Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-33-2017.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/33/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci oprávneného: JUDr. Jana Závodská, so sídlom kancelárie: Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: D. X., V.. XX.X.XXXX, H. XXX/XXX, XXX XX R. T., o vymoženie 72,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.6.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie F. XXX/XXXX zo dňa 25.3.2015 podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný priadok) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. V odôvodnení rozhodnutia súd vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie proti povinnej a ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/ XXXX s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 16.10.2012. Podkladom rozsudku bola poistná zmluva Z. zo dňa 5.11.2008 a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., na základe ktorých súd vyhodnotil predmetný zmluvný vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka vo všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dojednaná a je v rozpore s dobrými mravmi. Ako taká je neplatná tak v zmysle vnútroštátneho ako aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľov. Exekučný súd v danom prípade konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v celom rozsahu odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 20.7.2015, doplnené písomným podaním zo dňa 29.7.2015, v ktorom navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie považoval odvolateľ za nezákonné a nesprávne z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platný v čase vydania rozhodnutia (účinný do 30.6.2016). Nesprávny právny záver súdu odvodzuje oprávnený od nedostatočne zisteného skutkového stavu. Aby mohol súd vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, musí na báze skutkových zistení z vykonaného dokazovania presvedčivo preukázať skutkové naplnenie uvedených predpokladov obsiahnuté v uvedenej právnej norme, čo sa súdu nepodarilo. Nevyváženosť v danom prípade neprichádza do úvahy. Odvolateľ vylúčil, že by bolo obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky, poukazujúc na bod č.2 osobitných zmluvných dojednaní. Upriamujúc pozornosť na § 3 ods.1 zákona č. 244/2005 Z.z., podľa odvolateľa je možná dohoda medzi zmluvnými stranami a
práve táto dohoda je premietnutá v XV. časti ods.2 všeobecných poistných podmienok ako povinnosť poisťovne ustanoviť rozhodcovský súd. Ide o jasne stanovenú povinnosť oprávneného, ktorú zmluvné strany potvrdili podpisom. Po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci zmluvných strán domáhať nápravy rozhodnutia rozhodcovského súdu a to na všeobecnom súde. Svoju argumentáciu podporil oprávnený judikatúrou ESD C-342/01, ÚS SR IV. ÚS 394/2012-13, III. ÚS 162/2011. Tvrdil, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne dohodnutá individuálne. S rozhodcovskou doložkou mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť a tiež ju ovplyvniť. Nikde v právnej norme sa neuvádza, že spotrebiteľ je ten, kto musí navrhnúť podmienku. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Podpis poistníka pod osobitnými dojednaniami má právny význam v tom, že potvrdzuje individuálnu voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Ak je rozhodcovská doložka zvolená formou podpísania osobitných zmluvných dojednaní s poukazom na časť XV. všeobecných poistných podmienok, je platná a poistník je ňou viazaný. Podmienku môže navrhnúť ktorákoľvek strana a teda aj dodávateľ v rámci štandardnej zmluvy, pritom nie je podstatné, či je súčasťou vopred predtlačeného formulára a je tak súčasťou štandardnej zmluvy, ak prijatie takejto podmienky je podmienené osobitným predpisom a je jednoznačne oddelená od hlavnej zmluvy. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by trval naďalej. Odvolateľ predložil spolu s odvolaním záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 5.11.2008 v rámci zákonom normovanej tzv. predzmluvnej fázy. Záverom tejto fázy je uvedený záznam a teda výber produktu, slobodné rozhodnutie občana o podaných informáciách, ich porozumeniu, vrátane možnosti riešiť spory formou rozhodcovského konania. Povinná disponovala svojim slobodným rozhodnutím, kedy ukončiť predzmluvné rokovanie so sprostredkovateľkou poistenia, čím demonštrovala, že už má dostatok informácií k svojmu rozhodovaniu a k svojej pripravenosti uzavrieť zmluvu. Poisťovňa nemala inú možnosť ako tento záznam akceptovať bona fidae ako pravý.
3. Súd ďalej porušil zásadu kontradiktórnosti, keď nevyzval oprávneného na vyjadrenie k závažných skutočnostiam a odňal tak oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd nevykonal dokazovanie riadnym spôsobom, lebo neumožnil vyjadriť sa k listinným dôkazom, ktoré si sám zabezpečil. Dokazovanie ďalej neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodnutie súdu ďalej nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, je nepreskúmateľné. Exekučný súd prekročil svoju právomoc pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku, čím porušil čl. 2 ods.2 Ústavy SR.
4. Povinná sa na výzvu súdu k odvolaniu oprávneného vyjadrila písomným podaním, doručeným exekučnému súdu dňa 31.8.2016. Z obsahu podania vyplýva, že povinná sa dňa 5.11.2008 dala poistiť sprostredkovateľkou oprávneného s tým, že dostane po 2 rokoch nasporené peniaze späť. Nasporila si po 500,- Sk mesačne a dodnes nedostala od oprávneného peniaze. Povinná uviedla, že ju sprostredkovateľka oklamala, že sa nemá báť, 500,- Sk nie je veľa a minie ich na hocičo. V závere požiadala o pomoc a konanie v tejto veci.
5. Oprávnený na vyjadrenie povinnej, zaslané mu súdom, nijako nereagoval.
6. Odvolací súd podľa § 378 a nasl. v spojení s ustanovením § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v záujme zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového Civilného sporového poriadku, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania. Obdobne sa v čase rozhodovania riadil ustanovením § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku.
