Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-19Cpr/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobkyne: Q. Ť., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a o náhradu mzdy, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.02.2017, doručenou súdu dňa 27.02.2017 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 04.01.2017 je neplatné, pracovný pomer naďalej trvá, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď sa mal pracovný pomer podľa dohody skončiť, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.01.2014 bola medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú. Dňa 01.02.2016 uzatvorili žalobkyňa a právny predchodca žalovaného dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2014, pričom bolo dohodnuté, že pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 04.01.2017 právny predchodca žalovaného predložil žalobkyni dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce, ktorú žiadal podpísať zo strany žalobkyne, pričom dôvodil tým, že žalobkyňa údajne hrubo porušila pracovnú disciplínu. Žalobkyňa údajne podvodne poskytovala úvery osobám, ktoré na to neboli oprávnené. Právny predchodca žalovaného oznámil žalobkyni, že vzhľadom na uvedené bude kontaktovať políciu, že žalobkyni reálne hrozia trestoprávne postihy a pôjde do výkonu trestu odňatia slobody, pokiaľ nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa bola teda vyhrážkami zo strany právneho predchodcu žalovaného prinútená k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, teda jej vôľa nebola slobodná, ale pod nátlakom. Dňa 05.01.2017 a 10.01.2017 žalobkyňa písomne oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že považuje skončenie pracovného pomeru dohodou za neplatné, nakoľko podpis bol vynútený pod psychickým nátlakom a proti jej vôli. Žalobkyňa taktiež oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že trvá na tom, aby jej právny predchodca žalovaného, ako jej zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mala žalobkyňa za to, že podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru nebolo urobené žalobkyňou vážne a dobrovoľne ako prejav jej vôle, ale v tiesni, pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok.

2. Právny predchodca žalovaného sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.04.2017, doručeným súdu dňa 28.04.2017, keď žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uvedené odôvodnil tým, že

dňa 29.12.2016 sa na právne oddelenie PB PARTNER, a.s. dostala informácia o podaní trestného oznámenia ČVS: ORP-578/VYS-SE-2016 zo dňa 19.12.2016, v ktorom poškodená oznámila, že neznámy páchateľ bez jej vedomia a splnomocnenia uzatvoril Zmluvu o úvere v Poštovej banke, a.s. Na základe tejto skutočnosti si právny predchodca žalovaného vyžiadal zmluvnú dokumentáciu poškodenej a porovnali jej podpisy. Žiadny z podpisov nebol rovnaký a nezhodoval sa ani s jej podpisom na kópii OP. Kópia OP javila navyše znaky, že nebola vyhotovená na pracovnej tlačiarni právneho predchodcu žalovaného, ale prostredníctvom fotografie na mobilný telefón. Následne právny predchodca žalovaného zistil, že takýchto klientov bolo viac. Všetky zmluvy o úvere pri týchto klientoch sprostredkovala v rámci svojho výkonu práce žalobkyňa. Ani v ostatných prípadoch sa podpisy klientov nezhodovali. Dňa 04.01.2017 sa dostavil právnik spoločnosti Q.. P. K. a oblastný riaditeľ Senica (vtedajší priamy nadriadený žalobkyne) A.. C. Ď. na obchodné miesto VAP Senica (miesto výkonu práce žalobkyne). Tam vyzvali žalobkyňu k rozhovoru, ktorého obsahom bolo poukázanie na zistené skutočnosti a vytvorenie priestoru na objasnenie zisteného stavu a prinavrátenie dôvery v ich pracovnoprávnom vzťahu. Nakoľko v priebehu celého rozhovoru nedošlo k objasneniu skutočností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmlúv o úvere bez fyzickej prítomnosti klientov a žalobkyňa naďalej tvrdila, že tieto osoby boli prítomné, právnik spoločnosti konštatoval, že došlo k závažnému porušeniu vnútorných predpisov, ktoré žalobkyňa neobjasnila a bola jej poskytnutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou, pričom bola informovaná, že pokiaľ neposkytne súčinnosť, je právny predchodca žalovaného pripravený ukončiť pracovný pomer aj jednostranným úkonom. Oba dokumenty (Okamžité ukončenie spolu s Dohodou) boli žalobkyni predložené na prečítanie. Počas rozhodovania nebol na žalobkyňu vyvíjaný žiadny nátlak. Podpis Dohody bol jej slobodným rozhodnutím. Tvrdenia žalobkyne, že sa právny predchodca žalovaného v čase podpisu vyhrážal kontaktovaním polície a reálnym výkonom trestu sa nezakladajú na pravde. V čase podpisu Dohody už predsa bolo podané trestné stíhanie zo strany poškodených osôb. Polícia bola teda kontaktovaná.

