalej žalobca citoval ust. § 153 ods. 1 CSP, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. K tomuto uviedol, že v predmetnej veci žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného, ako podľa neho za škodu zodpovedajúceho subjektu, tak ako to uviedol vo svojich podaniach i tak, ako to vyplynulo z obsahu podania uplatnil nárok na náhradu škody už v adhéznom konaní. Napriek tomu pripojil k tomuto vyjadreniu listinné dôkazy: list Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 2.3.2015 označený ako „Podanie Ing. C. Č. (č.l. 34), list Okresného riaditeľstva PZ Trebišov, Okresný dopravný O. W. C. XX.X.XXXX Z. I. „. Z. H. Č.. Z.-Q.-ODI2-90/2014-P - zaslanie“, v ktorom mu bolo oznámené, že došlo k zastaveniu konania o priestupku druhostupňovým správnym orgánom KR PZ dopravný inšpektorát KR PZ Košice (č.l. 35). Uviedol, že z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že k nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty, nakoľko aj dvojročná lehota by bola uplynula až dňom 22.2.2018, pretože až vtedy sa dozvedel reálne, ako bola vec pred správnym orgánom KR PZ Košice KDI rozhodnutá. Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok z omeškania z istiny uplatňovaných v tomto spore tak poukázal na to, že Ing. D. Z. za vypracovanie znaleckého posudku vyhotovil faktúru dňa 18.1.2014 s dátumom splatnosti do 18.2.2014 a preto aj od uvedenej doby si žalobca uplatňuje zaplatenie tohto útoku od žalovanej. Ďalej ešte uviedol, že nepopiera tvrdenie žalovanej, že znalecký posudok si dal vypracovať pre účely najmä správneho konania, ale príčinnou súvislosťou toho bol ten fakt, že žalovaná Alliaz - Slovenská poisťovňa, a.s. mu odmietla vyplatiť akúkoľvek čiastku, pretože nebol zistený a stanovený vodič, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil a ani na opakované jeho výzvy nechcela uhradiť spôsobenú škodu. Preto považoval vyjadrenie žalovanej za nedôvodné a zavádzajúce tvrdiac, že je to jediný cieľ ako sa vyhnúť neplateniu za spôsobenú škodu.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu rezolútne odmietla tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení, že sa (cit.) „nestotožňuje s právnym názorom, ktorý mu chce nanútiť žalovaná“, poukazujúc na rôzne ustanovenia platnej právnej úpravy, a to či už Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z., či Civilného sporového poriadku. Uviedla, že toto vyjadrenie žalobcu považuje za zmätočné, vzájomne si vo svojej argumentácii odporujúce. Opätovne zdôraznila, že v súdenej veci žalobca a žalovaná nie sú v žiadnom preukázateľnom obchodnoprávnom vzťahu, založenom zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovanou, tak ako to nesprávne tvrdí žalobca. Uvedené preto vylučuje použitie resp. aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na danú vec. Pre úplnosť uviedla, že nepopiera, že záväzkový vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť, môže vzniknúť z právnych úkonov, t.j. zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia ako aj z iných v zákone neupravených skutočností, pričom opätovne zdôraznila, že v danom prípade neexistuje medzi žalobcom a žalovanou žiaden záväzkový vzťah založený existenciou zmluvy, ktorý by zakladal žalobcovi právo na plnenie a povinnosť žalovaného plniť. V súdenej veci, tak ako to vyplýva i z podanej žaloby, sa žalobca voči žalovanej domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného pre takýto prípad u žalovanej, z ktorého vzniká poškodenému nárok na náhradu škody. Tento vzťah medzi poisťovateľom a poškodeným sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a špeciálnym právnym predpisom vzťahujúcim sa na daný prípad, t.j. zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Znovu zdôraznila, že medzi stranami nie je sporná okolnosť, že žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 04.07.2013 poisťovateľom povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Hyundai HXXX, evidenčné číslo XX-XXXXX, avšak táto skutočnosť nezakladá jej zodpovednosť, t.j. v prípade žalovanej sa nejedná o subjekt zodpovedajúci za škodu
