Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu EUROPERSONAL & FABRIKA, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, IČO: 44 972 911, zast. advokátom JUDr. Juliánom Lapšanský, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovanému Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 978,74 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 978,74 Eur od 2. 2. 2017 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17. 7. 2017 domáhal zaplatenia sumy 978,74 Eur s odôvodnením, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6. 6. 2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a.s. Dňa 11. 11. 2016 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou, ku dňu 12. 11. 2016. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňa 31. 12. 2016 a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 14. 11. 2016 žalovaný vôbec nenastúpil na výkon prác k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného za 1 mesiac a dĺžky výpovednej lehoty, t.j. 978,74 Eur. Priemerný mesačný zárobok u žalovaného 978,74 Eur bol v zmysle ustanovenia § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za štvrtý štvrťrok 2016 (6,0027-Eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného (163,05 hod.).

2. Žalovaný sa k predmetu veci nevyjadril.

3. Súd z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 6. 6. 2016 zistil, že túto uzatvoril ako zamestnávateľ žalobca a ako zamestnanec žalovaný. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a to do 5. 6. 2017. Ďalej bolo dohodnuté, že žalovaný nastúpil do práce dňa 6. 6. 2016.

V zmluve tiež bolo dohodnuté, že zamestnanec súhlasí, aby ho agentúra dočasného zamestnávania pridelila na výkon prác k užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava. V bode 13.1 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že pracovný pomer, založený touto pracovnou zmluvou možno skončiť v súlade a za podmienok, ustanovených v § 59 a nasl. Zákonníka práce. V bode 13.2 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že výpovedná doba sa spravuje ustanovením § 62 Zákonníka práce v súvislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej lehoty.

4. Súd zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou, zo dňa 12. 11. 2016 zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o ukončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka uplynutím dňa 12. 11. 2016 s tým, že v prípade neakceptovania tejto žiadosti skončí pracovný pomer dohodou k uvedenému dňu, nech považujú toto jeho podanie za výpoveď podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Z tejto žiadosti tiež vyplýva, že vyjadrenie zamestnávateľa bolo také, že podanie považujú za výpoveď z pracovného pomeru, ktorým týmto skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, v opačnom prípade vznikne zamestnancovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

5. Súd z výzvy na zaplatenie sumy 978,74 Eur zo dňa 18. 1. 2017 zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu žalovanej čiastky 978,74 Eur, nakoľko pracovný pomer skončil až uplynutím výpovednej lehoty, t.j. dňa 31. 12. 2016 avšak odo dňa 14. 11. 2016 žalovaný vôbec nenastúpil na výkon práce a pretože nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby vznikol žalobcovi v zmysle článku 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej lehoty. Uvedenú čiastku žiada uhradiť do 1. 2. 2017. Z fotokópie doručenky vyplýva, že zásielku si žalovaný neprevzal a táto bola vrátená dňa 23. 1. 2017.

6. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nezaplatí je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom dňa 6. 6. 2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca. Zamestnanec nastúpil do práce 6. 6. 2016 s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 5. 6. 2017. V bode 13.2 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že výpovedná doba sa spravuje ustanovením § 62 Zákonníka práce v súvislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ. ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď, zamestnanec zotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu svojím podaním zo dňa 12. 11. 2016 o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 12. 11. 2016 s tým, že v prípade neakceptovania tejto žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou tak toto podanie nech považujú za výpoveď podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Z tejto žiadosti tiež vyplýva, že vyjadrenie žalobcu bolo také, že podanie považujú za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý sa skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, v opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

Ďalej bolo preukázané, že žalovaný od 14. 11. 2016 nenastúpil na výkon práce a teda nezotrval v pracovnom pomere do uplynutia výpovednej doby, teda do 31. 12. 2016. Žalobca si toto uplatnil v zmysle ustanovenia článku 13.2 pracovnej zmluvy a v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce peňažnú náhradu v sume 978,74 Eur, ktorá bola vypočítaná ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za štvrtý štvrťrok 2016 (6,0027 Eur/hod.) vynásobená priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hod. týždenného pracovného času žalovaného (63,05 hod.). Keďže žalovaný nepreukázal, že by bol žalobcovi túto sumu uhradil, ani žiadnym iným spôsobom nespochybnil tento nárok žalobcu, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celý uplatnený nárok 978,74 Eur.

10. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 978,74 Eur, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z uvedenej sumy 978,74 Eur aj úroky z omeškania a to vo výške 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,0 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 2. 2. 2017 do zaplatenia, kde v tomto čase bola už v omeškaní s úhradou sumy 978,74 Eur, nakoľko listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18. 1. 2017 bol žalovaný vyzvaný zaplatiť dlžnú sumu 978,74 Eur do 1. 2. 2017 a teda od 2. 2. 2017 je už v omeškaní s jej úhradou.

11. Súd podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalobca, súd mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .