Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/69/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34127798, Žilinská cesta 130, Piešťany, právne zastúpeného spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovaným 1. Y.. H. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, okres L. M., právne zastúpenej JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, 2. U. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, L. (pôvodne I. XXX, okres L. M.), 3. J. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. N. XXXX/X, Y., o zaplatenie 9.545,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.8.2015 domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 9.545,06 eur, úroku z úveru vo výške 8,80 % ročne zo sumy 7.032,36 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7.032,36 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s., jeho právny predchodca, a žalovaní dňa 3.9.2004 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej iba „Zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 390.000,- Sk, t.j. 12.945,63 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 8,80 %, pričom uvedení žalovaní sa ho zaviazali splácať mesačnými splátkami po 5.020,- Sk, t.j. 166,33 eur. „Dohodnutá“ bola RPMN 11,10 %. Dodatkom č. 1 k Zmluve, uzavretým dňa 26.3.2007, bol dohodnutý odklad splátok od 26.3.2007 do 19.10.2007, po ňom boli žalovaní povinní splácať dlh v splátkach po 5.864,- Sk, t.j. 194,65 eur mesačne. Uviedol, že žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok dohodou o ručení z 3.9.2004. Poukazoval na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mu dňa 25.9.2014 pohľadávku voči žalovaným postúpila zmluvou č. XXXX/XXXX/CE a oznámeniami zo 7.10.2014 žalovaných o tom upovedomila, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bola výška splatného dlhu 9.545,06 eur, z čoho istina predstavuje 7.032,36 eur a príslušenstvo 2.512,70 eur. podaním doručeným v písomnom origináli 18.1.2017 žalobca v rámci špecifikácie pohľadávky uviedol, že čo sa týka istiny 7.032,36 eur, dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky počítané z novej istiny, čo bolo realizované do 15.10.2011, odvtedy sa začali vyčísľovať samostatne. K príslušenstvu v sume 2.512,70 eur uviedol, že pozostáva v sume 1.824,33 eur z úrokov 8,80 % ročne vyčíslených z istiny 7.032,36 eur od 15.10.2011 do 25.9.2014 a z úrokov z omeškania 8 % ročne vyčíslených z aktuálne splatnej istiny od

poslednej úhrady (14.2.2013) do 25.9.2014. Poukazoval na to, že bolo zaplatených celkom 14.500,34 eur, pričom podľa Zmluvy malo byť celkom zaplatených 19.829,38 eur. Realizované úhrady zaplatené do 15.10.2011 boli údajne v celom rozsahu započítané na istinu, a to z dôvodu započítavania zmluvných úrokov a poplatkov, neuhradených včas, na istinu. Platby po 15.10.2011 (spolu 350,- eur) boli započítané na príslušenstvo v poradí poplatky, úroky z omeškania, úroky a následne na istinu.

2. Žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným 26.2.2018 vzniesla námietku premlčania kde poukazovala na obsah vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu doručeného súdu 22.10.2015 a tam uvádzanú výzvu z 28.11.2011, od čoho odvodzovala zosplatnenie pohľadávky a namietala podanie žaloby po uplynutí premlčacej doby (čo podaním zo dňa 27.4.2018 a na pojednávaní korigovala s tým, že namietané je premlčanie splátok splatných do 31.8.2012 teda splatných tri roky pred podaním žaloby), poukazovala na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, s poukazom na zákona č. 258/2001 Z.z. odôvodňovala prečo by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, namietala danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu s tým, že právny& predchodca žalobcu nepreukázal zosplatnenie a nemohol postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a ani nie je preukázané doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaní v 2. a 3. rade sa v celom priebehu konania k podanej žalobe nevyjadrili; táto im bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, nakoľko ohľadne ich pobytu sa podarilo zistiť iba to, že tento je už dlhodobo na neznámom mieste v zahraničí.

4. Na pojednávaní súd vec prejednal postupom podľa § 180 v neprítomnosti žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaných.

5. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 oznámením obsahu listín obsiahnutých v spise, a to: podanej žaloby a k nej pripojeného informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, Zmluvy, dodatku č. 1 k Zmluve (ďalej tiež iba „Dodatok č.1“), dohody o ručení, oznámení zo 7.10.2014 o postúpení pohľadávky, výziev zo 16.3.2015 na zaplatenie pohľadávky, všeobecných obchodných podmienok (ďalej iba „VOP“) v rozsahu ako boli pripojené k žalobe, vyjadrenia Slovenskej sporiteľne doručeného 22.10.2015 a k nej pripojenej výzvy z 28.11.2011, výpisu z úverového účtu z za obdobie od 15.10.2011 do 14.10.201, vyjadrenia žalobcu doručeného súdu 5.11.2015 a pripojených výziev zo dňa 15.8.2014, písomného originálu podania žalobcu zo dňa 17.1.2017 doručeného súdu 18.1.2017 a k nemu pripojeného výpisu z účtu za obdobie 1.1.1990 - 31.12.2008 a prehľadu transakcií a výpisu z úveru, vyjadrenia žalovanej v 1. rade zo dňa 26.2.2018, podania žalobcu z č.l. 181-185 spisu (doručené 27.2.2018) a pripojených: kópie nedoručenej zásielky adresovanej 18.8.2014 žalovanej v 1. rade, zostavy prehľadu transakcií úveru nad archívom, rozpisu pohľadávky (t.j. špecifikácie postupovanej pohľadávky), zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE, úplných VOP, na pojednávaní dňa 2.3.2018 predložených: oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 adresovaného žalovanému v 2. rade a súvisiacej doručenky, oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 adresovaného žalovanému v 3. rade a pripojenej kópie nedoručenej zásielky, oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 adresovaného žalovanej v 1. rade spisu a opätovne pripojenej kópie doručenky s menom žalovaného v 2. rade, vyjadrenia žalovanej v 1. rade z 12.3.2018, podania žalobcu z č.l. 262-266 spisu (doručené 12.3.2018) a pripojených : plánu splátok (amortizačnej tabuľky), kópií pokladničných dokladov, rozpisu z pokladničných dokladov, podacieho hárka z 18.8.2014; podania žalobcu z č.l. 282 - 288 spisu (doručené 22.3.2018) a k nemu pripojených kópií nedoručených zásielok, vyjadrenia žalovanej v 1. rade z 27.4.2018, na pojednávaní 3.5.2018 predložených: výpisu z úveru za obdobie 3.9.2004-31.12.2008, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011, výpisu z úveru z obdobia od 15.10.2011 do 31.12.2011, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2014 do 23.9.2014, a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 3.9.2004 Zmluvu, v zmysle čl. I ktorej („predmet zmluvy“) bolo jej predmetom poskytnutie splátkového úveru žalovaným zo strany veriteľa - banky vo výške 390.000,- Sk (12.945,63 eur), druh úveru uvedený ako spotrebný

- investície do nehnuteľností, s dohodnutou úrokovou sadzbou 8,80 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru - splatný v deň podpisu Zmluvy (t.j. 7.800,- Sk, teda 258,91 eur), poplatok za správu úveru 40,- Sk mesačne (t.j. 1,33 eur), ďalej výška splátok 5.020,- Sk (t.j. 166,63 eur), periodicita mesačne k 20. dňu v mesiaci; splatnosť prvej splátky 20.10.2004, konečná splatnosť úveru 20.8.2014,

splatnosť úrokov „v posledný deň kalendárneho mesiaca“, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu. Ďalej podľa Zmluvy mal byť úver pripísaný na účet dlžníka, dlžník mal zároveň do 6 mesiacov od poskytnutia úveru predložiť listiny preukazujúce účelovosť, bola „dohodnutá“ RPMN „11,10“; všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa mali riadiť VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Zároveň v bode 4. čl. V. Zmluvy sa zmluvné strany „dohodli“, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“) spravovať podľa príslušných ustanovení OBZ.

7. Dňa 26.3.2007 dlžníci a veriteľ uzavreli dodatok č. 1 k Zmluve, podľa ktorého výška splátok bola zmenená na 5.864,- Sk (194,65 eur) a následne obsahuje povolenie odkladu splátok na dobu od 26.3.2007 do 19.10.2007. V zmysle Dodatku č. 1 sa mali všetky výslovne neupravené vzťahy v úverovej zmluve riadiť ustanoveniami Úverových podmienok (neboli žiadne v celom konaní predložené), VOP, a ostatnými právnymi predpismi.

