Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-55-2016.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Zvac Systems s.r.o., so sídlom Záhorácka 5365/17A, Malacky, IČO: 35 859 911, zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102458444/2016 zo dňa 29.01.2016, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č.21130615/2015 zo dňa 02.11.2015 žalobcovi podľa § 16c ods.1 písm. a) zák.č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov uložil pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ak) zák.č. 289/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, vo výške 100,- EUR, za nezaznamenanie čísla plomby, ktorou označila elektronickú pokladnicu do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR pod č. 102458444/2016 zo dňa 29.01.2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo.
II. Žaloba.
2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí, žiadal ich zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, sú nezákonné podľa § 25Oj ods. 2 písm. a) a písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“) z dôvodov, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovanému absentuje oprávnenie na rozhodnutie o udelení sankcie žalobcovi v zmysle § 16c ods. 1 zák. č. 289/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“), keďže možnosť dopísania údajov do knihy elektronickej registračnej pokladnice podľa § 18c ods. 7 zákona o ERP nie je podľa zákona o ERP sankcionovaná.
3. Dňa 02.05.2012 žalobca ako servisná organizácia v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) zákona o ERP uviedol pokladnicu u podnikateľa Š. M., Q.Á. XXX, G. E. C., B.: XXXXXXXX, N.: XXXXXXXXXX do prevádzky.
Predmetná registračná pokladnica bola označená plombou č. 043632, v zmysle § 7 ods. 5 zákona o ERP prvá veta. Povinnosť servisných organizácii zaznamenať číslo plomby do knihy elektronickej registračnej pokladnice podľa § 7 ods. 5 zákona o ERP posledná veta, nebola účinná v čase uvedenia do prevádzky elektronickej registračnej pokladnice podnikateľa Š. M., nakoľko posledná veta § 7 ods.5 zákona o ERP k 02.05.2012, v zákone neexistovala. Až novelou zákona o ERP zo 17.10.2013, účinnou k 01.01.2014, vznikla servisným organizáciám povinnosti uviesť do knihy elektronickej registračnej pokladnice údaje podľa § 7 ods. 5 posledná veta zákona o ERP, t.j. po dni uvedenia elektronickej registračnej pokladnice podnikateľa Š. M. (dňa 02.05.2012) do prevádzky.
4. Žalobca zastáva názor, v zmysle zásady všeobecného zákazu pôsobenia zákonov do minulosti (zákaz retroaktivity), že sa nemohol dopustiť porušenia ust. § 7 ods. 5 posledná veta zákona o ERP v čase uvedenia do prevádzky elektronickej registračnej pokladnice u podnikateľa Š. M., keďže uvedené zákonné ustanovenie v tom čase neexistovalo. Preto tvrdenie žalovaného, že servisná organizácia je povinná označiť pokladnicu plombou aj spätne, žalobca považuje za nesprávne. Novela zákona o ERP a ani samotný zákon o ERP explicitne neuvádza povinnosť servisných organizácií spätne označovať údaje v knihách elektronických registračných pokladníc.
5. Žalovaný nesprávne aplikoval znenie ust. § 18c zákona o ERP, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, keď zo slovného výkladu tohto ustanovenia vyplýva možnosť podnikateľa, ktorý chce používať knihu elektronickej registračnej pokladnice vydanú pred 01. januárom 2014 používať ju s tým, že záznamy ustanovené zákonom účinným k 01. januáru 2014 dopíše ručne. V uvedenom ustanovení nie je zmienka o povinnosti servisnej organizácii dopísať záznamy ustanovené zákonom účinným k 1. januáru 2014. Možnosť dopísania záznamov do knihy elektronickej registračnej pokladnice podľa § 18c ods. 7 zákona o ERP sa vzťahuje výlučne na subjekt podnikateľa a nie na servisnú organizáciu. Ak by bol zámer zákonodarcu, aby servisné organizácie mali povinnosť dopisovať údaje do kníh elektronických registračných pokladníc spätne, tak by takúto povinnosť zrozumiteľne a určite vyjadril v novele zákona a zabezpečil ustanovením o sankciách za jej nesplnenie. Preto podľa názoru žalobcu, nie je v súlade so zákonom posudzovanie prípadov nezapísaných údajov v knihách elektronických registračných pokladníc uvedených do prevádzky pred účinnosťou novely zákona o ERP za porušenie povinnosti servisnej organizácie pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky.
