Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-7-2017.pdf
PDF · 210.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu Ing. N. M., nar. XX.XX.XXXX, ul. P. č. XX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava, Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 063 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. januára 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručné priebeh administratívneho konania
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2017. Toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 61X 505 XXXX 0 zo dňa 20.10.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z., § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 5. mája 2016.
3. Rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že žalobca žiadosťou zo dňa 15. augusta 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 5. mája 2016.
4. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 9. mája 2016 vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 1999. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku mu bola zhodnotená náhradná služba vo vojenskej škole od 1. augusta 1980 do 31. decembra 1980 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. januára 1981 do 30. novembra 1999 v I. kategórii funkcií, t.j. v I. pracovnej kategórii celkom 19 rokov a 126 dni. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Podľa
§ 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (S 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 21 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
5. Podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, príp. službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v S 14 ods. 2 písm. a), príp. 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), príp. 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) príp. 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v g 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v g 14 ods. 2 písm. a), príp. 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
6. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
7. Celkovo žalobca získal iba 19 rokov a 126 dní v I. pracovnej kategórii a nebol uvoľnený zo zamestnania z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení alebo z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Vzhľadom na uvedené sa na naňho § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nevzťahuje. Jeho dôchodkový vek je v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. 62 rokov veku, ktorý dovŕši dňa 5. mája 2023. Nakoľko ku dňu 5. máju 2016 nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku správny orgán I. stupňa zamietol.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napádaným rozhodnutím zo dňa 30.01.2017.
II.
Zhrnutie napádaného rozhodnutia žalovaného
9. Žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
10. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení a ďalej uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou 15. augusta 2016 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 5. mája 2016.
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
12. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku.
14. To znamená, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň a) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., alebo c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo d) 58 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I) zákona č. 100/1988 Zb. e) 60 rokov.
15. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora, i) zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, ak sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
16. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
17. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii, resp. výkon služby v II. kategórii funkcií nemá vplyv na zníženie dôchodkového veku. Zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania v II. pracovnej kategórii a II. kategórii funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, občan má nárok na znížený dôchodkový vek, ak bol uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise alebo občan bol prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v §14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície.
19. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcii, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
20. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.
21. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407024134002/2016 zo dňa 5. septembra 2016 žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňom 30. novembra 1999. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií trvalo do 30. novembra 1999.
22. Ustanovenie § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa na žalobcu nevzťahuje, pretože uvedené ustanovenie je možné aplikovať, iba ak zamestnanie I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií vrátane hodnotiteľných náhradných dôb trvalo až do 31. decembra 1999.
23. Podľa žalovaného rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015, ktorý uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej
kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.
24. Podľa žalovaného z uvedeného jednoznačne vyplýva, že námietka žalobcu týkajúca sa splnenia podmienky § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je nedôvodná.
25. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407024134002 zo dňa 9. mája 2016 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. decembra 1999 podľa ustanovenia § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. Od 1. júla 2002 nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa podľa ustanovenia § 125 ods. 11 naďalej považuje a vypláca ako výsluhový dôchodok.
26. Podľa žalovaného pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 1. augusta 1980 do 31. decembra 1980 - náhradná služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a obdobie vojaka z povolania od 1. januára 1981 do 30. novembra 1999 v I. kategórií funkcií.
27. Podľa žalovaného žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňom 30. novembra 1999 podľa § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok.
28. Podľa § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo starobný a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru.
29. Podľa žalovaného námietka žalobcu týkajúca skutočnosti, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku je nedôvodná, nakoľko ako bolo už vyššie uvedené, na vznik nároku na starobný , aby zamestnanie žalobcu v I. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31. decembru 1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií.
30. V rámci odvolacieho konania vzhľadom na námietku žalobcu ohľadom nezhodnotenia štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v I. (II.) kategórii funkcií pre nárok na starobný dôchodok, bol listom zo dňa 14. decembra 2016 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava požiadaný o oznámenie, či štúdium žalobcu na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v dobe od 1. septembra 1976 do 30. júna 1980 bolo zaradené v I. kategórii funkcií.
31. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. VÚSZ - 65407024134002/2016 zo dňa 29. decembra 2016 oznámil, že štúdium žalobcu na Vojenskom gymnáziu v uvedenej dobe je podľa „Výkazu dôb a kategórií funkcií“ zaradené do III. pracovnej kategórie a považuje sa za dobu občianskeho zamestnania. Z uvedeného dôvodu nebola doba štúdia zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý žalobca poberá od 1. decembra 1999.
32. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky listom zo dňa 26. januára 2016 doručilo Sociálnej poisťovni rozsiahle stanovisko vo veci zhodnotenia obdobia štúdia v kategórii funkcií.
33. V stanovisku k zápočtu doby štúdiu v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej školy so zaradením tejto doby do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia je jednoznačne uvedené, že štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a štúdium v 1. až 4. ročníku VG nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenia nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
34. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo svojom liste zo dňa 29. januára 2016 uviedlo, že uvedené stanovisko je možné použiť aj v iných obdobných prípadoch.
35. Podľa žalovaného z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obdobie štúdia v I. a II. ročníku vojenskej strednej školy nie je možné zhodnotiť v kategórii funkcií.
36. Podľa žalovaného žalobca získal v I. kategórii funkcií 19 rokov a 126 dní. Nakoľko nebol žalobca uvoľnený zo zamestnania z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení alebo z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu a doba služby netrvala k 31. decembru 1999, ustanovenia § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa na žalobcu nevzťahujú.
37. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek žalobcu je 62 rokov veku, ktorý dovŕši 5. mája 2023.
38. Podľa žalovaného nakoľko k 5. máju 2016 žalobca nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola správne zamietnutá.
39. Podľa §196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
40. Vzhľadom na uvedené skutočností žalovaný - generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
41. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V podanej žalobe poukázal, že medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že žalobca dňa 05.05.2016 dosiahol vek 55 rokov a bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 27 rokov a 76 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií:
- Vojenské gymnázium SNP od 27.08.1976 do 31.07.1980 ......... .......1.435 dní
- Vojenská náhradná služba na VŠ od 01.08.1980 do 31.12.1980........153 dní
- Vojak z povolania v ČSĽA od 01.01.1981 do 30.11.1999 ..................6.908 dní
SPOLU: 23 rokov a 130 dní
Žalobca odpracoval 7.257 dní, t. j. 16 rokov a 34 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórie:
- Civilné zamestnanie od 01.04.2000 do 30.04.2016 ...................5.874 dní
SPOLU: 16 rokov a 34 dní
Podľa žaloby žalobca spolu odslúžil: 27 rokov a 76 dní. Žalobca spolu odpracoval: 16 rokov a 34 dní. Žalobca spolu odslúžil a odpracoval 39 rokov a 165 dní.
42. Na základe uvedeného žalobca namietal, že sociálna poisťovňa mu štúdium v 1-4. ročníku Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici je ochotná uznať len ako málo bonitnú III. pracovnú kategóriu, a nie ako ostatnú (resp. inú službu) vojenskú službu v I., resp. II. kategórii funkcií. Uvedené žalobcu výrazne poškodzuje, pretože vojenskí stredoškoláci do služieb naozaj chodili. V dôsledku toho žalobca tvrdil v podanej žalobe, že preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde sa musí všetkým absolventom vojenských stredných škôl hodnotiť rovnako, a to už odo dňa ich nástupu do vojenskej strednej školy, pretože vždy (od termínu nástupu) jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žiaka a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Veď práve preto bola táto ostatná vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne podľa žalobcu nazerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných škôl. Od tohto dňa nástupu do Vojenského gymnázia SNP sa musí bez akýchkoľvek kompromisov začať
odpočítavať telesná, psychická, duševná, fyzická a iná záťaž, vystupňované vypätie a stres žiakov, a toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné drancovanie osobnosti nepretržite trvalo až do skončenia (záveru) vojenskej služby, do jeho odchodu do zálohy (civilu). Preto dôrazne upozornil na fakt, že výkonnostným zenitom každého vojaka z povolania bolo dosiahnutie fyzického veku 45-tich rokov. Po jeho dovŕšení, už z prirodzených dôsledkov starnutia, spomalenia reflexov, zníženej fyzickej a psychickej kondície a zdatnosti už nie je možné od takéhoto človeka ďalej vyžadovať plnenie náročných kritérií na 100 %. Služba v masovej armáde (rozumej v tom čase CSĽA) sa musí podľa žalobcu počítať od termínu jeho nástupu na vojenskú strednú školu a v tom čase bola u stredného vojenského manažmentu chápaná ako celoživotná.
43. Ďalej žalobca poukázal na to, že v jeho vojenskej knižke č. AB 088134, v tomto oficiálnom úradnom dokumente, je toto obdobie zaznamenané ako vojenská činná služba, ktorú treba považovať za riadnu prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Ďalej poukázal, že v zmysle § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je uvedené, že: vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov SLUŽBU zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov SLUŽBU v ostatných prípadoch.
44. Podľa žalobcu to slovo „SLUŽBU“ zámerne zvýraznili preto, lebo zákonodarca tam vedomky neuviedol, o aký presný druh služby ide. Upozornil v podanej žalobe, že medzi písm. a) a písm. b) je výrazný rozdiel. Podľa neho práve toto si treba všímať, to sú tie kľúčové rozdiely, ktoré žalobcovi dávajú jednoznačnú šancu. Zákonodarca dokonca ani neuviedol, že to musí byť výlučne iba vojenská služba. Pojem slovo SLUŽBA je podľa žalobcu širší, než si dnes myslia niektoré orgány štátnej správy, vrátane Ministerstiev obrany SR a ČR alebo sudcovia niektorých krajských súdov. V danom prípade išlo podľa žalobcu jednoznačne o verejnoprávny pomer žiaka vojenskej školy verzus štát, ktorý má dôležitý význam všade tam, kde zúčastnené subjekty nemajú rovné postavenie, a preto jeden z nich môže tomu druhému jeho práva a povinnosti jednostranne (vrchnostensky) stanovovať, hoci aj v medziach zákona.
45. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na historické súvislosti vzniku a fungovania, organizačného začlenenia vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií.
46. Ďalej žalobca poukázal na rovnošatu, akú nosili žiaci vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií, ktorí už od počiatku nosili uniformy regulárnej armády.
47. Podľa žalobcu od veku 16 rokov a 1. deň žiak vojenskej strednej školy zároveň podliehal aj brannému zákonu č. 92/1949 Zb. ktorý v SR platil do roku 1998, v ČR do roku 1999. Vojenské školstvo bolo v Československu budované pre potreby výstavby a rozvoja skôr zamestnaneckého jadra masovej armády (nie profesionálnej ako dnes). Jeho účelom bolo systematické doplňovanie tzv. vojenských kádrov cestou ich sústavného vzdelávania, odborného štúdia, výchovy a výcviku v režime branného zákona, za predpokladu využitia takejto investície v priebehu ich celoživotnej vojenskej kariéry, až do čias jeho penzijného veku. Do pozornosti dal žalobca nesúladnú prílohu 3 smerníc (zákon č. 100/1988 Zb.), v ktorej sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (pozri § 10 ods. I. písm. d) zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii. Branný zákon však stanovil nižšiu vekovú hranicu pre budúcich vojakov, a to 16 rokov a 1 deň. Iba veľmi pozorný čitateľ tohto zákona mu dá za pravdu a - nie MO SR.