vzniknutú pri dopravnej nehode žalobcovi, tak ako to znovu nesprávne tvrdí žalobca. Zodpovednosť žalovanej ako subjektu zodpovedajúceho za škodu nie je daná ani na základe zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko zodpovedným za škodu môže byť len subjekt, ktorý škodu spôsobil, resp. sa na vzniku škody podieľal, pričom poisťovateľ takýmto subjektom nie je. Vzhľadom na to, že rozsah poistného krytia je taxatívne daný ustanovením § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., je zrejmé, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní titulom nákladov vynaložených za vypracovanie znaleckého posudku v správnom (priestupkovom) konaní, nie sú povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. kryté a preto je nárok žalobcu voči nej nedôvodný. Opätovne zdôraznila, že právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom, a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Uviedla, že z ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že Občiansky zákonník pri práve na náhradu škody stanovuje tak subjektívnu premlčacia dobu ako aj objektívnu premlčaciu doba, pričom obidve lehoty začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Zároveň platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa citovaného ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daný dňom keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. v tomto prípade dňom dopravnej nehody, t.j. dňa 04.07.2013 a uplynula dňa 04.07.2016. Keďže žalobca si svoj nárok na náhradu škody voči nej uplatnil žalobou došlou súdu dňa 02.11.2017, učinil tak v čase márneho uplynutia lehoty na uplatnenie práva, a preto s prihliadnutím na dôvodne vznesenú námietku premlčania trvala na tom, aby súd voči nej žalobu zamietol v celom rozsahu.
6. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
8. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
11. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. veta prvá
14. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 2 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti (písm. f) a poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona (písm. g).
20. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
21. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie a d) ušlého zisku.
22. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1, 2 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
23. Na pojednávaní konanom dňa 4.5.2018 zotrval žalobca na podanej žalobe. Tvrdil, že ide o nárok na náhradu škody, pretože došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho vozidla a žalovaná po oznámení škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode ho vyzvala na predloženie faktúry o oprave poškodeného vozidla. Tvrdil, že žalovaná spočiatku po obhliadke vozidla ich pracovníkom, ktorým bol Ing. Z. bola ochotná mu škodu uhradiť potom čo jej predloží faktúru za opravu vozidla. Potom však túto faktúru neuznala z dôvodu, že údajne mala od polície také poznatky, že boli tam pochybnosti o tom, kto spôsobil túto škodu. Na základe toho si dal preto tento znalecký posudok vypracovať Ing. Z. na vlastné náklady kvôli poisťovni, pretože dva mesiace stálo auto v opravovni a následne mu potom poisťovňa
- žalovaná oznámila, že mu škodu neuhradí. Až následne potom mu bola vyplatená náhrada škody za vozidlo. Ďalej tvrdil, že sa dozvedel z polície, že na základe odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. S. dospeli k záveru, že nehodu nespôsobil ten, ktorý ju mal spôsobiť, ale žalobca. Potom som teda išiel na políciu a nahliadol som do tohto vyjadrenia tohto znalca a zistil som, že je to paškvil, že úplne inak bola vyhodnotená situácia a preto žalobca žiadal, aby bol vyhotovený posudok podľa programu Crasch test, avšak vyšetrovateľ mu tvrdil, že na to nemá polícia peniaze. Preto som bol nútený dať si vypracovať sám súkromne takýto posudok, keďže to nevypracovala polícia a znalec Ing. Z. vypracoval tento posudok, na základe ktorého bola 100% táto situácia vyhodnotená tak, že výlučným vinníkom nehody bol Ľ. S.. Následne už polícia odrazu mala finančné prostriedky na vypracovanie znaleckého posudku, dala ho vypracovať a jeho výsledok bol taký istý ako výsledok posudku, ktorý dal vypracovať žalobca. Ďalej žalobca tvrdil, že bol v tom čase v zmluvnom vzťahu so žalovanou, u ktorej mal poistené vozidlá a že až doteraz je poistencom žalovanej, čiže aj on oznamoval túto poistnú udalosť a na základe jeho oznámenia prišiel pán Z. na obhliadku poškodeného vozidla. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie
výsluchom svedka Dr. U., ktorý je jeho zamestnancom na dohodu, jeho firmu zastupuje a ktorý mu túto žalobu pripravoval a tieto záležitosti vybavoval a má k dispozícii všetky listinné a relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok uplatňovaný v tomto spore.
