Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/423/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Q. N., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 5.216,63 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 5 216,63 € a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 819,57 € od 18.12.2016 do zaplatenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 1. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 5.216,63 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48 v Bratislave a žalovaným bola dňa 8. 9. 2014 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 21,9 %, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať formou zmluvne dojednaných mesačných splátok.

2. Žalovaný ako dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu po márnej písomnej výzve v súlade s čl. 8 bod 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. vyhlásil ku dňu 22. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 2. 12. 2016, nakoľko žalovaný v poskytnutej 15-dňovej lehote, t. j. do 17. 12. 2016 dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa takto do omeškania so zaplatením dlhu s príslušenstvom od 18. 12. 2016. Právny predchodca žalobcu ešte vyzval žalovaného listom zo dňa 20. 12. 2016 na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky, ktorá bola uzavretá dňa 26. 3. 2017, ktorej predmetom bola pohľadávka vo výške 5.658,22 eur. O postúpení bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 3.819,57 eur, zmluvný úrok vo výške 1.340,32 eur a poplatok za správu úveru vo výške 56,74 eur s prísl., a to so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4. Žalobca spolu so žalobou predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., Produktové obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., kópiu výzvy pred splatnosťou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti plus doručenková obálka, výzvu na zaplatenie pred postúpením pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o tomto postúpení a podací hárok.

5. Súd vydal dňa 9. 1. 2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Uviedol, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves prebieha o tom istom spore iné konanie, v ktorom Q. N. podal žalobu dňa 3. 10. 2017 proti žalovanému Intrum Justitia, s. r. o. o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý sa týka vymáhanej pohľadávky v tomto konaní. V predmetnom spise sp. zn. 8C/370/2017 je vytýčené pojednávanie na deň 8. 3. 2018 a v prípade pozitívneho rozhodnutia by došlo k zásadnému zníženiu vymáhanej sumy 5.216,63 eur na sumu 3.819,57 eur. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku litispendencie.

6. V zmysle ustanovení § 267 ods. 3 C.s.p. súd zrušil platobný rozkaz a vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 3. 2018 nepribral do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 6MCdo/3/2014, kde sa konštatovalo, že v štádiu skráteného konania nenastali účinky účastníctva tretieho subjektu.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že rozhodnutie o vznesenej námietke litispendencie ponecháva na úvahu súdu. K tomu dodal, že v uvedených sporoch sa nejedná o tú istú vec, nakoľko v tomto konaní žalobca žaluje žalovaného o splnenie povinnosti. Predmet konaní je odlišný a nejedná sa o prekážku litispendencie.

8. K názoru žalovaného k výške dlhovanej sumy poukázal na podrobný položkovitý výpis obratov na úverovej zmluve, kde je preukázaný kompletný historický vývoj žalovanej pohľadávky. Z neho vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver vo výške 4.000,- eur splatiť formou 72 pravidelných splátok po 99,72 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prvá mesačná splátka bola dohodnutá k 10. 10. 2014 a posledná k 10. 9. 2020. Žalovaný celkovo uhradil sumu 697,32 eur. Z predloženého prehľadu platieb žalovaného započítaných na istinu vyplýva, že žalovaný zaplatil na istinu celkovo sumu 180,43 eur, pričom zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 3.819,57 eur (4.000,- - 180,43 eur). Predmetná suma teda zodpovedá neuhradenej časti úveru.

9. V dôsledku omeškania žalovaného s včasným platením splátok právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 10. 4. 2015, ktorý predstavoval neuhradenú sumu 3.819,57 eur. Po tomto dátume žalovaný zaplatil 99,- eur, ktorá suma bola započítaná na úhradu poplatkov, riadnych úrokov a úrokov z omeškania. Nakoľko tieto nemajú vplyv na zostatok na úverovom účte, konečný stav zostatku úveru tak zostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Od 18. 5. 2015 žalovaný na účet žalobcu už neuhradil žiadnu platbu až do postúpenia pohľadávky 22. 3. 2017.

10. Žalobca sa s poukazom na vyššie uvedené teda domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 5.216,63 eur , ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru 3.819,57 eur, z nesplatených riadnych úrokov 1.340,32 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru 56,74 eur.

11. V ďalšom žalobca vyšpecifikoval, z čoho pozostáva suma vo výške 1.340,32 eur, že sa jedná o riadne úroky za obdobie od 8. 9. 2014 do 22. 11. 2016, teda do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Poplatky za správu úveru za obdobie od 8. 8. 2014 do 22. 11. 2016 pozostávajú z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,37 eur a za vystavenie upomienky vo výške 25,- eur. K vyjadreniu k odporu žalobca predložil ďalšie dôkazné listiny, a to výpisy obratov na úverovej zmluve a výpisy z úverového účtu - rozpis platieb, vyčíslenie riadnych úrokov, poplatkov a prehľad spôsobu započítania platieb po zúčtovaní a platieb započítaných na istinu.

12. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrvával na svojom tvrdení, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a navrhoval v zmysle ustanovení § 166 C.s.p. spojenie konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/370/2017 a sp. zn. 7Csp/423/2017.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi vyššie popísanými a s písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:

14. Dňa 8. 9. 2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá „úverová zmluva“, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 72 mesačných splátkach po 99,72 eur. Podľa prvej časti obsahu zmluvy s názvom „Základné podmienky“ súd zistil, že sa jedná o spotrebný úver na čokoľvek s určenou výškou úrokovej sadzby 19,90 % fixnou do splatnosti, 5 % úrokom z omeškania ročne. Splatnosť prvej splátky bola určená k dátumu 10. 10. 2014, konečnej splátky k 10. 9. 2020. V zmluve je uvedená splatnosť úrokov a poplatkov mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci. Spôsob splácania - odpísanie z účtu. RPMN vo výške 23,88 %, priemerná hodnota RPMN 16,81 %, pričom celková čiastka spojená s úverom je uvedená vo výške 7.178,27 eur. Z vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazných listín súd vzal za preukázané, že žalovaný z celkového dlhu zaplatil sumu 697,32 eur, takže z celkovej istiny nezaplatil sumu 3.302,68 eur. Túto sumu je povinný zaplatiť, aj keby súd v tomto konaní zistil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

15. Ako žalobca správne uvádza v návrhu, žalovaný si svoj záväzok pravidelne uhrádzať mesačné splátky neplnil, a preto ku dňu 22. 11. 2016 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014 ) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014 ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014 ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014 ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ku dňu 8. 9. 2014 ) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Csp/370/2017 súd zistil, že konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru bolo zastavené potom, čo žalobca zobral návrh späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 4. 2018, preto odpadol dôvod na rozhodovanie o spojení veci a súd uznesením na pojednávaní návrh žalobcu na spojenie veci zamietol. Nakoľko strany sporu neboli na pojednávaní prítomné, súd o tejto úprave vedenia konania rozhodol samostatným uznesením. Z dôvodu právoplatného ukončenia veci konanej pod sp.zn. 8Csp/370/2017, sa súd v ďalšom nezaoberal žalobcom vznesenou námietkou litispendencie.

24. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a teda právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2. 5. 2018, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. K veci sa vyjadrili písomne, k čomu predložili dôkazy, ako bolo vyššie uvedené, preto súd za použitia ustanovení § 180 C.s.p. pojednával za neprítomnosti strán sporu. Žaloba svoju neúčasť prostredníctvom právneho zástupcu písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci za jeho neprítomnosti.

26. Žalovaný sa písomne neospravedlnil, ani sa k pojednávaniu nevyjadril. Súd až nasledujúci deň 3. 5. 2018 obdržal od neho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom žalovaný uvádza, že pojednávania sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. Nakoľko je insolventný a nemocný, požiadal o spoluprácu svojej dcéry V. U. komunitné centrum, ktoré mu vypracovalo písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré súd obdržal od žalovaného dňa 3. 5. 2018.

27. Súd skúmal, či predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z dôvodov ako uvádza žalovaný v odpore. Podľa vyjadrenia žalovaného dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má byť nerozloženie úverovej splátky na jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov, a teda že predmetná úverová zmluva nespĺňa náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s právnym názorom, ktorý bol vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. 11. 2016 v právnej veci C - 42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Y. H., ktorým sú slovenské súdy viazané. Súdny dvor EÚ rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/, i/ Smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Z uvedeného vyplýva, že veriteľovi nevyplýva povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Na základe vyššie uvedeného je ďalej konštatované, že čl. 10 ods. 2 písm. h/, i/ Smernice 2008/48/ES je potrebné vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Zároveň súd podporne odkazuje aj na zverejnenú písomnú Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS z 18. 4. 2017 k aplikačným dôsledkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, v ktorej NBS v bode 21 uvádza: „Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky“.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd v závere konštatuje, že predmetná úverová zmluva nie je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, ktorá je záväzným prameňom práva a z uvedeného dôvodu teda nemožno konštatovať, žeby mala byť predmetná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov.

29. Súd zo zákonnej povinnosti zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje iné neprijateľné zmluvné podmienky, ako tú, ktorú v odpore uviedol žalovaný. Zistil, že v zmluve je správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov po odkontrolovaní podľa výpočtu z kalkulačky, ktorá je zverejnená na internetových stránkach, je správne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom spojená s úverom vo výške 7.178,27 eur, čo vyplýva z prepočtu vynásobením počtu splátok 72 x výška mesačnej splátky 99,72 eur. V zmluve je uvedený ročný úrok z omeškania, aj výška úrokovej sadzby, takže žalovaný, ako spotrebiteľ, bol správne poučený, akú skutočnú konečnú sumu za poskytnutý úver zaplatí. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby nebol dostatočne oboznámený s textom predmetnej zmluvy. Tento je písaný v čl. I až III prvej časti a v bodoch 1 až 17 druhej časti predmetnej úverovej zmluvy čitateľným, nie drobným písmom. K zmluve zároveň veriteľ právny predchodca žalobcu pripojil žalovanému Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde sa uvádza, na akú dobu je úver uzavretý, podmienky splatnosti a podobne. Žalovaný podpisom predmetnej zmluvy podpísal aj text druhej časti, s čím prejavil súhlas s poistením k úveru. Poistenie teda nebolo individuálne dojednané. Súd po takejto analýze predmetnej úverovej zmluvy v závere konštatuje, že táto spĺňa všetky podmienky platného úverového vzťahu, úverová zmluva je platná a účinná a úver z nej vyplývajúci sa nepovažuje v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenie žalobcu, že z poskytnutého úveru vo výške 4.000,- eur zaplatil iba sumu vo výške 697,32 eur. K dátumu pojednávania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že pristúpil k ďalšiemu plneniu dlhu. V danom prípade je práve žalovaný, ako spotrebiteľ, ten, ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej úverovej zmluvy,

30. Z vyššie uvedeného súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu nesplatenej časti úveru s príslušenstvom ani napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalobca predniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia predloženými dôkaznými listinami, ktoré preukazujú správnosť požadovaného nároku žalobcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okrem povinnosti zaplatiť istinu vo výške 5.216,63 eur priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny a to tak ako to požadoval žalobca počnúc od 18. 12. 2016 (deň nasledujúci po poskytnutí 15-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňom 2. 12. 2016) do zaplatenia.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.