Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: J.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. S. XXX, XXX XX N., občan SR, právne zast. JUDr. Petrom Zoľákom, advokátom, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 725 411 9301 0 zo dňa 09. februára 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 725 411 9301 0 zo dňa 09.02.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žiadosťou zo dňa 17.08.2020, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava dňa 24.08.2020, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej žiadosti žalobkyne, o čom bola spísaná Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 17.08.2020. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy na základe žalobkyňou predložených odborných nálezov bol vyhotovený Odborný posudok o invalidite zo dňa 31.07.2020 (ďalej aj „Odborný posudok“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 30%. Predmetný Odborný posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 725 411 9301 0 zo dňa 06.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 17.08.2020 zamietnutá podľa o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“).

2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Rožňava zo dňa 31.07.2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. a Následne uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ, je obsahom pripojeného Odborného posudku o invalidite zo dňa 31.07.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa Zákona o sociálnom poistení.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila so stanovenou MPSVZČ, podrobne opísala svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadala o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojila fotokópie odborných lekárskych nálezov: lekárske nálezy z ortopedickej ambulancie MUDr. R. S. z 19.10.2020 a 26.10.2020, lekárske nálezy z neurologickej ambulancie MUDr. N. K. zo 07.07.2020 a 03.02.2020, lekárske nálezy z neurologickej ambulancie MUDr. Z. U. z 03.02.2020, 31.01.2018 a 08.03.2016 a lekársky nález a záznamy z diabetologickej ambulancie MUDr. F. - U. H. zo dňa 04.08.2020.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 30.11.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu žalobkyne nevyhovel a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, pričom žalobkyňa bola posúdená v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 27.01.2021 vyplýva, že v rámci hodnotenia zdravotného stavu žalobkyne boli vyhodnotené lekárske nálezy z nasledovných vyšetrení: neurologické vyšetrenie zo dňa 03.02.2020 (MUDr. K. N., EMG zo dňa 08.03.2016, 31.01.2018 a 03.02.2020 (prim. MUDr. U.), endokrinologcké vyšetrenie zo dňa 17.01.2020 (MUDr. H. F.-U.), diabetologické vyšetrenie zo dňa 20.01.2020 (MUDr. H. F.-U.), očné vyšetrenie zo dňa 26.06.2019 (MUDr. Z. X.) a ortopedické vyšetrenia zo dňa 19.10.2020 a 26.10.2020 (MUDr. R. S.), t j. lekárske vyšetrenia, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novopredložené lekárske nálezy, ktoré boli predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok zo dňa 27.01.2021, v ktorom uviedol, že vzhľadom na charakter liečby a uvedené hraničné komplikácie cukrovky, ktorá je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, je odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%, čo je horná hranica predpísaného rozpätia pre stav, pri ktorom nie sú naplno rozvinuté zreteľné komplikácie cukrovky, pričom sa prihliada na pracovné zaradenie účastníka konania. Tiež uviedol, že ochorenie štítnej žľazy je plne kompenzované substitučnou náhradou hormónmi štítnej žľazy, z posudkového hľadiska nemá vplyv na celkovú výšku MPSVZČ, rovnako ako esenciálna hypertenzia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zmenil MPSVZČ z 30% na 40%, to znamená na hornú hranicu rozpätia, z dôvodu dokumentovaných nezávažných komplikácií kompenzovateľnej cukrovky, s ohľadom na pracovné zaradenie žalobkyne. Z predmetného Odborného posudku vyplýva záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

5. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 725 411 9301 0 zo dňa 09.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 30.11.2020, pričom tento posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 27.01.2021 so záverom, že „... žalobkyňa sa lieči na diabetes mellitus typ II. kombináciou tabletkovej formy a inzulínu. Pri liečbe je stav dobre kompenzovaný, bez prejavov kolísania hodnôt glykémie. Pomocou vyšetrovacích metodík bola dokumentovaná ľahká axonálna forma neuropatie, t. j. s normálnou rýchlosťou vedenia vzruchov nervovými vláknami, normálnou distálnou latenciou, normálnou F vlnou aj normálnym H reflexom, ide len o zníženú amplitúdu akčného potenciálu svalu. Nález sa nemení od roku 2013. Demyelinizačná zložka neuropatie nie je doteraz postihnutá. Z posudkového hľadiska ide o veľmi hraničný nález komplikácie cukrovky. Po zhodnotení predloženého odborného očného nálezu je nález na očnom pozadí obojstranne v medziach normy, s normálnou zrakovou ostrosťou, bez poškodenia makuly, sietnice a ciev očného pozadia. Vzhľadom

na charakter liečby a uvedené hraničné komplikácie cukrovky, ktorá je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, je odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%, čo je horná hranica predpísaného rozpätia pre stav, pri ktorom nie sú naplno rozvinuté zreteľné komplikácie cukrovky, pričom sa prihliada na pracovné zaradenie účastníka konania. Ochorenie štítnej žľazy je plne kompenzované substitučnou náhradou hormónmi štítnej žľazy z posudkového hľadiska nemá vplyv na celkovú výšku MPSVZČ, rovnako ako esenciálna hypertenzia.“ Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zmenil MPSVZČ z 30% na 40%, to znamená na hornú hranicu rozpätia, z dôvodu dokumentovaných nezávažných komplikácií kompenzovateľnej cukrovky, s ohľadom na pracovné zaradenie žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že „za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie: diabetes mellitus typ II. s počínajúcimi komplikáciami, ktoré podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov zaradil do kapitoly IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1 - cukrovka, písmena b) - kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%, čo predstavuje hornú hranicu percentuálneho rozpätia od 30% do 40%. Iné zdravotné postihnutia žalobkyne, znížená činnosť štítnej žľazy, esenciálna hypertenzia, sú posudkovo nevýznamné a neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková MPSVZČ je preto naďalej 40%. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely vzniku invalidity boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: neurologické vyšetrenie zo dňa 03.02.2020, EMG vyšetrenia zo dňa 08.03.2016, 31.01.2018, 03.02.2020, endokrinologické vyšetrenie zo dňa 17.01.2020, diabetologické vyšetrenie zo dňa 20.01.2020, očné vyšetrenie zo dňa 26.06.2019, ortopedické vyšetrenia zo dňa 19.10.2020 a 26.10.2020. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Žalovaný dospel k presvedčeniu, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, ktoré by následne viedli k zmene rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Žaloba

6. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom použití príslušných ustanovení pri hodnotení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne. Ako bolo pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne preukázané vyššie uvedenými posudkami posudkových lekárov, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je Diabetes mellitus (cukrovka) II. typu. Podľa vyššie uvedených posudkov posudkových lekárov v prípade žalobkyne sa jedná o možnosť pod písm. b) Prílohy č. 4 o sociálnom poistení v kapitole IV, položka 1, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 30-40%, ktorú stanovili posudkoví lekári na 30%, resp. 40% v posudku zo dňa 27.1.2021, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudzujúci lekári teda považovali rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne - cukrovku za kompenzovateľnú a bez komplikácií. Toto hodnotenie je však podľa žalobkyne zjavne nesprávne. Podľa názoru žalobkyne je v skutočnosti cukrovka len ťažko kompenzovateľná (za neustáleho užívania inzulínu), hodnoty glykémie u nej kolíšu a sú prítomné už aj diabetické komplikácie - postihnutie periférnych nervov, postihnutie očnej sietnice, cievne a ortopedické ťažkosti. O dobrej kompenzácii choroby sa dá u žalobkyne hovoriť len preto, že ošetrujúca všeobecná lekárka žalobkyne neustále hľadá nové možnosti, ako jej priebeh cukrovky uľahčiť a zmierniť tak jej následky. Rovnako aj žalobkyňa sa snaží robiť všetko pre to, aby žila relatívne zdravo a v rámci možností sa udržiavala v dobrom fyzickom aj psychickom stave, dodržiava liečebný režim a spolupracuje s lekármi. Uviedla,

že užíva lieky podľa predpisu, zdravo a striedmo sa stravuje, chodí na pravidelné prechádzky, nepije alkohol, nefajčí, nosí vhodnú diabetickú obuv. Nerobí teda nič, čo by mohlo jej zdravotný stav zhoršovať, avšak predsa sa tak deje. Hodnoty glykémie žalobkyne sú kolísavé, ranné hodnoty sa u nej pohybovali až okolo 17,2 mmol/l a preto bol žalobkyni už v roku 2016 naordinovaný inzulín. V decembri 2016 začala užívať denne 10 jednotiek inzulínu, v súčasnosti si musí žalobkyňa denne injekčne aplikovať až 28 a viac jednotiek inzulínu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vykonáva náročné povolanie ako učiteľka primárneho vzdelávania, pracujúca s deťmi mladšieho školského veku z rómskej osady, ktoré majú veľký problém pracovať samostatne a vyžadujú si individuálny prístup, náročný aj na pohyb. Žalobkyňa však nedokáže bez bolesti stáť dlhšie na jednom mieste a nedokáže pri žiakoch čupieť (čo je často potrebné), pretože táto poloha je pre ňu veľmi bolestivá. Tieto ťažkosti podľa žalobkyne vyplývajú z polyneuropatie dolných končatín, ktorá bola žalobkyni diagnostikovaná už pred 7 rokmi a neustále sa zhoršuje. S polyneuropatiou dolných končatín sú u žalobkyne spojené už aj ortopedické ťažkosti - zníženie pozdĺžnej a priečnej klenby spojené s metatarsalgiou ľavej dolnej končatiny a zápalom, spôsobeným tlakom poklesnutej klenby na cievy a nervy. Pre hojenie a regeneráciu je pritom dôležité krvné zásobovanie, ktoré je u žalobkyne už postihnuté systémovým ochorením - cukrovkou. Uviedla, že tieto ortopedické ťažkosti si vyžadujú operáciu, ktorá momentálne nie je možná, keďže menej akútne operácie sú odložené kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácii. Ďalej poukázala na skutočnosť, že jej bola už diagnostikovaná aj neproliferatívna diabetická retinopatia (poškodenie sietnice) na ľavom oku, ktorá patrí taktiež medzi diabetické komplikácie a spôsobuje jej sťažené čítanie a sťaženú prácu s počítačom, spojené s častými bolesťami hlavy. Ako dôkaz predložila lekárske správy z ortopédie, neurológie, elektromyografie a diabetológie (s nameranými hodnotami glykémie). Kvôli všetkým uvedeným zdravotným ťažkostiam, vyplývajúcim zo základného ochorenia žalobkyne - cukrovky, bola žalobkyňa nútená pred viac ako 4 rokmi predčasne sa vzdať funkcie riaditeľky školy, ktorú už nebola schopná vykonávať naplno. Stres a vysoké pracovné zaťaženie, spojené s výkonom riadiacej funkcie podľa žalobkyne taktiež zhoršovali kolísanie hodnôt glykémie u žalobkyne. Avšak aj v súčasnosti, pri práci učiteľky, má základné ochorenie žalobkyne veľký vplyv na jej pracovnú výkonnosť a vyššie uvedené diabetické komplikácie žalobkyni značne sťažujú výkon práce. Výkon práce žalobkyne je v dôsledku toho sťažovaný aj nutnosťou pravidelných návštev odborných lekárov - neurológa, diabetológa, endokrinológa, očného lekára a ortopéda, čo znamená aj časovú a finančnú záťaž vzhľadom na väčšiu vzdialenosť jednotlivých ambulancií. Kvôli svojmu zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sa žalobkyňa v apríli roku 2020 musela vzdať aj práce mentorky v programe Omama v občianskom združení Cesta von, keďže táto práca bola spojená s návštevami v rodinách priamo v rómskej osade, čo bolo pre žalobkyňu čoraz viac fyzicky náročné, až neúnosné. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že jej zdravotný stav sa napriek liečbe neustále zhoršuje a jej pracovná výkonnosť sa neustále znižuje, a to práve v dôsledku diabetických komplikácií (postihnutie periférnych nervov, cievne a ortopedické problémy a poškodenie očnej sietnice). Žalobkyňa sa domnieva, že pri správnom a zákonnom hodnotení jej zdravotného stavu by nebolo možné dôjsť k záveru, že cukrovka je v jej prípade kompenzovateľná a bez komplikácií a použiť hodnotenie podľa v kapitoly IV, položka 1 písm. b) prílohy č. 4 . Poukázala na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú komplikácie u žalobkyne označené ako „veľmi hraničný nález komplikácie cukrovky“. Podľa žalobkyne je preto zjavné, že sa nejedná o stav popísaný v prílohe č. 4 Z. z, keďže pre použitie položky 1 písm. b) je potrebné, aby sa jednalo o stav celkom „bez komplikácií“, teda nie s ľahkými, či začínajúcimi komplikáciami (ako bolo uvedené v prvom posudku posudkového lekára) a už vôbec nie o stav „hraničného nálezu komplikácie cukrovky“ (uvedený v Posudku posudkového lekára zo dňa 27.1.2021). V prípade, ak sú už prítomné diabetické komplikácie, ako je to u žalobkyne, z čoho aj vychádzali obaja posudkoví lekári pri hodnotení jej zdravotného stavu, je podľa žalobkyne správne hodnotenie podľa písm. c) položky 1 kapitoly IV. prílohy č. 4 . Takémuto hodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne podľa písm. c) potom zodpovedá miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 50-75%. V zmysle uvedeného, ak by posudkoví lekári správne zhodnotili zdravotný stav žalobkyne za použitia písm. c) prílohy č. 4 , dospeli by k záveru o miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu najmenej 50%. Podľa názoru žalobkyne pri správnom hodnotení a správnom použití uvedenej položky č. 4 by následne žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí musel dospieť k záveru o tom, že žalobkyňa je invalidná podľa ust. , keďže jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyššia ako 40%, na základe čoho jej vzniká nárok na invalidný dôchodok. Žalobkyňa preto navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného pre vyššie popísané nesprávne právne posúdenie, prikázal žalovanému znova prejednať vec a rozhodnúť tak, že prizná žalobkyni

invalidný dôchodok a aby priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa (ďalej len „“). Opísal priebeh administratívneho konania a následne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v správnej žalobe uvádza totožné námietky ako v odvolaní zo dňa 05.11.2020 a to, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie žalovaého vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnom použití príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení pri hodnotení MPSVZČ. Žalobkyňa poukázala na konkrétne zdravotné problémy a nesúhlasí so záverom posudkových lekárov, ktorí určili rozhodujúce ochorenie - cukrovku za kompenzovateľnú a bez komplikácií. Žalovaný k správnej žalobe žalobkyne uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého Rozhodnutia žalovaného č. 725 411 9301 0 zo dňa 09.02.2021 bol Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, so sídlom v Prešove zo dňa 27.01.2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia (žalovaného) určená na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný zopakoval hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a závery posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Prešove uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.01.2021. Následne žalovaný dôvodil, že podľa všeobecných posudkových zásad uvedených v prílohe č. 4 k v znení neskorších predpisov pri posudzovaní zdravotného stavu účastníkov konania postihnutých cukrovkou alebo inými poruchami látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dokazovanie v tomto smere je v zmysle Zákona o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Činnosť posudkových lekárov pritom spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe lekárskeho vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Prešove dospel k záveru uvedenému v Odbornom posudku zo dňa 27.01.2021 na základe dostupných lekárskych nálezov, z ktorých nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený, žalovaný považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Podľa žalovaného zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie zmenené na základe nových dôkazov. V odvolacom konaní však neboli podľa žalovaného predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný napokon uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných lekárskych nálezov, odborných vyšetrení a zdravotnej dokumentácie, skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a zodpovedajú kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. Žalovaný preto dospel k záveru, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie zákonné a vecne správne.

Replika

8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného, doručenej správnemu súdu dňa 13.09.2021 uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza totožné argumenty, ako v napadnutom Rozhodnutí žalovaného zo dňa 9.2.2021, podľa ktorých miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje u žalobkyne 40% a nie viac, a to na základe toho, že komplikácie cukrovky u žalobkyne boli ohodnotené posudkovým lekárom ako „počínajúce komplikácie“, resp. „nezávažné komplikácie kompenzovateľnej cukrovky“. Na základe toho je podľa názoru žalovaného možné

zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Prílohy č. 4 k do kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1 - cukrovka, písmeno b) - kompenzovateľná, bez komplikácií, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%. Žalobkyňa s uvedeným názorom žalovaného nesúhlasí. Podľa žalobkyne z príslušných ustanovení a prílohy č. 4 tohto zákona je zjavné, že zákon pri komplikáciách cukrovky jasne rozlišuje stav bez komplikácií a stav s komplikáciami. Podľa žalobkyne iba stav bez komplikácií odôvodňuje použitie písm. a) a b) položky č.1 Kapitoly IV. - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok. Stav s diabetickými komplikáciami je popísaný pod písm. c) položky č.1 a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 50 - 75%, ktorá mala byť zistená v prípade žalobkyne. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že Príloha č. 4 uvedeného zákona v položke 1 nijako nerozlišuje diabetické komplikácie na „počínajúce, začínajúce, nezávažné“ a pod., ako ich hodnotí žalovaný. Podobne ani vo Všeobecných posudkových zásadách pre Kapitolu IV sa neuvádzajú počínajúce, mierne, či nezávažné dôsledky porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou. Podľa žalobkyne zľahčovanie zistených a preukázaných diabetických komplikácií žalobkyne na základe toho, že ide ešte len o začínajúce komplikácie a použitie hodnotenia určeného výlučne pre stav bez diabetických komplikácií tak nemá žiadnu oporu v zákone. Sám žalovaný pritom vo svojom vyjadrení uvádza, že „z posudkového hľadiska ide o hraničný nález komplikácie cukrovky“. Žalobkyni nie je potom jasné, prečo by takýto „hraničný“ nález nemohol odôvodňovať hodnotenie na dolnej hranici rozpätia podľa písm. c) cit. položky, t.j. mieru poklesu 50 - 75%, a prečo by naopak bolo prípustné hodnotenie len na hornej hranici rozpätia podľa písm. b) cit. položky s mierou poklesu 30 - 40%. Žalobkyňa uviedla, že pri takomto „hraničnom náleze“, resp. náleze „hraničných komplikácií cukrovky“ je preto potrebné použiť gramatický výklad zákona a vykonať hodnotenie výlučne na základe toho, či ide o nález bez diabetických komplikácií, alebo o nález s prítomnými diabetickými komplikáciami. Iný postup je podľa žalobkyne nesprávny a nezákonný. Postupovať pri „hraničnom náleze“ tak, ako to urobil žalovaný a na základe takéhoto neprípustného zľahčenia zistených diabetických komplikácií žalobkyne v prípade, keď od rozhodnutia závisí celkový záver o tom, či žalobkyňa je, alebo nie je invalidná, je navyše podľa žalobkyne aj v rozpore s princípmi všeobecnej spravodlivosti. V ďalšom žalobkyňa odkázala na svoju podanú žalobu, na ktorej v celom rozsahu trvá.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

10. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pridržiaval v celom rozsahu dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 02. 2021 a vec vrátil žalovanému na opätovné rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Zotrval aj na argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného a poukázal na to, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne nebola použitá správna položka Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, keď bol stanovený druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly IV. položka 1 písm. b), ktorá hovorí o tom, že sa má jednať o cukrovku kompenzovateľnú, bez komplikácií s ohľadom na pracovné zaradenie a podľa jeho názoru mala byť použitá pre hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne položka c), ktorá hovorí o ťažko kompenzovateľnej cukrovke s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami. Od uvedenej skutočnosti sa následne odvíja aj určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola prvostupňovým orgánom verejnej správy stanovená vo výške 30% a žalovaným vo výške 40%, hoci podľa právneho zástupcu žalobkyne pokiaľ by bola použitá správna položka 1 písm. c), miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovená v tejto prílohe by bola vo výške 50 až 75 %. Zdôraznil, že jednotlivé položky

písm. b) a c) nerozlišujú diabetické komplikácie na nezávažné, začínajúce alebo mierne a ani posudkové hľadisko neuvádza nezávažné, začínajúce alebo mierne dôsledky týchto porúch. Mal za to, že zdravotný stav a aj samotné komplikácie u žalobkyne boli posúdené posudkovými lekármi zľahčujúcom spôsobom. Poukázal na to, že samotný žalovaný, resp. posudkový lekár žalovaného uviedol, že pri týchto komplikáciách sa jedná o hraničný nález, avšak nie je odôvodnené, prečo by takto zistený hraničný nález nemohol byť hodnotený položkou 1 písm. c). Z uvedeného preto právny zástupca žalobkyne vyvodil, že bol nesprávne posúdený zdravotný stav žalobkyne. Zároveň namietal, že nie je zrejmé, prečo posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy posúdil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne vo výške 30% a posudkový lekár žalovaného vo výške 40%, keďže táto skutočnosť nie je vysvetlená. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nie sú plne rozvinuté komplikácie, toto tvrdenie nezodpovedá zdravotnému stavu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol následne vyvodený aj nesprávny záver o tom, že žalobkyňa nie je invalidná. Ďalej poukázal na to, že u žalobkyne bolo preukázané kolísanie hodnôt glykémie, sama o sebe tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa musí užívať inzulín, pretože jej hodnoty glykémie kolíšu a uvedená skutočnosť podľa neho vyplýva aj z neurologickej lekárskej správy zo dňa 07.07.2020, i keď pripustil, že kolísanie glykémie vyplýva so subjektívneho nálezu, t. j. z tvrdenia žalobkyne. Kolísanie hodnôt glykémie je však podľa neho osvedčené aj z diabetických lekárskych správ, ktoré tvorili podklad lekárskeho posudku a to z lekárskej správy zo dňa 20. januára 2020. Ďalej kolísanie glykémie vyplýva aj zo záznamov samotnej žalobkyne, kde si zaznamenávala jednotlivé hodnoty glykémie, tieto záznamy boli predložené, vyhotovovala si ich sama žalobkyňa a následne ich predložila ošetrujúcej diabetologičke, ktorá na základe tam uvedených hodnôt následne vyhodnotila jej zdravotný stav a určila prislúchajúcu vhodnú liečbu, kde práve počet jednotiek inzulínu nasvedčuje tomu, že glykémia kolíše. Za podstatné považoval tvrdenie, že u žalobkyne existujú a sú preukázané komplikácie v súvislosti s jej základným ochorením - cukrovkou a nie je teda pravdivé tvrdenie, že takého komplikácie neboli preukázané. Konkrétne neurologické komplikácie vyplývajú z neurologického nálezu zo dňa 07.07.2020, kde bola diagnostikovaná forma diabetickej polyneuropatie už od roku 2013 a z tejto správy vyplýva, že s poukazom na očné vyšetrenie (MUDr. X., december 2018) je konštatovaná diabetická retinopatia, to znamená poškodenie očí a pokiaľ sú takéto komplikácie konštatované v predložených lekárskych správach, boli preukázané, a preto mala posudková lekárka zohľadniť tieto komplikácie a zaradiť zdravotné postihnutie žalobkyne vzhľadom aj na tieto komplikácie pod položku 1 písm. c). V tejto skutočnosti vidí právny zástupca žalobkyne základnú chybu pri posúdení výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne a nesprávne zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne zisteného z lekárskych správ. Zdôraznil, že diabetická retinopatia je evidentne komplikáciou v dôsledku cukrovky, a pokiaľ sa konštatuje v náleze neurológa zo dňa 07.07.2020, že takáto diagnóza bola stanovená, znamená to komplikáciu, ktorú mal posudkový lekár vyhodnotiť. Toto vyhodnotil posudkový lekár žalovaného nesprávne a vyvodil nesprávny záver, že sa jedná o cukrovku so začínajúcimi komplikáciami a následne toto zdravotné postihnutie zahrnul do položky, kde sa uvádza, že ide o cukrovku bez komplikácií. Právny zástupca žalobkyne predložil správnemu súdu fotokópiu Lekárskeho posudku zo dňa 31.07.2020, keďže táto sa nenachádza v administratívnom spise predloženom žalovaným správnemu súdu.