3. K vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 14.06.2017, doručeným súdu dňa 19.06.2017, v ktorom uviedla, že právny predchodca žalovaného v rámci svojho vyjadrenia nepredložil žiadne dôkazy, o ktoré by bolo možné oprieť jeho tvrdenia. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v jej kompetencii nebolo detailne posudzovať podpis klienta s jeho podpisom na OP a uviedla, že na porovnanie, resp. overenie klienta má právny predchodca žalovaného, vo vzťahu k žalobkyni nadriadené orgány, pričom pokiaľ tieto postupovali v zmysle svojich vnútorných predpisov a nariadení, tak by klientovi nebol schválený úver a následne vydané peňažné prostriedky. Žalobkyňa tiež uviedla, že nikdy neporušila žiadnu svoju povinnosť zo zákona, pracovnej zmluvy alebo vnútorných predpisov právneho predchodcu žalovaného, naopak jej práca pre právneho predchodcu žalovaného bola ním vysoko oceňovaná pre jej úspešnosť v získavaní klientov a poskytovaní úverov. Na základe uvedeného je nepochopiteľné, prečo by sama žalobkyňa, z vlastnej vôle podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru, pokiaľ by právny predchodca žalovaného nevyvíjal na ňu nátlak. Z tvrdení právneho predchodcu žalovaného je zrejmé, že už dopredu bol pripravený, resp. rozhodnutý (vrátane príslušných písomností) ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Žalobkyňa uviedla, že žiadny pohovor ohľadom prinavrátenia dôvery v ich pracovnoprávnom vzťahu neprebiehal a od začiatku stretnutia bol na jej adresu zvyšovaný hlas, adresované invektíva a vyhrážky. Žalobkyňa nemala možnosť sa k ničomu vyjadriť, pričom po tomto vystúpení najmä zo strany Q.. K., jej bola bezprostredne a okamžite predložená dohoda o skončení pracovného pomeru a bola vyzvaná, aby ju podpísala inak „ju čaká pobyt za mrežami“. Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného považovala žalobkyňa za účelové, nepravdivé a nepreukázané.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril právny predchodca žalovaného, keď v podaní zo dňa 30.10.2017, doručenom súdu dňa 02.11.2017 uviedol, že nie je pravdou, že neuniesol dôkazné bremeno, ktoré spočíva v prípade tejto žaloby na žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala žiadny fyzický ani psychický nátlak, ktorý by bol na jej osobu vyvíjaný pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru. Skutočnosť, že mal právny predchodca žalovaného pripravenú aj alternatívu jednostranného skončenia pracovného pomeru nie je bezprávnou vyhrážkou vedúcou k absencii slobodnej vôle žalobkyne, čo konštatoval aj NS SR v spore pod sp. zn. 7 Cdo 117/2014. Rozhovor nebol nahrávaný na žiadny audio, resp. audiovizuálny prostriedok a okrem žalobkyne, p. K. a p. Ď. nebola prítomná žiadna osoba. Právny predchodca žalovaného poprel skutočnosť, že jeho zamestnanci viedli rozhovor invektívne, resp. zastrašovali žalobkyňu. Výslovne poprel vyhrážanie sa pobytom za mrežami, pričom uviedol, že trestné podanie poškodenej bolo už v čase vedenia rozhovoru podané a právny predchodca žalovaného nemá ani nemal žiadny dosah na jeho výsledok čo by muselo byť zrejmé aj žalobkyni. Podpísanie dohody

žalobkyňou bolo podmienené (pod ťarchou dôkazov) vedomým si pochybenia, resp. porušenia zo strany žalobkyne pri identifikácii poškodených klientov, ktorí spochybňovali uzatvorenie Zmlúv o úvere. Ak by k pochybeniu nedošlo mal právny predchodca žalovaného za to, že žiadny prípadný nátlak či vyhrážka by žalobkyňu nemohol prinútiť k jej podpisu.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018 navrhla, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného PB PARTNER, a.s. vstúpila Poštová banka, a.s. Návrh odôvodnila tým, že Zmluvou o predaji podniku zo dňa 20.12.2017 došlo okrem iného k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z predmetného súdneho konania. Nakoľko predmetné práva prešli na spoločnosť Poštová banka, a.s., sú splnené procesné podmienky na zmenu strany konania v zmysle § 80 ods. 1 CSP.

6. Uznesením, č.k. 19Cpr/11/2017-134 zo dňa 21.03.2018 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný PB PARTNER, a.s., a aby na jeho miesto vstúpil ako žalovaný Poštová banka, a.s.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018 doplnila petit pôvodnej žaloby zo dňa 22.02.2017, a to o údaj o priemernom mesačnom zárobku žalobkyne, ktorý tvorí obsah petitu žaloby. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne predstavoval sumu vo výške 1.394,07 Eur. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým by určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 04.01.2017 je neplatné, pracovný pomer naďalej trvá, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1.394,07 Eur od 05.01.2017, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie a vec prejednal dňa 03.05.2018 v súlade s § 180 v neprítomnosti žalovaného. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 04.01.2017 je neplatné. Pracovný pomer naďalej trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1.394,07 Eur od 05.01.2017, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka, prednesom právneho zástupcu žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou zo dňa 22.02.2017, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 04.01.2017, pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2016, stanoviskom k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.01.2017, listom zo dňa 10.01.2017, poštovými podacími lístkami, vyjadrením zo dňa 25.04.2017, okamžitým ukončením pracovného pomeru zo dňa 04.01.2017, odpoveďou zo dňa 16.01.2017, vyjadrením zo dňa 14.06.2017, vyjadrením zo dňa 30.10.2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Právny predchodca žalovaného ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa 31.01.2014 Pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 03.02.2014, s dohodnutým druhom práce: obchodný manažér, s miestom výkonu práce: Skalica, Holíč, Myjava, Gbely, Šaštín-Stráže, Senica, Hlohovec, Piešťany, Leopoldov. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.01.2015. Dňa 01.02.2016 uzatvorili právny predchodca žalovaného a žalobkyňa Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy s tým, že pracovný pomer uzatvorený Pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014 sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Ostatné ustanovenia uvedené v pôvodnej pracovnej zmluve ostali v platnosti.

11. Dňa 04.01.2017 podpísali právny predchodca žalovaného a žalobkyňa Dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Z bodu 1. tejto dohody vyplýva, že sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014 uzatvorenou medzi účastníkmi tejto dohody. V bode 2. sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že tento pracovný pomer sa končí dňom 05.01.2017. V

bode 8. zamestnanec a zamestnávateľ vyhlásili, že si dohodu riadne prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísali.

12. Dňom 04.01.2017 bolo datované aj Okamžité ukončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré je adresované právnym predchodcom žalovaného žalobkyni, a ktoré je nepodpísané. Obsahom je okamžité ukončenie pracovného pomeru uzatvoreného Pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľa v zmysle vnútorných predpisov - najmä čl. 19 bod 2 písm. bx) Pracovného poriadku - svojvoľné pozmeňovanie/manipulácia s údajmi, podpismi a dokladmi klienta a zmluvnej dokumentácie a porušenie programu zamestnávateľa nevykonaním identifikácie, resp. overenia identifikácie v rámci výkonu finančného sprostredkovania.

