Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4C-4-2018.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Subarea
4C/4/2018
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: FINANC PROGRES s.r.o., IČO: 35 927 208, so sídlom Pezinská 11, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Senec, IČO: 31 794 858, Svätoplukova ul. č. 50, 903 01 Senec, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2018 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností: pozemku registra "M.", parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v okrese H., obec H. a ktorý je Okresným úradom v H., katastrálnym odborom evidovaný pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX; stavby so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku registra "M.". parcelné číslo XXXX/3, popis stavby vet. stred. a XBJ, ktorá sa nachádza v okrese H., obec H. a ktorá je Okresným úradom v H., katastrálnym odborom evidovaná pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX a napokon užívanie pozemku registra "M.", parcelné číslo XXXX/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 ktorý sa nachádza v Okrese H., obec H. a ktorý je Okresným úradom v H., katastrálnym odborom evidovaný pre katastrálne územie H. na LV č. XXXX, žalobcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako aj náhrady trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný vyhlásil 02.12.2016 elektronickú aukciu k predaju prebytočného nehnuteľného majetku v k.ú. H. uvedeného v bode 1. odôvodnenia v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorý rozlišuje dve fázy elektronickej aukcie, a to vyhlásenie elektronickej aukcie (v rámci ktorej záujemcovia predkladajú svoje záväzné ponuky) a samotnú elektronickú aukciu (počas ktorej majú najúspešnejší záujemcovia možnosť pôvodne ponúknutú cenu prípadne ešte navýšiť). V prvej fáze sa teda určuje okruh účastníkov a v druhej fáze uspeje účastník s najvyšším podaním. Po neúspešnom vyhlásení prvého kola elektronickej aukcie prebehlo úspešne druhé kolo vyhlásenej elektronickej aukcie, v ktorom bola priemerná cena ponúkaného majetku v zmysle ust. § 8a ods. 8 Zákona znížená o 10%, a to na sumu 178.200 €. Zo zápisnice z vyhodnotenia druhého kola vyhlásenej elektronickej aukcie vyplynulo, že cenovú ponuku predložili piati záujemcovia, pričom ako úspešní boli vyhodnotení traja uchádzači: žalobca s ponukou 178.500 €, JN., 900 63 E. s ponukou 178.200 € a IX. s ponukou 178.200 €; z ktorých žalobca predložil najvyššie podanie, na základe čoho komisia vyhodnocujúca vyhlásenie aukcie odporučila vykonať samotnú elektronickú aukciu, ktorá bola určená na deň 23.01.2017.
3. Žalobca ako úspešný záujemca ponukového konania doručil žalovanému oznámenie zo dňa 18.01.2016, v ktorom poukázal na skutočnosť, že vykonanie samotnej elektronickej aukcie by už bolo v rozpore so zákonom, nakoľko dvaja z troch úspešných záujemcov, E. sú vzájomne spriaznenými osobami, a teda z ponukového konania resp. z elektronickej aukcie sú vylúčení. Poukázal na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti LGR Invest, s.r.o., IČO: 50 010 581, so sídlom Mierové námestie 10A, 901 01 Malacky, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, odd.: Sro, vl.č. 108812/B, z ktorého je zrejmé, že spoločníkmi ako aj konateľom spoločnosti sú aj A., pričom J. je manželom E.. Žalobca ako úspešný záujemca s najvyššou ponukou oznámil žalovanému, že sú splnené podmienky na to, aby s ním uzatvorila kúpnu zmluvu k majetku bez vykonania samotnej elektronickej aukcie. Podľa § 8a ods. 2 zákona platí, že správca nesmie osobitné ponukové konanie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia a je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenovú ponuku záujemcu, a) ktorý je spriaznenou osobou s iným záujemcom, b) ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou, c) ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval. Uvedená skutočnosť (povinnosť správcu vylúčiť ponuky spriaznených osôb) je následne opätovne potvrdená aj v ustanovení § 8aa ods. 4 písm. a) bod. 1 zákona, podľa ktorého správca nesmie vyhlásenie elektronickej aukcie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia a je povinný vylúčiť cenovú ponuku záujemcu, ktorý je spriaznenou osobou s iným záujemcom. E-mailovou správou zo dňa 20.01.2017 žalovaný prostredníctvom zamestnankyne MD. žalobcovi oznámil, že v zmysle § 8a ods. 5 písm. b) zákona ruší elektronickú akciu na predaj majetku, ktorá sa mala uskutočniť dňa 23.01.2017, uviedol, že bez vykonania elektronickej aukcie kúpnu zmluvu k majetku so žalobcom neuzatvorí a tiež uviedol, že predaj majetku štátu v správe žalovaného je pozastavený na neurčito. Žalobca následne doručil žalovanému žiadosť zo dňa 26.01.2017 o splnenie povinnosti - uzavretie kúpnej zmluvy, na ktorú odpovedal žalovaný listom zo dňa 16.02.2017, v ktorom oznámil, že namietanú zaujatosť uchádzačov E. neuznáva a k ostatnej právnej argumentácii sa bližšie nevyjadril. Žalobca adresoval žalovanému žiadosti o ďalší postup vo veci v zmysle zákona, a to zo dňa 20.03.2017, 12.04.2017 a 05.05.2017, na ktoré žalovaný reagoval oznámením zo dňa 11.05.2017, v ktorom žalobcu upovedomil o ďalšom postupe, podľa ktorého bude pri predaji majetku postupovať opätovne od vyhlásenia ponukového konania s ďalšími následnými etapami predaja a zotrváva na stanovisku, že JN. a A. z ponukového konania vylúčení nie sú. Žalobca preto v zmysle § 14a ods. l zákona podal na Úrad vládneho auditu podnet na vykonanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení zákona o správe majetku štátu zo dňa 23.05.2017. Z z listu Úradu vládneho auditu žalobcovi zo dňa 13.12.2017 o výsledku auditu vyplýva, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď uviedol nesprávne ustanovenie zákona č. 278/1993 Z.z., na základe ktorého zrušil elektronickú aukciu, nakoľko ustanovenie §8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z.z. umožňuje zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie, nie elektronickej aukcie po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie, a teda povinná osoba mala v oznámeniach zaslaných emailom