11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe, ako aj na vydaných rozhodnutiach. Poukázala na právomoc posudkových lekárov vyhotovovať lekárske posudky a posudkovú činnosť, pretože títo sú odborne spôsobilí na posúdenie zdravotného stavu účastníčky konania - žalobkyne. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne došlo v odvolacom konaní k zmene výšky percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom posudkový lekár žalovaného vychádzal z lekárskych správ a následne pri vydaní rozhodnutia žalovaný vychádzal z tohto lekárskeho posudku. Z posudku vyplýva, že stav rozhodujúceho ochorenia žalobkyne je dobre kompenzovaný, čo vyplýva z lekárskych správ a z týchto správ podľa zástupkyne žalovaného nie sú zrejme také údaje, ktoré by osvedčovali tvrdenie žalobkyne, že má výkyvy glykémie pri tomto rozhodujúcom ochorení. Zástupkyňa žalovaného poukázala v tejto súvislosti na záver vyplývajúci z Lekárskeho posudku zo dňa 27.01.2021, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa sa lieči na diabetes mellitus typu II. kombináciou tabletkovej formy a inzulínu, pri ktorej liečbe je stav dobre kompenzovaný, bez prejavov kolísania hodnôt glykémie. Zdôraznila, že žalobkyňa nepredložila také lekárske správy, ktorými by osvedčila svoje tvrdenie o kolísaní hodnoty glykémie. Vo vzťahu k tvrdenej polyneuropatii uviedla, že z neurologických lekárskych vyšetrení vyplýva, že stav sa nemení od roku 2013. Rovnako z vyšetrenia zraku nie sú podľa nej zrejmé diabetologické komplikácie a výsledky sú v medziach normy, ako to vyplýva aj z lekárskeho posudku. Z vyšetrenia zraku teda neboli preukázané diabetologické komplikácie. Ďalej poukázala na to, že výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je závislá od dôsledkov týchto porúch rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a poukázala na všeobecné posudkové zásady uvedené v Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár uviedol, že cukrovka je kompenzovaná a teda bol správne určený stupeň miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aj zradenie do príslušnej položky 1 písm. b), pretože neboli zistené také charakteristiky zdravotného postihnutia žalobkyne, z ktorých by vyplývalo, že by toto ochorenie (cukrovka) bolo ťažko kompenzovateľné, že by boli prítomné komplikácie uvedené v písmene c). Vo vzťahu k žalobkyňou označeným komplikáciám zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že podľa záverov z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného vyplýva, že ochorenie štítnej žľazy je kompenzované liečbou, pri hypertenzii sa jedná o základnú hypertenziu t.j. táto nemá vplyv na stanovenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda nebol preukázaný taký zdravotný stav pri základnom ochorení, že by existovali také komplikácie, ktoré by mali vplyv na organizmus žalobkyne a boli by dôsledkom tejto cukrovky. Posudkový lekár v Lekárskom posudku zo dňa 27.01.2021 dospel k záveru, že žalovaný môže doplniť dokazovanie, toto aj urobil, vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa položky 1 písm. b), t. j. došlo k rovnakému zaradeniu rozhodujúceho ochorenia, avšak bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení na maximálne možnú výšku 40%. Ani táto percentuálna výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však neodôvodňuje záver, ktorý by bolo potrebné oproti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zmeniť, pretože pokiaľ miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je u žalobkyne vyššia ako 40 %, nebol dôvod, aby došlo k zmene rozhodnutia. Zástupkyňa žalovaného považovala rozhodnutie žalovaného za správne a zákonné a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k posúdeniu zdravotného postihnutia žalobkyne a jeho zaradeniu do položky 1 písm. b) zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že v tejto položke sa hodnotí cukrovka, ktorá je kompenzovateľná bez komplikácii s ohľadom na pracovné zradenie. Vo vzťahu k základnému určeniu, či ide o kompenzovateľnú cukrovku, poukázala na to, že je tu použitý priebehový čas, to znamená nejde o kompenzovanú cukrovku ale o cukrovku kompenzovateľnú, čo znamená, že je ju možné kompenzovať na základe postupov vychádzajúcich z aktuálnych znalostí a možností liečby a aj z meraní z tých dokladov, ktoré predložila samotná žalobkyňa a ktoré mal k dispozícií aj posudkový lekár žalovaného. Z týchto dokladov vyplýva, že najprv boli uvedené hodnoty vysoké, následne na vyšetrení bolo konštatované (konkrétne v náleze z roku 2020), že glykémia je nízka, nebolo v správe uvedené, že by ju lekár - diabetológ nedokázal kompenzovať. Základné posúdenie, že sa jedná o kompenzovateľnú a nie ťažko kompenzovateľnú cukrovku, bolo podľa zástupkyne žalovaného správne. Vo vzťahu ku komplikáciám s poukazom na neurologické závery uvedené v lekárskom posudku zástupkyňa žalovaného uviedla, že posudkový lekár mal lekárske správy od roku 2013 a tieto vyhodnotil s tým, že z posudkového hľadiska nie sú závažné. Vo vzťahu k očnému vyšetreniu predloženému žalobkyňou, ktoré bolo podkladom lekárskeho posudku, pokiaľ bolo tvrdené, že ide o diabetickú retinopatiu, takáto diagnóza sa v ňom neuvádza. Zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že zistené začínajúce alebo hraničné komplikácie nie sú naplno rozvinuté tak, ako sú uvedené v položke 1 písm. c).

12. Predmetnom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku tak, že jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 17.08.2020 bola zamietnutá a to s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nie je invalidná.

13. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach,

15. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) ods. 2,3 (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa (2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

19. Podľa (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa , o sociálnom poistení (ďalej len „“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

21. Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

22. Podľa § 153 ods. 3 písm. a),5,8 Zákona o sociálnom poistení (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

23. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

24. Podľa § 195 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

26. Podľa § 209 ods. 1,2,3,4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

27. Podľa § 218 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

28. Podľa Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitola IV. Endokrinné choroby. Poruchy výživy a premeny látok, položka 1. cukrovka, písm. b) kompenzovateľná bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zradenie, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30 až 40%. Podľa položky 1. cukrovka, písm. c) ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetologickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vo výške 50 až 75%.

29. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne zistenie skutkového stavu a následne nesprávne posúdenie veci s argumentáciou, že zdravotný stav žalobkyne bol nesprávne posúdený, boli nesprávne použité príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení pri hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne, pričom bola nesprávne použitá položka Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola IV., položka 1, písm. b/ a podľa žalobkyne mala byť použitá položka 1, písm. c/. Poukázala na svoj zdravotný stav a na to, že má cukrovku, ktorá je len ťažko kompenzovateľná, hodnoty glykémie u nej kolíšu a sú prítomné aj ďalšie diabetické komplikácie (postihnutie periférnych nervov, postihnutie očnej sietnice, cievne a ortopedické ťažkosti), ktoré jej sťažujú vykonávanie jej povolania. Žalobkyňa namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu bol jej zdravotný stav (vzhľadom na konštatované komplikácie) hodnotený len na hornej hranici rozpätia podľa písm. b/ citovanej položky 1 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 30 až 40 %, a prečo nebol hodnotený podľa písm. c/ citovanej položky 1, ďalej že nie je vysvetlené odlišné hodnotenie výšky percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovými lekármi sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného a súčasne nie je zrejmé, prečo neboli pri stanovení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadnené komplikácie, ktoré boli preukázané lekárskymi vyšetreniami predloženými žalobkyňou (námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia).

30. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom ( ). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a to v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ako aj na podklade dostupných, žalobkyňou v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s Zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobkyne opakovane zistené, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola stanovená po posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky tohto posúdenia sú uvedené v Lekárskej správe - odbornom posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.07.2020, ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a podľa ktorého bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená cukrovka - diabetes mellitus typ II. podľa Kapitoly IV., položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení (z rozpätia 30 až 40 %), ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (pre úplnosť správny súd uvádza, že tento posudok nie je súčasťou predloženého administratívneho spisu) a v Odbornom lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovaného zo dňa 27.01.2021, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zvýšená a bola

stanovená na 40 %, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa Kapitoly IV.: Endokrinné choroby. Poruchy výživy a premeny látok, položka 1: cukrovka, písm.b): kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie vo výške 40 % (z rozpätia 30 až 40 %). Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobkyne zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení). Je nepochybné, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Zároveň poukazuje na to, že podľa je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.

32. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu.

33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), a preto správny súd dokazovanie zásadne vykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav či posudzovať prípadné komplikácie vyplývajúce z jej rozhodujúceho ochorenia, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a

zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.

34. Z ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ustanovenia § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ustanovenia § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

35. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem ) vyplýva aj z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetnom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodiť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých Ústavný súd o. i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn , že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak,

aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

36. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade , konkrétne a , , až 9, ) a odkaz na Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 27.01.2021, resp. prevzatie textu tohto posudku (jeho citácia) a prevzatie jeho záverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity (pričom Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného z 27.01.2021 je nesporne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, avšak jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť, a to v kontexte s ostatnými, žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníčky konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade na obsah Odborného lekárskeho posudku z 27.01.2021), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.

37. Z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti (z dôvodu pandemickej situácie v súvislosti s COVID-19) a posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného vychádzali z (niektorých) lekárskych nálezov predložených žalobkyňou. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bol Lekársky posudok zo dňa 31.07.2020, ktorý sa však v administratívnom spise prvostupňového orgánu verejnej správy, ani v administratívnom spise žalovaného, ktoré boli predložené správnemu súdu, nenachádza. Správnemu súdu bola na pojednávaní právnym zástupcom žalobkyne predložená fotokópia predmetného Lekárskeho posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.07.2020, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne označil: Diabetes mellitus, typ II., zaradené do kapitoly IV., položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, za ktoré určil u žalobkyne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % (z rozpätia 30 až 40 %). Za iné zdravotné postihnutie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne nezvýšil. Na základe podaného odvolania žalobkyne, v ktorom žalobkyňa namietala percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nesprávne zaradenie jej zdravotného postihnutia do príslušnej položky Prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom nesúhlasila so záverom posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý považoval rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne - cukrovku za kompenzovateľnú a bez komplikácií, a tvrdila, že v skutočnosti cukrovka u žalobkyne je len ťažko kompenzovateľná (za neustáleho užívania inzulínu), hodnoty glykémie u nej kolíšu a sú prítomné už aj diabetické komplikácie - postihnutie periférnych nervov, postihnutie očnej sietnice, cievne a ortopedické ťažkosti. Namietala súčasne, že jej zdravotný stav sa napriek liečbe neustále zhoršuje, jej pracovná výkonnosť sa neustále znižuje, a to práve v dôsledku diabetických komplikácií, ktoré boli diagnostikované a vyplývajú z predložených lekárskych správ, v dôsledku čoho tvrdila, že správne hodnotenie jej zdravotného stavu malo byť vykonané podľa Kapitoly IV., položka č. 1, písm. c/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 50 až 75 %, čo znamená, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou by bola v rozsahu najmenej 50 % a prvostupňový orgán verejnej správy by musel dospieť k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy v Lekárskom posudku z 30.11.2020 opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne opätovne určil podľa

Kapitoly IV., položka č. 1, písm. b/: Diabetes mellitus, typ II., za ktoré určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Za iné zdravotné postihnutia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne nezvýšil. Následne posudkový lekár žalovaného v odvolacom konaní opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Kapitola IV. Endokrinné choroby. Poruchy výživy a premeny látok., položka 1: cukrovka, písm. b/: kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % (z rozpätia 30 až 40 %). Za iné zdravotné postihnutie percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne nezvýšil.

38. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z tvrdení žalobkyne resp. jej splnomocneného zástupcu vo vzťahu k samotnému rozhodujúcemu ochoreniu, ako aj k ostatným, u žalobkyne diagnostikovaným ochoreniam, z predložených lekárskych správ vyplýva, že u žalobkyne bola okrem cukrovky (diabetes mellitus, typ II.), ktorá bola posúdená ako rozhodujúce ochorenie posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (tak, ako sa uvádza v lekárskych posudkoch) ako „cukrovka kompenzovateľná, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie“ (podľa Kapitoly IV., položka č. 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení) a to napriek tomu, že tak v Lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného z 27.01.2021, ako aj v rozhodnutí žalovaného (v odôvodnení ktorého bol odcitovaný text i závery tohto lekárskeho posudku) sa konštatuje (s poukazom na označené lekárske správy), že boli zistené „hraničné komplikácie cukrovky“, resp. že „ide o stav, pri ktorom nie sú naplno rozvinuté zreteľné komplikácie cukrovky“, hoci „bola dokumentovaná ľahká axonálna forma neuropatie a ide o veľmi hraničný nález komplikácie cukrovky“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že „posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, posudkom zo dňa 27.01.2021 zmenil MPSVZČ z 30 % a 40 %, tzn. na hornú hranicu rozpätia z dôvodu dokumentovaných nezávažných komplikácií kompenzovateľnej cukrovky, s ohľadom na pracovné zaradenie účastníčky konania“. Z uvedeného vyplýva, že napriek konštatovaniu „dokumentovania nezávažných komplikácií“ kompenzovateľnej cukrovky, posudkový lekár žalovaného zaradil rozhodujúce ochorenie žalobkyne podľa Kapitoly IV., položka č. 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení ako cukrovku kompenzovateľnú, bez komplikácií, bez toho, aby v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021 ozrejmil, prečo pri dokumentovaní (aj keď nezávažných) komplikácií rozhodujúceho ochorenia, neposúdil toto zdravotné postihnutie žalobkyne podľa položky 1, písm. c/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a rovnako žalovaný sa uvedenou skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, a to napriek tomu, že žalobkyňa uvedenú skutočnosť (nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu, nesprávne zaradenie zdravotného postihnutia do položky 1, písm. b/ namiesto písm. c/) a následne nesprávne určenie percentuálnej MPSVZČ) v odvolaní namietala, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa v prílohe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy predložila ďalšie lekárske správy, ktoré neboli predmetom posudzovania v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a nie sú ani uvedené v Posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy z 31.07.2020 (ktorý sa síce v administratívnom spise nenachádza, avšak bol správnemu súdu vo fotokópii poskytnutý právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní), konkrétne lekársku správu z neurologickej ambulancie MUDr. N. zo 07.07.2020 a lekársky nález z diabetologickej ambulancie MUDr. F.-U. zo 04.08.2020. V Odbornom lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného z 27.01.2021 však nie sú tieto lekárske správy vôbec uvedené, z čoho vyplýva, že posudkový lekár žalovaného k nim neprihliadol a nevyhodnotil teda zdravotný stav žalobkyne aj s ohľadom na nálezy vyplývajúce z týchto aktuálnych lekárskych správ, napriek tomu, že boli žalobkyňou v odvolacom konaní predložené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je rovnako zrejmé, že tieto lekárske správy neboli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne. Ani posudkový lekár žalovaného v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021, ani žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, neuviedli, z akého dôvodu k týmto lekárskym správam predloženým žalobkyňou v odvolacom konaní, nebolo prihliadnuté. Naopak, v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021 posudkový lekár žalovaného vychádzal z diabetologického vyšetrenia z 20.01.2020 (MUDr. J. F.-U.), ktoré predchádzalo vyšetreniu tejto diabetologičky zo dňa 04.08.2020, hoci v administratívnom spise sa uvedená lekárska správa z 20.01.2020 ani nenachádza a posudkový lekár neuviedol dôvod takéhoto postupu. Rovnako žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený postup posudkového lekára žalovaného neozrejmil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že Odborný lekársky posudok z 27.01.2021 nemohol byť dostatočným a úplným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného,