8. Žalovaný v 3. rade dohodou o ručení z 3.9.2004 prevzal vo vzťahu k pohľadávkam žalovaných v 1. a 2. rade zo Zmluvy ručiteľský záväzok voči veriteľovi.

9. Uzavretá Zmluva je s ohľadom na povahu jej účastníkov a predmet plnenia zmluvou spotrebiteľskou

- nespadá však pod režim v čase jej uzavretia platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľskú povahu má zmluva vo všeobecnosti podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka („OZ“) a v čase jej uzavretia platného a účinného zákona č. 634/1992 Zb.. Do zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru nebola pohľadávka žalovanými v 1. a 2. rade splnená riadne. Nedošlo však v tomto prípade k žiadnemu predčasnému či tzv. mimoriadnemu zosplatneniu celého úveru. Zároveň bolo preukázané, že námietka premlčania čo sa týka splátok splatných do 20.8.2012 (vrátane) bola vznesená dôvodne. Navyše v danom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Žaloba teda v celom rozsahu bola podaná nedôvodne.

10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

11. V zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán; podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 497 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

16. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz..

20. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

25. Uzavretá Zmluva je s ohľadom na jej obsah, povahu strán, ktoré ju uzavreli nepochybne spotrebiteľskou zmluvou ako takou, i keď nie samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného zákona, v tom čase zákona č. 258/2001 Z.z. (vzhľadom na jeho ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a/ a vzhľadom na účel, na ktorý bol Zmluvou poskytovaný úver).

26. Všeobecná povaha Zmluvy v danom prípade ako zmluvy spotrebiteľskej však jednoznačne vyplýva z toho, že na strane banky ako veriteľa išlo jednoznačne v súvislosti s jej uzavretím o konanie v rámci obchodnej, či podnikateľskej činnosti banky - bola teda dodávateľom. Na strane žalovaných v 1. a 2. rade nemožno podľa Zmluvy uzavrieť, že by títo v súvislosti s jej uzavretím konali v rámci predmetu nejakej svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - teda išlo o spotrebiteľov podľa § 52 ods. 3 (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy), a to aj s ohľadom na vyššie citované ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb., kde treba uviesť, že išlo jednoznačne v danom prípade o typovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia (viď ods. 1 § 23a uvedeného zákona) žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť (už len vzhľadom na rozsah konečne 27.2.2018 predložených úplných VOP ako súčasti Zmluvy). Súdu je z jeho činnosti v obdobných veciach dostatočne preukázané, že takýto druh zmlúv, obdobného účelu a obsahu, uzatvárala Slovenská sporiteľňa opakovane, vo viacerých prípadoch, so širokým okruhom osôb - spotrebiteľov.

27. Uzavretá Zmluva bola zmluvou o splátkovom úvere. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ , avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli Zmluvu preukázateľne nie v súvislosti s nejakou svojou obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou, ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh zmluvy uzavieral príslušný veriteľ vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaní obsah Zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovali - a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej Zmluvy sú upravené v zásade vo VOP a následne v zmysle Dodatku č. 1 i v Úverových podmienkach (ktoré doposiaľ neboli ani predložené) - má súd za to, že tu uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa - žalovaného (viď vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 , preto súd pokladá dohodu v čl. V. bode 4. Zmluvy za neplatnú podľa § 39 OZ, nakoľko výslovne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, navyše takáto dohoda v zásade zhoršuje postavenie žalovaných oproti ustanoveniam (napr. už len v otázke dĺžky premlčacej doby, rovnako v čase uzavretia Zmluvy aj v otázke možnej uplatňovanej výšky úrokov z omeškania - čo pôvodný veriteľ v čase trvania zmluvného vzťahu aj využíval uplatňovaním sadzby úroku z omeškania vo výške až 26,40 % ročne až do 14.1.2009, atď.). Z uvedeného vyplýva, že v základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností zmluvných strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ, a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných podmienok Zmluvy ako celku (teda vrátane VOP, či ani nepredložených úverových podmienok kde to teda ani nebolo možné v tomto konaní), osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VOP či úverové podmienky preukázateľne nemali žalovaní v 1. a 2. rade možnosť nijako ovplyvniť.