6. Žalobca poukázal aj na ust. § 16a písm. ak) zákona o ERP, ktorý upravuje možnosti správneho deliktu pri porušení povinnosti podľa § 18c ods. 7 zákona o ERP, keď podľa jeho názoru, absentuje žalovanému oprávnenie na rozhodnutie o udelení sankcie žalobcovi v zmysle § 16c ods. 1 zákona o ERP, keďže možnosť dopísať údaje do knihy elektronickej registračnej pokladnice podľa § 18c ods. 7 zákona o ERP nie je sankcionovaná.
7. V ďalšom žalobca dodal, že z dôkazov vykonaných správcom dane pri miestnom zisťovaní nebolo zistené aká osoba nezaznamenala údaje podľa § 7 ods. 5 zákona o ERP, preto nie je zrejmé kto v zmysle § 16a písm. ak) zákona o ERP podlieha zodpovednosti za správny delikt.
III. Vyjadrenie žalovaného.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.05.2016 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.
9. K dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že zák.č. 361/2013 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o ERP v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2014, zaviedol povinnosti pre podnikateľov ako aj pre servisné organizácie. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, § 18c ods. 7 zákona o ERP v znení neskorších predpisov, akékoľvek zásahy do elektronickej registračnej pokladnice, ktoré zákonodarca určil výlučne do právomoci pre servisné organizácie, môžu vykonávať len servisné organizácie, ktoré majú na túto činnosť oprávnenie. Jednou z povinností servisnej organizácie je aj označovanie pokladníc plombou a zabezpečiť výmenu plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby. Uvedené činnosti je servisná organizácia povinná zaznamenávať aj do knihy elektronickej registračnej pokladnice v časti „Záznamy servisnej organizácie“, do ktorej má povinnosť zaznamenávať údaje len servisná organizácia a nie podnikateľ.
Záznamy podnikateľa tvoria v knihe elektronickej registračnej pokladnice samostatnú časť, do ktorej sa číslo plomby nezaznamenáva. V Prílohe č. 3 zákona o ERP je uvedený vzor knihy elektronickej registračnej pokladnice, kde je uvedené, čo je obsahom Záznamu daňového úradu, Záznamu podnikateľa, Záznamu servisnej organizácie, z čoho vyplýva, že zákonodarca nepripúšťa možnosť, aby do Záznamu servisnej organizácie písal údaje sám podnikateľ.
10. Žalovaný poukázal na ust. § 7 ods. 5 zákona o ERP, v ktorom je striktne stanovená povinnosť pre servisnú organizáciu, zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice každý zásah s uvedením dôvodu, dátumu a času zásahu s tým, že záznam potvrdí servisná organizácia odtlačkom pečiatky a označenie plombou na mieste podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15 zákona o ERP, pričom v spojení s § 16a písm. ak) zákona o ERP, podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí ten, kto nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa § 4 od. 7, § 5 ods. 2 písm. c) ad), § 7 ods. 4 a 5, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2 až 4 alebo § 15 ods. 1 a 4 zákona o ERP, ide o správny delikt. Pokuty je oprávnený ukladať iba správca dane, ktorým je daňový úrad a tieto je povinný ukladať obligatórne. Keďže správca dane zistil porušenie § 16a písm. ak) zákona o ERP v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi pokutu podľa § 16c ods. 1 písm. a) zákona o ERP, ktorá je zákonom určená v rozpätí od 100,-EUR do 3.300,-EUR, pričom podľa § 16c ods. 5 zákona o ERP pri ukladaní pokuty prihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a uložil pokutu v spodnej hranici stanoveného rozpätia.
