Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/187/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: R., právne zast. JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom kancelárie, Fialková 3593/5, Michalovce, 07001, IČO: 42 112 702 proti žalovanému: E., právne zast. JUDr. Máriou Urbanovou, so sídlom kancelárie Okružná 112, 07101 Michalovce, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.191,13 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.1.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2016 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.191,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.1.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 7.11.2011 uzavretou medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo k odplatnému prevodu bytu č. 45 vo vchode č. 5 na 7. poschodí bytového domu A1, súp. číslo 1344 na parc. č. 3064 pod E 139 v celosti a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu spoluvlastníckeho podielu pozemku parc. reg. C č. 3064. V byte, ktorý bol predmetom prevodu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný býval a bol na tejto adrese prihlásený k trvalému pobytu. Žalobca sa do bytu ku ktorému nadobudol vlastnícke právo nestihol presťahovať, lebo krátko na to, ako sa stal jeho výlučným vlastníkom si našiel výhodné zamestnanie mimo územia Slovenskej republiky a na návrh žalovaného došlo medzi nimi k dohode, že po dobu kým sa žalobca bude zdržiavať v zahraničí môže žalovaný bývať v predmetnom byte ako nájomca. Nájomnou zmluvou zo dňa 8.1.2011 sa dohodli, že žalovaný ako nájomca bude hradiť nájomné vo výške 150,- Eur mesačne bezhotovostne a to na účet správcu bytu. Nájomné bolo splatné mesačne najneskôr 15-tému dňu príslušného mesiaca. Žalovaný spočiatku podmienku dohody so žalobcom dodržiaval a platby spojené s užívaním bytu uhrádzal, avšak problém nastal až keď správca bytového domu súdnou cestou vymáhal na platbách za sporný byt sumu 1.280,24 Eur o čom žalovaný žalobcu neinformoval a žalobca o tejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. Z dôvodu, že žalobca sa od kúpy sporného bytu permanentne zdržiaval mimo územia SR existenciu dlhu za predmetný byt zistil až keď mu bolo súdnym exekútorom zablokovaný účet v banke. Po zistení dôvodu zablokovania svojho účtu žalobca bezodkladne pricestoval do Michaloviec a bezodkladne začal riešiť urovnanie dlhu. Po dohode s veriteľom došlo k spísaniu notárskej zápisnice č. N 335/2015 zo dňa 30.12.2015 a to na jeho podnet a boli vyriešené náklady k spôsobu doriešenia dlžnej sumy. Za spísane notárskej zápisnice JUDr. Černákovou 30.12.2015 uhradil žalobca finančnú čiastku vo výške 173,83 Eur. Žalobca na základe výzvy súdneho exekútora JUDr. Blaška zo dňa 7.1.2016 uhradil pohľadávku, ktorá bola predmetom exekúcie, t.j. celkovo sumu 2.018,30 Eur v prospech účtu

súdneho exekútora PRIMA banka a.s.. Z dôvodu, že žalobca sa stále nepretržite zdržiava v zahraničí po vyrovnaní dlžnej sumy s príslušenstvom, teda 2.191,13 Eur predmetný byt Kúpnou zmluvou zo dňa 6.4.2016 odpredal už jeho súčasnému vlastníkovi, ktorý sporný byt predal súc si vedomý, že sporný byt obýva žalovaný.

2. Súd vo veci rozhodol Platobným rozkazom č.k. 24C/187/2016-25 zo dňa 11.7.2016 voči ktorému dňa 5.8.2016 podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že čo sa týka dlhu na nájomnom ten predstavoval k podaniu žaloby sumu 1.280,24 Eur. O tejto dlžobe nebol prenajímateľom, teda vlastníkom bytu informovaný. Nevedel ani o tom, že správca bytov podal žalobu na žalobcu Rastislava Macka. Ak by bol v tom čase informovaný nebolo by došlo k sporu a následne k exekúcii čím sa zvýšili náklady exekúcie, ktoré teraz žalobca požaduje ako bezdôvodné obohatenie. Ani o exekúcii on ako žalovaný nevedel. Nebol účastníkom tohto konania o zaplatenie predmetnej sumy a neboli mu predložené ani doklady o tom koľko dlhuje na nákladoch za bývanie správcovi ako spoločenstvu bytov „Západ“. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí s výškou požadovanou ako bezdôvodné obohatenie sa nakoľko žalobca mu nikdy nedal nijaký doklad súvisiaci s upozornením, že neplní náklady na bývanie a ani od správcu bytov mu nebola doručená žiadna výzva na úhradu predmetného dlhu. Čo sa týka faktúry JUDr. Černákovej tak v rámci výšky 173,83 Eur vychádza náklad na jednu osobu 86,91 Eur. Žalobca nevyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia sa, teda z dôvodov na strane prenajímateľa, teda žalobcu došlo k navýšeniu nákladov tak na súdne, ako aj na exekučné konanie, ktoré neakceptuje. Výpoveď z nájmu žalobcom mu nebola daná ani doručená. Žalobca nezohľadnil potreby žalovaného, predal byt aj s jeho zariadením, teda obrazmi, ktoré namaľovala jeho matka.

3. Z dôvodu podania odporu Uznesením č.k. 24C/187/2016-36 zo dňa 25.8.2016 súd zrušil Platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 24C/187/2016-25 zo dňa 11.7.2016.