13. Žalobkyňa zaslala dňa 05.01.2017 právnemu predchodcovi žalovaného Stanovisko k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.01.2017, v ktorom uviedla, že dohoda o ukončení pracovného pomeru, podpis bol vynútený pod psychickým nátlakom a proti jej vôli.

14. V liste zo dňa 10.01.2017, ktorý žalobkyňa zaslala dňa 10.01.2017 právnemu predchodcovi žalovaného uviedla, že trvá na tom, že pracovný pomer nebol skončený platne a taktiež na tom, aby jej zamestnávateľ naďalej prideľoval prácu na základe pracovnej zmluvy. Tiež uviedla, že dňa 09.01.2017 nastúpila do práce a kontaktovala nadriadeného, ktorý jej uviedol, že má ísť domov a bude ju kontaktovať.

15. Na stanovisko a list žalobkyne reagoval právny predchodca žalovaného Odpoveďou zo dňa 16.01.2017, v ktorej uviedol, že pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014 považuje na základe dohody oboch strán za platne ukončený vzájomným podpisom Dohody. Tiež uviedol, že si nie je vedomý žiadneho nátlaku (fyzického ani psychického), ktorému by vystavil žalobkyňu v prípade jej rozhodnutia podpísať Dohodu. Text Dohody si žalobkyňa slobodne prečítala a na znak súhlasu ju podpísala a to za účasti svedka. Tento súhlas je vyslovene uvedený aj priamo v texte Dohody, a to v bode 8. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa na znak súhlasu s ukončením pracovného pomeru pristúpila aj k odovzdaniu všetkých zverených pracovných vecí. Podpis na Dohode nebol vynucovaný, pričom žalobkyňa bola informovaná, že súčinnosť z jej strany nemusí byť poskytnutá a rozhodnutie je na jej zvážení.

16. Žalobkyňa pri svojom výsluchu pred súdom uviedla, že v banke dosahovala najlepšie výsledky. Boli voči nej vedené kontroly, ktoré boli s kladným výsledkom. Čo sa týka toho dňa 4. januára, prišiel pán K. s pánom Ď., hovoril len pán K., pán Ďurica sa k tomu nevyjadroval. Predložil jej tie zmluvy, povedal, že vedie vyšetrovanie, prišiel, aby vyšetril ten incident, pretože na každom tlačive je iný podpis, vraj tie podpisy nesedia. Žalobkyňa mu hovorila, že sú klienti, ktorí sa rovnako nepodpisujú. Tiež uviedla, že o tom vedela. Tá pani, ktorá prišla a povedela, že nevie o tom, že by si zobrala úver, že hovorila s právnikom sa žalobkyne pýtala, že čo má robiť. Žalobkyňa jej povedala, aby išla na políciu a podala trestné oznámenie, sama ju tam poslala. V tej chvíli, keď prišli, že vedú vyšetrovanie, tak povedali, že keď sa neprizná, tak ju zatvoria. Pán K. povedal, že sú jedna banda podvodníkov, že keď sa minimálne prizná, že bude mať podmienku. Žalobkyňa uviedla, že sa nemala k čomu priznať. Jednoducho sa mala v tej chvíli zbaliť. Vyhodili ju. Pán K. povedal, že si nájde inú prácu v banke. Žalobkyňa tiež uviedla, že sa do práce nechce vrátiť, o to jej nejde. Žalobkyňa na otázku jej právneho zástupcu uviedla, že o stretnutí ju predtým nikto neinformoval. Pán K. bol veľmi arogantný, nemala žiadnu možnosť výberu. Pýtala sa, či má nejaké iné možnosti, pochopila to tak, že už niekto iný rozhodol. Svedka nemá, bol tam prítomný iba pán Ď.. Nedali jej inú možnosť, musela to podpísať a hneď odovzdať veci. Bolo to veľmi rýchle. Na otázku právneho zástupcu žalovaného ako žalobkyňa reagovala na predloženie návrhu dohody skončenia pracovného pomeru zo strany JUDr. K. žalobkyňa odpovedala, že mu povedala, či sú iné možnosti. JUDr. K. jej prezentoval ako možnosti dohodu a okamžitú dohodu, tieto dokumenty jej boli predložené. Na otázku či ich čítala žalobkyňa uviedla, že si myslí, že asi ani nie, na ich obsah sa pána K. alebo pána Ď. nepýtala a nežiadala čas na premyslenie.