48. Podľa žalobcu tým skrytým zámerom armády bola dlhodobá a cielene nútená odlúčenosť mladistvých od svojich rodín, čo v danej vekovej kategórii žiakov nemalo v spoločnosti nikde obdobu. V deň nástupu na vojenskú strednú školu, nikto z mladíkov ani len netušil, že sa do svojej vlastnej rodiny a do rodinného prostredia, v ktorom dovtedy vyrastali, medzi kamarátov, priateľov a známych - už nikdy nevráti. Jednoducho to bolo preto, lebo všetky vojenské objekty boli nepretržite a starostlivo strážené a civilné osoby tam nemali nikdy vstup povolený. Kto by tam chcel nedovolene vstúpiť, riskoval aj svoj život. Kasárne neboli korzom, ale dôkladne stráženým areálom.
49. Podľa žalobcu o tomto sociálnom a spoločenskom probléme sa dodnes zaryto mlčí, takéto nekompromisné zaobchádzanie nepoznali ani banícki učni, ktorí už vo veku 15-tich rokoch mali priznanú
zvýhodnenú I. pracovnú kategóriu. Sklárski učni (fúkači skla) z Lednických Rovní mali zas priznanú I. pracovnú kategóriu od svojich 15-tich rokov. Nikto dnes proti tomu nič nenamieta.
50. Žalobca ďalej poukázal na priebeh výcviku, ktorý museli absolvovať žiaci vojenských škôl.
51. Žalobca ďalej poukázal na povinnú vstupnú komplexnú zdravotnú prehliadku vo vojenskej nemocnici, ktorá bola oveľa náročnejšia ako lekárska prehliadka pri klasických odvodoch brancov.
52. Ďalej argumentoval finančnou náhradou pri neukončení vojenskej strednej školy a poukázal tiež na dôsledky, ktoré žiak znášal pri vylúčení zo štúdia.
53. Podľa žalobcu v poslednom ročníku vojenskej strednej školy musel jej žiak VG SNP podpísať záväzok služby vojaka z povolania na 6 rokov, resp. 8 rokov (neskôr 10 rokov). Ak to neurobil, nebol pripustený k maturitným skúškam a bol ihneď prepustený zo školy.
54. Podľa žalobcu vyučovacie predmety sa postupne prelínali s ostatnými odbornými predmetmi výhradne vojenského zamerania a špecializácie, alebo niektoré z nich boli od prvého až do posledného ročníka rovnaké - iba sa neustále rozširovali, prehlbovali a špecializovali, a v závere štúdia sa z nich aj maturovalo.
55. Podľa žalobcu v čase normalizácie boli niektorí žiaci vojenských škôl (stredných a vysokých) nemilosrdne vylučovaní z politických dôvodov, a to aj za maličkosti.
56. Ďalej poukázal žalobca na finančné plnenia, ktoré počas služby už od prvého ročníka žiaci vojenských stredných škôl dostávali.
57. Upozornil aj na fakt, že žiaci vojenských škôl mali pridelené osobné zbrane, hoci dovtedy nevykonávali žiadnu vojenskú prísahu. Tvrdý vojenský výcvik, dril a dozorná služba na vojenských školách fungovali podľa prísnych vojenských regulí.
58. Ďalej v podanej žalobe poukázal na denný režim, v akom fungovali žiaci vojenských stredných škôl.
59. Podľa žalobcu štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ alebo aj štúdium na VŠJŽ a VG je možné považovať za ostatnú (resp. inú službu) vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na vojenskú základnú službu, bola jednoznačne výkonom služby.
60. Podľa žalobcu nemožno pripustiť zjavnú snahu o degradáciu postavenia žiakov vojenských stredných škôl do zhoršeného postavenia ostatných. Pretože oni študovali a vyrastali presne v rovnakých (identických) podmienkach a priestoroch ako vojaci základnej služby, či vojaci z povolania. Vykonávali celkom zhodnú službu, ako ostatní vojaci - preto musí ich služba spadať do 1. resp. II. kategórie funkcií.
61. Podľa žalobcu, ak toto dnes niekto spochybňuje a šermuje predpismi, tak ide o diskriminačné a nerovné predpisy, ktorým však chýba objektívny právny základ. Odvolávanie na platné právne predpisy a zákony MO SR je nedostatočné, zjavne chýba, alebo nie je vyčerpávajúce.
62. Podľa žalobcu na žiakov vojenských škôl, rovnako ako na vojakov VZS sa povinne vzťahoval jednotný disciplinárny poriadok Zákl. 1-3, tzv.: „Disciplinárny poriadok ozbrojených síl ČSSR“, ako aj všetky Základné vojenské poriadky. Dôsledne sa uplatňovala rovnaká nedeliteľná veliteľská právomoc, ukladali sa im rovnaké disciplinárne odmeny ale aj tresty (pozri § 13 až § 22 zákon č. 76/1959 Zb.). Neskôr sa na nich vzťahoval trestný zákon č. 140/10961 Zb., ktorý navyše obsahoval vojenské trestné činy, o ktorých ich civilní rovesníci ani netušili ani ich nepoznali.