zo dňa 20.01.2017 záujemcom a v zápisnici č. 2 z vyhodnotenia 2. kola vyhlásenia elektronickej aukcie uviesť, že v súlade s ustanovením § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 278/1993 Z.z. nevykonala elektronickú aukciu, vzhľadom na to, že jeden zo záujemcov podal námietky voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov, čím povinná osoba nepostupovala v súlade s ustanovením §8a ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z.. Zo záverov vládneho auditu vyplýva, že žalovaný zrušil elektronickú aukciu, na čo však nebol oprávnený, nakoľko podriadil skutkový stav pod nesúvisiace ustanovenie § 8a ods.5 písm. b), ktoré umožňuje zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie. Keďže však elektronická aukcia už bola vyhlásená a zároveň aj úspešne prebehla, zákon ju už neumožňuje zrušiť. Osobitné ponukové konanie je totiž postup diametrálne odlišný od elektronickej aukcie. Elektronickú aukciu teda už nie je možné zrušiť, ani keď si to správca vymieni v podmienkach. O výsledku vládneho auditu žalobca upovedomil žalovaného listom zo dňa 21.12.2017, v ktorom zotrval na stanovisku, že v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy zostáva povinnosť žalovaného zachovaná a nie je možné elektronickú aukciu jednoducho zrušiť. Žalovaný zmluvu so žalobcom odmieta uzavrieť, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 15.01.2018.
4. Žalobca má za to, že žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom. Ako je zrejmé zo skutkového stavu, jediným úspešným účastníkom vyhlásenia elektronickej aukcie vzhľadom na spriaznenosť ďalších dvoch účastníkov sa stal žalobca a za takéhoto stavu z § 8aa ods.6 zákona vyplýva, že pokiaľ určené podmienky vyhlásenia elektronickej aukcie splní iba jeden záujemca, zo zákona už nedochádza k druhej fáze procesu, t.j. k samotnej elektronickej aukcii. Žalobca má za to, že opísal dostatočne skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, pričom je tu dôvodná obava, že žalobca bude s majetkom ďalej nakladať napriek tomu, že nárok na
uzatvorenie kúpnej zmluvy na jeho prevod má žalobca (ako to sám písomne uvádza v listoch zo dňa 20.01.2017 a 11.05.2017), čím môže byť rozhodnutie vo veci samej ohrozené a v konečnom dôsledku i zmarené. Žalobca sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému dočasne strpieť užívať majetok, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, umožňuje pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Navrhované obmedzenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.
14. Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd preukázané pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia (osvedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť dočasne upraviť pomery strán. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
15. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2/ osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3/ odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4/ osvedčenie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov.
16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd starostlivo zvážiť aj rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej návrh smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné starostlivo zvážiť, či uložením požadovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
17. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok (ani obranu proti nemu), právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009).
18. Uvedené podľa názoru súdu platí aj pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia.
19. Skúmajúc splnenie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil konkrétne skutkové okolnosti veci, na základe ktorých by bolo možné prijať právny záver, že mu vzniklo právo užívať majetok vo vlastníctve štátu, ktorý bol predmetom aukcie na základe púhej účasti v súťaži, ktoré by bolo možné subsumovať pod konkrétnu právnu normu a uložiť tak práve žalovanému povinnosť strpieť jeho užívanie žalobcom. takéto právo nepriznáva žiadna právna norma platná a účinná v čase rozhodovania súdu. Samotný záujem žalobcu o kúpu nehnuteľností a účasť v súťaži nezakladá jeho právo (ani iného čo aj úspešného uchádzača) na užívanie majetku, ktorého predaj je predmetom súťaže.
20. Ako tiež vyplýva z obsahu návrhu, vlastníkom nehnuteľností nie je žalovaný, ale štát (Slovenská republika). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo síce vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia (§ 21 ods. 4 zák.č. 523/2004 Z.z.), avšak podľa názoru súdu pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti strpieť užívanie cudzej nehnuteľnosti, takýto návrh by mal smerovať voči vlastníkovi nehnuteľnosti a rozpočtová organizácia, ktorá má takýto majetok v správe sama nie je vecne pasívne legitimovaná. Podľa názoru súdu teda nie možné konštatovať, že žalobca osvedčil predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, keď neosvedčil existenciu nároku voči žalovanému, z ktorého by bolo možné vyvodiť čo aj len po určitú dobu požadované právo (resp. navrhované obmedzenie). Žalobca tiež neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nakoľko z obsahu návrhu vôbec nevyplýva, čoho sa mieni domáhať vo veci samej, do skončenia ktorej navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie.
21. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Trovy, ktoré vzniknú v súvislosti s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia, sú trovami, o ktorých súd rozhoduje v závislosti od výsledku konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v rozhodovanej veci ide o návrh podaný pred začatím konania vo veci samej a preto rozhodnutie o návrhu žalobcu je rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí.
25. Súd vyhodnotil procesnú situáciu vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že by žalovanému voči žalobcovi patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Zo spisu sp. zn. 4C/4/2018 súd zistil, že žalovanému doposiaľ trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto štádiu konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).