17. Svedok Bc. C. Ď. po zákonnom poučení svedka uviedol, že bol kolega a 4 mesiace nadriadený žalobkyne. Bol prísediaci, svedok, keď sa ukončoval pracovný pomer so žalobkyňou. Mal inštrukciu, právnik spoločnosti ho zhruba hodinu pred stretnutím so žalobkyňou informoval, že vedenie spoločnosti sa rozhodlo s ňou ukončiť pracovný pomer na základe nejakého zistenia a zmlúv, ktoré neboli podľa

spoločnosti v poriadku. Následne spolu s právnikom išiel na poštu v Senici, kde právnik oznámil túto skutočnosť, že boli porušené pravidlá complains a pracovné pravidlá, žalobkyni. Na základe zistených okolností mal pre ňu pripravené ukončenie pracovného pomeru, a to bolo buď dohodou alebo okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa. Potom, ako si pozreli spoločne zmluvy, fotokópie občianskych preukazov, bolo požadované nejaké vyjadrenie od žalobkyne, že či sú jej známe tie zmluvy, či má vedomosť čo bolo predmetom týchto zmlúv. Potom po vyjadrení jej boli poskytnuté tie dva návrhy - ukončenie pracovného pomeru dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nakoniec prišlo k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, následne odovzdanie pracovnej agendy a všetkých pracovných pomôcok od žalobkyne. K spôsobu vedenia rozhovoru pána K. so žalobkyňou na predmetnom stretnutí svedok uviedol, že jeho postup bol prirodzený, s jasným zámerom. Mal nejakú inštrukciu, ale v rámci svojho vyjadrovania bol priamy a v rámci možností férový. Invektívy a vulgarizmy na stretnutí nezazneli, v rámci vyjadrovania a postoja pána K. bolo všetko v poriadku. Žalobkyni boli na stretnutí predložené zmluvy a ukončenie pracovného pomeru dohodou a okamžitým skončením pracovného pomeru. Dohodu a okamžité skončenie pracovného pomeru si žalobkyňa prečítala. Pán K. jej ponúkol obe alternatívy s jeho krátkym právnickým komentárom. Ak by nebola prijatá jedna alternatíva, tak by bola prijatá druhá. Svedok uviedol, že žalobkyňa bola prekvapená, tak ako aj on, tieto veci sa neriešia ľahko v žiadnej situácii.

18. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom vyjadrení uviedol, že má za to, že žaloba je dôvodná. Poukázal na úspešnosť žalobkyne v jej práci v prospech žalovaného, pričom bola patrične odmeňovaná z jeho strany. Z uvedeného dôvodu nemala žalobkyňa žiadny dôvod dobrovoľne podpisovať dohodu o skončení pracovného pomeru, iba pod psychickým nátlakom zo strany žalovaného, ktorý od začiatku pohovoru viedol rozhovor v nepriateľskom duchu voči žalobkyni, zvyšoval na ňu hlas, hrozil jej kontaktovaním polície a výkonom trestu, pričom žalobkyni nebolo umožnené sa súvisle vyjadriť. Mal za to, že týmto konaním žalovaného bola značne ovplyvnená sloboda rozhodovania, ktorá tvorí súčasť každého platného právneho úkonu. V zmysle uvedeného navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

19. Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla a jej tvrdenia trpia dôkaznou núdzou. V celom konaní neprodukovala žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a svedectvo svedka Ď. jej tvrdenia nepodporilo. Z výsluchu svedka vyplynulo, že na žalobkyňu žiadny fyzický ani psychický nátlak pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru vykonávaný nebol a jej subjektívny pocit zo spôsobu vyjadrovania JUDr. K., nie je postačujúci na to, aby bolo možné považovať správanie žalovaného za psychický nátlak. S ohľadom na uvedené mal za to, že pracovný pomer bol so žalobkyňou skončený platne, a preto trval na zamietnutí žaloby.

20. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu podpísania dohody o skončení pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

21. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu podpísania dohody o skončení pracovného pomeru, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 04.01.2017 podpísala žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Dohodu o skončení pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2014. Sporným bolo tvrdenie žalobkyne, že dohodu podpísala pod psychickým nátlakom a nátlakom vyvíjaným s použitím vyhrážky.

24. Jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je, okrem iného,

podmienená tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania (napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh na exekúciu). Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť, môže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi vynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať (napr. podanie trestného oznámenia za skutok, ktorého sa druhá osoba naozaj dopustila, ak táto druhá osoba nepredá vec osobe podávajúcej oznámenie, hoci by ju inak predať nechcela). Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 306/2009)

25. Nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca (§ 13 ods. 3 Zákonníka práce), ak zamestnávateľ dá zamestnancovi na výber, či s ním bude pracovný pomer skončený okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo dohodou z toho istého dôvodu. Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres (ako tomu bolo aj v posudzovanej veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku sa nejedná ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním žiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní zamestnanca, že inak mu bude dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorého písomné znenie má už pripravené. Ak totiž podľa názoru zamestnávateľa zamestnanec porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu, má zamestnávateľ právo dať zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorého účinky nastávajú doručením zamestnancovi bez ohľadu na jeho vôľu. Ide o právny úkon, ktorý zamestnávateľ je v zmysle zákona nepochybne oprávnený urobiť a teda „hrozí“ niečím, čo má právo vykonať, pričom aj okamžité skončenie pracovného pomeru a aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú k rovnakým právnym následkom, a to k skončeniu pracovného pomeru. Pritom pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného pomeru, nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa konala k svojmu neprospechu, ak sa rozhodla predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru okamžitým spôsobom a zvolila si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou. 26. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru nespĺňala zákonné predpoklady. Súd dospel k záveru, že nebol preukázaný priamy fyzický nátlak zo strany žalovaného, respektíve osôb konajúcich v jeho mene alebo iných osôb voči žalobkyni, keď ani sama žalobkyňa netvrdila, že by dohodu podpísala pod vplyvom fyzického donútenia. Tvrdenia o nedovolenom psychickom nátlaku a nátlaku vyvíjanom na ňu aj s použitím vyhrážky na stretnutí konanom dňa 04.01.2017, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti žalobkyne, JUDr. K. a Bc. Ď., žalobkyňa nepreukázala, keď navyše jej tvrdenia boli vyvrátené výsluchom svedka Bc. C. Ď., ktorý okrem iného uviedol, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru a okamžité skončenie pracovného pomeru boli žalobkyni na stretnutí dňa 04.01.2017 predložené, tieto si žalobkyňa prečítala, pričom na stretnutí nezazneli invektívy ani vulgarizmy a v rámci vyjadrovania a postoja JUDr. K. bolo všetko v poriadku. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa ďalšie dôkazy nenavrhla. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Keďže žalobkyňa nepreukázala tvrdenia o nedovolenom psychickom nátlaku a nátlaku vyvíjanom na ňu s použitím vyhrážky zo strany zamestnávateľa pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru,

keď na základe tohto tvrdenia sa domáhala určenia neplatnosti tejto dohody v predmetnom konaní, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Vzhľadom na uvedené bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie nemôže podať strana, ktorá sa práva na podanie odvolania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdala (§ 368 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).