Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov 1. Y. P., X. J. XXX, XXX XX U., 2. T. P., X. Y.. XXX, XXX XX U., žalobcovia v 1. a 2.rade zastúpení JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné proti žalovaným 1. W. O., X. V. B. I. X, 2. T. O., X. V. B. I. X, zastúpení JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2 157,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 09. 2017, č. k. 17C/142/2011-224 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Zastavuje odvolacie konanie v časti zamietnutia žaloby.

II. Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

III. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 2 157,60 Eur s prísl. z dôvodu premlčania zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe vyhovel a priznal žalobcom náhradu trov konania.

3. Po podaní odvolania žalobcovia doručili súdu dňa 23. 11. 2017 podanie označené ako „späťvzatie časti odvolania“, z ktorého vyplýva, že svoje odvolanie berú späť proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol s tým, že späťvzatie odvolania sa netýka výroku o náhrade trov konania (č. l. 238 spisu).

4. Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

5. Podľa ust. § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

6. Z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcov, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, odvolací súd v súlade s ust. § 369 ods. 3 odvolacie konanie v časti zamietnutia žaloby zastavil (I. výrok).

7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal úspešným žalovaným vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobcovia v podanom odvolaní, proti výroku o náhrade trov konania navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedli, že rozhodnutie súdu o trovách konania považujú za predčasné, pretože súd pre potreby rozhodnutia o trovách konania neskúmal všetky skutočnosti rozhodujúce pre spravodlivé rozhodnutie, a preto dospel aj k nesprávnym právnym záverom. Absolútne sa súd nezaoberal otázkou, či v súdenom prípade pri rozhodovaní o trovách konania nie je treba výnimočne aplikovať ust. § 257 CSP. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nebral ohľad na sociálne postavenie, v akej situácií sa žalobcovia nachádzajú. Žalobcovia sú starobní dôchodcovia, žalobca s príjmom 411 Eur mesačne, žalobkyňa s príjmom 323 Eur mesačne, majú vážne zdravotné postihnutia, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na liečenie. Žalobca v roku 2003 prekonal mozgovú príhodu, po ktorej mal problémy s motorikou, následne bol viackrát operovaný na tzv. „bajpas“ naposledy v apríli 2017 mu bol robený prefuk ciev. Žalobkyňa tiež prekonala vážnu operáciu hlavu súvisiacu s tým, že v dôsledku komplikovaného zápalu stredného ucha sa jej vytvorila zranenina na mozgu. Následkom tejto operácie sú u žalobkyne sústavne depresie, na ktoré má ordinované ťažké lieky, ktoré pravidelne užíva. Toho času žalobkyňa trpí rakovinou maternice, na ktorú sa lieči. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadajú, aby odvolací súd v celom rozsahu ich odvolaciemu návrhu vyhovel.

9. Žalovaní v 1. a 2.rade k odvolaniu uviedli, že navrhujú rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a žalovaným priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedli, že v danej právnej veci bolo rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve a zároveň bolo rozhodnuté, že tá strana má nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je, že strany, ktoré viedli spor konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Zásada úspechu vo veci, zásada zodpovednosti za výsledok sporu je zásadou pre sporové konanie, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Žalovaní nesúhlasia s argumentáciou žalobcov, sú toho názoru, že žalobcovia zavinili celé súdne konanie, ktoré prebiehalo niekoľko rokov.

10. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu podaním zo dňa 14. 12. 2017 uviedli, že na svojom odvolaní a na jeho dôvodoch vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania trvajú.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolaniu žalobcov je potrebné vyhovieť.

12. V danom prípade výrok o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými bol súdom prvej inštancie odôvodnený ust. § 255 ods. 1 vyjadrujúcim zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Možnosť použitia tohto zákonného ustanovenia je daná vtedy, ak na strane účastníka, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce v súlade s ust. § 257 výnimočne náhradu trov konania nepriznať.

