Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1700-2012.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1700/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: W. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. XXX, XXX XX E., Š. T. M., na vymoženie pohľadávky vo výške 2 278,26 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 1957/2012, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 581,70 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnená podala dňa 13. 06. 2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2 278,26 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-Q. E. X. XX. XX. XXXX.
2. Poverením č. 5601 083986 * zo dňa 28. 06. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1957/2012.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 10. 2014 postúpil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie s odôvodnením, že do 14 dní po obdržaní uznesenia súdu o zamietnutí námietok, odkladu exekúcie a vyhovení námietkam proti trovám exekúcie sa povinný dostavil na Sociálnu poisťovňu (25. 06. 2014) a svoj dlh v hotovosti uhradil. Tým, že svoj dlh uhradil, nemohli vzniknúť ďalšie trovy exekúcie ani ďalšie hotové výdavky.
4. Uznesením č.k. 2Er/1700/2012-93 zo dňa 21.01.2015 rozhodol vyšší súdny úradník o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie. V zákonom stanovenej lehote podal povinný proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, čím došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia podľa § 374 ods. 4 OSP.
5. Oprávnený na základe výzvy súdu potvrdil, že povinný uhradil pohľadávku v plnej výške dňa 25.06.2014, a táto skutočnosť vyplýva aj z exekútorského spisu, v ktorom sa na č.l. 26a sa nachádza oznámenie oprávneného súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil dňa 25.06.2014 celú výšku pohľadávky 2278,26 Eur.
6. Podľa § 243b ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) /v platnom znení/, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Súd mal preukázané, že povinný uhradil pohľadávku dňa 25. 06. 2014, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 13. 06. 2012. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením zo strany povinného bez rozhodnutia o námietkach proti ďalším trovám exekúcie a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Povinný vo svojom podaní namietal výšku trov exekúcie. V danom prípade však došlo k zastaveniu exekúcie a v prípade zastavenia exekúcie rozhoduje o trovách exekúcie súd. Vzhľadom na to sa vyúčtovanie trov v upovedomení stáva bezpredmetným a súd rozhoduje o trovách „nanovo“, preto súd v danej situácii o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie nerozhodoval.
13. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
14. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
15. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
16. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
17. Súd mal z predloženého exekučného spisu EX 1957/2012 preukázané, že v priebehu exekúcie povinný uhradil pohľadávku oprávneného vo výške 2 279,00 Eur, preto si súdny exekútor správne uplatnil odmenu vo výške 456 Eur (20 % z 2279 Eur) podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky.
18. Pokiaľ povinný poukazoval na § 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, podľa ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, súd má za to, že osobitný spôsob ukončenia exekúcie upustením od exekúcie by v danom prípade prichádzal do úvahy ak by povinný splnil svoju povinnosť skôr, a nie až po zamietnutí námietok proti exekúcii. Uvedené možno vyvodiť aj z § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, podľa ktorého ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Súdny exekútor by
musel po upustení od vykonania exekúcie vrátiť poverenie súdu na vykonanie exekúcie a nemohol by pokračovať vo vymožení trov exekúcie, ktoré v exekúcii vznikli oprávnenému a súdnemu exekútorovi. V danom prípade teda nastala pri určení výšky trov špecifická situácia. Na jednej strane došlo k zastaveniu exekúcie, na druhej strane zároveň došlo k vymoženiu pohľadávky, keďže úhrada povinného bola vykonaná až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie teda v rámci prebiehajúcej exekúcie. V tomto prípade je nutné aplikovať ustanovenie § 16 ods. 2 vyhlášky, nakoľko jedine toto ustanovenie počíta s tým, že dôjde k zastaveniu exekúcie a zároveň aj k čiastočnému vymoženiu pohľadávky.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 28,75 Eur, ktoré pozostávajú z poštovného, ako to mal preukázané z predloženej špecifikácie, ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 1957/12. Súd krátil výšku poštovného o 2,20 Eur za doručovanie „špecifikácie trov + spis“, ktoré boli doručené do podateľne súdu osobne. Zároveň súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - „telekomunikačné poplatky, telef., internet, obálky“ vyúčtované sumou 0,50 Eur, pretože súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, a nespochybniteľnú výšku.
20. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 581,70 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 456 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 28,75 Eur a 20% DPH, t.j. 96,95 Eur.
21. Na úhradu trov exekúcie zaviazal súd povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne, povinný do času začatia exekučného konania (t. j. do času podania návrhu na vykonanie exekúcie) dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.