4. Žalobca sa replikou doručenou súdu dňa 19.9.2016 k veci vyjadril, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a účelový keďže k prevodu predmetného bytu došlo na návrh žalovaného z dôvodu jeho zadlženia. Žalobca nepopiera tvrdenia žalovaného pokiaľ tento tvrdí, že k vyplateniu dohodnutej kúpnej ceny predmetného bytu fyzicky nedošlo no k jej splácaniu došlo zo strany žalobcu ako ručiteľa žalovaného úhradou jeho dlhu a to úveru od Poštovej banky v sume 15.000,- Eur z ktorého žalobca ako ručiteľ na základe uznania dlhu v sume 14.600,- Eur zo strany žalovaného ako dlžníka ako žalobca ako jeho ručiteľa spísaného formou notárskej zápisnice spláca za žalovaného žalobca od 19.5.2016 kedy uhradil veriteľovi žalovaného a to Poštovej banke splátku v sume 400,- Eur, 15.6.2016 splátku 200,- Eur, 15.7.2015 splátku 200,- Eur, 6.9.2016 splátku 200,- Eur, 13.9.2016 splátku 200,- Eur. Zostatok dlhu žalovaného splácaného žalobcom zodpovedá k 12.9.2016 v sume 12.750,- Eur. Žalobca ako ručiteľ žalovaného tak uhradí za žalobcu sumu 14.600,- Eur, teda v porovnaní s kúpnou cenou predmetného bytu je to navyše o 4.600,- Eur. U žalovaného poukázanie sumy 2.200,- Eur v prospech účtu žalobcu žalobca poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade v skutočnosti došlo zo strany žalovaného len k vráteniu dlžnej sumy 200,- Eur titulom pôžičky poskytnutej žalobcom za účelom splatenia dlhu žalovaného v nebankovej spoločnosti a čo sa týka sumy 2.000,- Eur žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný to urobil z vlastnej iniciatívy pretože sám sľúbil žalobcovi, že ak mu bude ručiť ako ručiteľ, teda spoludlžník pri úvere v sume 15.000,- Eur o poskytnutie, ktoré požiadal Poštovú banku poukáže na jeho účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 2.000,- Eur a to tzv. ďakovné hneď potom ako mu predmetný úver bude poskytnutý. Poukázanie tejto sumy vo výške 2.000,- Eur dňa 14.2.2012 v prospech účtu žalobcu žalobca považuje a považoval ako dar od žalovaného. Čo sa týka dlžného nájomného, resp. úhrad spojených s užívaním predmetného bytu v zmysle dohody a podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 8.11.2011 žalobca poukázal na článok VII bod 1 nájomnej zmluvy, kde je určené dohodnuté nájomné, ako aj na článok VII ods. 2 zmluvy kde v nájomnom neboli zahrnuté poplatky za odber teplej vody a poplatky za spotrebu elektrickej energie, pričom tieto poplatky mal hradiť nájomca, teda žalovaný na základe odpočtu stavu jednotlivých meračov po dobu trvania nájmu a takisto na článok VII bod 3 nájomnej zmluvy kde nájomca teda žalovaný mal hradiť dohodnuté v bode 1 článku VII bezhotovostne a to na účet OSBD Michalovce. Nájomné bolo splatné mesačne vopred najneskôr k 15-tému dňu príslušného mesiaca. Na základe týchto skutočností je podľa názoru žalobcu tvrdenie žalovaného, že mu žalobca neoznámil existenciu dlžoby lživé a zavádzajúce. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o jeho nevedomosti o existencii tohto dlhu je jednoznačne zavádzajúce. Navyše žalovaný existenciu dlhu na úhradách za užívanie predmetného bytu vedel a musel aj vedieť vzhľadom na to, že išlo o platby, ktoré mal sám ako nájomca poukazovať správcovi bytu, teda OSBD Michalovce. Žiť v prenajatom byte na základe nájomnej zmluvy a vedome si neplniť svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z nájomnej

zmluvy už samo o sebe je dôkazom vzniku a existenciu dlhu, ktorého vznik spôsobil sám žalovaný a ktorý bol predmetom exekučného konania voči žalobcovi a ktorý je predmetom aj tohto sporu. Čo sa týka obrazov vo vlastníctve žalovaného v počte 17 kusov žalovaný sám dobrovoľne odovzdal spolu so svojou manželkou žalobcovi za prítomnosti svedka pána Petra Trojanoviča obrazy, ktoré namaľovala matka žalovaného v počte 16 kusov s požiadavkou, aby tento zabezpečil ich predaj a zároveň vyplatil ďalšie dlhy žalovaného voči nebankovým spoločnostiam. Z dôvodu nepredajnosti predmetných obrazov bez umeleckej hodnoty žalobca niekoľkokrát márne vyzval žalovaného, aby si ich osobne prevzal na adrese jeho prechodného bydliska. Na dôkaz tohto tvrdenia pripája Čestné vyhlásenie svedka Petra Trojanoviča zo dňa 2.9.2016. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dňa 6.10.2015 pánovi Terinskému titulom pôžičky na splatenie jeho dlhu nebankovke poukázal prostredníctvom pána Martina Hotovčína a Mgr. Igora Rafaja sumu 500,- Eur tak, že z dôvodu dlhotrvajúcej neprítomnosti v mieste bydliska najskôr poukázal pánov Martinovi Hotovčínovi bankovým prevodom sumu 500,- Eur a požiadal ho, aby túto sumu poukázanú pod titulom platba pre pána Terinského osobne proti podpisu odovzdal osobne pánovi Terinskému dňa 7.10.2015. Pán Martin Hotovčín z dôvodu služobnej cesty v snahe splniť požiadavku žalobcu požiadal svojho suseda Mgr. Igora Rafaja, aby ešte dňa 7.10.2015 osobne zabezpečil fyzické odovzdanie sumy 500,- Eur od žalobcu pána Rastislava Macka pánovi Imrichovi Terinskému čo sa aj stalo. K fyzickému odovzdaniu sumy 500,- Eur a aj jej prevzatiu žalovaným došlo dňa 7.10.2015 pred UNI CREDIT Bank Michalovce. Žalovaný žalobcovi dlh v sume 500,- Eur titulom tejto pôžičky dlh ku dňu podania vyjadrenia nesplatil.

