Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15Csp/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 811 00 Bratislava proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, I., o zaplatenie 3.931,76 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.091,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.091,49 eura od 20.04.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 57,26 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.02.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.931,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca (pozn. súdu - pôvodný žalobca) so žalovaným dňa 19.11.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 6.549,60 eura. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 112,33 eura. Do dnešného dňa (16.2.2017) žalovaný uhradil 0,- eur. Z dôvodu nesplácania pôžičky riadne a včas bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 26.2.2014 k úhrade dlžných splátok a súčasne bol upozornený na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, dňa 19.04.2014 bol úver zosplatnený. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, pôvodný žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a úhrad. 2. Žalovaný sa k doručenej žalobe (dňa 23.9.2017) napriek výzve súdu písomne nevyjadril, prostriedky procesnej obrany nepoužil žiadne.

3. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, preto súd uznesením 15Csp/24/2017, ECLI:SK:OSPN:2018:2517201197.4 zo dňa 30.10.2017, právoplatným dňa 28.12.2017, pripustil zmenu na strane žalobcu.

4. V písomnom podaní zo dňa 23.03.2018 (ako i 27.04.2018) žalobca uviedol, že nimi predložená zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. Súčasne

odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Žalobca v podaní ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým vyslovil nesúlad ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s ust. Čl. 46 ods. 1 v spojení s Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie postupom podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

6. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky spolu so zmluvnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou č. 3 k nej, oznámením o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 a prílohou č. 3 k nej, ako i z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2017 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, t.j. pôvodného žalobcu.

8. Dňa 19.11.2013 (vychádzajúc z dátumu podpisu zmluvy žalovaným) bola uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX medzi spoločnosťou: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 (pôvodným žalobcom) a žalovaným (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.500 €. Finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 112,33 € (s poistením). Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 32 %, ročná úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,83 %, celková čiastka: 6.549,60 €, celkové náklady spotrebiteľa: 3.049,60 €. Spôsob splácania splátok bol dohodnutý bankovým účtom. Konečná splatnosť bola uvedená: 11/2018. Neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné podmienky. Z bodu 6.2 zmluvných podmienok vyplýva, že splátky úveru sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok mala spoločnosť právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

9. Obsahom písomnosti pôvodného žalobcu zo dňa 26.02.2014 bola výzva pre žalovaného k uhradeniu dlžných splátok z úveru č. XXXXXXX, a to vo výške 359,45 €, v opačnom prípade dôjde k zosplatneniu úveru. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 13.3.2014. Písomnosť o zosplatnení úveru / vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky (bod 12.4. zmluvných podmienok) súdu predložená nebola, ani ako dôkaz označená nebola.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXX mal súd preukázané, že žalovaný z úveru neuhradil doposiaľ žiadnu sumu.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne, a to v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd zistil taký skutkový stav, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 19.11.2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, ktorú je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. d/ ZoSÚ), na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky v sume 3.500,- €, ktoré sa podľa zmluvy žalovaný zaviazal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 112,33 € (s poistením). Zo zmluvy však vyplýva, že v zmluve nie je uvedený povinný údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Zmluva obsahuje iba údaj o počte splátok, čo je však iná náležitosť vyžadovaná zákonom (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Zo zmluvy

taktiež vyplýva, že v nej nie je správne uvedená celková čiastka v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ktorú musí spotrebiteľ (žalovaný) zaplatiť, pričom táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa, t. j. nižšou sumou, než ktorú mal žalovaný podľa zmluvy v skutočnosti zaplatiť. Nie je splnením zákonnej požiadavky uviesť náležitosť zmluvy, pokiaľ je táto v zmluve uvedená len formálne alebo nepresne, pokiaľ nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 60 mesačných splátkach po 112,33 €, čoho súčin predstavuje suma 6.739,80 €, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Ako celková čiastka k zaplateniu je však uvedená nižšia suma, a to suma 6.549,60 € a celkové náklady 3.049,60 € (t.j. rozdiel sumy 6.549,60 - 3.500). S poukazom na ust. § 2 písm. g), h) ZoSÚ sa však celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Opačným postupom (výkladom) by tento údaj bol pre spotrebiteľa zavádzajúci a bez výpovednej hodnoty. Z tohto dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

22. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 3.500 € a žalovaným uhradenou sumou vo výške 0 €, no žalobcovi nepriznal plnenie v celom rozsahu poskytnutého spotrebiteľského úveru 3.500,-€, nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že by sa predmetný spotrebiteľský úver stal splatným v celom rozsahu, t.j. že by boli splatnými aj splátky úveru aj po 20.4.2018 (vychádzajúc zo splatnosti splátok úveru vždy k 20.dňu v mesiaci a dátumu vyhlásenia rozsudku dňa 3.5.2018). Súd preto priznal žalobcovi len plnenie v rozsahu splatných splátok úveru od 20.12.2013 do 20.4.2018, t.j. v počte 53 splátok (pri konečnej splatnosti úveru 11/2018, t.j. 60 splátok úveru mínus 7 splátok úveru). Nakoľko predmetný úver súd posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový, tak žalobcovi priznal plnenie len v rozsahu 53 bezúročných a bezpoplatkových splátok, pričom výšku takto určenej jednej splátky predstavuje suma 58,33 € (3.500 € / 60 splátok úveru). Súčinom takto určenej bezúročnej a bezpoplatkovej splátky vo výške 58,33 € a počtom preukázateľne splatných splátok úveru v počte 53 tak dôvodnou je žaloba v rozsahu 3.091,49 €. Preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 3.091,49 € vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu (výrok I.). Pohľadávka zo zmluvy bola preukázateľne postúpená na žalobcu v zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd žalobu vo zvyšnej časti istiny (ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania) ako nedôvodnú zamietol (výrok II.), keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov a súčasne nebolo v konaní preukázané, že by sa úver stal splatným v celom rozsahu v zmysle bodu 12.4. zmluvných podmienok.

23. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalobcom požadovaná výška (sadzba) úroku z omeškania 5,25 % ročne je v súlade ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako i ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak úrok z omeškania mu priznal len zo sumy 3.091,49 eura (súdom priznanej sumy), a to odo dňa 20.04.2014 tak ako to žiadal žalobca.

24. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, súd k jeho vzťahu k prejednávanému sporu uvádza, že Súdny dvor v rozhodnutí konštatuje, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu údaj o celkovej (konečnej) výške úveru je tak významným, že bez jeho znalosti spotrebiteľ nie je schopný posúdiť rozsah svojho záväzku.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru

súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.931,76 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná suma 3.091,49,-€ s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 78,63 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 21,37 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 57,26 % (78,63 % - 21,37 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).