7. V priebehu odvolacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok oprávneného rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp.zn. XXK XX/XXXX zo dňa 23.1.2018, vydaným v Obchodnom vestníku 29. januára 2018. Správca konkurznej podstaty úpadcu J.. R. R. na základe výzvy odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 47 ods.5 zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení navrhol pokračovať v predmetnom exekučnom konaní proti povinnej.
8. Predmetom odvolacieho konania je určenie, či titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je vykonateľným titulom na vedenie exekúcie proti povinnej. Exekučný súd poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku považoval nie
za individuálne dojednanú, spôsobujúcu výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinnej a preto vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú.
9. V časti XV. - rozhodcovské konanie, bod 1 všeobecných poistných podmienok sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Konkrétny stály rozhodcovský súd nie je uvedený v tejto časti všeobecných poistných podmienok. Výber rozhodcovského súdu urobil oprávnený. Odvolací súd poukazuje na to, že ďalšie zmluvné dojednania v poistnej zmluve podpísané povinnou, tak aj predchádzajúce ďalšie podmienky, tzv. všeobecné poistné podmienky v časti XV., uvádzajú podmienku rozhodovať vzájomné spory a sporné nároky v rozhodcovskom konaní. Oprávnený nepreukázal, že bola povinná ako klientka poisťovne poučená o rozhodcovskom konaní vo všetkých jeho dôsledkoch. Takéto poučenie neobsahuje ani v odvolacom konaní oprávneným predložený Záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 5.11.2008 (č.l. 38 spisu). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že všeobecné obchodné podmienky majú riešiť otázku vyjasnenia poistných podmienok. Nemajú v zásade vytvárať nové zmluvné záväzky napríklad vo forme rozhodcovskej doložky.
10. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Zákon na platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy či rozhodcovskej doložky vyžaduje osobitnú písomnú zmluvu, nie to, aby takáto zmluva bola zakomponovaná do textu všeobecných poistných podmienok. Je na mieste pochybovať o tom, že účastníkovi poistného vzťahu - poistníkovi (povinnej) bol do detailov vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským a súdnym konaním pred všeobecnými súdmi. Text návrhu na možné rozhodcovské konanie je neprehľadne uvedený v texte poistných podmienok k poistnej zmluve a vyplýva z bodu XV., kde je uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom bez konkrétneho určenia rozhodcovského súdu. Z hľadiska rozsahu všeobecných poistných podmienok a nimi podložených vzniknutých záväzkov, je potom dôvodná pochybnosť súdu o tom, či došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky s právom rozhodovať spory medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní bez určenia konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý bol určený podľa sídla dodávateľa poistného plnenia, t.j. rozhodcovský súd v Košiciach, kde sídli aj oprávnený. Pri podpise všeobecných poistných podmienok nebol v podmienkach uvedený konkrétny rozhodcovský súd a jeho výber bol tak výlučne záležitosťou oprávneného. Ak rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemali vytvárať ďalšie zmluvné dojednania, potom skutočne je možné riešiť otázku nekalej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na všeobecné zmluvné dojednania tak, že spory budú riešené v rozhodcovskom konaní bez jeho konkretizácie v prípade sporu poisťovne a poistníka. Nie je možné uzatvárať rozhodcovské zmluvy odkazom na všeobecné poistné podmienky tak, ako je uvedené v časti XV. všeobecných poistných podmienok. Preto súd správne rozhodol, ak považoval dojednanie tvrdenej rozhodcovskej doložky za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ktorá podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
11. Rozhodcovská doložka navyše, tak ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinnej a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinnú do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby povinná venovala rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Povinná nemala možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom. Oprávnený poskytnutie tejto možnosti nepreukázal. Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnej na výber, neumožnil jej reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami.
12. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania
rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený povinnú neupozornil a teda z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné. I z tohto dôvodu tak možno uzavrieť, že v danom prípade ide o povinnou formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú rozhodcovskú doložku.
13. V intenciách Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn.: S.. Ú. XXX/XX, ktorý poskytol výklad zmluvy contra proferentem, potom samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (oprávneným) a spotrebiteľ (povinná) k nej len pristúpil jej podpísaním s akceptáciou obsahu (časť XV. poistných podmienok), predstavuje ďalší zásadný argument súladne s interpretáciou spornej zmluvnej podmienky exekučným súdom. Ústavný súd v tomto smere odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak, tak ako to už v súčasnosti ustálili exekučné súdy. Toto oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal.
14. Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzené. Je na úvahe súdu, aby objavené neprijateľné zmluvné podmienky mohli byť súdom vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky. To využil aj exekučný súd, keď posudzoval otázku, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, vydaný právomocným orgánom, t.j. rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Ak nebol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnej. Na to, či oprávnený má titul na vedenie exekúcie, je povinný exekučný súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o tom, či vydá alebo nevydá poverenie súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie. Ak oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnej, nie je možné vydať poverenie súdnemu exekútorovi.
15. Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky zákonník zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993 na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná, keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
16. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín, či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho odlišného právneho posúdenia v kontexte práva
oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá v súvislosti s odvolacím konaním.
17. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. S.. Ú. XXX/XX).
18. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 Civilného sporového poriadku).
19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).