IV. Replika žalobcu.
11. V replike doručenej súdu elektronicky dňa 24.08.2017, žalobca opäť poukázal na zák. č. 361/2013 Z.z. zo dňa 17.10.2013, ktorý novelizoval zákon o ERP v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.01.2014, ktorým sa ust. § 7 ods. 5 zákona o ERP doplnilo o povinnosť servisnej organizácie zaznamenať „aj číslo plomby, ktorou označila elektronickú registračnú pokladnicu podľa prvej vety“ s tým, že uvedená povinnosť vznikla až 01.01.2014, preto sa nemôže vzťahovať na skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania v posudzovanej veci, keď žalobca ako servisná organizácia uviedol podnikateľovi Š. M. elektronickú registračnú pokladnicu do prevádzky dňa 02.05.2012, t.j. v čase, keď žalobca takúto povinnosť zákonom uloženú nemal. Je vylúčené spätne pôsobenie zákonov do minulosti (tzv. zákaz retroaktivity), preto nemohla vzniknúť povinnosť servisnej organizácií spätne vykonať záznamy údajov plomb registračných pokladníc na všetkých registračných pokladniciach, ktoré pred účinnosťou predmetnej novely uviedla do prevádzky, teda aj na elektronickej registračnej pokladnici kontrolovaného subjektu Š. M., pokiaľ jej povinnosť dodatočného vykonania tohto úkonu výslovne nevyplýva z prechodných ustanovení.
12. V prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.01.2014 v § 18c ods. 7 zákona o ERP je uvedená zákonná dispozícia podnikateľa na používanie doterajšej knihy elektronickej registračnej pokladnice, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť servisnej organizácii zaznamenať údaje o plombách do knihy registračnej pokladnice vedenej podnikateľom po účinnosti novely zákona o ERP účinnej od 01.01.2014. Naopak, z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že táto povinnosť bola uložená podnikateľovi. Ak by sa aj pripustil určitý teoretický logický nesúlad medzi ustanovením § 7 ods. 5 (ktoré ukladá povinnosť záznamu do knihy elektronickej registračnej pokladnice servisnej organizácii) a prechodným ustanovením § 18c ods. 7 zákona o ERP (ktoré obdobnú povinnosť pre dovtedy sprevádzkované pokladnice ukladá podnikateľovi), táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcovi
13. Žalobca právny názor žalovaného, že akékoľvek zásahy do elektronickej registračnej pokladnice zákonodarca určil do právomoci servisnej organizácie, že jednou z povinností servisných organizácií je označovanie pokladníc plombou, prípadne výmena plomby a povinnosť zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice číslo plomby, považuje za nesprávny. Takýto extenzívny výklad nepodporuje žiadne ustanovenie zákona o ERP. Z ust. § 7 ods. 5 zákona o ERP vyplýva, že servisná organizácia je povinná označiť plombu na elektronickej registračnej pokladnici v dvoch prípadoch a to buď pri zavedení elektronickej registračnej pokladnice alebo pri zásahu na elektronickej registračnej pokladnice (kedy je potrebné pôvodnú plombu odstrániť a vykonať zásah a nahradiť ju novou). Následne je servisná organizácia povinná o týchto skutočnostiach uskutočniť záznam do knihy elektronickej registračnej pokladnice. Podľa názoru žalobcu,
ani jeden z uvedených prípadov nenastal, kedy by mu vznikla povinnosť zaznamenať číslo plomby elektronickej registračnej pokladnici. Povinnosť dopísania záznamov do knihy elektronickej registračnej pokladnice nie je servisným organizáciám podľa zák.č. 361/2013 Z.z., šiestej novely zákona o ERP nikde uložená (ani v texte zákona, ani v prechodných ustanoveniach).
V. Administratívne konanie.
14. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u podnikateľa Š. M., Q. XXX, G. E. C., dňa 29.08.2015 miestne zisťovanie na predajnom mieste stánok so zmrzlinou G. M., o výsledku ktorého bola spísaná zápisnica č. 20743477/2015 dňa 29.08.2015. Pri kontrole elektronickej registračnej pokladnice s prideleným daňovým kódom N. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX, danej do prevádzky dňa 30.04.2012 zamestnanci správcu dane zistili, že v knihe elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia Zvac Systems s.r.o., ICO: 35859911, DIČ: 1029105220, Záhorácka 5365/17A, 901 01 Malacky, nezaznamenala číslo plomby, ktorou označila elektronickú registračnú pokladnicu, čím porušila ust. § 7 ods. 5 zákona o ERP v znení neskorších predpisov a tým sa dopustila správneho deliktu podľa ust. § 16a písm. ak) zákona o ERP v znení neskorších predpisov a rozhodnutím č. 21130615/2015 zo dňa 02.11.2015 podľa § 16c ods. 1 písm. a) zákona o ERP, uložil servisnej organizácii pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. ak) zákona o ERP v znení neskorších predpisov v sume 100,- EUR.
15. Servisná organizácia bola oboznámená s uložením pokuty v oznámení č. 20798065/2015 zo dňa 09.09.2015, na základe čoho dňa 23.09.2015 doručila správcovi dane vyjadrenie ktorom uviedla, že dátum vzniku povinnosti uviesť do knihy elektronickej pokladnice údaje podľa § 7 ods. 5 posledná veta zákona o ERP od 01.01.2014 vznikol servisným organizáciám až po uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky dňa 02.05.2012, preto v zmysle zákazu retroaktivity nemohla sa spoločnosť Zvac Systems s.r.o. dopustiť porušenia § 7 ods. 5 posledná veta zákona o ERP, v čase uvedenia do prevádzky elektronickej registračnej pokladnice u podnikateľa Š. M., keďže uvedené zákonné ustanovenie v tom čase ešte neexistovalo.
16. Daňový úrad Bratislava zaslal dňa 19.10.2015 žalobcovi oznámenie č. 20996695/2015, ktorým oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že v zmysle § 18c ods. 7 zákona o ERP v znení neskorších predpisov, knihu elektronickej registračnej pokladnice, ktorú podnikateľ používal aj pred 1. januárom 2014, môže používať aj naďalej s tým, že záznamy ustanovené zákonom účinným k 1. januáru 2014 dopíše ručne. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 03.05.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
VII. Právne posúdenie žaloby.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
22. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, servisná organizácia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá a) na základe oprávnenia na podnikanie môže vykonávať opravu a údržbu elektronických registračných pokladníc, b) má s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom elektronických registračných pokladníc uzavretú zmluvu o vykonávaní opráv a údržby elektronických registračných pokladníc, c) je zapísaná v registri servisných organizácií (ďalej len "register") vedenom daňovým úradom.
23. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 289/2008 Z.z., servisná organizácia je povinná a) zabezpečiť vykonanie opravy elektronickej registračnej pokladnice do 48 hodín od nahlásenia jej poruchy alebo od odovzdania elektronickej registračnej pokladnice do opravy; ak začiatok alebo koniec tejto lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, jej plynutie sa začína počítať od najbližšieho nasledujúceho pracovného dňa a táto lehota sa končí najbližším nasledujúcim pracovným dňom, b) písomne si objednať u daňového úradu plomby a viesť ich evidenciu, c) bez zbytočného odkladu oznámiť daňovému úradu zistenie poškodenia plomby, chýbanie plomby, zmeny údajov uložených v elektronickej registračnej pokladnici, odchýlky od elektronickej registračnej pokladnice certifikovanej akreditovanou osobou 10) a také zistenia s uvedením dátumu ich zistenia zapísať do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá záznam vykonala, s uvedením jej mena a priezviska, d) bez zbytočného odkladu zabezpečiť výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby a túto skutočnosť s uvedením dátumu zapísať do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá záznam vykonala, s uvedením jej mena a priezviska.
24. Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 289/2008 Z.z. účinný v čase uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky, elektronickú registračnú pokladnicu môže uvádzať do prevádzky len servisná organizácia. Servisná organizácia uvádza elektronickú registračnú pokladnicu do prevádzky zaznamenaním údajov uvedených v § 4 ods. 4 písm. a) do fiskálnej pamäte; túto skutočnosť servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu a času a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicu uviedla do prevádzky, s uvedením jej mena a priezviska.
25. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 289/2008 Z.z. účinný v čase uvedenia elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky, pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a po každom zásahu servisnej organizácie do elektronickej registračnej pokladnice, servisná organizácia označí elektronickú registračnú pokladnicu plombou na mieste určenom podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15; každý zásah do elektronickej registračnej pokladnice servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dôvodu, dátumu a času zásahu a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá zásah do elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska.
26. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 289/2008 Z.z. účinný od 01.01.2014, pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky a po každom zásahu servisnej organizácie do elektronickej registračnej pokladnice, servisná organizácia označí elektronickú registračnú pokladnicu plombou na mieste určenom podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15; každý zásah do elektronickej registračnej pokladnice
servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dôvodu, dátumu a času zásahu a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá zásah do elektronickej registračnej pokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priezviska. Servisná organizácia do knihy elektronickej registračnej pokladnice zaznamená aj číslo plomby, ktorou označila elektronickú registračnú pokladnicu podľa prvej vety.
27. Podľa § 16a písm. ak) zák. č. 289/2008 Z.z. účinný v čase posudzovania správneho deliktu, správneho deliktu sa dopustí ten, kto nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa § 4 ods. 7, § 5 ods. 2 písm. c) a d), § 7 ods. 4 a 5, § 10 ods. 2, § 11 ods. 2 až 4 alebo § 15 ods. 1 a 4.
28. Podľa § 16c ods. 1 písm. a) zák. č. 289/2008 Z.z. účinný v čase posudzovania správneho deliktu, daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. y), aa) až af) a ah) až ak) od 100 eur do 3 300 eur.
29. Podľa § 18c ods. 7 zák. č. 289/2008 Z.z. prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2014, knihu elektronickej registračnej pokladnice, ktorú podnikateľ používal aj pred 1. januárom 2014, môže používať aj naďalej s tým, že záznamy ustanovené zákonom účinným k 1. januáru 2014 dopíše ručne.
VIII. Závery správneho súdu.
30. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, či povinnosť záznamy ustanovené zákonom o ERP účinným k 01.01.2014, v prejednávanej veci zaznamenať číslo plomby do knihy elektronickej registračnej pokladnice podľa § 7 ods. 5 zákona o ERP posledná veta, ktorú podnikateľ používal aj pred 01.01.2014, má povinnosť vykonať servisná organizácia.
31. Účelom zákona o ERP je úprava podmienok používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania zákonom vymedzených služieb a zároveň upravuje postavenie servisných organizácií a ich činnosť súvisiacu s používaním elektronickej registračnej pokladnice. Servisné organizácie sú zapísané v registri servisných organizácií, ktorý vedie miestne príslušný daňový úrad servisnej organizácie. Príslušná servisná organizácia je zapísaná v knihe elektronickej registračnej pokladnice, pričom podnikateľ má právo si servisnú organizáciu zmeniť, táto zmena musí byť zaznamenaná v knihe elektronickej registračnej pokladnice.
32. Elektronickú registračnú pokladnicu môže uviesť do prevádzky len servisná organizácia, zaznamenaním údajov do fiškálnej pamäte. Uvedenie elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky servisná organizácia zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice s uvedením dátumu a času a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom fyzickej osoby, ktorá pokladnicu uviedla do prevádzky vrátane jej mena a priezviska. Pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky servisná organizácia označí pokladnicu plombou na mieste alebo miestach, ktoré navrhol výrobca pokladnice a ktoré v procese certifikácie odsúhlasila akreditovaná osoba. Z dôvodu ochrany údajov vložených do pokladnice má servisná organizácia povinnosť po každom zásahu servisnej organizácie do pokladnice označiť pokladnicu plombou. Zásahy do pokladnice sa evidujú v knihe elektronickej registračnej pokladnice, servisná organizácia musí do knihy elektronickej registračnej pokladnice zaznamenať číslo plomby, ktorou označila pokladnicu.