24. Žalovaná aj na označenom pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení aby súd žalobu zamietol. Trvala na vznesenej námietke premlčania a keďže ide o nárok uplatňovaný z titulu náhrady škody tak sa posudzuje podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ide o dvojročnú premlčaciu dobu a pokiaľ ide o uplynutie objektívnej lehoty, tak k nehode došlo 4.7.2013 a teda táto premlčacia dvojročná lehota uplynula 4.7.2016, pričom žalobou si žalobca uplatnil tento nárok dňa 2.11.2017, čiže už po uplynutí tejto lehoty. Ďalej uviedla, že aj keby išlo o všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak je tento nárok premlčaný. Trvala na tom, že žalobca nepredložil v tomto spore všetky relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že vôbec či boli náklady, ktoré sú predmetom jeho nároku uplatňovanom v tomto spore vynaložené žalobcom. Ďalej namietala, že keďže ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak táto uplatňovaná pohľadávka nie je krytá týmto poistením v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. a zároveň namietala, že nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto spore. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že sa v tomto prípade jedná o obchodnoprávny vzťah medzi ňou žalobcom a žalovanou, pretože žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že by o takýto vzťah išlo. Tvrdila, že sa jedná o vzťah medzi jej poistencom a poškodeným, teda žalobcom a tento vzťah sa posudzuje podľa ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej zdôraznila, že po tom, čo došlo k nehode, tak prevádzkovateľ tohto vozidla - Ministerstvo obrany SR, jeho zodpovedný pracovník jej poistnú udalosť oznámil a rovnako bola táto poistná udalosť oznámená aj poškodeným - žalobcom. Na základe toho bolo dohodnuté, že bude vykonaná obhliadka poškodeného vozidla a ďalšie s tým súvisiace úkony. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o plnenie zo zákonného zmluvného poistenia, tak predtým než plní poisťovňa, tak tomu predchádza šetrenie tejto poistnej udalosti a preto aj poisťovňa - žalovaná žiadala správu od príslušného oddelenia polície o tom kto zodpovedá za túto škodu, alebo kto bol určený ako vinník tejto nehody a kto má zodpovednosť. Stále však dostávali len správy o tom, že šetrenie prebieha a vec nebola ukončená. Dňa 21.8.2015 OR PZ v Trebišove poisťovni oznámila, že Krajský dopravný inšpektorát v Košiciach zastavil toto priestupkové konanie v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch, nakoľko dňa 5.7.2015 uplynula dvojročná prekluzívna lehota. Tvrdila, že nedisponuje informáciami o tom kedy bolo zastavené toto priestupkové konanie a z jej likvidačného spisu o tejto poistnej udalosti zistila, že práve samotný žalobca jej doručil Zápisnicu o zastavení konania o priestupku zo dňa 7.7.2015 vydanú KR PZ DI v Košiciach. Poukázala na to, že v zmysle ust. CSP bol povinný žalobca túto skutočnosť preukázať súdu. Poukázala na to, že keďže ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla tak poisťovňa je povinná mať preukázané, kto za túto škodu zodpovedá, kto ju spôsobil, preto aj čakala do rozhodnutia polície a až potom mohla poškodenému plniť. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že mu bolo prisľúbené poisťovňou po obhliadke vozidla, že ako náhle doručí faktúru o oprave vozidla tak mu škodu poisťovňa preplatí žalobca ničím nepreukázal.
25. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
26. Súd zistil z listinných dôkazov predložených žalovanou a to z Rozhodnutia o priestupku vydaným OR PZ v Trebišove, ODI č. Z.-Q.-Z.-XX/XXXX-H. zo dňa 12.5.2014 (č.l. 19 - 21) a Rozhodnutia o priestupku vydaným OR PZ v Trebišove, ODI č. Z.-Q.-Z.-XX/XXXX-H. zo dňa 15.6.2015 (č.l. 22 - 23), že dňa 4.7.2013 (nie 12.7.2013 ako to uvádza žalobca v žalobe) v čase o 7:42 hod. v meste E. po ulici Partizánskej viedol vodič Ľ. S.ác, zamestnanec Agentúry správy majetku E. osobné motorové vozidlo tov. zn. HYUNDAI U. L.. Č.. XX XXXXX a pri odbočovaní vľavo na miesto ležiace mimo cesty nedbal na zvýšenú opatrnosť a ohrozil svojou jazdou vodiča motorového vozidla tov. zn. MERCEDES BENZ E. XXX B. XMATIC XXX ev. č. E. XXXCY idúceho za ním, ktoré v tom čase viedol vodič Ing. Dušan Činčár a k zrážke týchto oboch vozidiel došlo v momente začatia predchádzania osobného motorového vozidla tov. zn. HYUNDAI U. vozidlom zn. MERCEDES BENZ ML XXX B. XMATIC XXX počas odbočovania nárazom prednej časti vozidla zn. MERCEDES BENZ E. XXX B. XMATIC XXX do ľavej zadnej časti vozidla zn. HYUNDAI U. a tým k spôsobeniu dopravnej nehody. Ľ. S. bol uznaným vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 150,- €. Tieto rozhodnutia však nie sú opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia
zo dňa 15.6.2015 vyplýva, že správny orgán okrem iného vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. D. Z. č. XX/XXXX ako aj znalcom Ing. D. E. PhD. č. X/XXXX (str. 3 rozhodnutia). Z listu žalovanej zo dňa 18.5.2016 označenom ako „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ (č.l. 24) vyplýva, že žalovaná poukáže poškodenému - O.. C. Č. E. XXXCY poistné plnenie vo výške 11.336,76 € z titulu úhrady faktúry za opravu motorového vozidla č. XXXXXXXXXX s rým, že poisteným je Ľ. S., Nedodané (SK) a dátum a miesto nehody je 4.7.2013, E., H., Slovenská republika. Zároveň sa tam uvádza: „Vo svojej žiadosti ste si uplatnili nárok za znalecký posudok a doložil faktúru vo výške 578,82 €. K uvedenému nároku pre vysvetlenie uvádzame, že za vypracovanie znaleckého posudku nie je možné z povinného zmluvného poistenia nášho poisteného uhradiť, nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný na základe požiadavky Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s.“. Žalobca na preukázanie nároku uplatňovanom v tomto spore pripojil k žalobe fotokópiu faktúry č. XX/XXXX vyhotovenú Ing. D. Z.Č., Z. XXX/XX, XXX XX J. vyhotovenú dňa 18.1.2014 splatnou 18.2.2014 (č.l. 6-7) na sumu 578,82 €, z obsahu ktorej vyplýva, že sa jedná o vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za: Dopravná nehoda z 4.7.2013 medzi OMV Mercedes Benz ML XXX a OMV Hyundai H XXX. Okrem toho k žalobe pripojil žalobca g-mail zo dňa 12.5.2016, obsahu ktorého vyplýva, že sa jedná o žiadosť o podanie informácie ohľadom likvidácie PU č. XXXXXXXXXX adresovanom Ing. Č. C. Petrovi Franovi allianzsp.sk (žalovanej), v ktorom žiada aby v krátkom čase oznámila stanovisko k ukončeniu likvidácie PU č. XXXXXXXXXX, keďže žiadosť o likvidáciu spolu s listinnými dokladmi zaslal listom zo dňa 2.3.2016 (č.l. 5). Žalobca ďalej pripojil vyjadreniu k vyjadreniu žalovanej k žalobe listinné dôkazy a to list Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 2.3.2015 označený ako „Podanie Ing. C. Č. - oznámenie (č.l. 34), ktoré sa týka odpovede na podanie žalobcu zo dňa 2.2.2015 týkajúceho sa namietaných prieťahov v priestupkovom konaní a sprievodný list Okresného riaditeľstva PZ Trebišov, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 22.2.2016 označený ako „Rozhodnutie o priestupku č. Z.-Q.-Z.-XX/XXXX-H. - zaslanie“, v ktorom žalobcovi bolo oznámené, že mu zasiela rozhodnutie o priestupku a zápisnicu o zastavení konania o priestupku (č.l. 35), ktoré dôkazy súd nepovažuje za právne relevantné pre toto konanie.
27. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou tvrdenou stranou sporu - žalobcom. Predmetom tohto sporu nie je tak ako to tvrdí žalobca náhrada škody, ktorá bola spôsobená na vozidle žalobcu tov. zn. MERCEDES BENZ E. XXX CDI XMATIC XXX ev. č. MI XXXCY ako poškodeného vozidlom tov. zn. HYUNDAI U. ev. č. XX XXXXX poistníka žalovanej MV vnútra SR, ktoré v čase nehody viedol vodič Ľubomírom Rácom v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 4.7.2013 za vyššie uvedených okolností ale nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto spore je nárokom, ktorý je potrebné posúdiť podľa vyššie cit. ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže si žalobca uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, čiže sa jedná o príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si objednal u znalca Ing. Z. vypracovanie vyššie označeného znaleckého posudku, za vyhotovenie ktorého si voči Ing. C. Č. vyúčtoval znalec sumu 578,82 €, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Sporné však bolo medzi stranami na aký účel bol vypracovaný nakoľko žalobca tvrdil, že „na vlastné náklady ho musel dať vypracovať kvôli poisťovni
- žalovanej, pretože dva mesiace stálo auto v opravovni a následne mu potom poisťovňa - žalovaná oznámila, že mu škodu neuhradí“, ale žalovaná tvrdila, že tento si dal žalobca vypracovať na účely priestupkového konania a to na objasnenie toho kto spôsobil škodu a žalovaná ho neobjednávala (nevyžadovala). Ďalej medzi stranami bolo sporné, či žalobca vôbec uhradil znalcovi vyúčtovanú sumu, pretože žalovaná namietala, že takýto dôkaz žalobca súdu nepredložil a teda nepreukázal vôbec základ uplatňovaného nároku žalobcom v tomto spore. Medzi stranami ďalej bola sporná pasívna vecná legitimácia žalovanej, ktorú namietala. Žalobca tvrdil, že medzi stranami bol v čase nehody (a je) zmluvný vzťah, keďže boli v poistnom vzťahu, pričom žalovaná toto tvrdenie namietala a naopak tvrdila, že poistníkom bolo MV vnútra SR, ktorého prevádzkou vozidla tov. zn. HYUNDAI U. ev. č. XX XXXXX bola spôsobená škoda na vyššie označenom vozidle žalobcu a s ním mala uzavreté povinné zmluvné poistenie a zároveň namietala, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto spore nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a preto je nárok žalobcu voči nej nedôvodný. S týmto súvisí aj
ďalšia spornosť tvrdení strán sporu a to tvrdenie žalobcu, že sa jedná výlučne o obchodnoprávny vzťah odôvodňujúc to tým, že uplatnený nárok na náhradu škody je odvádzaný od obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou uzavretou medzi stranami sporu, pričom žalovaná popierala toto tvrdenie, žeby medzi stranami takáto zmluva bola uzavretá. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že v žiadnom prípade tento nárok nie je možné posudzovať podľa ust. Obchodného zákonníka, ale ide o nárok uplatňovaný v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože v spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že strany sú alebo boli v spornom období v zmluvnom vzťahu, t.z. že mali uzavreté povinné zmluvné poistenie, z ktorého došlo k plneniu tejto poistnej udalosti. Žalobca žiaden takýto dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia súdu nepredložil a nepreukázal teda opak tvrdenia žalovanej, že tento zmluvný vzťah neexistuje.
28. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcej sa nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie súd sa stotožňuje s obranou žalovanej, že predmet sporu, ktorým je nárok týkajúci sa vynaloženého nákladu za vypracovaný znalecký posudok uviedla, že je potrebné mať na zreteli, že predmetný znalecký posudok si žalobca nechal vypracovať pre účely priestupkového konania, t.j. na ozrejmenie a preukázanie skutkových okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Tento dôkaz bol žalobcom zabezpečovaný výlučne pre orgány, ktoré predmetnú dopravnú nehodu šetrili (žalobca to aj na druhej strane potvrdil) a týmito aj bol záver tohto znaleckého posudku pri rozhodovaní vzatý do úvahy čo vyplýva z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia polície o priestupku. Súd sa ďalej stotožňuje aj s obranou žalovanej, že nárok uplatňovaný žalobcom v tomto spore nie je nárokom na náhradu škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú by v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zodpovedal poistník, a preto takýto nárok, ktorý je mimo zákonného rozsahu poistného krytia (§ 4 ods. 2 cit. zák.) nie je možné uhradiť, čo je tiež dôvodom zamietnutia žaloby.
29. K vznesenej námietke premlčania žalovanou súd uvádza, že námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý ani inak určený právnym predpisom (§ 563) či určiteľný rozhodnutím súdu (§ 564), dlžník je podľa ustanovenia § 563 povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Čiže v tomto prípade, ak by bola pasívne legitimovaná žalovaná v tomto spore tak podľa názoru súdu je začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty deň 18.2.2014 kedy bola splatná faktúra, ktorou bola znalcom vyúčtovaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku, ktorá je predmetom tohto sporu a trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 18.2.2017. Žaloba bola podaná žalobcom na súd dňa 2.11.2017, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
30. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu aj vrátane príslušenstva (úrokov z omeškania), pretože dospel k záveru, že jednak žalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto spore, žalobca tiež nepreukázal základ uplatňovaného nároku keď predložil len samotnú faktúru, ktorou bola vyúčtovaná sporná suma ale bez toho aby predložil doklad preukazujúci, že túto sumu aj znalcovi uhradil. Aj pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovanou tak táto je dôvodná tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného.
31. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
32. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
33. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Dr. U., ktorý je jeho zamestnancom a jeho firmu zastupuje a ktorý mu túto žalobu pripravoval a tieto záležitosti vybavoval a má k dispozícii všetky listinné a relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok uplatňovaný v tomto spore. Súd tento návrh na dokazovanie zamietol uznesením vyhláseným na pojednávaní z dôvodu, že ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 132 CSP žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 132 ods. 1 CSP), kedy v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy ako ich aj pripojiť, ktorých povaha to pripúšťa s výnimkou tých ktoré bez svojej viny nemôže pripojiť. Ako však vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní tak navrhovaný svedok je jeho zamestnancom čo znamená, že ďalšie listinné dôkazy, ktoré by mal tento svedok predložiť, keďže ich má k dispozícii mohol žalobca predložiť už pri podaní žaloby alebo v štádiu keď sa navzájom strany vyjadrovali (§ 167 CSP). Žalobca ani neozrejmil k čomu konkrétne by mal tento svedok vypovedať a čo by malo byť preukázané jeho výpoveďou. Navyše možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania, pričom súd rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z označených a predložených dôkazov a v prípade, že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy, nakoľko z ust. § 185 ods. 2 poslednej vety CSP je zrejmé, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“. Súd postupoval v spore podľa § 167 CSP a keďže žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávala tak doručil jej vyjadrenie žalobcovi do vlastných rúk a umožnil mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom s tým, že žalobca uviedol ďalšie skutočnosti a pripojil listinné dôkazy (č.l. 28 - 35 spisu) a okrem toho neoznačil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca bol súdom poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (č.l. 27) a mal dostatok času ďalšie dôkazy predložiť alebo navrhnúť včas, takže na ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana - žalobca nepredložil včas, resp. nenavrhol včas súd neprihliadol (nevykonal navrhovaný dôkaz), pretože by si to vyžadovalo aj nariadenie ďalšieho pojednávania.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to tak, že priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100% a o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).