Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/33/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. X., B. X, v konaní právne zastúpená JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská 77, proti žalovanému: L. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. X., B. X, v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 25Pc/18/2016-42 z 12.06.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. vylučuje žalovaného z užívania rodinného domu nachádzajúceho sa v Y. - X. Č.. X, katastrálne územie X., súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX, ako aj priľahlého pozemku - záhrady, parcela č. XXX, obe nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v katastrálnom území X.,

II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 402,34 Eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 146 ods. 2, § 705a Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 57 a § 58 CMP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobou podanou súdu prvej inštancie dňa 07.12.2016 žiadala úplné vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu v Y. - X. Č.. X, súpisné číslo XXX, v katastrálnom území X., nachádzajúceho sa na parcele č. XXX, ako aj priľahlého pozemku - parcely č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XX.

4. Hoci sú strany konania naďalej manželmi, ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C 27/2004-14 zo dňa 25.08.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.09.2004.

5. Žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie výpis z listu vlastníctva č. XX, kat. úz. X., N. Y., z ktorého vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX a parcely č. XXX o výmere 460 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely č. XXX o výmere 932 m2 - záhrady. Po nariadení neodkladného opatrenia žalovaný opustil rodinný dom žalobkyne.

6. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 01.08.2016, č. ČVS:ORP-1019/JU-PO-2016 vyplýva, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a to pre skutok,

že v čase okolo 00:45 hod. dňa 31.07.2016 v Y. - X., na C.. B. č. XXX/X, v rodinnom dome na terase úmyselne fyzicky napadol a súbežne sa vyhrážal zabitím svojej manželke R. Q., a to tak, že ju chytil ľavou rukou za vlasy a začal ju silno byť päsťou svojej ruky do hlavy do oblasti temena a spánkovej časti so slovami „ty kurva vyjebaná, zabijem ťa, zabijem ťa, zabijem ťa ty piča“ a stále ju silno udieral, až do momentu, kedy sa poškodenej podarilo vymaniť zo zovretia, kde následne páchateľ hodil po poškodenej železnú žehličku, ktorej sa poškodená uhla, čím tak R. Q. spôsobil zranenie - vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s doposiaľ neustanovenou dobou práceneschopnosti a zároveň v nej svojim správaním vzbudil dôvodnú obavu o svoj život. Vo veci prebehlo vyšetrovanie, pričom na základe pokynu prokurátora poverený príslušník policajného zboru dňa 08.06.2017 podal návrh na postúpenie veci, a to z dôvodu, že šetrením veci bolo preukázané, že v uvedenom skutku nebola naplnená skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ale konanie žalovaného naplnilo skutkovú podstatu priestupku podľa zákona č. 372/90 Z. z. o priestupkoch.

7. Zo znaleckého posudku Y.. H., vyhotoveného v trestnom konaní, nebolo zistené, že by žalobkyňa v nadmernej miere požívala alkoholické nápoje, bola závislá od alkoholu, prípadne od iných návykových alebo psychotropných látok.

8. V predmetnom spore súd prvej inštancie zistil, že strany sporu žili ako manželia v nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný, ako manžel, mal teda v predmetnej nehnuteľnosti len odvodené právo bývania. Vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti za situácie, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti, resp. sú v rozvodovom konaní, žalovaný nemal uzatvorený žiadny právny vzťah, teda nájomnú alebo inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala užívať danú nehnuteľnosť, a to bez ohľadu na jeho status manžela. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní v tejto veci bral do úvahy existenciu výlučného vlastníctva zo strany žalobkyne a § 705a Občianskeho zákonníka.

9. Je zrejmé, že vlastníka nehnuteľnosti nemožno nútiť, aby vo svojom vlastníctve trpel osobu, ktorá sa dlhodobo správa násilnícky, arogantne a nanajvýš negatívne voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Za situácie, kedy jeden z manželov je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, môže na svoju obranu, vzhľadom len na právo odvodeného bývania druhého manžela, použiť ustanovenia na vylúčenie tohto manžela z užívania bytu alebo domu, pokiaľ sa ďalšie spolužitie stane neznesiteľným.

10. V predmetnom spore bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa dopustil minimálne priestupku voči žalobkyni a dlhodobo konfliktný vzťah manželov viedol až k rozvodu manželstva, ktorý však doposiaľ nie je právoplatný. Vzhľadom na tento konfliktný vzťah sa potom v novom svetle javí aj podané odvolanie žalovaného v konaní o rozvod manželstva za situácie, kedy pôvodne s návrhom na rozvod súhlasil. Toto konanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, v snahe predlžovať konfliktné situácie so žalobkyňou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané žiadne jeho tvrdenie týkajúce sa údajného alkoholizmu zo strany žalobkyne, pričom súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v konaní o rozvod manželstva, s ktorým bolo spojené konanie o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode, neboli zistené žiadne negatíva vo vzťahu k žalobkyni, ktoré by ju vylučovali zo starostlivosti o maloleté dieťa.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že nie je dôvod neposkytnúť žalobkyni ochranu a z tohto dôvodu vylúčil žalovaného z užívania jej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sama iniciovala návrh na rozvod manželstva, na tomto trvá a nemieni obnoviť spolužitie so žalovaným. Už aj v minulosti iniciovala zrušenie jeho trvalého pobytu z jej nehnuteľnosti. Nútiť vlastníka nehnuteľnosti, aby ponechával vo svojej nehnuteľnosti osobu, ktorá sa k nemu správa arogantne a násilnícky, čím spôsobuje dôvodné obavy o jeho život a zdravie, je nanajvýš nedôvodné. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie mal za to, že intenzita negatívneho správania žalovaného voči žalobkyni je postačujúca na to, aby žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, tak ako je uvedené vyššie, že žalovaný nemá k predmetnej nehnuteľnosti ani vlastnícky, ani nájomný a ani iný právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval robiť si nárok na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: 1. vytýka súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z účelových dôkazov žalobkyne, pričom sa nezaoberal ním navrhnutými dôkazmi, ktoré nevykonal a ani sa s nimi v rozsudku nevyporiadal, 2. rozhodnutie bolo vyhlásené v jeho neprítomnosti, čím mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, 3. žalobkyňa nepožiadala o rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274

