Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Sa-19-2017.pdf
PDF · 170.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu F. E., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q. K. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava, Sociálna poisťovňa, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 24. mája 2017 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 7. marca 2017 č. 500 623 3510 0 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 7.062,46 EUR na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. mája 2017 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 7. marca 2017 č. 500 623 3510 0 a v r a c i a vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a úplný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.05.2017 č. 50X XXX XXXX 0 žalovaný príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 7. marca 2017 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. Poukázal, že správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť vrátiť do 30 dní odo dňa doručenej predmetného rozhodnutia neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 7.062,46 EUR. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 7. marca 2017 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1Sd/1/2016-17 zo dňa 26. mája 2016. Argumentoval tým, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 1 Sd/1/2016-17 zo dňa 26. mája 2016 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 500 623 3510 0 zo dňa 14. decembra 2015 o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 7 062,46 EUR a vec podľa § 250I ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vrátil na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že žalobca vedome spôsobil uvedenie nepravdivých údajov do žiadosti o predčasný starobný dôchodok, a že mu môže byť uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok a Sociálnej poisťovni uložil zvážiť správnosť postupu. Sociálna poisťovňa, ústredie doplnila dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu, pobočku Stará Ľubovňa, a to k okolnostiam spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok z 25. júna 2010, kedy si navrhovateľ uplatnil nárok na predčasný starobný dôchodok od 4. júla 2010, t. j. či pri spisovaní žiadosti boli náležíte zistené a preukázané údaje o dobe zamestnania (poistenia) ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembra 1992. Sociálna poisťovňa, ústredie s poukazom na právny názor krajského súdu opätovne posúdila zodpovednosť žalobcu za naviac vyplatené sumy na predčasnom starobnom dôchodku.
4. Podľa žalovaného na preukázanie skutočnosti, či zo strany zamestnancov Sociálnej poisťovňa, pobočky Stará Ľubovňa boli porušené povinnosti pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok žalobcu a aký bol systém získavania informácii v roku 1993, Sociálna poisťovňa, ústredie doplnila dokazovanie a to tak, že listom zo dňa 12. septembra 2016 si vyžiadala od Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa stanovisko z oddelenia dôchodkového poistenia a oddelenia poistného.
5. Z preukázaného skutkového a právneho stavu podľa žalovaného vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa sídla zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom patria medzi otázky, na ktoré sa pri spisovaní žiadosti kladie patričný dôraz práve z dôvodu, že môže nastať situácia, že bude príslušná v rozhodovaní o dôchodkových nárokoch práve Česká republika.
6. Podľa vyjadrenia vedúceho oddelenia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 14. októbra 2016 vyplýva, že je veľmi málo pravdepodobné, aby zamestnankyňa Sociálnej poisťovne pri spisovaní žiadosti o dôchodok písala niečo iné ako uvádza žiadateľ o dôchodok. Skutočnosť ohľadne zamestnávateľa v Českej republike zo strany žalobcu bolo spomínané až pri spisovaní žiadosti o starobný dôchodok dňa 8. januára 2014. 7. Podľa žalovaného otázka v žiadosti o dôchodok v oddieli 5. týkajúca sa sídla zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom patrí medzi otázky, na ktoré sa pri spisovaní žiadosti o dôchodok kladie patričný dôraz, práve z dôvodu, že môže nastať situácia, že bude príslušná v rozhodovaní o dôchodkových nárokoch práve Česká republika. 8. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 9. Podľa žalovaného takouto skutočnosťou, ktorú je poistenec povinný preukázať, ale aj doložiť potrebnými dôkazmi, je napr. aj potvrdenie o dobe zamestnanie (poistenia), ktoré má vplyv na výplatu dôchodku a jeho sumu. Táto povinnosť poberateľovi dôchodku vznikne už ku dňu podania žiadosti o dôchodok. V čase spísania žiadosti je táto zákonná povinnosť žiadateľa limitovaná ustanovením § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žiadateľ o dôchodok je povinný preukázať skutočností rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Napriek tomu, že platí domnienka o znalosti právnych predpisov, je zrejmé, že žiadateľ o dávku nemôže mať znalosti o tom, aké všetky skutočnosti je povinný preukazovať. Preto možno vyvodiť, že zákonodarca zaviedol, že Sociálna poisťovňa musí určiť spôsob preukazovania, teda „navedie" žiadateľa k tomu, aby preukázal všetko, čo je potrebné. K uvedenému účelu slúži tlačivo, na ktorom sa spisuje žiadosť o dôchodok. Tlačivo okrem iného obsahuje aj otázku, či žiadateľ mal sídlo zamestnávateľa zapísané do obchodného registra ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31. decembru 1992 na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky. 10. Podľa žalovaného v konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok bolo povinnosťou žalobcu uviesť skutočnosť, že do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, žalobca určitý čas pracoval na území Českej republiky. V danej veci je bez právneho významu, či zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa žalobcu výslovne vyzvala, aby sa vyjadril k tejto skutočnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že v čase od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 žalobca pracoval v Českej republike a túto skutočnosť žalobca mal uviesť bez ohľadu, či zamestnávateľ za žalobcu platil odvody do Sociálnej poisťovni, resp. Českej správe sociálneho zabezpečenia.
11. Podľa žalovaného žiadosť o dôchodkovú dávku sa spisovala na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v Starej Ľubovni. Táto bola vypísaná elektronicky za osobnej účasti žalobcu. Žiadosť bola vypísaná na základe údajov, ktoré uviedol žalobca pri jej spisovaní. Po vytlačení žiadosti o dôchodok si mal žalobca možnosť túto žiadosť prečítať a preveriť, či všetky údaje v nej zapísané sú správne. Svojím podpisom žalobca deklaroval, že údaje v nej sú pravdivé a že žalobca je vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov. 12. Podľa žalovaného na základe takto uvedených údajov, rozhodnutím č. 500 623 3510 z 19. augusta 2010 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 4. júla 2010 bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 282,10 EUR mesačne. Prílohou tohto rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla obdobie dôchodkového poistenia od roku 1965 až do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a vymeriavacie základy za roky 1984 až 2009. 13. Podľa žalovaného žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 8. januára 2014 žalobca požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 23. júna 2012. Pri spisovaní žiadosti o dôchodok žalobca zamestnankyne Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa uviedol, že žiada o priznanie starobného dôchodku z dôchodkového poistenia Českej republiky od 23. decembra 2012. Dodatočne žalobca predložil doklad o dobe zamestnania za obdobie od 5. marca 1992 do 9. marca 1993, kedy žalobca pracoval v Českej republike u zamestnávateľa Inženýrske a průmyslové stavby, a.s. Praha 5. 14. Na základe takto preukázaných údajov, k zhodnoteniu celej doby poistenia získanej k 31. decembru 1992 bola príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. 15. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 16. Podľa čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, rozumie sa sídlom zamestnávateľa adresa toho odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 17. Podľa žalovaného v súlade so zistenou zmenou príslušnosti na rozhodovanie o dôchodkovej dávke bol opätovne posúdený nárok žalobcu na predčasný starobný dôchodok a rozhodnutím č. 500 623 3510 0 zo dňa 15. apríla 2014 bol predčasný starobný dôchodok žalobcovi zamietnutý. 18. Vzhľadom k tomu, že žalobca prijímal predčasný starobný dôchodok v období od 4. júla 2010 do 9. marca 2014, hoci žalobcovi nepatril, bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 7.062,46 EUR na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. 19. Podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
20. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 4. júla 2010 do 2. októbra 2010 v sume 282,10 EUR mesačne, hoci nepatril.
21. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 3. októbra 2010 do 31. decembra 2010 v sume 282,70 EUR mesačne, hoci nepatril.
22. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 v sume 287,20 EUR mesačne, hoci nepatril.
23. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 v sume 297,30 EUR mesačne, hoci nepatril.
24. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 v sume 308,50 EUR mesačne, hoci nepatril. 25. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2014 do 9. marca 2014 v sume 317,30 EUR mesačne, hoci nepatril. 26. Tým vznikla neprávom vyplatená suma v celkovej výške 13 119,13 EUR.
27. Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím č. 500 623 3510 - 152 zo dňa 27. marca 2014 podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona č. 155/1995 Zb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k článkom 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004 žalobcovi od 23. decembra 2012 priznala starobný dôchodok. 28. Podľa žalovaného doplatok na starobnom dôchodku za obdobie od 23. júna 2012 do 9. júla 2014 v sume 1 719,67 EUR bol zúčtovaný s neprávom vyplatenou sumou na predčasnom starobnom dôchodku. Česká správa sociálneho zabezpečenia uhradila Sociálnej poisťovni, ústredie z doplatku na starobnom dôchodku žalobcu časť neprávom vyplatenej sumy na predčasnom starobnom dôchodku vo výške 4 337,00 EUR, zvyšok neprávom vyplatenej sumy je 7 062,46 EUR. 29. Podľa žalovaného z preukázaného právneho a skutkového stavu, ako aj z obsahu podaní žalobcu, ktorými žalobca podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť naviac vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že do práce v Čechách naozaj nastúpil v marci 1992, kde bol zamestnaný cez súkromného podnikateľa, ktorý žalobcovi v IPS Praha zabezpečil prácu, ubytovanie a výplatu mzdy. V Českej republike žalobca pracoval do 1. januára 1994. kedy žalobca zistil, že podnikateľ (pán Trefil) neplatí za zamestnancov odvody do poisťovne. 30. Z tohto dôvodu, žalobca ostal v presvedčení, že odpracovaná doba v Českej republike sa žalobcovi nezapočíta do dôchodku. 31. Podľa žalovaného námietka žalobcu, že až pri stretnutí s bývalým spolupracovníkom, ktorý ostal žiť v Čechách sa žalobca dozvedel, že pri vybavení dôchodku zistil, že do rozdelenia Československa boli ešte dávky do poisťovní za zamestnancov odvedené, od 9. marca 1993 do 1. júla 1994 už nie, je nedôvodná, pretože ak by žalobca uvedenú skutočnosť pri spísaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok uviedol Sociálnej poisťovni, Sociálna poisťovňa ako príslušný orgán na rozhodnutie by zistila a posúdila, či uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia a tiež musela posúdiť príslušnosť na rozhodnutie o dôchodkovej dávke. 32. Podľa žalovaného právne významnou skutočnosťou je, že žalobca pri spísaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok neuviedol, dôležitú skutočnosť pre rozhodnutie o jeho nároku na predčasný starobný dôchodok, že v období od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 pracoval v Českej republike a svojim podpisom osvedčil pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok, ako aj vedomosť o právnych následkoch uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy. Takisto svojím podpisom osvedčil vedomosť nevyhnutnosti oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu údajov uvedených v žiadosti. 33. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 34. Podľa žalovaného skutočnosť, že v Českej republike bol žalobca zamestnaný od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol vystavený dňa 25. júna 1993 zamestnávateľom Inžinierske a priemyslové stavby, akciová spol., odštepný závod, mzdová učtáreň Praha, a ktorý bol doručený Českej správe sociálneho zabezpečenia Prahe dňa 21. júna 1994. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotil všetky dôkazy a dospel k záveru, že odvolanie žalobca nie je dôvodné.
36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Stručný priebeh administratívneho konania
37. Správny orgán prvého stupňa citovaným rozhodnutím zo dňa 07.03.2017 č. č. 500 623 3510 0 podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 7.062,46 EUR s tým, že neprávom vyplatenú sumu je povinný vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
38. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Sd/1/2X16-17 zo dňa 26.05.2016 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. decembra 2015 o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatený predčasný
starobný dôchodok v celkovej sume 7 062,46 EUR a vec podľa § 250I ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vrátil na ďalšie konanie. 39. Krajský súd preskúmaním veci dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade s § 236 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení a vec nesprávne právne posúdila. V konaní nebolo podľa citovaného súdneho rozhodnutia preukázané, že žalobca vedome spôsobil, že sa mu vyplácal predčasný starobný dôchodok a úmyselne zamlčal, že v rozhodujúcom období bol zamestnaný v Českej republike.
40. Podľa správneho orgánu prvého stupňa v tejto súvislosti podľa právneho názoru krajského súdu možno predpokladať, že nejednoznačné vyjadrenie žalobcu bolo spôsobené tým, že mu bolo pozastavené vyplácanie rodinných prídavkov a odôvodnením pracovníčky Sociálnej poisťovne v tejto súvislosti.
41. Podľa správneho orgánu prvého stupňa krajský súd je toho názoru, že práve pracovníčky Sociálnej poisťovne, pobočky pristupovali nedôsledne pri spisovaní žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok a prílohy č. 1 k tejto žiadosti. Bolo povinnosťou pracovníčky Sociálnej poisťovne, pobočky zaoberať sa rozhodným obdobím a za týmto účelom riadne poučiť žalobcu a zároveň vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci aj v databáze orgánu sociálneho zabezpečenia v Českej republike. Krajský súd bol ďalej toho názoru, že záujmom žalobcu nebolo uvádzať nepravdivé údaje v súvislosti so zamestnaním v Českej republike v rozhodujúcom období, pretože neuvedenie tohto údaju a teda aj obdobia dôchodkového poistenia malo vplyv aj na výšku priznaného predčasného starobného dôchodku.
42. Podľa správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní uložil krajský súd Sociálnej poisťovni zvážiť správnosť svojho postupu. Sociálna poisťovňa s poukazom na právny názor krajského súdu opätovne posúdila zodpovednosť žalobcu za naviac vyplatené sumy na predčasnom starobnom dôchodku.
43. Na preukázanie skutočnosti, či zo strany pracovníkov Sociálnej poisťovňa, pobočky Stará Ľubovňa boli porušené povinnosti pri spisovaní žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok a aký bol systém získavania informácii v roku 1993, Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 12. septembra 2016 si vyžiadala stanovisko oddelenia dôchodkového poistenia a oddelenia poistného.
44. Podľa správneho orgánu prvého stupňa z preukázaného skutkového a právneho stavu vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa sídla zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom patria medzi otázky, na ktoré sa pri spisovaní žiadosti kladie patričný dôraz práve z dôvodu, že môže nastať situácia, že bude príslušná v rozhodovaní o dôchodkových nárokoch práve Česká republika.
45. Podľa správneho orgánu prvého stupňa podľa vyjadrenia vedúceho oddelenia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 14. októbra 2016 vyplýva, že je veľmi málo pravdepodobné, aby referentka pri spisovaní žiadosti o dôchodok písala niečo iné ako uvádza žiadateľ o dôchodok. Skutočnosť ohľadne zamestnávateľa v Českej republike zo strany žalobcu bolo spomínané až pri spisovaní žiadosti o starobný dôchodok dňa 8. januára 2014.
46. Podľa správneho orgánu prvého stupňa otázka v žiadosti o dôchodok v oddiely 5. týkajúca sa sídla zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom patrí medzi otázky, na ktoré sa pri spisovaní žiadosti o dôchodok kladie patričný dôraz, práve z dôvodu, že môže nastať situácia, že bude príslušná v rozhodovaní o dôchodkových nárokoch práve Česká republika.
47. Podľa správneho orgánu prvého stupňa z vyjadrenia pracovníkov, ktorí pracovali v roku 1993 na Sociálnej poisťovni, pobočky Stará Ľubovňa vyplýva, že systém získavania informácii fungoval v roku 1993 podobne ako dnes. K povinnostiam zamestnávateľov parilo o. i. povinnosť zaregistrovať zamestnanca v Sociálnej poisťovni a odvádzať za neho poistné v správnej výške a včas. Systém získavania informácii bol obmedzený na evidovanie a prehliadanie údajov len za konkrétny okres (obvod) pobočky Sociálnej poisťovne, t. j. že každý zamestnávateľ sa evidoval v pobočke podľa sídla, resp. trvalého pobytu. Sociálna poisťovňa, pobočka v tom čase nemala možnosť vo svojom registri prezerať
údaje z iných pobočiek, resp. celoslovenské údaje, tak ako to funguje dnes. Údaje o poistencoch sa dali na pobočkách Sociálnej poisťovne prezerať len v rámci územnej pôsobnosti okresu.
48. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
49. Podľa správneho orgánu prvého stupňa takouto skutočnosťou ktorú je poistenec povinný preukázať, ale aj doložiť potrebnými dôkazmi, je napr. aj potvrdenie o dobe zamestnanie (poistenia), ktoré má vplyv na výplatu dôchodku a jeho sumu. Táto povinnosť poberateľovi dôchodku vznikne už ku dňu podania žiadosti o dôchodok. V čase spísania žiadosti je táto zákonná povinnosť žiadateľa limitovaná ustanovením § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žiadateľ o dôchodok je povinný preukázať skutočností rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Napriek tomu, že platí domnienka o znalosti právnych predpisov, je zrejmé, že žiadateľ o dávku nemôže mať znalosti o tom, aké všetky skutočnosti je povinný preukazovať. Preto možno vyvodiť, že zákonodarca zaviedol, že Sociálna poisťovňa musí určiť spôsob preukazovania, teda „navedie" žiadateľa k tomu, aby preukázal všetko, čo je potrebné.
50. K uvedenému účelu slúži tlačivo, na Ktorom sa spisuje žiadosť o dôchodok. Tlačivo okrem iného obsahuje aj otázku, či žiadateľ mal sídlo zamestnávateľa zapísané do obchodného registra ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. k 31. decembru 1992 na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky.
51. Podľa správneho orgánu prvého stupňa v konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok bolo povinnosťou žalobcu uviesť skutočnosť, že do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky žalobca určitý čas pracoval na území Českej republiky. V danej veci je bez právneho významu, či pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa výslovne žalobcu vyzvala, aby sa vyjadril k tejto skutočnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že v čase od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 pracoval v Českej republike a túto skutočnosť mal uviesť bez ohľadu, či zamestnávateľ zaňho platil odvody do Sociálnej poisťovni, resp. Českej správe sociálneho zabezpečenia.
52. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žiadosť o dôchodkovú dávku sa spisovala na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v Starej Ľubovni. Táto bola vypísaná elektronicky za osobnej účasti žalobcu. Žiadosť bola vypísaná na základe údajov, ktoré uviedol pri jej spisovaní. Po vytlačení žiadosti o dôchodok mal možnosť si túto žiadosť prečítať a preveriť, či všetky údaje v nej zapísané sú správne. Svojím podpisom deklaroval, že údaje v nej sú pravdivé a je si vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov.
53. Podľa správneho orgánu prvého stupňa na základe takto uvedených údajov, rozhodnutím č. 500 623 3510 z 19. augusta 2010 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 4. júla 2010 bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 282,10 EUR mesačne. Prílohou tohto rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového zabezpečenia, v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla obdobie dôchodkového poistenia od roku 1965 až do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a vymeriavacie základy za roky 1984 až 2009.
54. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žiadosťou o dôchodok starobný spísanou dňa 8. januára 2014 žalobca požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 23. júna 2012. Pri spisovaní žiadosti o dôchodok pracovníčke Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa uviedol, že žiada o priznanie starobného dôchodku z dôchodkového poistenia Českej republiky od 23. decembra 2012. Dodatočne predložil doklad o dobe zamestnania za obdobie od 5. marca 1992 do 9. marca 1993, kedy pracoval v Českej republike u zamestnávateľa Inženýrske a prumyslové stavby, a.s. Praha 5.
55. Podľa správneho orgánu prvého stupňa na základe takto preukázaných údajov, príslušná k zhodnoteniu celej doby poistenia získanej k 31. decembru 1992 bola príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.
56. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
57. Na základe uvedeného, príslušná k zhodnoteniu celej doby poistenia získanej k 31. decembru 1992 bola Česká republika.
58. Podľa správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zmenou príslušnosti bol opätovne posúdený nárok žalobcu na predčasný starobný dôchodok a rozhodnutím č. 500 623 3510 0 zo dňa 15. apríla 2014 bol žalobcovi predčasný starobný dôchodok zamietnutý.
59. Vzhľadom k tomu, že žalobca prijímal predčasný starobný dôchodok v období od 4. júla 2010 do 9. marca 2014, hoci žalobcovi nepatril, bola mu uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 7.062,46 EUR na predčasnom starobnom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
60. Podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
61. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 4. júla 2010 do 2. októbra 2010 v sume 282,10 EUR mesačne, hoci nepatril.
62. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 3. októbra 2010 do 31. decembra 2010 v sume 282,70 EUR mesačne, hoci nepatril.
63. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 v sume 287,20 EUR mesačne, hoci nepatril.
64. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 v sume 297,30 EUR mesačne, hoci nepatril.
65. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 v sume 308,50 EUR mesačne, hoci nepatril.
66. Dôchodok sa vyplácal v dobe od 1. januára 2014 do 9. marca 2014 v sume 317,30 EUR mesačne, hoci nepatril.
67. Tým vznikla neprávom vyplatená suma v celkovej výške 13119,13 EUR.
68. Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím č. 500 623 3510 - 152 zo dňa 27. marca 2014 podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona č. 155/1995 Zb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k článkom 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004 žalobcovi od 23. decembra 2012 priznala starobný dôchodok.
69. Doplatok na starobnom dôchodku za obdobie od 23. júna 2012 do 9. júla 2014 v sume 1719,67 EUR bol zúčtovaný s neprávom vyplatenou sumou na predčasnom starobnom dôchodku. Česká správa sociálneho zabezpečenia uhradila Sociálnej poisťovni, ústredie z doplatku žalobcu na starobnom dôchodku časť neprávom vyplatenej sumy na predčasnom starobnom dôchodku vo výške 4.337,00 EUR, zbytok neprávom vyplatenej sumy je 7.062,46 EUR.
70. Podľa správneho orgánu prvého stupňa z preukázaného právneho a skutkového stavu, ako aj z obsahu podaní žalobcu, ktorými žalobca podali návrh na preskúmanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť naviac vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku vyplýva, že mal vedomosť o tom, že do práce v Čechách naozaj nastúpil v marci 1992, kde bol zamestnaný cez súkromného podnikateľa,
ktorý žalobcovi v IPS Praha zabezpečil prácu, ubytovanie a výplatu mzdy. V Českej republike žalobca pracovali do 1. januára 1994, kedy zistil, že podnikateľ (pán Trefil) neplatí za zamestnancov odvody do poisťovne. Z tohto dôvodu, žalobca ostal v presvedčení, že odpracovaná doba v Českej republike sa mu nezapočíta do dôchodku. Pri stretnutí s bývalým spolupracovníkom, ktorý ostal žiť v Čechách sa žalobca dozvedel, že pri vybavení dôchodku zistil, že do rozdelenia Československa boli ešte dávky do poisťovní za zamestnancov odvedené, no od 9. marca 1993 do 1. júla 1994 už nie. Podľa správneho orgánu prvého stupňa po získaní informácie o prvých odvodových mesiacoch v Českej republike sa žalobca mylne domnieval, že sa mu táto doba iba pripočíta k slovenskému dôchodku.
71. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
72. Podľa správneho orgánu prvého stupňa skutočnosť, že v Českej republike bol žalobca zamestnaný od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 vyplýva z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol vystavený dňa 25. júna 1993 zamestnávateľom Inženýrske a průmyslové stavby, akciová spol., odštepný závod, mzdová účtareň Praha a ktorý bol doručený Českej správe sociálneho zabezpečenia Prahe dňa 21. júna 1994.
73. Správny orgán prvého stupňa neprávom vyplatenú sumu uložil žalobcovi vrátiť na účet Sociálnej poisťovne zriadený v Štátnej pokladnici, číslo účtu SK22 8180 0000 0070 0016 4541, VS 5006233510.
74. Týmto vykonal rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1 Sd/1/2016-17 zo dňa 26. mája 2016.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Zároveň žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a navrhoval priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 Správneho súdneho poriadku. V petite žaloby žiadal zrušiť tak rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa.
2. V podanej žalobe poukázal na predchádzajúce rozsudky Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Sd/92/2014-10 zo dňa 25.02.2015, 3Sd/55/2015-19 zo dňa 22.09.2015 a 1Sd/1/2016-17 zo dňa 26.05.2016 a na právnu argumentáciu v nich uvedenú. Poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala právny názor krajského súdu, naopak Sociálna poisťovňa opakovane svoje rozhodnutia potvrdzovala aj naďalej a opakovane mu spôsobovala psychickú ujmu, ktorou kvôli nej trpí už niekoľko rokov. Ďalej v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného považuje za neodôvodnené a nezákonné, pretože Sociálna poisťovňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, aby vedome neuviedol pravdivé údaje. Práve naopak, žalobca jednoznačne uviedol pravdivé údaje, že pracoval v ČR a dokonca aj povedal, prečo nemôže doložiť doklad, lebo žiaden nemal. Avšak poukázal na to, že vo vzťahu k spornému obdobiu od 01.01.1992 do 30.06.1994 ako nezamestnanému, neevidovanému v dôsledku skutočnosti, že zamestnávateľ zaňho neodvádzal poistné, mu štát odobral rodinné prídavky. Pri vybavovaní, aby mu prídavky boli vyplatené bol vtedy informovaný tak, že poistné zaňho nebolo odvádzané. Nemohol potom tušiť, že doklad o odpracovaní sporného obdobia existuje. Ako už okrem iného na súde uviedol, konkrétne na súdnom konaní č: 1Sd/1/2016-17 zo dňa 26.05.2016: V tom čase pracoval u súkromného podnikateľa v ČR, a ten neodvádzal za zamestnancov odvody do Sociálnej poisťovne. Toto žalobca pracovníčke Sociálnej poisťovne povedal. Ona v žiadosti uviedla, že bol v rozhodujúcom období nezamestnaný, neevidovaný. Nevie, prečo sa tak rozhodla. Pri spisovaní žiadosti pracovníčka Sociálnej poisťovne sama do nej písala, čo uznala za vhodné a jemu dala len túto žiadosť podpísať. 3. Podľa žalobcu dotknutej zamestnankyni Sociálnej poisťovne povedal pravdu, že v tom čase pracoval v ČR a ona to vyhodnotila tak, že Česká a Slovenská poisťovňa sú navzájom prepojené a že ak uvádza, že som v ČR pracoval, tak že tam (v ČR) ten doklad budú mať. Navyše samotná zamestnankyňa Sociálnej poisťovne vo vyhlásení uvádza, že ona v žiadosti o jeho predčasný starobný dôchodok označila okienko Slovenskej republiky, pretože pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky žalobca
vykonával zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa Skrutkáreň, š.p. Stará Ľubovňa.
4. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa svoj nárok a svoje následné rozhodnutie zakladá iba na svojich tvrdeniach, ktoré navyše nemá dokumentačné podložené, pretože čestné vyhlásenie, na ktorom okrem iného pred súdom zakladala úvahu o pravdivosti jej tvrdení predsa nepodpísal, pretože s ním nesúhlasil, lebo sa nezakladalo na pravde. Do zápisnice zo dňa 30.11.2015, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočka v Starej Ľubovni, pracovníčka uviedla, že si nespomína - nepamätá, za akých okolností bola žiadosť o dôchodok spísaná. Tak, ako na súdnom pojednávaní uviedol, nie je pravdou, že by bol niekedy upozornený pracovníčkou Sociálnej poisťovne, že poberá neprávom predčasný dôchodok. Prvá zmienka o jeho údajnom vedomom konaní a neprávom poberaní dôchodku sa objavila až po deviatich mesiacoch od dodatočného predloženia dokladov o dobe zamestnania v ČR. Nebolo to uvedené ani v prvom rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 15.04.2014, v ktorom mu Sociálna poisťovňa, ústredie (SPÚ) Bratislava zrušila poberanie predčasného dôchodku, ani v ďalšom oznámení zo dňa 23.06.2014, kde sa uvádza, že mu bola vyplatená suma 1.719,67 EUR po zániku nároku na výplatu predčasného dôchodku. Dňa 22.07.2014 žalobca obdŕžal oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia - Praha o poukázaní doplatku 4.337 EUR na účet SPÚ Bratislava. Je zarážajúce, že až po jeho žiadosti zo dňa 23.09.2014, v ktorej požiadal SPÚ o zúčtovanie dávok medzi ČR a SR, pretože sa domnieval, že suma rozdielu mu právom patrí, bol obvinený z vedomého neoprávneného poberania predčasného dôchodku
5. Podľa žalobcu všetky tieto a aj iné skutočnosti boli prejednané na súdnych konaniach a sú zdokumentované. Vo všetkých troch konaniach súd rozhodol o zrušení rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Na záver žalobca ešte chcel zdôrazniť skutočnosť, že on vedome nespôsobil, že dávka alebo jej časť sa mi vyplatila neprávom.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2017 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe uvádza námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu žalovaný nepovažuje za opodstatnené z nasledovných dôvodov:
7. Podľa žalovaného s poukazom na právny názor krajského súdu opätovne posúdil zodpovednosť žalobcu za naviac vyplatené sumy na predčasnom starobnom dôchodku.
8. Podľa žalovaného na preukázanie skutočnosti, či zo strany zamestnancov žalovanej, pobočky Stará Ľubovňa boli porušené povinnosti pri spisovaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok žalobcu a aký bol systém získavania informácii v roku 1993, správny orgán I. stupňa doplnil dokazovanie. V žiadosti o dôchodok v oddiely 5. týkajúcom údaj týkajúci sa sídla zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992 alebo naposledy pred týmto dňom patrí medzi otázky, na ktoré sa pri spisovaní žiadosti o dôchodok kladie patričný dôraz práve z dôvodu, že môže nastať situácia, že bude príslušná v rozhodovaní o dôchodkových nárokoch práve Česká republika.
9. Podľa žalovaného v konaní o nároku na predčasný starobný dôchodok bolo povinnosťou žalobcu v súlade s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. uviesť skutočnosť, že do rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, žalobca určitý čas pracoval na území Českej republiky. V danej veci je bez právneho významu, či zamestnankyňa žalovanej, pobočka Stará Ľubovňa žalobcu výslovne vyzvala, aby sa vyjadril k tejto skutočnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že v čase od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 žalobca pracoval v Českej republike, a túto skutočnosť žalobca mal uviesť bez ohľadu, či zamestnávateľ za žalobcu platil odvody žalovanej, resp. Českej správe sociálneho zabezpečenia.
10. Podľa žalovaného žiadosť o dôchodkovú dávku sa spisovala na príslušnej pobočke žalovanej v Starej Ľubovni. Táto bola vypísaná elektronicky za osobnej účasti žalobcu. Žiadosť bola vypísaná na základe údajov, ktoré uviedol žalobca pri jej spisovaní. Po vytlačení žiadosti o dôchodok si mal žalobca možnosť túto žiadosť prečítať a preveriť, či všetky údaje v nej zapísané sú správne. Svojím podpisom žalobca
deklaroval, že údaje v nej sú pravdivé a že si je vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov.
11. Na základe takto uvedených údajov, rozhodnutím č. 500 623 3510 zo dňa 19. augusta 2010 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 4. júla 2010 bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 282,10 EUR mesačne. Prílohou tohto rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla obdobie dôchodkového poistenia od roku 1965 až do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a vymeriavacie základy za roky 1984 až 2009.
12. Žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 8. januára 2014 žalobca požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 23. júna 2012. Pri spisovaní žiadosti o dôchodok žalobca zamestnankyni Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa uviedol, že žiada o priznanie starobného dôchodku z dôchodkového poistenia Českej republiky od 23. decembra 2012. Dodatočne žalobca predložil doklad o dobe zamestnania za obdobie od 5. marca 1992 do 9. marca 1993, kedy žalobca pracoval v Českej republike u zamestnávateľa Inženýrske a průmyslové stavby, a.s. Praha 5.
13. Na základe takto preukázaných údajov, k zhodnoteniu celej doby poistenia získanej k 31. decembru 1992 bola príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.
14. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
15. Podľa čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, rozumie sa sídlom zamestnávateľa adresa toho odštepného závodu alebo organizačnej zložky.
16. Podľa žalovaného na základe takto preukázaných údajov, k zhodnoteniu celej doby poistenia získanej k 31. decembru 1992 bola príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe.
17. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
18. Podľa čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, rozumie sa sídlom zamestnávateľa adresa toho odštepného závodu alebo organizačnej zložky.
19. V súlade so zistenou zmenou príslušnosti na rozhodovanie o dôchodkovej dávke bol opätovne posúdený nárok žalobcu na predčasný starobný dôchodok a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2014 bol predčasný starobný dôchodok žalobcovi zamietnutý.
20. Podľa žalovaného z preukázaného právneho a skutkového stavu, ako aj z obsahu podaní žalobcu, ktorými žalobca podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť naviac vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že pracoval v Čechách od marca 1992, kde bol zamestnaný prostredníctvom súkromného podnikateľa, u zamestnávateľa Inženýrske a průmyslové stavby, a.s. Praha 5 ktorý žalobcovi zabezpečil prácu, ubytovanie a výplatu mzdy. Žalobca ostal v presvedčení, že odpracovaná doba v Českej republike sa mu nezapočíta do dôchodku, pretože zistil, že súkromný podnikateľ neplatil za zamestnancov odvody do poisťovne.
21. Podľa žalovaného právne významnou skutočnosťou je, že žalobca pri spísaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok neuviedol dôležitú skutočnosť pre rozhodnutie o jeho nároku na predčasný starobný dôchodok, že v období od 5. marca 1992 do 9. marca 1993 bol zamestnaný v Českej republike a svojím podpisom osvedčil pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o predčasný starobný dôchodok, ako aj vedomosť o právnych následkoch uvedenia nepravdivých údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy. Takisto svojím podpisom osvedčil vedomosť nevyhnutnosti oznámiť žalovanej každú zmenu údajov uvedených v žiadosti.
22. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí č. 540 214 1943 0 zo dňa 24. mája 2017 a trvá na správnosti aj napadnutého rozhodnutia č. 540 214 1943 0 zo dňa 7. marca 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. 540 214 1943 0 zo dňa 24. mája 2017. Žalovaný má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
23. Žalovaná zároveň žiadala, aby Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol a nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
24. Písomným podaním zo dňa 13.12.2017 zopakoval žalobca svoje žalobné dôvody. Uviedol chronologický prehľad doterajšieho konania. Poukázal na nedostatočné zdôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného a nerešpektovanie právnych záverov skorších rozsudkov krajského súdu. Poukázal zároveň na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie a vyjadrenie žalovaného k žalobe je prejavom nesprávneho úradného postupu založeného na formalistickej aplikácii právnych noriem a na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Takýto formalistický úradný postup, ktorý zároveň priamo zakladá ujmu dotknutej fyzickej osoby je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR v rozpore s princípmi spravodlivosti a nepožíva právnu ochranu. V tomto prípade je protiprávny postup žalovaného o to výraznejší, že svojím úradným postupom v podobe vydania napadnutého rozhodnutia opakovane ignoruje predchádzajúce rozhodnutia konajúcich súdov v danej vecí. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli zakladať opačný právny názor v porovnaní s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov. Žalobca si preto dovoľuje vyjadriť názor, že naplnenie spravodlivosti a zamedzenie ďalšieho šikanózneho rozhodovania žalovaného môže byť v predmetnej veci dosiahnuté iba aplikovaním kasačného princípu zo strany konajúceho súdu v zmysle petitu predmetnej správnej žaloby. Z uvedených dôvodov žalobca v plnom rozsahu trval na podanej žalobe.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
25. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
26. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
28. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
29. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
31. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
32. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
34. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
35. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
36. Podľa § 209 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať. 37. Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
38. Podľa § 226 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je povinná určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu.
39. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (publikované v Zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z.), doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
40. Podľa č.l. 15 správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (publikovaná v Zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 175/1995 Z.z.), sídlom zamestnávateľa sa rozumie
adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v Obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná Obchodnom registri, rozumie sa sídlom zamestnávateľa adresa toho odštepného závodu alebo organizačnej zložky.
41. V zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, v zmysle ktorého sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.
42. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je súčasne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
43. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 07.03.2017 rozhodla o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v sume 7.062,46 EUR.
44. Krajský súd poukazuje na predchádzajúci rozsudok v predmetnej veci Krajského súdu v Prešove pod č. 1Sd/1/2016-17 zo dňa 26. mája 2016, ktorý v predmetnom právnom spore medzi žalobcom a žalovanou vydal správny súd. Týmto rozsudkom súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. decembra 2015 č. 500 623 3510 0 a vec vrátil žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Nikomu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že krajský súd uložil žalovanej záväzný pokyn na ďalší postup v rámci rozhodovania v predmetnej veci. Správny súd v citovanom rozsudku poukázal na skutočnosť, že preskúmaním veci dospel k záveru, že odporkyňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vec nesprávne právne posúdila. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ vedome spôsobil, že sa mu vyplácal predčasný starobný dôchodok a úmyselne zamlčal, že bol v rozhodujúcom období zamestnaný v ČR. Možno predpokladať, že jeho nejednoznačné vyjadrenie bolo spôsobené tým, že mu bolo pozastavené vyplácanie rodinných prídavkov a odôvodnením pracovníčky sociálnej poisťovne v tejto súvislosti. Súd bol toho názoru, že práve pracovníci odporkyne pristupovali nedôsledne pri spisovaní žiadosti navrhovateľa a prílohy č. 1 k tejto žiadosti. Bolo povinnosťou pracovníčky sociálnej poisťovne zaoberať sa rozhodným obdobím a za týmto účelom navrhovateľa riadne poučiť a zároveň vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci aj v databáze orgánu sociálneho zabezpečenia v Českej republike. Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súd bol toho názoru, že nebolo v záujme navrhovateľa uvádzať nepravdivé údaje v súvislosti so zamestnaním v ČR v rozhodujúcom období, pretože neuvedenie tohto údaju a teda aj obdobia dôchodkového poistenia malo vplyv aj na výšku priznaného predčasného starobného dôchodku. V ďalšom konaní zaviazal odporkyňu zvážiť správnosť postupu.
45. V žalobou napádanom rozhodnutí sa však správny orgán vyššie citovaným záväzným pokynom správneho súdu neriadil. Po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia opätovne vydal správny orgán prvého stupňa citované rozhodnutie zo dňa 07.03.2017, ktoré obsahuje napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozsudku krajského súdu identické odôvodnenie rozhodnutia. V podstate správny súd zistil, že sa jedná o identické odôvodnenie bez toho, že by v predmetnej veci bola zistená dôkazne podstatne odlišná situácia. To znamená, že napriek záväznému pokynu krajského súdu sa správny orgán týmto neriadil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v zmysle vysloveného právneho záveru krajského súdu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tvorí s odvolacím rozhodnutím nadriadeného orgánu v zmysle teórie práva jednotu. Napriek uvedenému ani žalovanému sa nepodarilo dostatok dôvodov pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia v žalobou napádanom rozhodnutí preukázať. 46. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa doplnil dokazovanie o vyjadrenie vedúceho oddelenia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 14.10.2016, z ktorého vyplýva, že je veľmi málo pravdepodobné, aby referentka pri spisovaní žiadosti o dôchodok písala niečo iné ako uvádza žiadateľ o dôchodok, tento vykonaný dôkaz posúdil správny súd v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov v kontexte procesnej obrany žalovaného správneho orgánu, ktorý je na svoju obhajobu oprávnený uvádzať akékoľvek skutočnosti. Nepovažoval však správny súd tento dôkaz za dôkaz, ktorý by vyvrátil doterajšiu dôkaznú situáciu v predmetnej veci, ktorá bola konštatovaná predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami v predmetnej veci. Správny súd sa prikláňa k doterajším rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove v predmetnej veci, kde v predchádzajúcich rozsudkoch súdy dospeli k logickému záveru, ktorý odôvodnili a s ktorým sa mal možnosť žalovaný oboznámiť. 47. Zo zistených skutočnosti, ako aj zo samotnej povahy konania žalobcu vyplýva záver, že žalobca nemohol vedome porušiť svoju povinnosť, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Zamlčanie skutočnosti, že bol žalobca istú dobu zamestnaný by predsa malo negatívny dopad na výšku jeho dôchodku, čo vylučuje úmyselné a vedomé konanie z jeho strany. V danom čase navyše žalobca nemohol objektívne preukázať existenciu sociálneho poistenia v Českej republike tak, ako to vyžaduje § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keďže v dobe spisovania žiadosti nemal k dispozícii žiadny doklad ani vedomosť o samotnej existencii sociálneho poistenia v danom období. Tým, že žalobca v danej záležitosti ďalej iniciatívne konal a dobromyseľne predložil dodatočne získané doklady, suploval tak v podstate zákonnú úradnú povinnosť žalovaného správneho orgánu prvého stupňa, čo žalovaný paradoxne kvalifikoval ako úmyselné porušenie zákona s povinnosťou v plnom rozsahu vrátiť dôchodok so spätnou účinnosťou. 48. Stotožnil sa správny súd s argumentáciou žalobcu, že povinnosť vrátiť sociálne dávky zákonodarca veľmi dôsledne podmienil vedomým uvádzaním nepravdivých skutočností zo strany poistenca, čo je potrebné preukázať zo strany sociálnej poisťovne jednoznačne a hodnoverne. V danej veci však takéto skutočnosti preukázané neboli. Pokiaľ by mal žalobca vrátiť celý prijatý dôchodok za spätné obdobie iba z dôvodu formalistického prístupu žalovaného a z dôvodu jeho nekonania, malo by to pre žalobcu preukázateľné nepriaznivé existenčné dôsledky. Takýto postup žalovaného by súčasne zakladal priamy rozpor s účelom zákona o sociálnom poistení. 49. Neunikla pozornosti súdu ani skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa po vzniku sporu v predmetnej veci predvolal žalobcu a účelovo sa snažil predložiť na podpis čestné vyhlásenie, ktorým mal záujem konvalidovať svoje nekonanie a pochybenia, zároveň potvrdiť pochybenie a zodpovednosť žalobcu. Uvedené čestné prehlásenie žalobca odmietol podpísať. Napriek uvedenému však žalovaný svoje tvrdenia pred konajúcimi súdmi doložil aj týmto nepodpísaným čestným vyhlásením. Z uvedeného konania správneho orgánu prvého stupňa možno vyvodiť záver, že pokiaľ by si bol žalovaný vedomý zodpovednosti na strane žalobcu, ako to deklaruje v napadnutom rozhodnutí, zrejme by takýmto spôsobom nekonal, nesnažil sa dodatočne predložiť na podpis žalovanému čestné vyhlásenie, ktorým by na seba žalobca zobral zavinenie v predmetnej veci. 50. Súčasne sa stotožnil správny súd aj s argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na formalistickú aplikáciu právnych noriem v predmetnej veci a na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu, pričom takýto formalisticky úradný postup by znamenal ujmu dotknutej fyzickej osoby, pričom v zmysle ustálenej judikatúry je v rozpore s princípmi spravodlivosti a nepoužíva právnu ochranu. 51. Protiprávny postup žalovaného je o to výraznejší, že svojím úradným postupom v podstate neguje, resp. ignoruje predchádzajúce rozhodnutia správnych súdov v danej veci. Takéto konanie žalovaného má znaky šikanózneho rozhodovania voči žalobcovi v predmetnej veci. V tomto smere súčasne upozorňuje správny súd žalovaného na zákonné znenie § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu do výšky 2.000 Eur za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku. 52. Správny súd poukazuje ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.10.2005 pod sp. zn. 4So/226/04, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R33/2006 - z ktorého vyplýva: „skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť.“. 53. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.08.2006 pod sp. zn. 4So/106/2005 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R14/2007) - úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať. 54. Rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní, nezabezpečí účastníkovi právo na spravodlivý proces. Jeho riadne odôvodnenie je procesným právo účastníka, lebo len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie mu umožňuje dostatočne skutkovo a právne odôvodniť, príp. podaný opravný prostriedok (mutatis mutandis) uznesenie Najvyššieho súdu SR 27.09.2012 pod sp. zn. 7So/118/2011 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R95/2013).
55. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného nespĺňa kritéria vymedzené v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 56. Správny súd ďalej uvádza, že jedným zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci boli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené.
57. Vykonaným dokazovaním správny orgán nedokázal v predmetnej veci dostatočne preukázať zodpovednosť žalobcu za nesprávnosť uvedených údajov, predovšetkým za situácie, že žiadosť bola spisovaná elektronicky pracovníčkou žalovanej za prítomnosti žalobcu. Z uvedených dôvodov ani odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočne presvedčivé v smere zavinenia žalobcu za vzniknutý preplatok.
58. Správny orgán právny názor krajského súdu vyslovený v predchádzajúcich citovaných rozsudkoch krajského súdu nerešpektoval, súčasťou jeho odôvodnenia je len odsek o tom, že sa uvedeným rozhodnutím realizuje predchádzajúci rozsudok krajského súdu bez toho, aby zohľadnil právny záver v ňom vyslovený. Uvedený postup správneho orgánu je formalistickým a určite neznamená realizáciu predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku krajského súdu.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c), d) S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa zo dňa 24. mája 2017 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 7. marca 2017 č. 500 623 3510 0 a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 S.s.p. žalovanému na ďalšie konanie.
60. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory správneho súdu v rámci jeho doterajšej rozhodovacej činnosti v tejto veci, vysporiada sa náležite s námietkami žalobcu. Bude venovať zvýšenú pozornosť náležitému odôvodneniu svojho rozhodnutia a následne opätovne rozhodne v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu.
61. V zmysle § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku z dôvodu hospodárnosti konania správny súd zrušil tak napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne aj zrušil v súlade s § 110 ods. 3 písm. a) S.s.p. prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie.
62. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p., tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).