Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky J. B., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX proti manželovi H. B., nar. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, t. č. bytom J. Q., H. bez popisného čísla, za účasti maloletej E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky J. B., rod. E., nar. XX. XX. XXXX a manžela H. B., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Z. úradu T. T. - E. Q., vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

J. schvaľuje dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej E. B., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

E. E. B., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05. 01. 2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že vzťahy medzi nimi ako manželmi sú vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní žiadny svoj účel a nemožno očakávať jeho obnovenie. Ďalej uviedla, že nežijú s manželom v spoločnej domácnosti od októbra 2017, čiastočne spolu hospodária ako manželia, hradia spoločne hypotéku a náklady na rodinný dom. Spoločne už nezabezpečujú výchovu, výživu ich maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Spoločne ani netrávia čas ako rodina. Intímne spolu nežijú s manželom viac ako tri roky. Nedôveruje manželovi ako partnerovi, dôveruje mu však ako otcovi. V súčasnosti už má inú známosť, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Za hlavné príčiny rozvratu ich manželstva označil stratu dôvery, emočnej intimity medzi nimi ako manželmi, taktiež názorové rozdiely na spoločné fungovanie a financovanie rodiny.

3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Podľa ustanovenia § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletá E. B., nar. XX. XX. XXXX sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec bude povinný prispievať na výživu maloletej E. XXXX výživným vo výške XXX,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou nežiadali upraviť.

8. Opatrovník maloletej odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť, s tým, že táto neodporuje zákonu a je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Matka sa o dieťa riadne stará, otec sa o dieťa zaujíma. Matka mu v stretávaní s maloletou nebráni. Maloletá prejavila vôľu zotrvať v domácnosti matky, kde toto prostredie pozná a často sa stretáva aj s otcom.

9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú a pre jej všestranný vývoj. Maloletá je v pravidelnom kontakte s otcom každý druhý víkend a taktiež aj v priebehu týždňa. Maloletá k otcovi dobrý vzťah, otca neodmieta. Matka jej v stretávaní s otcom nebráni. Komunikácia rodičov je na požadovanej úrovni, vedia sa dohodnúť čo sa týka starostlivosti o maloletú. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec prispieva na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne. Nad rámec výživného maloletej zakupuje darčeky na sviatky, Vianoce, v prípade potreby aj ošatenie, obutie. Maloletá má v súčasnosti osem rokov, navštevuje 2.ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky. V rámci školy maloletá navštevuje klub šikovné rúčky, ktorý je bezplatný. Mimo školy navštevuje základnú umeleckú školu, odbor hudobnú, kde sa platí 25,- € na polroka a výtvarnú, kde sa platí 35,- € na polroka. Maloletá chodí jazdiť na koni, kde sa platí suma 30,- € mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý. Nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancií, neužíva pravidelne žiadne lieky. Iné zvýšené náklady na maloletú nie sú. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní. Matka dosahuje podľa oznámenia zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 891,86 €, uplatňuje si daňový bonus, poberá prídavky na maloletú. Otec podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem mesačne v čistom 900,- €. Rodičia okrem maloletej nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť.

14. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami, a to ohľadom súdneho poplatku, resp. trov právneho zastúpenia.

16. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

18. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 .

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 .

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.