63. Ďalej v žalobe poukázal na holenie hláv žiakov, čo vnímali ako osobnú ujmu a degradáciu. Súčasne poukázal na spôsob ubytovania a režim, ktorému žiaci podliehali v rámci ubytovania počas štúdia. Podľa žalobcu opustiť kasárne mohli žiaci vojenských škôl a vojaci VZS iba na základe záznamu do
vychádzkovej knižky (podpisoval ju sám veliteľ), a to len vo vyhradenú dobu a čas. Tieto vychádzkové knižky boli navlas rovnaké ako u vojakov VZS.
64. Podľa žalobcu na každého žiaka vojenskej strednej školy sa rovnako vzťahovali všetky vojenské predpisy, nariadenia a smernice, ako na ostatných vojakov VZS.
65. Podľa žalobcu žiaci vojenských škôl a vojaci ZVS dostávali rôzne vojenské propriety a osobné predmety na výkon služby, vychádzkové a cvičné uniformy. Nosenie civilného odevu počas štúdia na vojenskej škole bolo prísne zakázané a nikto ho nesmel mať uložený v kasárňach.
66. Podľa žalobcu žiaci vojenských škôl boli vybavení rôznymi ďalšími vojenskými prostriedkami, ktoré sa nijako nelíšili od tých, čo používali ostatní vojaci základnej služby.
67. Ďalej žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že žiakom vojenských škôl boli prideľované osobné zbrane. Poukázal tiež na stravovanie žiakov vojenských škôl.
68. Ďalej argumentoval, ako prebiehal nábor do vojenských stredných škôl, ako prebiehala výučba, organizácia školského života, kto boli učitelia na vojenských školách.
69. Žalobca ďalej uviedol, že má k dispozícii listinné dôkazy o tom, že MO SR, MO ČR, MPSVaR SR a MPSV ČR boli písomne požiadaní, aby predložili aspoň jeden jediný rezortný zoznam preferovaných zamestnaní z rezortu obrany tak, ako im to postupne ukladali sociálne zákony, napr. ustanovenie § 5 ods. 2 zákon č. 55/1956 Zb., § 5 ods. 3 zákon č. 101/1964 Zb., § 12 ods. 3 zákon č. 121/1975 Zb., § 17 ods. 2 zákon č. 100/1988 Zb., v nadväznosti na zákon č. 306/1991 Zb. Napriek týmto snahám dostal síce od všetkých písomné odpovede, ale ani jeden z týchto orgánov štátnej správy dodnes nedisponuje rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní ministerstva (národnej) obrany ČSSR, pretože taký neexistuje. Toto je podľa žalobcu šokujúce konštatovanie. Všetko naznačuje tomu, že v rezorte obrany ČSSR si azda počínali svojvoľne a podľa ľubovôle. Nevie si skutočne vysvetliť situáciu, ak im zákonodarca uloží nejakú povinnosť, aby tento rezort obrany ju odignoroval a zostal nečinný. Je presvedčený, že v rokoch 1964, 1975, 1988 museli byť zakaždým vydané aspoň tri zoznamy preferovaných zamestnaní, pretože každý nový sociálny zákon musel zakaždým vyvolávať adekvátnu reflexiu, tieto právne normy museli aplikovať do nových zoznamov a tie zosúladiť do ich správneho Časového rozpätia. Trvá na požiadavke, aby VÚSZ, alebo MO SR predložili takýto oficiálny zoznam, kde by bolo vyhranené rozhodné obdobie služby VG SNP, VSOŠ, resp. ktorý by oficiálne vylučoval túto dobu štúdia na VG SNP, VSOŠ z I. kategórii funkcií.
70. Podľa žalobcu okrem toho, „Rezortný zoznam preferovaných zamestnaní“ musí byť registrovaný v Zbierke zákonov ČSSR a nielen vychádzať z údajov evidenčného listu vojaka, ale aj zo všetkých prípustných dôkazných prostriedkov preukazujúcich vznik nároku na znížený dôchodkový vek. A to môžu byť aj svedecké výpovede svedkov, zväčša aj spolužiakov. Žiadal, aby MO SR vierohodne preukázalo túto registráciu zo Zbierky zákonov. Podľa § 168 vyhl. FMPaSV č. 149/1988 Zb., sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.
71. Podľa žalobcu vo vojenskej knižke ako verejnej listine má každý žiak vojenskej školy chronologicky uvedené oficiálne úradné záznamy. Medzi ne ako prvé na str. 13 v kolónke patria „Priebeh vojenskej činnej služby“, teda že od 27.08.1976 do 31.07.1980 bol žiakom VG SNP. Aj tento úradný zápis znamená, že 4 roky štúdia boli uznané ako ostatná služba (resp. iná služba), a nie iba posledné dva, t. j. 3. a 4. ročník VSOŠ, resp. nie chybne posudzované ako III. pracovná kategória získaná niekde v civile.
72. Podľa žalobcu doba odborného štúdia žiaka vojenskej strednej školy vychovávaného a sústavne pripravovaného pre zamestnanie I. resp. II. kategórie funkcií sa musí posudzovať ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci študijného plánu pravidelne vykonával odborný výcvik žiaka na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávalo zamestnanie I., resp. II. kategórie funkcií (t.j. išlo predovšetkým o kasárne, vojenské výcvikové priestory a pod), teda v rovnakých podmienkach ako u vojakov VZS, alebo ostatných vojakov z povolania, ktorí na nich dohliadali. Vojaci z povolania, alebo vojaci VZS, slúžili v tých istých vojenských objektoch, ako žiaci vojenských stredných škôl, pričom všetkým sa priznávala I., resp. II. kategória funkcií a žiakom VSOŠ, VG SNP, VSJŽ a pod. už nie.