a súd prvej inštancie sa s touto otázkou nevyporiadal, 4. súd prvej inštancie sa taktiež nevyporiadal s otázkou jeho náhradného bývania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobkyňa podala kontra argumentačné vyjadrenie s tým, že navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania.

14. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že rozsudok je nesprávny, nebol vynesený v súlade s právnymi predpismi, nemohol byť vynesený na prvom pojednávaní bez zistenia dôvodu jeho neúčasti, súd prvej inštancie konal aktívne rýchlo a vyniesol rozsudok bez vykonania jeho dôkazov a zároveň mu zabránil navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by viedli k zamietnutiu žaloby. Tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Skutky, o ktoré opierala dôvodnosť svojej žaloby žalobkyňa sa nestali a boli žalobkyňou vymyslené.

15. Žalobkyňa v nadväznosti na to zotrvala na svojich podaniach, vyjadreniach a návrhoch.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

17. Zo spisu vyplýva, že žaloba bola spolu s prílohami a poučeniami o procesných právach a povinnostiach doručená žalovanému do vlastných rúk (čl. 7). Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že ju považuje za nedôvodnú, pričom vo vyjadrení označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení (čl. 10). Žalobkyňa na výzvu súdu sa k podaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 24.02.2017 (čl. 16). Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 21.03.2017 (čl. 18). V tomto smere súd prvej inštancie plne postupoval podľa § 156 a násl. CSP.

18. Následne dňa 19.05.2017 súd prvej inštancie nariadil v spore na deň 12.06.2017 pojednávanie. Žalovaný si predvolanie na uvedené pojednávanie prevzal dňa 25.05.2017, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a následne súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní súd aj meritórne rozhodol rozsudkom (čl. 28, 37-38).

19. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 177 CSP, keď v spore nariadil pojednávanie a podľa § 180 v spojení s § 183 CSP, keď zisťoval prítomnosť na pojednávaní a po nezistení zákonných dôvodov na strane žalovaného pre odročenie pojednávania spor aj prejednal a rozhodol. Takýmto postupom súdu prvej inštancie potom bezpochyby nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalovaného je preto v tomto smere nedôvodná.

20. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol meritórne rozsudkom podľa § 212 CSP, a nie, ako sa to mylne domnieva žalovaný, rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Aj táto odvolacia námietka žalovaného je preto nedôvodná.

21. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie svoje závery oprel v rozhodnej miere o argumenty a o dôkazy žalujúcej strany, ktorým nekriticky uveril, bez ich náležitej verifikácie, v dôsledku čoho sa tak dopustil eklektického a neopodstatneného výberu dôkazov, ktoré smerovali k jednostranným záverom. Takým postupom potom porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Takéto rozhodnutie potom nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.

22. V odôvodnení rozsudku absentuje zmienka súdu prvej inštancie o tom, či pri svojom rozhodovaní bral vôbec do úvahy, ak áno, potom akým spôsobom sa vyrovnal s podstatnými argumentmi a s podstatnými dôkazmi oznámenými žalovanou stranou, teda chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom reagoval na podstatné dôkazy a podstatné argumenty žalovaného (uvedené

predovšetkým v jeho vyjadrení ku žalobe a v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne), v dôsledku čoho je potom odôvodnenie napádaného rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné.

23. Podľa § 705a Obč. zák. Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

24. Podľa § 193 Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

25. Poskytnutie ochrany podľa § 705a je okrem násilia (fyzického alebo psychického) podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok, a to: a/ spolužitie sa stalo neznesiteľným, b/ násilie (alebo jeho hrozba) smerovala voči osobám v zákone uvedeným. Vo svetle vyššie uvedeného sa potom javí rozhodnutie súdu prvej inštancie minimálne ako predčasné. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nedávajú dostatočný záver o tom, že bola naplnená hypotéza citovanej právnej normy, ktorá by zakladala vylúčenie žalovaného z užívania domu. V spise sa totiž nenachádza žiadne právoplatné rozhodnutie v rámci trestného, alebo priestupkového konania o tom, že sa žalovaný dopustil na žalobkyni násilia. Takýmto rozhodnutím nie je procesné rozhodnutie OČTK o začatí trestného stíhania, a ani o jeho následnom postúpení na priestupkové konanie, na ktorých mylne svoj záver založil súd prvej inštancie. Pochybným je nateraz aj naplnenie ďalších dvoch zhora uvedených podmienok pod písm. a/ a b/. Aj keď predmetný dom patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalovanému, ako jej manželovi svedčí k tomuto domu právo bývania. Naproti tomu v prípade dôvodnosti žaloby, žalobkyni nevzniká zákonná povinnosť žalovanému zabezpečiť bytovú náhradu.

26. Predmetný spor je bezpochyby spor, ktorý sa riadi ustanoveniami CSP. Preto súd prvej inštancie pochybil aj v tom, keď výrok o trovách konania oprel o ustanovenia CMP.

27. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať, vyporiadať sa v tomto rozhodnutí s vytýkanými nedostatkami, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 aj náležite odôvodniť.

29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 .

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.