5. V písomnom stanovisku žalovaného (duplike) zo dňa 3.11.2016 (č.l. 88 spisu) žalovaný uvádza, že kúpna cena za byt a to 10.000,- Eur nebola žalovanému vyplatená pričom obe strany sa dohodli, že za túto hodnotu pristúpi žalobca ako dlžník, teda ako ručiteľ k úveru Poštovej banky, ktorý úver bol žalovanému poskytnutý v r. 2012, teda pri kúpe a odpredaji bytu. Žalobca uznal dlh v sume 14.914,38 Eur cez notársku zápisnicu. Žalovaný na základe tohto uznania dlhu voči veriteľovi uhradil v prvom až treťom mesiaci po 200,- Eur, teda spolu 600,- Eur. Žalobca podľa ním predložených dokladov uhradil 4 krát po 200,- Eur a 1 krát 400,- Eur, teda spolu uhradil sumu 1.200,- Eur. Z ceny bytu ostáva teda dlh pre žalobcu žalovanému 8.800,- Eur. Čo sa týka sumy 2.200,- Eur, ktorú žalovaný označuje za vrátenie dlžnej sumy 200,- Eur nešlo o sumu 200,- Eur, ale o sumu 2.200,- Eur. Túto sumu mu žalovaný poukázal za to, že v zmluve o predaji bytu zriadi vecné bremeno v prospech žalovaného. Žalobca žalovaného oklamal s tým, že zriadil vecné bremeno v nájomnej zmluve a nie v kúpnej zmluve. To zistil až výpisu katastra po zápisu návrhu kúpnej zmluvy. Vecné bremeno v nájomnej zmluve nemá žiadnu právnu účinnosť aj tak žalobca túto dohodu porušil keď byt odpredal a porušil aj podmienku trvania nájomného vzťahu na doživotie žalovaného v byte. Je síce pravda, že v zmluve dojednaná výška nájomného 150,- Eur je, ale táto výška je fiktívna nakoľko prenajímateľ ju nikdy nepožadoval a žalovaný ju nikdy neplatil. V žiadnom prípade nemôže ísť o dar vo výške 2.200,- Eur pre žalobcu od žalovaného. Žalobca vtedy nemal peniaze tak z poskytnutého úveru previedol finančnú čiastku na jeho účet. Žalobca nepodal včas námietky proti exekúcii a neoprávnene vymáhal od žalovaného celý poplatok pre JUDr. Černákovú ako notárku. Čo sa týka 17 kusov obrazov žalovaný nemá žiadne informácie či boli predané, alebo si ich ponechal. Žalovanému však vrátené neboli. Sumu vo výške 500,- Eur zo dňa 6.10.2015, ktorú žalobca poukázal žalovanému cez účet pána Hotovčína je splátka súkromného dlhu. Išlo o súkromnú pôžičku a jej vrátenie. Čo sa týka druhej platby od pána Igora Rafaja vo výške 500,- Eur, ktorú osobne odovzdal žalovanému tak v tomto prípade na naliehanie a žiadosti žalobcu žalovaný vybral pre neho v nebankovej spoločnosti Pohotovosť pôžičku 1.000,- Eur. Z tejto pôžičky žalovaný mal poslať žalobcovi na účet sumu 900,- Eur a predmetných 500,- Eur bola splátka tejto pôžičky v Pohotovosti a zvyšok 400,- Eur ešte stále žalobca dlhuje. Na základe uvedeného žalobca dlhuje žalovanému zaplatiť 8.800,- Eur. Za predaj bytu získal ďalších 8.000,- Eur, pričom nespláca dohodnuté splátky. Zároveň získal 2.200,- Eur bezdôvodne.

6. Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2017 (č.l. 108) žalobca uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na byt došlo z podnetu samotného žalovaného a následne došlo aj k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu, že žalobca si našiel lepšiu prácu v zahraničí a daný byt obývať nechcel. Čo sa týka žalovanej sumy táto predstavuje celkovo pohľadávku za exekúcie v prospech bytového družstva vo výške 2.018,30 Eur a nákladov na notára vo výške 173,83 Eur. Čo sa týka sumy 2.200,- Eur jednoznačne sa v sume 2.000,- Eur jednalo o ďakovné za ručenie žalobcu pre žalovaného k úveru v Poštovej banke a čo sa týka zvyšnej sumy 200,- Eur jednalo sa o vrátenie dlhu, teda pôžičku nebankového subjektu. Čo sa týka sumy 500,- Eur jedná sa o procesný útok zo strany žalobcu, že táto suma pôžičky zo dňa 6.10.2015 vo výške 500,- Eur bola poskytnutá žalobcom žalovanému, pričom táto

skutočnosť má svedčiť iba o tom, že žalobca za žalovaného riadne plnil jeho dlhy, pričom táto suma 500,- Eur žalovaná nie je.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2017 (č.l. 108) žalovaný uviedol, že nebol spísaný protokol o prevzatí a odovzdaní bytu, pričom tento spísaný mal byť. Čo sa týka žalovanej sumy 150,- Eur ako nájomné, ktoré malo byť platné podľa názoru žalovaného platné bolo iba prvé 150,- Eur nájomné, ďalšie platné neboli. Okrem sumy 2.200,- Eur, ktorá bola zo strany žalovaného žalobcovi zaplatená je tu aj suma 900,- Eur, teda dohromady 3.100,- Eur, pričom žalobca započítaciu námietku vo výške 2.200,- Eur a 900,- Eur zmenil na tomto pojednávaní na sumu 2.200,- Eur a 500,- Eur a to z tých dôvodov, že sa jednalo o pôžičku v hotovosti 1.000,- Eur, ktorú si zapožičal samotný žalovaný pre žalobcu pričom mu vyplatil z tejto sumy 900,- Eur. Zo sumy 900,- Eur následne žalobca žalovanému vrátil 500,- Eur, teda na započítanie zostáva 400,- Eur z 900,- Eur a takisto ešte treba pripočítať sumu 100,- Eur, ktorá je dopočítanie k sume 1.000,- Eur z celkovej pôžičky.

8. Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2017 (č.l. 117 spisu) žalobca uviedol, že k započítacej námietke ohľadom sumy 2.200,- Eur, ktorá bola preposlaná na jeho účet, pracuje často krát v zahraničí a tak to bolo aj v r. 2012, kde ho následne kontaktoval samotný žalovaný, že potrebuje z Poštovej banky zabezpečiť si príjem a to prostredníctvom úveru vo výške 15.000,- Eur. Následne sa spolu dohodli, že vzhľadom na príjmy samotného žalovaného by mu tento nebol poskytnutý bez doručenia, že žalobca a žalovaný sa dohodli na tom, že síce žalobca pôjde ručiť za žalovaného na tento úver v Poštovej banke, avšak niečo za to bude chcieť, kde už ako samotný žalobca uvádza on by neručil ani vlastnej rodine a z tohto dôvodu sa dohodli na odplatnom ručení medzi žalobcom a žalovaným a to na sumu 2.000,- Eur s tým, že dohodli sa tým spôsobom, že ak sa zaručí za požičaný úver, alebo teda za žiadosť o úver vo výške 15.000,- Eur samotný žalobca, žalovaný mu ako odmenu vyplatí 2.000,- Eur potom, ako mu tento poskytnutý úver od Poštovej banky bol poskytnutý na jeho osobný účet. Čo sa týka sumy 200,- Eur tú uvádza samotný žalobca, že žalovaný spolu so svoju manželkou majú na seba množstvo exekúcii, možno 6-7 a dokonca aj viacej pričom bežne medzi nimi fungovalo to, že pokiaľ samotný žalovaný, resp. jeho manželka nemali peniaze zapožičiaval im sumy vo výške 30,50, resp. 100,- Eur. Následne keď samotný žalobca vedel, že žalovanému bude vyplatená vyššia suma približne do 15.000,- Eur od Poštovej banky dohodol sa so žalovaným, že v rámci týchto nízkych pôžičiek, ktoré sa opakovali v priebehu roka až roka a pol mu okrem sumy 2.000,- Eur zaplatí aj 200,- Eur ako celkovú čiastku za predchádzajúce pôžičky, ktoré v hotovosti vyplatil samotnému žalovanému. Zároveň sa samotný žalobca vyjadril k sume 900,- Eur, ktorá mu mala byť pripísaná na jeho účet dňa 15.6.2012 s tým, že k tejto sume uviedol, že jednalo sa o obdobie keď potreboval niečo súrne vyplatiť a bolo to pred jeho výplatným termínom, ktorý mal v rámci svojho pracovného pomeru v Belgicku pričom požiadal pána Terinského o to, aby mu zapožičal 900,- Eur na potrebnú úhradu. Pán Terinský sa vyjadril tak, že momentálne nemá finančné prostriedky v hotovosti, ale má kontakty na rôzne nebankové spoločnosti ako Pôžičkáreň, alebo Quatro, alebo Pohotovosť a podobne, pričom vlastne ponúkol samotnému žalobcovi, že on na svoje meno túto sumu vyberie, pričom následne mu túto sumu aj žalobca vráti. Žalobca potvrdil to, že v podstate pán Terinský túto sumu na svoje meno vybral s tým, že mu bola zaplatená do niekoľkých približne 24 hodín a podobne, pričom následne mu pán Terinský tieto peniaze presunul aj na jeho účet. Žalobca uviedol, že túto sumu pánovi Terinskému vrátil v celej výške, ale nevie si spomenúť, či sa to udialo presunom z účtu na účet, čo by vedel preukázať listinným dôkazom, alebo mu túto sumu vyplatil v hotovosti. Zároveň na tomto pojednávaní súd konštatoval, že započítacia námietka žalovaného je nepresná aj čo do samotnej výšky aj čo do dôvodov, pretože v zásade sa jedná o sumu až 3.500,- Eur, pričom samotné skutkové tvrdenia žalovaného sú buď rozporné, alebo nedostatočné. Na predmetnom pojednávaní súd uložil sudcovskú lehotu obom stranám sporu ohľadom započítacích námietok kde žalovanému jednoznačne uložil povinnosť špecifikovať svoje skutkové tvrdenia ohľadom započítania zvyšných súm okrem sumy 2.200,- Eur, teda v zásade čo sa týka započítacej námietky do výšky 1.000,- Eur a následne 200,-, resp. 300,- Eur a čo sa týka samotného žalobcu tomu súd uložil sudcovskú lehotu, aby sa konkrétne a presne vyjadril k sume 900,- Eur kde by potvrdil, že si tieto finančné prostriedky prevzal od samotného žalovaného, teda či mu ich vrátil v celej výške, alebo čiastočnej výške.

9. Vzhľadom na uloženú sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa a upresnenie skutkových tvrdení, teda využitie materiálneho korektívu z pohľadu súdu pri sudcovskej koncentrácii konania, sa následne písomným podaním zo dňa 7.12.2017 (č.l. 125) vyjadril samotný žalovaný k svojim započítacím námietkam a to tak, že v tomto podaní uzavrel výšku započítacej námietky na celkovú sumu 3.100,- Eur. Túto započítaciu námietku upresnil nasledovne: žiadal zarátať presun finančných prostriedkov z

účtu žalovaného na žalobcu vo výške 2.200,- Eur a zároveň 900,- Eur z pôžičky spoločnosti Pohotovosť, ktorú vybral v zásade žalovaný v prospech žalobcu a túto sumu 900,- Eur aj žalobcovi vyplatil. Jednalo sa síce o celkovú výšku pôžičky 1.000,- Eur, žalovaný si však 100,- Eur ponechal a 900,- Eur vyplatil samotnému žalobcovi. Zároveň sa vyjadril žalovaný tým spôsobom, že čo sa týka sumy 500,- Eur, ktorá bola vyplatená pánom Rafajom, resp. odovzdaná pánom Hotovčínom nejednalo sa o vrátenie 500,- Eur z pôvodne nesplatenej pôžičky 900,- Eur, ale úplne o inú sumu a o úplne iné splatenie a vrátenie súkromného dlhu medzi žalobcom a žalovaným.

10. Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2018 (č.l. 142 spisu) žalobca uviedol, že čo sa týka sumy 200,- Eur či sa jedná o dar, pôžičku a podobne k tomu sa už na predchádzajúcich pojednávaniach vyjadril. Čo sa týka samotnej sumy 900,- Eur tu nepopiera prevzatie tejto sumy samotným žalobcom od žalovaného, pričom uhradenie sumy 500,- Eur už v tomto konaní preukázal a to listinnými dôkazmi. Čo sa týka sumy 400,- Eur túto momentálne nevie samotný žalobca preukázať výpisom zo svojho účtu a to z dôvodu, že finančné prostriedky vrátil samotnému žalovanému v hotovosti, pričom určite má za to, že k vráteniu týchto finančných prostriedkov došlo. Zároveň uviedol, že zo sumy 400,- Eur z pôvodnej sumy 900,- Eur vznáša námietku premlčania a to z dôvodu, že k poskytnutiu tejto sumy samotnému žalobcovi došlo v júli 2012 a trojročná lehota skončila v júni 2015, pričom žaloba bola podaná až v júli r. 2016. Čo sa týka samotného uplatneného nároku vo výške 2.191,13 Eur podľa názoru žalobcu žalobca riadne preukázal samotný titul aj vznik tejto pohľadávky v ním uplatnenej výške.

11. Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2018 (č.l. 142 spisu) sa taktiež vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že čo sa týka sumy 2.200,- Eur podľa jej názoru sa jednoznačne jedná o pôžičku a aj v rámci vykonaného dokazovania táto skutočnosť bola preukázaná, pričom taktiež poukázala na to, že preukazovanie splátok žalobcu za žalovaného z titulu ručenia nie je predmetom tohto sporu a k tejto skutočnosti sa bližšie vyjadrovať nebudú. Čo sa týka preukazovania úhrady 500,- Eur zo sumy započítanej vo výške 900,- Eur podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného táto suma, ktorá bola samotným žalobcom preukázaná nie je pravdivá pretože sa jednalo o splatenie úplne inej pôžičky, ktorá bola ešte predtým uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Naďalej trvala na vznesenej započítacej námietke v celkovej sume 3.100,- Eur.

12. Ohľadne dohody o odmene za ručenie žalovaný na pojednávaní konanom dňa 6.3.2018 priamo uviedol, že došlo k dohode o poskytnutí odmeny z jeho strany pre žalobcu za poskytnutie ručenia . K uvedenému samotný žalovaný uviedol, že jednali spolu o dohode za takéto ručenie, pričom ako na tomto pojednávaní uviedol, bola odmena dohodnutá „2 kilá“, pričom on si to vysvetľoval tak, že sa jednalo o 200,- Eur, avšak následne podľa jeho názoru si túto skutočnosť žalobca vysvetlil tak, že sa jedná o sumu 2.000,- Eur. Taktiež sa vyjadril o pôžičke od Pohotovosti vo výške 1.000,- Eur kde uviedol, že túto pôžičku bral na žiadosť samotného žalobcu a z tohto 1.000,- Eur úveru od spoločnosti Pohotovosť vyplatil žalobcovi 900,- Eur.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie tak výsluchom sporových strán, ako aj listinnými dôkazmi a výsluchom svedka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

14. Z listinných dôkazov a to Kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2011 rozhodnutia Správy katastra Michalovce zo dňa 4.1.2012 mal súd za preukázané, že žalobca bol v rozhodnom čase keď žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia vlastníkom predmetného bytu.

15. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 8.11.2011 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným kde žalobca vystupuje v pozícii vlastníka nehnuteľnosti, teda prenajímateľa a žalovaný v pozícii nájomcu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na jednoizbový byt č. 45, ktorý sa nachádza na 7. nadzemnom podlaží v bytovom dome A1, súp. číslo 1344 na ulici J. Švermu v Michalovciach, pričom sa jedná o bytový dom C č. 3064.

16. Z článku VII bod 1 až 3 Nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomné za užívanie bytu je zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 150,- Eur mesačne. V nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za odber studenej a teplej vody a poplatky za spotrebu elektrickej energie. Tieto poplatky hradí nájomca na základe odpočtu stavu jednotlivých meračov. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude hradiť nájomné bezhotovostne na účet OSBD Michalovce. Nájomné je splatné mesačne vopred najneskôr k 15. dňu

príslušného mesiaca. Nájomné za prvý mesiac nájmu uhradil nájomca v hotovosti do rúk prenajímateľa pri podpise tejto zmluvy čo prenajímateľ potvrdil svojim podpisom.

17. Z Platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce, č.k. 16C/102/2015-15 zo dňa 26.3.2015 spolu s upovedomením o začatí exekúcie Ex 2545/2015-7 zo dňa 30.9.2015, ako aj upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Blaška Ex 2545/2015-/2010 zo dňa 22.10.2015, ako aj z výzvy súdneho exekútora JUDr. Blaška sp. zn. Ex 2545/2015 zo dňa 7.1.2016 mal súd za preukázané, že v zmysle nedoplatku na vyššie uvedenej nehnuteľnosti, teda byte vo vlastníctve žalovaného došlo k súdnemu rozhodnutiu a to platobnému rozkazu kde bol terajší žalobca v pozícii žalovaného zaviazaný na zaplatenie 1.280,24 Eur s príslušenstvom a to Platobným rozkazom Okresného súdu Michalovce, ako aj tú skutočnosť, že bolo súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom vydané upovedomenie o začatí exekúcie ako aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a rovnako došlo k výzve na uhradenie dlžnej sumy exekútorom samotnému žalobcovi.

18. Z Príjmového pokladničného dokladu bankovej inštitúcie PRIMA banka Slovensko, a.s. č. 00003 zo dňa 20.1.2016 je zrejmé, že došlo k uhradeniu sumy 2.100,- Eur zo strany žalobcu na účet exekútora Jozefa Blaška.

19. Z Faktúry JUDr. Černákovej, notárky č. 2015335 zo dňa 30.12.2015 je zrejmé, že žalobcovi bola vyúčtovaná suma za notársku zápisnicu v sume 173,83 Eur, pričom jednalo sa o druh notárskeho úkonu Notárska zápisnica N 335/2015.

20. Z listinného dôkazu Hotovostný vklad zo dňa 15.6.2012 (č.l. 50) vyplýva, že došlo k presunu finančných prostriedkov vo výške 900,- Eur z účtu žalovaného na účet žalobcu.

21. Z listinného dôkazu Hotovostný vklad zo dňa 14.2.2012 je zrejmé, že došlo k prevodu finančných prostriedkov žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. na účet žalobcu a to suma 2.200,- Eur.

22. Z Čestného prehlásenia Petra Trojanoviča zo dňa 2.9.2016 (č.l. 66 spisu) vyplýva, že táto osoba sa ako svedok vyjadrovala k samotným 16 ks obrazov, ktoré mali byť vo vlastníctve žalovaného, pričom svedok uvádzal, že žalovaný si napriek niekoľkým výzvam žalobcu, aby si prišiel prevziať 16 ks svojich obrazov, ktoré sa mali nachádzať na byte, ktorý odpredal žalobcovi tento žalovaný sa ani po viacerých a opätovných výzvach žalobcu po dané obrazy nedostavil a tieto obrazy si neprevzal.

23. Z Čestného prehlásenia Martina Hotovčína zo dňa 14.9.2016 vyplýva, že dňa 7.1.2015 mu bola poukázaná na jeho bankový účet suma 500,- Eur ktorú mu poukázal na zabezpečenie jej osobného odovzdania pánovi Terinskému. Predmetná suma mu bola poukázaná titulom „Platba pre pána Terinského“ . Z dôvodu služobnej cesty poprosil o fyzické objednanie tejto sumy 500,- Eur pána Rafaja, nar. 5.3.1968, aby tieto finančné prostriedky pánovi Imrichovi Terinskému odovzdal. Zároveň vyhlásil, že v prípade potreby je ochotný vyššie uvedené skutočnosti osobne potvrdiť ako svedok.

24. Z Potvrdenia o prevzatí sumy 500,- Eur zo strany pána Terinského od Mgr. Igora Rafaja vyplýva, že žalovaný prevzal sumu 500,- Eur od tejto osoby.

25. Zo Zmluvy o úvere Lepšia splátka zo dňa 6.2.2012 (č.l. 107 spisu) vyplýva, že samotný žalovaný ako dlžník a žalobca ako spoludlžník uzatvorili s bankovou inštitúciou Poštová banka, a.s. úverovú zmluvu na sumu 15.000,- Eur s tým, že doba splácania bola dohodnutá na 6 rokov.

26. Z listinného dôkazu a to Výpisu z účtu za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 vyplýva, že dňa 14.2.2012 došlo ku vkladu v hotovosti od Imricha Terinského vo výške 2.200,- Eur a to na účet žalobcu.

27. Z listinného dôkazu a to Žiadosti o kontaktovanie spoločnosti BENCONT INVESTMENT s.r.o. (č.l. 128) zo dňa 22.2.2017 vyplýva, že aktuálna výška záväzku z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, kde žalovaný vystupoval ako dlžník a žalobca ako spoludlžník je ku 22.2.2017 aktuálna výška záväzku 12.114,38 Eur.

28. Z listinných dôkazov a to Výpisov z účtu žalobcu na č.l. 129-132 vyplýva, že samotný žalobca naďalej ako spoludlžník, resp. ručiteľ predmetný úver za žalovaného naďalej v pravidelných mesačných splátkach spláca.

29. Z Výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2015 (č.l. 133 spisu) vyplýva, že došlo k úhrade sumy 500,- Eur z účtu žalobcu na účet pána Martina Hotovčína, ktoré boli označené ako „Platba pre pána Terinského“.

30. Z Potvrdení o prijatí finančných prostriedkov (č.l. 139-141 spisu) vyplýva, že samotný žalovaný splácal pravidelne splátky po 112,- Eur, resp. 156,- Eur na zmluvu o pôžičke uzavretú so spoločnosťou Pohotovosť, číslo zmluvy 9000301221.

31. Na pojednávaní dňa 6.3.2018 (č.l. 142 spisu) bola vypočutá aj svedkyňa a to Milota Tertinská, ktorá je manželkou žalovaného. Taktiež opoznala osobu žalobcu o ktorom uviedla, že tento je širšou rodinou jej manžela. Čo sa týka kúpno-predajnej zmluvy na byt, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným k uvedenému sa svedkyňa nevedela presne vyjadriť z dôvodu, že podľa jej tvrdenia nebola prítomná pri podpisovaní tejto zmluvy. Čo sa týka pôžičky medzi žalobcom a žalovaným na sumu 900,- Eur kde samotný žalovaný žalobcovi túto sumu zapožičal svedkyňa uviedla, že bola osobne prítomná v Pohotovosti pri zapožičaní sumy 1.000,- Eur a rovnako bola prítomná v bankovej inštitúcii kde jej manžel dával prevodný príkaz na sumu 900,- Eur v prospech žalobcu. Čo sa týka samotnej výplaty 500,- Eur zo strany žalobcu žalovanému z pôžičky 900,- Eur k uvedenému sa svedkyňa nevedela vyjadriť a to najmä sa nevedela vyjadriť k tej skutočnosti, že či predmetných 500,- Eur, ktoré žalobca žalovanému vracal sa týkali pôžičky 900,- Eur, alebo inej predchádzajúcej pôžičky. Taktiež svedkyňa potvrdila, že bola prítomná pri podpisovaní úverovej zmluvy v Poštovej bank, kde jej manžel si zobral spotrebiteľský úver, avšak čo sa týka sumy 2.200,- Eur kde jedna zo sporových strán uvádzala, že sa jedná o dar, alebo ďakovné, pričom druhá strana a to strana žalovaného uvádzala, že sa jednalo o pôžičku medzi sporovými stranami k tomu sa svedkyňa vôbec nevedela vyjadriť, kde uviedla vyslovene „ k tomuto sa presne vyjadriť neviem“. Na otázku súdu či svedkyňa vie opísať samotný proces presunu finančných prostriedkov vo výške 2.200,- Eur, to znamená akým spôsobom od nich boli žiadané, kedy od nich boli žiadané a ako boli presúvané, svedkyňa uviedla, že k celkovej sume 2.200,- Eur, ktorá je započítacou námietkou sa nevie bližšie vyjadriť.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd právne posúdil vec takto:

33. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

35. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

36. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta 1. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

37. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorým si vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

40. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. Podľa ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

42. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

43. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období bol žalobca vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a to bytu č. 45 vo vchode č. 5 na 7. poschodí bytového domu A1, súp. číslo 1344 na parc. č. 3064 pod E 139 v celosti a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu spoluvlastníckeho podielu pozemku parc. reg. C č. 3064, ktorý na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08.11.2011 prenechal do nájmu samotnému žalovanému. Z nájomnej zmluvy a to článku VII nájomnej zmluvy jednoznačne vyplývajú tie skutočnosti, že nájomné bolo stanovené vo výške 150,- Eur mesačne a zároveň v nájomnom neboli zahrnuté poplatky za odber studenej, teplej vody a poplatky za spotrebu elektrickej energie. Tieto mal hradiť osobitne samotný nájomca, teda žalovaný a mal ich hradiť priamo bezhotovostne na účet OSBD Michalovce. Zo skutkových tvrdení sporových strán tak ako sú vyššie uvedené a to či už v žalobe, písomných vyjadreniach alebo ústnych prednesov je zrejmé že žalovaná suma (bezdôvodné obohatenia) nevznikla ako nájomné dohodnuté medzi sporovými stranami, ale vznikla z nedoplatkov odberu teplej, studenej vody, poplatkov za spotrebu elektrickej energie a podobne, ktoré si vyúčtovalo príslušné OSBD Michalovce. Tieto nedoplatky boli aj uplatnené na Okresnom súde Michalovce v konaní 16C/102/2015 kde bol aj vydaný dňa 26.3.2015 platobný rozkaz na samotného žalovaného, pričom sa jednalo o sumu 1.280,24 Eur. Neskôr táto suma bola vymáhaná u súdneho exekútora Jozefa Blaška, kde spolu s nákladmi na trovy exekúcie vznikla žalobcovi z dôvodu neplatenia réžií spojených bytov vo vlastníctve žalobcu celková dlžná suma 2.100,- Eur, ktorú tak žalobca preukázal listinným dôkazom a to Potvrdením PRIMA banky Slovensko, a.s. vyplatil na účet súdneho exekútora. Rovnako na účelom úhrady tejto dlžoby, ktorú spôsobil samotný žalovaný bol nútený žalobca uzatvoriť aj notársku zápisnicu č. N 335/2015 za ktorú mu Notársky úrad JUDr. Anny Černákovej vyúčtoval sumu 173,83 Eur tak ako to vyplýva z vystavenej Faktúry č. 2015335 zo dňa 30.12.2015, z dôvodu že bol zablokovaný jeho osobný účet čo mu znemožňovalo riadne uhrádzať nie len svoje základné životné potreby. Z predložených listinných dôkazov je teda zrejmé, že žalobca a žalovaný mali uzavretú nájomnú zmluvu, pričom žalovaný sám mal uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu, teda samotnú réžiu bytu tak ako to bolo dohodnuté v článku VII nájomnej zmluvy. Tento si riadne svoje povinnosti neplnil a nájomné, ako aj poplatky súvisiace s nájmom riadne neplatil čím žalobcovi vznikol predmetný dlh, ktorý následne aj žalobca OSBD Michalovce vyplatil.

44. Čo sa týka námietok žalovaného k uvedenému súd poukazuje, že v rámci skutkových tvrdení v prebiehajúcom spore samotný žalovaný neustále menil počet, dôvody ako aj výšku samotných námietok na započítanie. K ustáleniu samotných námietok na započítanie došlo až po pojednávaní konanom dňa 9.10.2017, kde súd v rámci sudcovskej koncentrácie konania uložil sporovým stranám, aby substancovali svoje skutkové tvrdenia, ako aj predložili ďalšie návrhy na dokazovanie. Následne na základe tejto povinnosti uloženej súdom došlo k spresneniu námietok započítania k záverečnej výške 3.100,- Eur, kde jedna námietka mala spočívať v pôžičke vo výške 2.200,- Eur a ďalšia námietka mala spočívať v pôžičke 900,- Eur žalobcovi zo strany žalovaného, teda sa malo jednať o dve pôžičky, kde samotný žalovaný zapožičal žalobcovi predmetné finančné prostriedky.

45. Čo sa týka sumy 2.000,- Eur súd v danej veci vyhodnotil predmetnú sumu ako tzv. ďakovné, resp. dar zo strany žalovaného žalobcovi z dôvodu, že žalobca ručil samotnému žalovanému pri poskytnutí úveru v Poštovej banke a.s. vo výške 15.000,- Eur, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná aj predložením fotokópie tejto zmluvy. Čo sa týka tvrdení samotného žalovaného, že sa nejednalo o žiadne ďakovné,

alebo odmenu za poskytnuté ručenie, ale že sa jednalo o pôžičku. S týmto skutkovým tvrdením sa súd nemôže stotožniť a to aj vzhľadom na poslednú výpoveď samotného žalovaného a to konkrétne na pojednávaní konanom dňa 6.3.2018 (č.l. 5 zápisnice z tohto pojednávania predposledný odstavec). Ohľadne dohody o odmene za ručenie vo výške 2.000,- € žalovaný na pojednávaní konanom dňa 6.3.2018 priamo uviedol, že došlo k dohode o poskytnutí odmeny z jeho strany pre žalobcu za poskytnutie ručenia . K uvedenému samotný žalovaný uviedol, že jednali spolu o dohode za takéto ručenie, pričom ako uviedol bola dohodnutá „2 kilá“, pričom on si to vysvetľoval tak, že sa jednalo o 200,- Eur, avšak následne podľa jeho názoru si túto skutočnosť žalobca vysvetlil tak, že sa jedná o sumu 2.000,- Eur. Tu možno konštatovať, že žalovaný tým v zásade zmenil svoje skutkové tvrdenia, keď do tohto momentu tvrdil, že pri poskytnutí pôžičky v Poštovej banke nebola medzi ním a žalovaným žiadna dohoda o odmene za ručenie, ale iba dohoda o odmene za zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného bývania, ktoré žalobca nikdy na predmetnom byte nezriadil. Čo sa týka týchto skutkových tvrdení možno konštatovať, že od svojich tvrdení ohľadom dohody o odmene za poskytnuté ručenie sa od svojich skutkových tvrdení v zásade nikdy samotný žalobca neodklonil, na rozdiel od žalovaného. Čo sa týka žalovaného tento pôvodne tvrdil, že žiadna dohoda neexistovala a až na predposlednom pojednávaní nakoniec pripustil tú skutočnosť, že dohoda bola, avšak opäť nejednoznačne v rámci skutkových tvrdení stanovoval sumu za odmenu na poskytnuté ručenie.

46. Prevedenie sumy 2.000,- Eur, 200,- € a sumy 900,- Eur na účet žalobcu zo strany žalovaného samotný žalobca nikdy počas procesného útoku nerozporoval. Rozporoval však dôvod poskytnutia týchto finančných prostriedkov. U sumy 2.000,- Eur tvrdil samotný žalovaný, že sa jednalo o pôžičku a žalobca po celý čas uvádzal, že suma 2.000,- Eur je odmena za ručenie, ktoré aj preukázal, že bolo poskytnuté. Z predložených listinných dôkazov (zmluva o úvere, pričom možno konštatovať, že toto ručenie naďalej trvá a z tohto ručenia naďalej samotný žalobca platí pohľadávku ako ručiteľ za žalovaného Poštovej banky pravidelnými mesačnými splátkami čo aj preukázal listinnými dôkazmi a zároveň, že suma 200,- Eur z 2.200,- Eur bola pôvodná predchádzajúca pôžička, ktorú vracal žalovaný žalobcovi.

