Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-130-2017.pdf
PDF · 100.67 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/130/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobcu: A. vodárenská spoločnosť, a.s., J.: XX XXX XXX, sídlom W. XX, XXX XX A., zastúpený : P. kancelária T. - B., s.r.o., J.: XXXXXXXX, sídlom T. 7, XXX XX A., proti žalovanej: J. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., o zaplatenie: XX,XX€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX,XX€ od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX€ spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX€ od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko na účet žalobcu č. J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v peňažnom ústave M., a.s., variabilný symbol: XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. B. p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX% voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy XX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy vo výške XX,XX € za obdobie odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je prevádzkovanie verejných vodovodov I. až J.. kategórie. W. na ustanovenie § 15 ods. X písm. b), § 28 ods. 3, § 28 ods. 5, § 25 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o verejných vodovodoch, § 44 ods. X zákona č. XXX/XXXX o regulácii sieťových odvetví zo dňa XX.XX.XXXX, § 420 ods. X Y. zákonníka. L., že podmienkou pre oprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu je žiadosť žiadateľa o uzatvorenie písomnej zmluvy a samotné uzatvorenie zmluvy. C., že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti na odbernom mieste na adrese T. XX, XXX XX T. evidovaného pod č. odberu Y odoberala od žalobcu pitnú vodu bez adekvátneho protiplnenia. D. eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške XX,XX € s príslušenstvom. W. titulom vzniku peňažného záväzku žalovanej je neuhradenie faktúry č. XXXXXXXXX, vystavenej na výšku XX,XX € za dodávky pitnej vody v množstve XXmX, splatnej dňa XX.XX.XXXX. D. ako dodávateľ si voči žalovanej, ako odberateľke riadne splnil všetky svoje povinnosti, predovšetkým včas a riadne poskytol žalovanej služby (dodanie pitnej vody), avšak žalovaná, ako odberateľka, si svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v zaplatení ceny za dodané služby do dnešného dňa nesplnila, preto je v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby.
X. Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa XX.XX.XXXX a súd ju súčasne vyzval na vyjadrenie k žalobe a listinným dôkazom. B. žalovanú súčasne poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná zostala nečinná a k žalobe sa v lehote do 10 dní nevyjadrila a ani do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
4. Súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), považoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela za nesporné.
5. Žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX vzal žalobu v časti úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX,XX € od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX späť. B. uviedol doplňujúce informácie k skutkovému stavu veci. Y. súdu, že o úmrtí V. M., ktorá bola druhou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a s ktorou mal uzatvorenú zmluvu o dodávke vody sa dozvedel po vrátení korešpondencie - vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX. N. po prevzatí právneho zastúpenia požiadal súd o poskytnutie informácie, podľa ktorej V. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX. H. ktorej zaplatenia sa domáha, bola vystavená za služby dodané od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za obdobie, kedy bola osoba, s ktorou mal žalobca uzatvorenú zmluvu o dodávke pitnej vody - V. M. už po smrti, a preto sa žalobca domáha zaplatenia predmetnej faktúry od žalovanej, nakoľko táto bola v rozhodnom období vlastníčkou nehnuteľnosti, a táto od žalobcu v rozhodnom období odoberala vodu. D. oznámil súdu, že žalobca sa až vrátením korešpondencie z dôvodu úmrtia zazmluvneného odoberateľa dozvedel, že tento nemohol odoberať od žalobcu pitnú vodu v rozhodnom období, a až odpoveďou súdu na ich žiadosť o poskytnutie informácie okruhu dedičov, že škodu spôsobenú odberom vody od žalobcu spôsobila v celom danom období práve žalovaná. N. pani V. M. dňa XX.XX.XXXX zomrela, zmluvný vzťah na základe zmluvy o dodávke pitnej vody zo dňa XX.XX.XXXX zanikol k tomuto dňu. D. právne poukázal na ustanovenie § 25 ods. X písm. a), § X5 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. L., že v súlade s ustálenou judikatúrou opierajúcou sa o ústavnú zásahu (vlastníctvo zaväzuje), je práve žalovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zodpovedná za plnenie si prevenčnej povinnosti pred vznikom škody, ku ktorej by nedošlo, v prípade ak by žalovaná uzatvorila so žalobcom písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody po smrti V. M.. N. si žalovaná prevenčnú povinnosť nesplnila, žalobca má za to, že jednoznačne žalovaná zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu. Z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu uzatvoreného na odbernom mieste žalovanej, má za to, že na danom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu pitnej vody zo strany žalovanej, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú mu je žalovaná povinná nahradiť. B. výšku škody súdu preukazoval prehľadom odpočtov na odbernom mieste žalovanej, podľa ktorého žalovaná v rozhodnom období spotrebovala XXmX pitnej vody, pričom preddavkovou faktúrou jej bolo vyfakturované v danom období XXmX. D. sa domáha doplatenia zostávajúcej neuhradenej dodanej pitnej vody o objeme XXmX, čo po pripočítaní F. činí žalobcom fakturovaných XX,XX€. W. na rozhodnutie č. XXXX/XXXX/V U. pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa XX.XX.XXXX je v súlade s ustanovením § 44 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o regulácii sieťových odvetví maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom za rozhodné obdobie stanovená na sumu vo výške X,XXXX/mX.
6. Žalovanej bolo aj toto vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX riadne doručené dňa XX.XX.XXXX a súd jej umožnil sa k predmetnému podaniu vyjadriť. D. opätovne zostala nečinná a k predmetnému podaniu sa nevyjadrila. Súd teda považoval všetky žalobcom tvrdené skutkové okolnosti za žalovanou nepopreté a teda aj medzi stranami sporu za nesporné.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa XX.XX.XXXX a termín verejného vyhlásenia rozsudku stanovil na deň XX.XX.XXXX o X:XX hod..
9. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX,XX€ od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dôvodu späťvzatia žaloby na začatie konania, pričom neskúmal, či žalovaná so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci.
12. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadrením žalobcu zo dňa 05.03.2018 a skutkový stav preukázaný týmito listinnými dôkazmi:
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX dátum vyhotovenia XX.XX.XXXX súd zistil, že nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XX na parcele XXX/X nachádzajúci sa v okrese V., obec T., katastrálne územie T. bola v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a V. M. s rovnakými podielmi 1.
14. Zo zmluvy č. W o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd súd zistil, že V. M. uzatvorila so žalobcom zmluvu o dodávke pitnej vody dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bola dodávka pitnej vody do nehnuteľnosti v katastrálnom území T., súp. Č. XX.
15. Z úmrtného listu č. XX/XXXX V. úradu V. mal súd preukázané, že V. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX.
16. Súd mal z prehľadu odpočtov žalobcu ako aj vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX preukázané, že aj v období po smrti V. M. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dochádzalo k odberu vody na danom odbernom mieste T. XX, pričom žalobca V. M. fakturoval odber vody XXmX sumu s F. XX,XX €. N. potom ako zistil, že uvedená podielová spoluvlastníčka pred skutočným odberom vody zomrela vyzval výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovanú ako druhú podielovú spoluvlastníčku na zaplatenie sumy uplatnenej v tejto žalobe. Y. jej, že po smrti odberateľky pani V. M. došlo k odberu pitnej vody od veriteľa bez zmluvy s novým odberateľom a bez adekvátneho protiplnenia a teda došlo k neoprávnenému odberu vody. B. ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do XX dní od doručenia výzvy.
17. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (účinného v čase neoprávneného odberu vody 07.10.2014 - 05.10.2015) Vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
25. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (účinného v čase neoprávneného odberu vody 07.10.2014 - 05.10.2015), neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
26. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
27. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
31. Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii. Názov záväzok spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Ide o všeobecné ustanovenie pre všetky druhy záväzkových právnych vzťahov. Názvy veriteľ, dlžník a pohľadávka, hoci vyvolávajú predstavu iba peňažného vzťahu, majú preto širší význam. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú len proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody). Záväzky preto patria do kategórie tzv. relatívne subjektívnych (súkromných práv, čím sa odlišujú od práv vecných, ktoré sú v tomto zmysle právami absolútnymi, pretože pôsobia všeobecne voči ostatným subjektom bez toho, že by tu bol osobitný právny dôvod. Obsahom (predmetom ) záväzkov je plnenie spočívajúce v povinnosti dlžníka niečo dať ( dare), niečo konať (facere), zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo (ommitere) alebo niečo trpieť (pati) a v oprávnení veriteľa požadovať od dlžníka splnenie týchto povinností. Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných právnych skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
32. Predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom na peňažné plnenie za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu na odbernom mieste T. XX za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX,XX€ v zmysle predloženej faktúry č. XXXXXXXXX. Žalobca dodával do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovanej pitnú vodu na základe zmluvy o dodávke pitnej vody uzatvorenej s druhou podielovou spoluvlastníčkou V. M., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. D. táto skutočnosť nebola zo strany vlastníkov nehnuteľnosti oznámená, pričom ďalej vystavoval faktúry na meno zosnulej V. M. a dodal pitnú vodu, za ktorú mu však nebolo poskytnuté riadne plnenie. Potom ako sa dozvedel, že odberateľka V. M. zomrela, podal žalobu voči druhej podielovej spoluvlastníčke predmetnej nehnuteľnosti - žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a teda má súd všetky skutkové okolnosti uvedené v žalobe za nesporné. Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia súd uvádza, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoločne a nerozdielne.
Dodávka pitnej vody a odvod odpadových vôd je nárok, ktorý jednoznačne je spojený s vlastníctvom nehnuteľnosti, ide o záväzkový vzťah, t.j. je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V danej veci ide o prípad pasívnej solidarity podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k dodávateľovi vody, resp. po úhrade celého dlhu jedným z podielových spoluvlastníkov, by išlo o tzv. vnútorný (regresný) vzťah spoluvlastníkov navzájom. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Právnym titulom voči podielovým spoluvlastníkom je minimálne vzniknuté bezdôvodné obohatenie z dodávky pitnej vody, pričom všetci podieloví spoluvlastníci zodpovedajú za záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia solidárne a taktiež aj povinnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch náhrady škody za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
33. Žalovaná nevzniesla v konaní žiadnu obranu, žiadnu argumentáciu, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela a teda súd musí skutkové okolnosti ohľadne neoprávneného odberu vody podľa § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Súd mal teda preukázané, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti na odbernom mieste bez uzatvorenia zmluvy odoberala od žalobcu pitnú vodu, t.j. využívala verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy, bez oznámenia smrti pôvodnej odberateľky a bez poskytnutia protiplnenia. V tomto smere má súd za to, že žalobca dôkazne preukázal, že žalovaná neoprávnene využívala služby poskytované žalobcom bez právneho dôvodu a bez protiplnenia, vo výške v peňažnom vyjadrení podľa vystavenej zálohovej faktúry. Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, v ktorej bol vykonaný odber pitnej vody, si nesplnila svoju povinnosť, nakoľko nezaplatila žalobcovi pohľadávku špecifikovanú žalobcom a preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 53,90€.
34. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nariadení vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) a taktiež percentuálnou výškou uplatnenou žalobcom v žalobe.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 252 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalobcovi, nakoľko mal vo veci plný úspech.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).