73. Podľa § 1 vyhlášky FMPaSV č. 149/1988 Zb., štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí sústavná príprava na budúce povolanie. Každý žiak vojenskej strednej školy a vojenského gymnázia sa podľa dopredu určeného učebného plánu pravidelne pripravoval na budúce povolanie vojaka z povolania v kasárňach a alebo vo vojenských výcvikových priestoroch, kde získal a priamo v teréne si overoval rozsiahle vedomosti a zdokonaľoval potrebnú profesionálnu prípravu pre výkon základných veliteľských a technických funkcií. Na povolanie vojaka z povolania sa žiaci VG SNP, VSOŠ rovnako v 1., 2., ako aj v 3., 4. ročníku podľa toho istého učebného plánu (študijných osnov) sa štúdiom na vojenskej škole pripravovali.
74. Podľa žalobcu alibistický postoj niektorých orgánov štátnej správy o tom, že vraj mladiství žiaci vojenských stredných škôl boli iba akýsi „chovanci“ (pozri zákon č. 200/1949 Zb). o platových pomeroch príslušníkov ozbrojených zborov (pozri § 1 ods. 1 písm. a) a ods. 2, ktorý sa kedysi zmieňoval o „chovancoch“) je zjavne nesprávny a účelový, a tento archaický pojem už dnes ani neobstojí, pretože týchto žiakov neviedli vychovávatelia, ale oficiálni velitelia ČSĽA v dôstojníckych hodnostiach. Našťastie uvedený zákon platil síce iba tri roky od 11.08.1949 do 11.12.1952, ale stačil na to, aby sa do povedomia byrokratov hlboko „nasiakol“, aby si ho nežičliví úradníci natrvalo osvojili a dnes používali proti žiakom vojenských stredných škôl. Pritom však nepostrehli, že bol vydaný zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý platil do 01.11.1992 a ktorý už nepozná pojem „chovanci“ a ten v ustanovení § 2 uvádza, že sa vzťahuje na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a žiakov škôl ozbrojených síl. Ďalej v ustanovení § 6 ods. 2 písm. a) zavádza nový pojem „služné“. Tento zákon platil od 12.12.1952 do 01.11.1992. Znovu iba opakuje, že Vojenské školy patrili výlučne pod rezort MNO ČSSR a preto niet dôvod, aby vojenské stredné školy boli považované za nejaké výchovné a reedukačné ústavy. Sú to snahy o zjavné zľahčovanie osudov žiakov vojenských stredných škôl a vojenských gymnázií.
75. Podľa žalobcu na vojenských stredných školách a gymnáziách nesmeli študovať civili, mali to zakázané. Na týchto vojenských školách mohli študovať len fyzicky, morálne a zdravotne dôkladne preverení mladí ľudia a navyše politicky nezávadní. Na týchto vojenských školách dochádzalo k oboznamovaniu sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákon FZ ČSSR č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva, alebo vstupovali do takýchto chránených objektov. Preto dnešné priznávanie III. pracovnej kategórie žiakom je nedôvodné a navyše kontroverzné. Poznamenáva, že priznávanie III. pracovnej kategórie na Slovensku do 01.01.2000 vojaci dovtedy ani nepoznali (v ČR do 01.01.1993)
76. Podľa žalobcu možno konštatovať, že pojem „mladistvý“ je analogický s pojmom „neplnoletý" podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o mladistvých, títo majú v pracovnoprávnych vzťahoch osobitné oprávnenia a ich zamestnávatelia zasa osobitné právne povinnosti (pozri zákonník práce č. 65/1965 Zb.). Práce, ktoré mladiství vykonávajú v pracovnom pomere, by nemali neprimerane preťažovať ich organizmus, aby neohrozili ich ďalší vývoj. Obdobne sa mali podobné zákony analogicky používať aj v prípade vojenskej služby (dozornej služby) žiakov vojenských stredných škôl a vojenských gymnázií, ktorý ju vykonávali v dĺžke 33 hodín a to aj niekoľkokrát mesačne. Podľa ustanovenia § 274 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., mladiství pracovníci sú pracovníci mladší ako 18 rokov. Niekoľkokrát mesačne museli nastupovať do dozorných služieb, výkonu služby spojok, kuchynských zmien a pod., a nad týmto flagrantným porušovaním zákonov sa zatvárali oči a nikto sa nad tým ani nepozastavoval. V danom čase od 28.12.1960 do 01.09.1984 platil školský zákon NZ ČSSR č. 186/1960 Zb. Podľa § 36 ods. 1 na vojenské Školy, ktoré poskytovali úplné stredné odborné vzdelanie, sa primerane vzťahovali ustanovenia §§ 1, 2, 7, 9, 11 ods. I, § 12, § 15 prvej vety, §§ 19, 21, 24 až 28, 29 ods. 1, § 31 ods. 5, § 33 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona; ostatné ustanovenia tohto zákona sa na vojenské výchovné zariadenia nevzťahovali. Oveľa neskôr to bol ďalší zákon č. 29/1984 Zb., o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
77. Podľa žalobcu na túto tému sa mu dostávajú rôzne informácie z MO SR, MO ČR, ale čakal, že v takejto zásadnej veci sa dozvie aj zásadné informácie. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto citoval text z jedného stanoviska. Takže, ak bolo v smernici nariadené, že doba štúdia (spravidla išlo o vek 15 až 16 rokov) sa mala započítať ako doba potrebná na prípravu na budúce povolanie vojaka z povolania, prečo ju teda od nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, teda od 01.05.1998, nikto komu bol priznaný len výsluhový dôchodok, nemá započítanú na rozdiel od tých poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorým bol priznaný aj starobný dôchodok? Tí totiž dobu štúdia pri príprave na
budúce povolanie majú v starobnom dôchodku zhodnotenú. Tento diskriminačný stav stále platí, lebo pri výpočte výsluhového dôchodku sa zhodnocuje iba doba trvania služobného pomeru, ale už nie príprava na budúce povolanie vojaka z povolania.
78. Podľa žalobcu určite to nie je v súlade s právnym poriadkom SR, lebo ak všeobecný predpis, ktorým bol do 31.12.2003 zákon č. 100/1988 Zb. a od 01.01.2004 je ním zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, konkrétne v ustanovení § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba získaná pred 01.01.2004 počas štúdia pri príprave na povolanie, potom sa táto doba jednoducho pri priznávaní výsluhových dôchodkov nemôže vypariť. A naviac, v právnom systéme SR stále platí, že ak odborný predpis (v našom prípade zákon 114/1998 Z.z. a zákon č. 328/2003 Z.z.) niektorý právny inštitút nespomína, potom platí všeobecná norma, teda v našom prípade zákon č. 100/1988 Zb. a 461/2003 Z.z. (v ČR zákon č. 582/1991 Sb.). Túto právnu disproporciu, by malo Ministerstvo obrany SR jasne vysvetliť.
79. Podľa žalobcu právnou podstatou týchto podnetov a postrehov stoviek absolventov vojenských stredných škôl a vojenských gymnázií, je snaha o vyčerpávajúce posúdenie ústavnosti súčasnej platnej právnej úpravy a poukázať na ústavne nekonformnú aplikáciu niektorých zákonov, keď sa orgán štátnej správy jednokoľajne prikloní k reštriktívnemu gramatickému výkladu jedného izolovaného zákona a nezohľadní účel zákona, pričom hrubo zanedbá historické súvislosti jeho vzniku a následného vývoja, čím viditeľne poškodzuje záujmy žiakov VSOŠ a VG SNP.
80. Podľa žalobcu počas štúdií na vojenských stredných školách nikto a nikdy nepochyboval o úlohe a poslaní týchto vojenských stredných škôl. Dnes sa ukazuje, ako si tieto orgány ľahkovážne zahrávajú s osudmi absolventov vojenských stredných škôl. Dnešní pochybovači z MO SR o týchto školách nemajú ani potuchy, nikdy na nich neštudovali a častokrát majú iba modré knižky, (neboli ani na vojenskej základnej službe) a preto ich vyjadrenia treba brať len veľmi rezervovane a opatrne, pretože sa často uchyľujú len k zavádzaniu a nepravdám. Nadišiel čas, aby sa krivdy doterajšie odstránili a nastolil poriadok a spravodlivosť voči žiakom vojenských stredných škôl. Týchto 57 bodov (tzv. „manuál“) je vytvorený osobnými poznatkami a skúsenosťami desiatok až stovky dôstojníkov z celej býv. ČSSR (pretože slúžili do roku 1993 v spoločnej Československej ľudovej armáde, skr. „ČSĽA“) a ich svedectvá sú ďaleko výpovednejšie a hodnotnejšie, než názor jedného pracovníka z MO SR, ktorý takúto školu nikdy neabsolvoval - iba sa schoval za pečiatku tejto inštitúcie.
81. Podľa žalobcu žiaci a poslucháči vojenských stredných škôl sú si vedomí, že majú právo na ochranu pred diskrimináciou v spojení s právom na súdnu ochranu. Je pravdou, že orgánom štátnej a verejnej moci a predovšetkým súdom - nemožno tolerovať pri interpretácii niektorých zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý častokrát vedie k zjavnej nespravodlivosti. Krajské súdy predsa nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavno-právnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov leda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho siatu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: 1. ÚS 306/2010 zo 08.12.2010).
82. V písomne podanej žalobe žalobca uviedol v petite formuláciu, v ktorej žiadal, aby generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu žalobcu alebo vydal rozhodnutie, ktorým sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2017 zrušuje a vec vracia späť ústrediu Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie, alebo vo veci rozhodol sám. Jednalo sa o zjavne nesprávny petit. Na výzvu správneho súdu na pojednávaní žalobca tento petit upravil v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, správny súd podanú žalobu posudzoval neformálne.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 83. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 26.05.2017, v ktorom uviedol, že v správnej žalobe žalobca uviedol totožné námietky ako v odvolaní doručenom žalovanej 29. novembra 2016. Žalobca v správnej žalobe opätovne namietal, že mu bola nesprávne zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok k 5. máju 2016, kedy dovŕšil vek 55 rokov a poukázal na nezhodnotenie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v I. (II.) kategórii funkcií.
84. S námietkami žalobcu sa žalovaný nestotožnil z nasledovných dôvodov.
85. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
86. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
87. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65407024134002 z 9. mája 2016 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. od 1. decembra 1999 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov naďalej považuje a vypláca ako výsluhový dôchodok.
88. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 1. augusta 1980 do 31. decembra 1980 a od 1. januára 1981 do 30. novembra 1999, v I. kategórií funkcií.
89. Žalobca k 31. decembru 1999 nevykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií. Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu, že dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 5. mája 2016, je nedôvodná, nakoľko na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je nutné, aby zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999. Uvedené tvrdenie je v súlade s§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
90. Žalobca bol zo služobného pomeru prepustený 30. novembra 1999 podľa § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok.
91. Podľa § 32 ods. 1 písm. d) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo starobný a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru.
92. Žalobca získal v I. kategórii funkcií 19 rokov a 126 dní. Nakoľko žalobca nebol uvoľnený zo zamestnania z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení alebo z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu a doba služby netrvala k 31. decembru 1999, ustanovenia § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa na žalobcu nevzťahujú.
93. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v I. (II.) kategórii funkcií pre nárok na starobný dôchodok požiadal žalovaný o stanovisko Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, či štúdium žalobcu na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od 1. septembra 1976 do 30. júna 1980 bolo zaradené v I. kategórii funkcií.
94. Listom č. VÚSZ - 65407024134002/2016 z 29. decembra 2016 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznámil žalovanému, že štúdium žalobcu na Vojenskom gymnáziu v uvedenej dobe je podľa „Výkazu dôb a kategórií funkcií“ zaradené do III. pracovnej kategórie a považuje sa za dobu občianskeho zamestnania. Z uvedeného dôvodu nebola doba štúdia zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcu.
95. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky listom z 26. januára 2016 v predmetnej záležitosti žalovanej oznámilo, že štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy štúdium v 1. až 4. ročníku vojenského gymnázia nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenia nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
96. Nakoľko k 5. máju 2016 žalobca nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, ale dovŕši ho až 5. mája 2023, žiadosť o priznanie starobného dôchodku žalobcu bola správne zamietnutá.
97. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
98. Písomným podaním zo dňa 20.09.2017 žalobca predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, ktoré podľa neho majú význam v predmetnej veci a síce ide o rozhodnutie Ministra obrany SR Ing. Gajdoša zo dňa 15.03.2017, ako aj kópiu rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 04.01.2000, v zmysle ktorého výkonný letec pilot musí mať dobu vojenskej činnej služby zarátanú dvojnásobne.
99. K vyjadreniu žalovaného sa znova žalobca vyjadril listom zo dňa 26.06.2017, v ktorom rozporoval tvrdenia žalovaného a uvádzal v zásade totožnú právnu argumentáciu ako v podanej žalobe.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
100. Krajský súd v Prešove po preskúmaní žaloby a predložení administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdu, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie vo veci, že žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu, rovnako správne označil pasívne procesne legitimovaný orgán verejnej správy a že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť.
101. Vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o podanú správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 Správneho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, žalobu správny súd posudzoval neformálne.
102. Po preskúmaní administratívneho spisu, po oboznámení sa so žalobou a vyjadreniami žalovaného dospel v predmetnej veci súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť a že preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vrátane postupu, ktorý im predchádzal je v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov:
103. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
104. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
105. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov
103. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
104. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
106. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l)
107. Podľa § 174 zákona ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, príp. službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), príp. 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), príp. 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) príp. 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), príp. 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
108. Podľa § 174 zákona ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
109. Podľa § 12 zákona ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo
110. Podľa § 12 zákona ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto,, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.
111. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uvádzal žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Ne je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.
112. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
113. Rovnako sa správny súd stotožnil aj s právnymi argumentmi uvedenými v stanovisku Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2016, ktoré je obsahom súdneho spisu, bolo doručené Sociálnej poisťovni a ktoré sa týka posudzovanej problematiky zhodnotenia obdobia štúdia v kategórii funkcií.
114. Z uvedeného stanoviska, s ktorým sa správny súd stotožnil pre jeho dôkladnú a precíznu právnu argumentáciu správny súd uvádza:
115. „Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí.
116. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách asociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 1. júla 1964 v osobitných ustanoveniach upravovali všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, a to zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, následne zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 1. októbra 1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom. Nárok na starobný a invalidný dôchodok vznikal vojakom z povolania za iných podmienok ako u väčšiny ostatných občanov.
117. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999.
118. Od roku 1964 bola právnou úpravou ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť záznamy (evidenciu) pre účely sociálneho zabezpečenia. Evidencia vojakov v činnej službe počas mieru týkajúca sa vojakov z povolania, poslucháčov a žiakov vojenských škôl, bola upravená predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Dopl-2-1 z roku 1963. Od 1. augusta 1982 bol uvedený predpis nahradený predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob-P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru“ (ďalej len „predpis Všeob- P-3“), v ktorom boli ustanovené zásady na obsah a rozsah vedenia kádrovej (personálnej) evidencie.
119. Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom VšeobP-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol „ Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie" (ďalej len „výkaz"). Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 vydané „Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpraco- vání výkazu dob a kategórií funkcí (pracovních kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podlé zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociálni zabezpečení" (ďalej len „smernice"). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 1. januára 1986 do 31. augusta 1986 spracovávali originály výkazov. Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere.
120. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob- P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere. Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení.
121. V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku.
122. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky.
123. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby): doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania.
124. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania. Na vymeranie a výpočet výšky starobného dôchodku sa započítavala len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
125. Pokiaľ občan nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu apo jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, potom sa doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby započítavala v I. alebo II. kategórii funkcií podľa toho, do akej kategórie bola zaradená funkcia, do ktorej bol vojak z povolania alebo vojak v ďalšej službe prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice.
126. Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.
127. Podľa § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, doba vojenskej činnej služby vykonávaná pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.
128. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 1. mája 1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento osobitný systém je odlišný od systému sociálneho poistenia upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) sa v osobitnom systéme neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II., III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
129. Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 1. januára 2004 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov.
130. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Branný zákon"). Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia.
131. Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia.
132. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom). Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok).
133. Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava [napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
134. Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi je činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním.
135. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu.
136. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia.
137. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.
138. Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov], t. j. v III. pracovnej kategórii.
139. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby.
140. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.“.
141. Na doplnenie vyššie uvedenej právnej argumentácie a pre zdôraznenie správnosti záverov žalobou napádaného rozhodnutia správny súd poukazuje na § 5 ods. 2 zákona 92/1949 Zb. Branného zákona. Podľa citovaného ustanovenia branná povinnosť vznikla 1. januárom roka, v ktorom občan dovŕšil vek 17 rokov, pričom skôr mohla vzniknúť, len pokiaľ bola prevzatá dobrovoľne, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo. Z uvedeného vyplýva, že občan pred 1. januárom roka, v ktorom dovŕšil vek 17 rokov sa nemohol stať vojakom a nemohol vykonávať službu, iba v prípade, ak by osobitým právnym aktom prevzal brannú povinnosť. Až po splnení uvedenej zákonné podmienky vzniku brannej povinnosti mohol byť občan prezentovaný na výkon základnej, príp. náhradnej služby a následne sa stať aj vojakom z povolania. Z uvedeného potom plynie logický záver, že pred vznikom brannej povinnosti, teda ani v prvých ročníkoch vojenských stredných škôl žiadny občan nemohol byť vojakom a nemohol teda vykonávať službu. Na výkon vojenskej služby nastupoval až dňom prezentácie k výkonu základnej, resp. náhradnej služby a až od tohto dňa sa mu doba služby zhodnocovala pre prípadný nárok na výsluhový dôchodok (do 30. apríla 1998 pre prípadný nárok na starobný dôchodok z I. alebo II. kategórie funkcií podľa osobitých časti zákonov o sociálnom zabezpečení). V platnom právnom stave v podmienkach Československa teda nemohol byť nikto vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti.
142. Súčasne správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom období platné zákony o sociálnom zabezpečení (zákon č. 101/1964 Zb., zákon č. 121/1975 Zb. a zákon č. 100/1988 Zb.), podľa ktorých sa do roku 1998 postupovalo aj pri dôchodkom zabezpečení vojakov z povolania dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné kategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahoval výlučne k civilným zamestnaniam a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu služby v ozbrojených silách a v ozbrojených bezpečnostných zboroch, pričom platili tieto zásady:
- zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác odôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Rezortné zoznamy zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie potom vydávali jednotlivé príslušné ministerstvá, resp. Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, príp. náhradnej vojenskej služby zákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie a v tomto smere ani vláda, resp. ministerstvo obrany nič iné neustanovilo, teda nezaradilo toto štúdium do rezortného zoznamu zamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie.
- ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie
- zákon súčasne ustanovil, že služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií, pričom splnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. Nie je možné porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov, pretože u týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia súvisiaceho už so samotnou prípravou na povolanie, predovšetkým chorôb z povolania. Naviac zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie ani neumožňoval. Nie je pritom rozhodné ani to, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali obdobnú činnosť ako vojaci z povolania, pretože táto skutočnosť súvisí s tým, že sa predsa na výkon vojenskej služby pripravovali. Na druhej strane však títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a nepodliehali ani plnej vojenskej trestnej zodpovednosti.
143. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v kontexte zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzoval aj predložené listinné dôkazy, a to čestné vyhlásenie Ing. S. H. zo dňa 06.12.2017 a čestné vyhlásenie Ing. Michala Magnusa zo dňa 06.12.2017, ktoré boli predložené žalobcom, v ktorom vyššie menovaní čestne vyhlásili, že v čase od 27.08.1976 do 31.07.1980 štúdiom Vojenského gymnázia SNP a sústavným vojenský výcvikom, vojenskou disciplínou, vojenskou prípravou na výkon vojenskej sľuby sa žalobca nepretržite pripravoval v stráženom vojenskom areáli na budúce vojenské povolané dôstojníka ČSĽA od 1. ročníka až po 4. ročník s pridelenou osobnou strelnou zbraňou samopalom vzor 58, RPG-7, UK vzor 59, vo vojenskej rovnošate v prospech armády pre ďalšie štúdium vojenskej vysokej školy dodržiavajúc pritom všetky vojenské predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia a smernice. Vzhľadom na vyššie uvedené, právne posúdenie doby štúdia na vojenskom gymnáziu, nie ako vojenskej služby, ale prípravy na následnú vojenskú službu považoval správny súd tieto predložené listinné dôkazy pre právne posúdenie veci za nepodstatné.
144. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, (nález pod spisovou značkou IV ÚS 115/03) všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
145. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).
146. K žalobnej námietke žalobcu, že vo vojenskej knižke žalobcu série AB č. 088134 je pod bodom 13 priebeh vojenskej činnej služby v dátume od 27.08.1976 do 14.06.1980 uvedené - žiak Vojenského gymnázia Banská Bystrica a že uvedené podľa žalobcu má dokumentovať, že žalobca vykonával vojenskú činnú službu, k tomuto správny súd uvádza, že jedná sa o právnu argumentáciu, ktorá je podľa názoru správneho súdu vytrhnutá z celkového kontextu tohto záznamu, pretože tento záznam, ako už bolo vyššie vysvetlené v argumentácii ministerstva obrany, a ako aj vyplýva z vysvetliviek v samotnej vojenskej knižke, nedokumentuje len priebeh vojenskej činnej služby, ale aj súvisiacu prípravu na túto vojenskú službu. Vo vysvetlivkách je uvedené, že sa jedná aj o nástup základnej (náhradnej) služby, prezentácia, ČVO, číslo a názov funkcie, školy, kurzy, premiestnenie, odvelenie, prepustenie a preloženie do zálohy, príp. priebeh mimoriadnej služby (ČVO, číslo a názov funkcie). Z uvedeného sa potom nič nemení na právnych záveroch vyslovených v odôvodnení tohto rozsudku, že sa nejednalo o výkon vojenskej činnej služby, ale o prípravu na vojenskú činnú službu.
147. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia. Skutkové závery, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí si krajský súd osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie.
148. Vzhľadom k uvedenému sú potom ostatné uvádzané žalobné námietky žalobcu právne irelevantné.
149. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom.
150. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
151. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné adresovať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).