Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Csp/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24785199, Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zastúpený splnomocnencom: Advokátska Kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: N. J. nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/XX, XXX XX L. , o zaplatenie 371,01 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,61 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie vo zvyšku z a s t a v u j e .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 04.10.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia 371,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 371,01 eur od 17.12.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s. r. o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569324885, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver ( v žalobe označené ako pôžička) vo výške 10,54 eur ( správne 340,- eur), ktorú mal žalovaný splatiť v 60 týždenných splátkach vo výške 7,62 eur (správne podľa úverovej zmluvy 7,63 eur a poslednej 7,13 eur). Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok 175,10 eur taktiež v 60 týždenných splátkach vo výške 2,92 eur (správne podľa uvedenej zmluvy 2,91 eur a poslednej 3,41 eur) splatných spoločne so splátkami úveru. Žalovaný zaplatil iba 261,39 eur, jeho dlh predstavuje 371,01 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca podaním doručeným súd dňa 17.01.2018 podal čiastočné späťvzatie žaloby, v časti o zaplatenie sumy 292,40 eur s príslušenstvom, a súčasne žalobca požiadal o vrátenie súdneho poplatku z uvedenej časti predmetu konania.

4. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 27.03.2018, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5693248852 zo dňa 11.08.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 11.08.2013, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom č.EPH008537451 list č. 154/295, predžalobnou výzvou zo dňa 16.08.2017, výpisom splátok a úhrad k úveru 569324885, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569324885 (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 340 eur, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 68,34 Eur a úrok 48,96 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť celkovú čiastku 457,30 eur v 60 týždenných splátkach vo výške 7,693 eur, s poslednou splátkou 7,13 eur, splatných bez uvedenia dátumu splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti s tým, že termín poslednej splátky a teda konečná splatnosť a splatnosť dlžnej sumy je siedmy deň od uzavretia Zmluvy. V Zmluve je uvedená RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 48,52 %. Súčasne so zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená na samostatnej listine aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti zaplatiť 175,10 eur v 60 splátkach vo výške 2,91 eur (poslednej vo výške 3,41 eur) splatnými spolu so splátkami úveru. Žalovaný zaplatil žalobcovi na splátkach úveru sumu 261,39 eur.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanému postúpená na žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanému postupcom listom zo dňa 16.12.2016.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013 ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v roku 2013 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.( v danom prípade +0,00%)

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Uzatvorená Zmluva neobsahuje základnú zákonom č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť a to: -hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, -dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. -výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.

19. Obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dojednanie o poskytnutí úveru vo výške 340,- eur za odplatu vo výške 68,34 eur pri RPMN 70,38 %. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere však bola uzatvorená samostatná zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť ďalší poplatok 175,10 eur, pri zohľadnení ktorého RPMN z úveru predstavuje 51,50 %. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru však nemožno posudzovať izolovane ako samostatný právny úkon na zmluve o spotrebiteľskom úvere nezávislý. Ako samostatne dojednané nemožno kvalifikovať zmluvné podmienky a dojednania iba preto, že boli dojednané na samostatnom liste, pretože uvedenie zmluvnej podmienky na samostatnej listine je len samostatnou formou, ale zo samostatnej formy ešte nevyplýva aj samostatnosť obsahu - teda individuálnosť dojednania. Individuálne dojednanie vyplýva vždy až z autonómnej dohody medzi zmluvnými stranami, ktorá je výsledkom prejavu vôle oboch zmluvných strán. Z viacerých samostatne podaných žalôb pritom vyplýva, že takáto zmluva je pravidelnou súčasťou všetkých zmlúv o úvere poskytovaných spoločnosťou Provident Financial, s. r.o., a tiež to, že inak ako so súčasne uzatvorenou zmluvou o úvere takáto dohoda prakticky uzatvorená ani nie je. Už z toho teda plynie, že len odčlenenie takejto dohody do inej listiny nemôže znamenať, že takto formálne uzatvorená dohoda bola aj osobitne individuálne dojednaná. Pritom aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť; odčlenenie časti poplatkov do formálne samostatnej zmluvy by bolo obchádzaním zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere aj dohoda o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené v ten istý deň a zrejme na základe toho istého rokovania, už takáto súvislosť uzatvorených dojednaní naznačuje ich vzájomnú úzku previazanosť a závislosť (§ 275ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorá navyše je daná aj z hľadiska obsahu oboch právnych úkonov a ich hospodárskeho účelu. ale zmluvu o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o úvere by zjavne nikto s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel . Preto v dojednaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru nejde o záväzok samostatný na zmluve o úvere nezávislý, ale podľa obsahu je len vedľajším dojednaním k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z hľadiska obsahu dojednaní je zrejmé, že uzatvorená zmluva spotrebiteľskom o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluva o zabezpečení splátok úveru však samostatný hospodársky účel (kauzu) nemá, čo vyplýva z toho, že jej uzatvorenie bez súčasného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, pretože na jej základe neposkytuje sa žiadne vzájomné plnenie na zmluve o úvere nezávislé, len sa upravujú podmienky splácania poskytnutého úveru (inými slovami povedané zmluva o spotrebiteľskom úvere by mohla byť uzatvorená aj bez zmluvy o zabezpečení splátok úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola žalovanému poskytnutá nesprávna informácia o výške RPMN poskytnutého úveru, preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013 sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších

súvisiacich poplatkov. Hodnota RPMN poskytnutého úveruje pritom práve tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd taktiež upozorňuje na to, že povinný údaj v spotrebiteľskej zmluve o dátume splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti je pre bez uvedenia dátumu, len s poukazom na podmienku splatnosti siedmeho dňa od uzatvorenia zmluvy.

20. V rámci právnej argumentácii poukazuje procesný súd na rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016 (týka sa právneho predchodcu žalobcu svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru, ide o Provident Financial. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru(odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru prostredníctvom. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plnením korešponduje, ide o excespri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že nielen s poukazom na vyššie uvedené ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v zmysle ustanovenia § 39 OZ.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, na základe ktorých sa úver poskytnutý žalovanému považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 340,- eur, z ktorých žalovaný splatil celkom sumu 261,39 eur. Žalovaný celkovo dlží žalovanému sumu 78,61 eur. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 78,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to preto že žalovaný dostal do omeškania, keď prestal riadne a včas splácať poskytnutý úver. Poslednú splátku žalovaný vykonal dňa 30.01.2014 s následnou splátkou sa už dostal do omeškania, Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 17.12.2016 t.j. až po dni kedy bolo žalovanému oznámené, že pohľadávka bola postúpená z právneho predchodcu na žalobcu.

22. V časti o zaplatenie sumy 261,39 eur s príslušenstvom žalobca vzal žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Dôvody späťvzatia neuviedol.

23. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

24. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť sčasti skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil.

25. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaných ustanovení., keď strany sporu mali vo veci len čiastočný úspech. Žalobca vzal žalobcu sčasti späť s tým, že táto časť predstavovala viac ako 78% zo žalovanej sumy bez uvedenia dôvodu. Potom platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie

konania a protistrana má nárok na náhradu trov konania. Vo zvyšku bol žalobca úspešný. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 371,01 eur, z toho mu súd priznal sumu 78,61 eur a do zvyšku tejto sumy konanie zastavil. Z tohto základu potom súd vypočítal mieru úspechu žalobcu, ktorá predstavuje 21,18 % a u žalovaného 78,81 %. Žalovaný tak mala v predmetnej veci čistý úspech 57,63 %. Žalovaný bol v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov si neuplatnil, ani nevyčíslil a z obsahu spisu žiadne trovy v konaní nevznikli žalovanému. Súd potom vychádzal z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p., zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).