33. Podnikateľ má povinnosť viesť knihu elektronickej registračnej pokladnice v ktorej sa uvádzajú identifikačné údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, ktoré vypĺňa podnikateľ, záznamy daňového úradu, záznamy podnikateľa, záznamy servisnej organizácie. Nakoľko novela zákona o ERP s účinnosťou od 1. januára 2014 priniesla viac povinných údajov v knihe elektronickej registračnej pokladnice, ktoré sa týkajú jak podnikateľov tak aj servisných organizácií, v prechodných ustanoveniach zákona zákonodarca upravil, že podnikateľ, ktorý používal knihu elektronickej registračnej pokladnice aj pred 1. januárom 2014, môže ju používať naďalej s tým, že záznamy ustanovené novelou zákona dopíše ručne. Žalovaný absolútne logicky vyhodnotil vzniknutú situáciu vzťahujúcu sa na povinnosti uložené servisným organizáciám, ktoré do knihy elektronickej registračnej pokladnice môže zaznamenať výlučne servisná organizácia, čo vyplýva aj z Prílohy č. 3 zákona o ERP ktorej súčasťou je vzor knihy elektronickej registračnej pokladnice, v ktorom je okrem
iného uvedené, čo je obsahom Záznamu servisnej organizácie, kde zákonodarca nepripúšťa, aby do Záznamu servisnej organizácie písal údaje podnikateľ.
34. Správny súd má zato, že jednotlivé ustanovenia zákona nie je možné vytrhnúť z kontextu a hlavne účelu zákona. Je absolútne správne a logické, že ak zákonodarca ukladá povinnosť servisnej organizácii do knihy elektronickej registračnej pokladnice zaznamenať číslo plomby, ktorou označila pokladnicu, že takýto záznam nemôže vykonať podnikateľ, ktorý používal knihu elektronickej registračnej pokladnice aj pred 1. januárom 2014. Takýto aplikačný výklad zákona by poprel účel vážnosti a dôležitosti úkonu, zaznamenať číslo plomby označenej pokladnice servisnou organizáciou. Preto citované prechodné ust. §18c ods. 7 zákona o ERP účinné od 01.01.2014, je potrebné vykladať s účelom zákona a v jeho celom kontexte tak, že podnikateľ, ktorý používal knihu elektronickej registračnej pokladnice aj pred 1. januárom 2014, ju môže používať aj naďalej s tým, že záznamy ustanovené novelou zákona dopíše ručne ale samozrejme len tie, na ktoré mu zákonodarca dal oprávnenie.
35. Keďže zákonodarca povinnosť zaznamenať číslo plomby označenej pokladnice uložil servisnej organizácii v § 7 ods. 5 zákona o ERP a správca dane pri zistení skutočností miestnym zisťovaním uvedeným v odseku 14. tohto rozsudku, s výsledkom opísaným v zápisnici č. 20743477/2015 zo dňa 29.08.2015, postupoval v súlade so zákonom, keď opísaný skutok má nepochybne znaky protiprávneho konania podľa § 16a písm. ak) zákona o ERP, za čo uložil žalobcovi podľa § 16c ods. 1 písm. a) zákona o ERP pokutu v dolnej možnej hranici vo výške 100,-EUR. Žalobca výšku uloženej pokuty nenamietal, preto sa súd v tejto časti rozhodnutím správcu dane nezaoberal.
36. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel Krajský správny súd v Bratislave k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu (je zachytený v administratívnom spise), tento správne po právnej stránke posúdili a v logických súvislostiach riadne odôvodnili. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
IX. Trovy konania.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).