28. V danom prípade však súd z dôvodu hospodárnosti a najmä s ohľadom na podstatné dôvody zamietnutia celej žaloby sa podrobne nezaoberá možnými neprijateľnými či neplatnými podmienkami Zmluvy a predložených VOP a ich prípadným dopadom na dôvodnú výšku záväzkov žalovaných. Len v krátkosti možno poznamenať, že absolútne v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a § 23a ods. 2 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. je bod 4. čl. II., resp. bod 7. čl. III. Zmluvy, nakoľko takýto postup, vopred jednostranne do Zmluvy naformulovaný veriteľom neúmerne zhoršuje pozíciu dlžníka - spotrebiteľa, oddiaľuje splnenie jeho primárnych záväzkov (istina a úroky) a primárny záväzok - istinu úveru, ktorú je povinný vrátiť, nedôvodne navyšuje a ešte si ju pôvodný veriteľ i ďalej takto navýšenú úročil.

29. Vzhľadom na vyjadrenia strán treba v krátkosti poukázať, že v tomto prípade nedošlo nijakým úkonom pôvodného veriteľa k zosplatneniu celého úveru, pôvodný veriteľ nijako nevyužil možný postup podľa § 565 OZ. Ani výzva zo dňa 28.11.2011 ako bola pôvodným veriteľom predložená, neznamená zosplatnenie úveru - viď už len jej obsah, kde sa uvádza že ak sa neuhradí v tom čase omeškaná suma, pristúpi pôvodný veriteľ iba k zvereniu vymáhania pohľadávky - nič podľa tejto výzvy nenasvedčuje tomu, že by bolo oznamované plánované pristúpenie k zosplatneniu úveru, ani ničím iným neboli kroky v takom smere preukázané. Posledná splátka podľa zmluvy bola splatná 20.8.2014, pričom konečná splatnosť úveru neznamená, že ak predchádzajúce splátky nie sú dovtedy riadne uhrádzané a sú niektoré v omeškaní, že aj vo vzťahu k nim nastáva splatnosť až dňom konečnej splatnosti úveru. Pri dohodnutí

plnenia v splátkach splatnosť každej nastáva príslušným dňom - v danom prípade 20.-ty deň toho- ktorého mesiaca a nová splatnosť omeškaných splátok nie je možná. Konečná splatnosť úveru vyjadruje iba deň kedy má byť uhradená aj posledná dohodnutá splátka. K zosplatneniu nedošlo ani v dôsledku výziev z 15.8.2014, nakoľko sa len konštatuje, že veriteľ v prípade neuhradenia tam uvedenej dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ale nebol predložený žiaden doklad, ktorý by takýto úkon veriteľa, teda že k takému úkonu nakoniec reálne došlo, preukazoval. Otázne je kedy to vlastne chcel veriteľ stihnúť keď výzvy sú z 15.8.2014, na poštovú prepravu boli podávané 18.8.2014 a posledná splátka bola splatná 20.8.2014.

30. Žalobca nepreukázal v danom prípade ani skutočnú dôvodnú výšku dlžných nárokov, nakoľko nemožno akceptovať postup veriteľa v zmysle bodov 4. čl. II. a 7. čl. III. Zmluvy, nemožno akceptovať navyšovanie a oddiaľovanie splnenia primárnych záväzkov spotrebiteľov v zmysle uvedených zmluvných ustanovení a spôsobom popísaným v podaní žalobcu doručenom 18.1.2017, a to do určitého obdobia o úroky z omeškania 26,40 % ročne (viď napr. záver výpisu z úveru za obdobie 30.9.2004 - 31.12.2008 predloženého na pojednávaní - teraz č.l. 337, 338 spisu). S týmto však by sa dalo vysporiadať postupom ako to súd urobil v obdobných veciach týkajúcich sa úverov i Slovenskej sporiteľne, a.s., avšak bolo by to nevyhnutné iba v prípade, že by bola daná aktívna legitimácia na strane žalobcu v tejto veci (k tomu ale nižšie). V príslušnej časti teda dôvodom zamietnutia žaloby je aj tá skutočnosť, že uplatňované boli i nezákonné a nedôvodné nároky.

31. Dôvodne bola vznesená námietka premlčania čo sa týka splátok splatných do 31.8.2012, a to už vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 29. tohto a najmä ustanovenie § 103 OZ, teda v časti týkajúcej sa uvedených splátok je dôvodom zamietnutia žaloby aj vznesená námietka premlčania, a to aj ohľadne príslušenstva z dotknutých splátok požadovaného, pretože priznanie príslušenstva (úrokov z omeškania) z premlčaných splátok by v zásade dlžníkov nútilo plniť premlčaný dlh.

32. Dôvodom na zamietnutie žaloby v časti požadovaných úrokov 8,80 % ročne, teda úrokov z úveru, jednak kapitalizovaných v rámci žalovanej sumy po splatnosti tej-ktorej splátky úveru za príslušné obdobie a jednak všeobecne požadovaných sadzbou 8,80 % zo sumy 7.032,36 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, teda z celej uvádzanej dlžnej istiny po splatnosti poslednej dohodnutej splátky (teda po 20.8.2014), bola i tá skutočnosť, že v danom prípade bolo plnenie dohodnuté v splátkach, pričom v zmysle § 503 ods. 2 v deň splatnosti každej príslušnej splátky sú zároveň splatné úroky (teda úroky z úveru) z tejto splátky a práve deň splatnosti každej jednotlivej splátky treba považovať za deň, ktorý má byť dňom „splatenia“ poskytnutých peňažných prostriedkov a príslušnej časti úroku z úveru, a ak teda v daný deň nie je uhradená príslušná časť poskytnutých peňažných prostriedkov a ani úrok s ňou splatný, nastupuje dňom nasledujúcim po tomto dni povinnosť dlžníkov zaplatiť z príslušnej časti poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z úveru, splatných s touto časťou istiny úveru, úroky z omeškania. Iný výklad, teda výklad v tom zmysle, že by povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade v tomto prípade platiť úrok 8,80 % ročne mala trvať aj v prípade omeškania so zaplatením tej-ktorej dohodnutej splátky a z celej dlžnej istiny aj po konečnej splatnosti úveru by bol absolútne v neprospech žalovaných, čo podľa súdu nemožno pripustiť. Súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 503 ods. 2 značí, že dlžník má povinnosť uhradiť úrok vypočítaný z dlžnej istiny úveru ku dňu splatnosti príslušnej splátky a len vo výške príslušnej sumy úroku, v ktorej je tento splatný spolu s tou-ktorou splátkou. Teda do doby dohodnutého splatenia tej-ktorej časti dlhu, nie do doby skutočného splatenia (k tomu obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 - úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, ako aj rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/116/2011 z 28.5.2012). Opačný výklad by znamenal neprípustnú sankciu v neprospech spotrebiteľa neupravenú navyše ani zo strany OZ. K tomu viď i rozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015, vychádzajúc z ktorého i v tejto veci možno v tejto veci primerane použiť právne úvahy tam uvedené, samozrejme s ohľadom na tú skutočnosť, že v tomto prípade došlo k riadnemu uplynutiu platnosti všetkých splátok, nie k predčasnému zosplatneniu: Nie sú pochybnosti, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru (resp. ako v tomto prípade čo do jednotlivých častí úveru dohodnuté splátky). Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už

zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Úroky z úveru naďalej uplatňované po splatnosti, navyše popri úrokoch z omeškania z nesplatenej istiny úveru, sú odklonom od zákona v neprospech žalovaného a vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatňovanie úrokov z úveru i po splatnosti úveru popri úrokoch z omeškania prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ustanoveniami nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (pozn.: teda v danom prípade po splatnosti tej-ktorej splátky úveru), niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky zmeny obsahu záväzku (pozn.: v dôsledku uplanutia splatnosti každej splátky zmluvne dohodnutej) a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti (pozn.: tu viď dĺžku obdobia neplatenia splátok a nečinnosť pôvodného veriteľa, ako aj konečný čas podania žaloby ako takej), resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

33. V danom prípade hlavný dôvod zamietnutia žaloby v celom rozsahu je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca mal nadobudnúť pohľadávku voči žalovaným a jej príslušenstvo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014. Uvedené postúpenie pohľadávky však nebolo platné, a to s ohľadom na nerešpektovanie osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a nedodržanie tam stanoveného postupu pred postúpením pohľadávky. Len pre úplnosť treba k vyjadreniam žalovanej v 1. rade uviesť, že doručenie či nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nemá vplyv na platnosť postúpenia. Nedoručenie takéhoto oznámenia môže mať za následok iba to, že v zmysle § 526 ods. 1 sa môže dlžník zbaviť záväzku stále aj riadnym plnením postupcovi. V tomto prípade však zo strany postupcu preukázateľne nebol dodržaný pred postúpením pohľadávky postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

34. Totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok) ako je citované vyššie, „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“ - splnenie tohto postupu zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. vo vzťahu k žalovaným pred tým, ako pristúpila k uzavretiu v tomto konaní predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, v danom prípade nebolo súdu nijako preukázané. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v (§ 524 a nasl.). V danom prípade však išlo o pohľadávku banky voči svojim klientom a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je ustanovením osobitným vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení a teda tam uvedené skutočnosti

mali byť preukázateľne splnené pred postupovaním pohľadávky voči žalovaným žalobcovi, t.j. banka bola podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinná preukázateľne písomne vyzvať žalovaných na splnenie ich peňažných záväzkov a až ak by žalovaní napriek takejto výzve boli nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti ich peňažného záväzku voči banke - právnemu predchodcovi žalobcu, mohla táto svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu klienta - teda žalovaných. Splnenie tohto postupu nemal súd absolútne ničím preukázané.

35. Pokiaľ právny zástupca poukazoval na to, že banka zasielala žalovaným množstvo upomienok - pravda je, že podľa predložených výpisov bolo účtovaných neskutočne veľa poplatkov za prvé, druhé upomienky, a pod. (pričom banka nepristúpila napr. k zosplatneniu a teda zrejme i s ohľadom na body 4. čl. II. a 7. čl. III. Zmluvy len vyhovoval daný stav v smere vidiny ľahkého a zrejme nákladom s upomienkami spojenými neprimerane vysokého zisku), avšak ani ohľadne jednej upomienky či výzvy, ktorú by bolo možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nebolo preukázané nielen že riadne doručenie, ale ani len podanie na poštovú prepravu, a v zásade ani vystavenie tej-ktorej upomienky. Osobitne ku výzve z 28.11.2011 predloženej v tomto konaní bankou treba uviesť, že z nej nie je riadne zistiteľná konkrétna časť dlžného záväzku (o aké konkrétne splátky išlo) adresovaná bola iba žalovanej v 1. rade, nebol predložený žiaden doklad ani len o jej podaní na poštovú prepravu (to k poukazom právneho zástupcu žalobcu na znenie, podľa súdu beztak neprijateľného, bodu 10.3. VOP). V tomto smere výzvy samotného žalobcu zo 16.3.2015 sú už irelevantné, nakoľko nejde o výzvy banky a navyše boli robené už po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok. Čo sa týka tu ešte predložených výziev z 15.8.2014, tak ak by aj bolo preukázané ich podanie na poštovú prepravu (doklady na č.l. 186-187 preukazujú možné podanie tejto listiny na poštovú prepravu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, nie aj k ostatným), ak by aj bolo preukázané ich riadne doručenie, resp. ak by súd zavrel oči a uznal doručenie podľa bodu 10.3. VOP, tak vzhľadom na čas uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (25.9.2014) je zrejmé, že ani tak nebola splnená podmienka § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. ako je citované vyššie, a to „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku....“. Tu navyše vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade nebolo preukázané ani len podanie danej výzvy na poštovú prepravu, ani doručenie, resp. vrátenia zásielky s údajmi, ktoré by mohli byť podkladom na judikatúrou akceptovateľné uplatnenie fikcie doručenia podľa pravidiel civilného procesu. Následne doručované oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 a doklady o výsledku ich doručovania v tomto smere nič nemenia na tom, že výzvy z 15.8.2014, ktoré síce mali byť vystavené každému zo žalovaných, neboli minimálne u žalovaného v 3. rade ani len podané na poštovú prepravu - u žalovaného v 2. rade bol totiž predložený následne poštoví podací hárok (č.l. 272 spisu) z 18.8.2014, ale aj tak, prečo nebol u neho doručený doklad o doručení výzvy alebo o vrátenej zásielke (osobitne ak táto bola doručovaná pod podacím číslom, teda ak nie do vlastných rúk, tak aspoň doporučene). Vylúčenie v dohode o ručení ustanovenia § 306 ods. 1 nemá vplyv na to, aby banka pred postúpením takúto výzvu učinila súčasne i voči ručiteľovi, a to osobitne za vylúčenia § 306 ods. 1 v dohode o ručení a najmä ak ide o výzvu na splnenie záväzku.

36. V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok - jej čl. IV. bod 4.1. písm. a/ - „prijal všetky opatrenia na platné uzatvorenie a plnenie tejto zmluvy“, ako aj bod 4.2. písm. b/, že „je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka“ a písm. d/ že „pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách“, ale splnenie vyššie uvedeného postupu musí byť preukázané riadne (písomnou výzvou banky klientom a, logicky, i dokladom o jej doručení - z ktorého bude vyplývať nepretržité omeškanie klientov banky dlhšie ako 90 kalendárnych dní napriek príslušnej písomnej výzve). Príslušné listiny taktiež musia a mali byť podľa názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. odovzdané postupníkovi v rámci dokumentácie o záväzkovom vzťahu (osobitne i vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. VIII. bode 8.1. a výkladu pojmu „zmluvná dokumentácia“ v jej čl. II.).

37. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o bankách - osobitne jej znenie za bodkočiarkou (Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.), nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá § 92 ods. 8 zákona o bankách vylučovala predpoklady

postúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej daného ustanovenia - t.j. omeškanie klienta napriek písomnej výzve banky klientovi.

38. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak nemožno v danom prípade vyvodiť z toho iný záver ako ten, že príslušný postup podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol dodržaný a teda nebol jeho právny predchodca oprávnený žalobcovi pohľadávku voči žalovaným postúpiť. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu (odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov na jej čiastočné zamietnutie pre premlčanie, neoprávnenosť požadovania úrokov z úveru po termínoch splatnosti jednotlivých splátok a pod.) zamietol v celom rozsahu a s poukazom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby sa už súd z dôvodu hospodárnosti bližšie nezaoberal nedostatkami, či neprijateľnými podmienkami samotnej Zmluvy alebo jej súčastí, dôvodnosťou či nedôvodnosťou započítavania úhrad na kdejaké výslovne nedohodnuté poplatky, prednostne na úroky z omeškania a pod., a dopadom týchto skutočností na dôvodnosť a výšku samotných nárokov uplatňovaných voči žalovaným v tomto konaní. V danom prípade súd považuje postúpenie pohľadávky žalobcovi za absolútne neplatné z dôvodov ako je podrobne rozvedené vyššie. Preto je tu zrejmá absencia danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo bolo samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby v tomto konaní v celom rozsahu žalovanej sumy, ako aj požadovaného príslušenstva.

39. Len pre úplnosť, žaloba bola zamietnutá i vo vzťahu k žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi, pretože tento má podľa § 306 ods. 2 právo uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, teda ako v dôsledku námietok žalovanej v 1. rade ako dlžníka bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, nemožno na zamietnuté plnenia zaviazať ani samotného ručiteľa.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. V tomto konaní boli plne úspešní žalovaní. Preto súd podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. 100%, pričom o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, a to postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Čo sa však týka žalovaných v 2. a 3. rade, títo v celom konaní boli pasívni a s ohľadom na to a na obsah spisu je už teraz zrejmé, že v priebehu konania im ani žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto ohľadne nich súd postupom podľa § 257 priamo rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko za tejto situácie by v opačnom prípade bol následný postup podľa § 262 ods. 2 absolútne nadbytočný a nehospodárny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.