47. Čo sa týka sumy 900,- Eur v tomto prípade rovnako žalobca nerozporoval poskytnutie týchto finančných prostriedkov dokonca potvrdil aj tú skutočnosť, že tieto boli poskytnuté ako pôžička, teda pôžička od žalovaného žalobcovi. Zároveň sa žalobcovi podarilo preukázať tú skutočnosť, že zo sumy 900,- Eur sumu 500,- Eur aj splatil a to prostredníctvom dvoch osôb. Teda osoby prostredníctvom ktorej poslal na účet finančné prostriedky a prostredníctvom osoby, ktorá nakoniec ako ďalší sprostredkovateľ tieto finančné prostriedky aj žalovanému odovzdala v sume 500,- Eur, pričom o tomto svedčia nielen čestné prehlásenia týchto osôb, ale aj priamo potvrdenie samotného žalovaného o prevzatí sumy 500,- Eur. Žalovanému sa zároveň nepodarilo preukázať tú skutočnosť, že by predmetných žalobcom uhradených 500,- Eur bolo plnením k inej pôžičke ako k pôžičke 900,- Eur, z dôvodu, že inú pôžičku medzi sporovými stranami, ktorej existenciu tvrdil, žiadnym spôsobom nepreukázal. Čo sa týka zostávajúcej sumy 400,- Eur tu súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o doplatení tejto zvyšnej sumy žalovanému, avšak samotný žalobca vzniesol námietku premlčania predmetného nároku z dôvodu, že už uplynula premlčacia doba. Vzhľadom na dobu poskytnutia pôžičky a podania žaloby súd môže konštatovať, že predmetný nárok vo výške 400,- Eur, ktorý sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že ho zaplatil žalovanému je predmetný nárok premlčaný.

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že jednotlivé nedoplatky na samotnom byte v tom čase vo vlastníctve žalobcu spôsobil samotný žalovaný čo v zásade samotný žalovaný ani nikdy nepopieral. Popieral iba tú skutočnosť, že došlo k neodôvodnenému navýšeniu týchto nedoplatkov. K uvedenému však súdu nepredložil žiadne dôkazy, že upovedomil samotného žalobcu o týchto nedoplatkoch, resp. jeho tvrdenie, že o takýchto nedoplatkoch nevedel, keď v byte býval a žiadne náklady spojené s bývaním v zásade neuhrádzal znie ako tendenčné a účelové.

49. Čo sa týka sumy navýšenia dlhu voči OSBD Michalovce v zásade možno konštatovať, že potom ako sa samotný žalobca o tomto dlhu dozvedel, ktorý žalovaný spôsobil, tento bezodkladne sa snažil uhradiť ako aj uzatvoriť dohodu o urovnaní za ktorým účelom urobil konkrétne kroky, teda úhrada dlžnej pohľadávky exekútorovi ako aj spísanie notárskej zápisnice. Možno konštatovať, že všetky ďalšie navyšujúce náklady k pôvodnej pohľadávke spôsobil samotný žalovaný z dôvodu, že žalobcu o nedoplatkoch žiadnym spôsobom neinformoval a hlavne neplnil si riadne povinnosti zo svojej nájomnej

zmluvy a to najmä článku VII kde bol povinný tieto úhrady bezhotovostne uhrádzať nie priamo žalobcovi, ale priamo príslušnému OSBD Michalovce.

50. Čo sa týka samotných započítacích námietok v zásade sa súd predchádzajúcimi započítacími námietkami podrobne nezaoberal v tomto rozhodnutí z dôvodu, že tieto boli nakoniec zmenené a substancované po uložení povinnosti súdom a uložení sudcovskej lehoty pri koncentrácii konania a boli ustálené na sumu 3.100,- Eur. Z tohto dôvodu sa súd ďalej nezaoberal či už poskytnutím či zapožičaním obrazov, vrátením obrazov a podobne z dôvodu, že nakoniec v tejto časti neuplatňoval započítaciu námietku samotný žalovaný.

51. Z vykonaného dokazovania zjavne vyplynula aj tá skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo ku komunikácii ohľadom finančnej výpomoci zo strany žalobcu žalovanému a to častému, kde niekoľkokrát boli poskytované rôzne pôžičky. Obe sporové strany nevyvrátili tú skutočnosť, že bežne si vzájomne finančne vypomáhali a to najmä žalobca žalovanému a občas aj žalovaný žalobcovi. Z vyššie uvedeného dôvodu je zrejmé, že poskytovanie pôžičiek medzi oboma sporovými stranami boli obojstranné a dlhodobé, pričom ako dôvod sporové strany uvádzali vzdialené príbuzenstvo medzi sebou.

52. Možno teda uzatvoriť, že žalobca riadne preukázal vzniknutý nedoplatok v plnej výške a aj to, že ho uhradil, pričom súd konštatuje, že takto vzniknutý celkový nedoplatok aj s ďalšími nákladmi bol spôsobený konaním samotného žalovaného, pričom čo sa týka samotných započítacích námietok tieto neboli úspešné zo strany žalovaného a to jednak z dôvodu rozporných skutkových tvrdení a jednak neunesenia dôkaznej situácie a to aj z toho dôvodu, že samotný svedok, ktorý bol navrhnutý žalovaným, ktorý mal potvrdiť skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadom skutočnosti, že sa nejednalo o ďakovné, alebo dar zo strany žalovaného žalobcovi svedok nepotvrdil a v zásade sa spôsobu prevodu a dôvodom prevodu sumy 2.200,- Eur z účtu žalovaného na účet žalobcu nijakým konkrétnym spôsobom vyjadriť nevedel. Práve naopak samotný žalovaný skutkovo niekoľko krát uvádzal odlišnú situáciu, teda v prvom rade uvádzal, že sa jednoznačne nejednalo o žiadnu dohodu o odmene, pričom následne pripustil dohodu o odmene za poskytnuté ručenie, avšak naďalej popieral sumu 2.000,- Eur kde sa snažil uvádzať, že sa nemalo jednať o 2.000,- Eur, ale iba o sumu 200,- Eur. Už aj táto skutočnosť spochybňuje vôbec výpoveď samotného žalovaného o účele a dôvode prevodu predmetných finančných prostriedkov žalobcovi.

53. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania vznikla mu zároveň voči žalobcovi povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania.

54. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu rozhodnutím ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Vzhľadom k tomu, že bol žalobca v konaní plne úspešný mal v súlade s citovaným zákonným ustanovením nárok na plnú a to 100% náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.