13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácií, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov. Dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodu, ktoré sám nezavinil alebo môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

14. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu a z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, dňa XX. XX. XXXX syn žalobcov a dcéra žalovaných uzavreli manželstvo. Ešte pred uzavretím manželstva strany sporu riešili otázku bývania novomanželov a dohodli sa, že žalovaní v 1a 2.rade prevedú svoj byt nachádzajúci sa na ul. I. X v V. na syna žalobcov a jeho manželku - dcéru žalovaných. W. cena predmetného bytu v roku 2003 predstavovala 400 000 Sk, strany sa dohodli, že žalobcovia zaplatia žalovaným zálohu titulom budúcej kúpnej zmluvy 100 000 Sk a zvyšných 100 000 Sk im zaplatenia po prevode bytu na mladomanželov. Žalobcovia odovzdali žalovaným zálohu kúpnej ceny 100 000 Sk v júni 2003, ale prevod predmetného bytu sa nezrealizoval z dôvodu, že syn žalobcov a jeho manželka - dcéra žalovaných získali dňa XX. XX. XXXX sociálny byt. Žalovaní vrátili žalobcom zo zloženej zálohy (100 000 Sk) sumu 35 000 Sk s tým, že zvyšnú čiastku 65 000 Sk (2 157,60 Eur) sa žalovaní zaviazali vrátiť najneskôr do konca mesiaca júna 2010. Súd prvej inštancie uzavrel, že vo

veci uplatnený nárok je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, k vzniku ktorého došlo plnením bez právneho dôvodu. Ak žalobcovia poskytli žalovaným zálohu (preddavok) na kúpnu cenu bytu, hoci kúpna zmluva nikdy uzavretá nebola, išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, táto začala plynúť v čase, keď sa žalobcovia dozvedeli, že žalovaní byt na ul. I. č. X v V. na ich syna a nevestu neprevedú. O tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli v roku 2006, kedy mladomanželom bol pridelený sociálny byt a žalovaní im vrátili časť zloženej zálohy 35 000 Sk. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak začala plynúť najneskôr od 01. 01. 2007 a uplynula 01. 01. 2009, t. j. pred podaním žaloby na súde (18. 11. 2010). V konaní bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalobcom nepatrí premlčané právo.

15. Žalobcovia vo svojom odvolaní poukázali na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ust § 257 CSP, a to myšlienkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd nemusel náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Skutočnosti, na ktoré žalobcovia v odvolaní poukazujú sú ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, čo odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP.

16. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácií. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik v konaní o určenie právneho vzťahu nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán konania. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) strán, teda nielen toho koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25. 02. 2009).

17. Vzhľadom na charakter predmetného sporu, vzťahy medzi stranami sporu (bývalí svatovci), celkové okolnosti konania a skutočnosti, pre ktoré bola žaloba zamietnutá (dôvodne vznesená námietka premlčania), odvolací súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odvolací súd považuje za zákonné a spravodlivé, aby si trovy konania v danom prípade hradila každá sporová strana sama. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej a finančnej situácie. Príjmy žalobcov predstavujú starobné dôchodky (411 Eur a 323 Eur mesačne), obidvaja žalobcovia majú vážne zdravotné problémy a s tým súvisiace zvýšené náklady na liečenie. Na druhej strane osobná, sociálna, majetková a finančná situácia žalovaných nie je až tak ťaživá, ako na strane žalobcov. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to má na mysli ust. § 257 zohľadňujú dôvody na strane sporových strán vo vzťahu k dôsledkom rozhodnutia, slúžiac k zmierneniu tvrdosti zákona pri rozhodovaní o trovách konania.

18. V zmysle vyššie uvedeného, odvolací súd preto postupom podľa § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a vyslovil, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov prvovinštančného konania.

19. Rovnako rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania (v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 257 so zreteľom na charakter prejednávanej veci, kde inak v odvolacom konaní neúspešní žalovaní (zastavenie odvolacieho konania vo veci samej) nemôžu niesť zodpovednosť za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke trov konania, nakoľko súd nevyhodnotil všetky okolnosti prejednávanej veci v tomto smere pri svojom rozhodovaní o trovách konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .