Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému E. P., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

E. P. nar. XX.XX.XXXX v L. - X. H. trvale bytom: Y. cesta XXX/XX, Z. t. č. I. A.

sa uznáva za vinného, že

dňa 04.09.2016 v čase o 20.00 hod., v železničnej stanici Leopoldov, pred pohostinstvom DIANA nachádzajúcom sa na peróne železničnej stanice fyzicky napadol 70 ročného poškodeného E. N. tak, že ho najmenej 4 krát päsťami oboch rúk udrel do oblasti tváre, čím poškodenému E. N., trvale bytom Leopoldov, Sládkovičova č. 551/21, spôsobil zranenia a to pomliaždeninu hlavy s krvnými výronmi okolo očí a na jarmových oblúkoch, pomliaždenie pravého oka s krvnou podliatinou očnej gule s dobou liečenia od 04.09.2016 do 02.10.2016, pričom obvinený E. P. bol za takýto čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave, pod sp. zn. 4T/74/2014, zo dňa 26.08.2014, právoplatného dňa 13.11.2014, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017, právoplatný dňa 09.01.2017, sp. zn. 0T/3/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 27.02.2018 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného E. P. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry V. bol obžalovaný E. P. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaných prečinov je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a náhrade škody.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých súd zistil nasledovné skutočnosti:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/100/2015 vyplýva, že dňa 30.10.2015 bol Okresným súdom Trnava vydaný trestný rozkaz č. k. 5T/100/2015 - 59, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania skutku zo dňa 23.03.2015, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 20.11.2015. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava odpor, súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodol rozsudkom zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 5T/100/2015, ktorý dňa 01.12.2016 nadobudol právoplatnosť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/3/2017 vyplýva, že dňa 09.01.2017 bol Okresným súdom Trnava vydaný trestný rozkaz č. k. 0T/3/2017 - 53, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo

spáchania skutku zo dňa 06.01.2017, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 09.01.2017 a dňa 09.01.2017 nadobudol právoplatnosť.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 0T/3/2017, právoplatným dňa 09.01.2017 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z lustrácie registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dňa 12.04.2012 doputil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150 Eur a dňa 28.03.2012 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol Jozefínu Y., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25 Eur.

Z poštových poukazov zo dňa 31.08.2017 a 26.09.2017 je zrejmé, že obžalovaný dňa 31.08.2017 poukázal poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. sumu vo výške 75,50 Eur a dňa 26.09.2017 poukázal poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. sumu vo výške 0,02 Eur, teda spolu sumu vo výške 75,52 Eur.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej veci je vo viacčinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 0T/3/2017 a obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest (oba skutky boli spáchané po 20.11.2015 a medzi ich spáchaním nebol vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin).

Skutok, ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej veci nie je v súbehu s trestným činom zo dňa 23.03.2015, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 5T/100/2015, pretože v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona súbeh trestných činov prerušuje vyhlásenie (prvého) odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa za iný trestný čin obžalovaného, za čo v zmysle ustanovenia § 353 ods. 8 Trestného poriadku treba považovať doručenie trestného rozkazu obžalovanému, ktoré má v zmysle predmetného zákonného ustanovenia účinky vyhlásenia rozsudku. Napriek skutočnosti, že proti trestnému rozkazu bol podaný odpor a prednesením obžaloby bol trestný rozkaz zrušený, právoplatným odsúdením obžalovaného rozsudkom zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 5T/100/2015 prišlo k prerušeniu súbehu týchto trestných činov už dňa 20.11.2015, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz. Od tohto okamihu je páchanie ďalšieho trestného činu nevyhnutné považovať vo vzťahu k tomuto odsúdeniu za recidívu.

Súd vychádzal pri ukladaní súhrnného trestu z absorbčnej zásady upravenej v § 41 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorej súd v prípade súbehu trestných činov ukladá trest podľa zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 1 roka do 3 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu

vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a druhú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a druhú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (napr. odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp. zn. 5T/100/2015). Pri ukladaní súhrnného trestu súd aplikoval § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nemôže byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom - trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017 sp. zn. 0T/3/2017. Pre prípad uloženia súhrnného trestu odňatia slobody súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 16 mesiacov do 3 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a tento spôsob výkonu trestu odňatia slobody mu bol uložený aj trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 0T/3/2017, ku ktorému súd ukladal súhrnný trest.

Súd podľa § 42 ods. 2 zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 09.01.2017, právoplatný dňa 09.01.2017, sp. zn. 0T/3/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

Súd neuložil obžalovanému povinnosť na náhradu škody, nakoľko preukázal, že riadne uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnila poškodená spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. vo výške 75,52 Eur, bol pred vyhlásením rozsudku uhradený a poškodený Jozef Ulík si neuplatnil nárok na náhradu škody v súlade s Trestným poriadkom, keď do skončenia vyšetrovania nešpecifikoval výšku škody, ktorej náhrady sa od obžalovaného domáha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.