ktorého podklad tvoril práve Odborný lekársky posudok z 27.01.2021, teda nie je zrejmé, z akého dôvodu nebolo prihliadnuté ku všetkým podkladom, ktoré boli predložené v odvolacom konaní (lekárske správy predložené žalobkyňou), ani akým spôsobom boli vyhodnotené u žalobkyne podľa predložených lekárskych správ diagnostikované ďalšie ochorenia, ktoré žalobkyňa označila ako diabetické komplikácie (resp. komplikácie vyplývajúce z jej základného resp. rozhodujúceho zdravotného postihnutia - diabetes mellitus, typ II.) Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ani z Odborného lekárskeho posudku žalovaného z 27.01.2021) nie je zrejmé, ako boli aplikované všeobecné posudkové zásady uvedené v Kapitole IV. Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a nie je zrejmá úvaha, ako boli tieto „dokumentované komplikácie“ vyhodnotené vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu žalobkyne, hoci žalobkyňa túto skutočnosť v odvolaní namietala. Z rozhodnutia žalovaného nie je napokon zrejmé ani to, z akého dôvodu došlo ku rozdielnemu určeniu percentuálnej výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne posudkovými lekármi jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd zdôrazňuje, že tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z Odborného lekárskeho posudku žalovaného z 27.01.2021 tvoriaceho podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, musia byť zrejmé všetky rozhodné skutočnosti a zistenia vyplývajú z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou predložených lekárskych nálezov a správ, ktoré majú vplyv o.i. na zaradenie jej zdravotného postihnutia do relevantnej položky uvedenej v Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, od ktorej skutočnosti sa následne odvíja určenie percentuálnej MPSVZČ a v konečnom dôsledku aj posúdenie, či je žalobkyňa invalidná a či spĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle jej žiadosti.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného ani z hľadiska žalobných námietok žalobkyne o nesprávne zistenom skutkovom stave, keďže niektoré v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.01.2021 označené lekárske správy neboli súčasťou administratívneho spisu, resp. v administratívnom spise sa nachádzali (žalobkyňou v odvolacom konaní predložené lekárske správy), ktoré neboli žalovaným ani posudkovým lekárom žalovaného zohľadnené a vyhodnotené, resp. niektoré lekárske správy boli vyhodnotené zrejme v rozpore s ich obsahom (napr. očné vyšetrenie zo dňa 26.06.2019, MUDr. X., ktoré je uvedené aj v lekárskom náleze z neurologickej ambulancie zo 07.07.2020 so stanovenou diagnózou: diabetická retinopatia, avšak v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021 v časti „Lekárske vyšetrenia“, sa uvedená skutočnosť - diagnóza neuvádza, pričom samotné očné vyšetrenie z 26.06.2019 sa nenachádza ani v administratívnom spise. Správny súd nebol oprávnený vyhodnocovať žalobkyňou predložené, avšak žalovaným ani jeho posudkovým lekárom nezohľadnené a nevyhodnotené lekárske správy, pretože jednak nemá na posúdenie týchto odborných medicínskych otázok oprávnenie a jednak by takýmto postupom nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že niektoré žalovaným, resp. posudkovým lekárom žalovaného posudzované lekárske správy sa v administratívnom spise nenachádzajú, nebolo možné ani preskúmať, či závery posudkového lekára žalovaného uvedené v Odbornom lekárskom posudku z 27.01.2021 korešpondujú s výsledkami vyšetrení uvedenými v lekárskych nálezoch, resp. majú v nich oporu, nebolo možné ani posúdiť prípadný rozpor uvedených záverov s ďalšími žalobkyňou predloženými lekárskymi nálezmi. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné (súčasne neboli vyhodnotené, resp. zohľadnené všetky podklady - lekárske správy), považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho posúdenia veci za predčasné. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Keďže žalobkyňa nenavrhla zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd o jeho zrušení nemohol rozhodovať, pretože podľa správny súd môže zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého (zrušeného) rozhodnutia žalovaného, len na návrh žalobcu. V ďalšom konaní bude úlohou príslušných orgánov verejnej správy nanovo posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, lekárskou posudkovou činnosťou riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobkyne s tým, že budú posúdené všetky žalobkyňou predložené lekárske správy a následne určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to aj v zmysle posudkových kritérií, hľadísk a všeobecných posudkových zásad stanovených v Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, ktoré vyhodnotenie bude uvedené v odborných lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznala voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).