Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Cb-24-2017.pdf
PDF · 124.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo Prenčov, so sídlom 969 73 Prenčov 130, IČO: 00 629 022, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Dopirákom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: V.O.S. spol. s r.o., so sídlom Nám. Slobody 2013/3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 035 751, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Kubincovou, PhD., so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2.486,07 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 25.07.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.486,07 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uplatnený peňažný nárok vyplýva z čl. 4 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.06.2002, z ktorej vyplýva povinnosť žalovaného platiť daň z nehnuteľností za predmet nájmu. Napriek skutočnosti, že žalobca vystavil faktúry na úhradu predmetnej dane, žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, a to napriek skutočnosti, že bol na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy žalobcom vyzvaný.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 13Up/166/2017 pobočka 19 dňa 15.08.2017 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.657,38 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.657,38 € od 16.02.2016 do zaplatenia, sumu 828,69 € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 828,69 € od 15.07.2016 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania vo výške 294,68 €.
3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti v podanej žalobe sú neúplné, zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal na predložené faktúry, ktorými žalobca žalovanej fakturoval daň z nehnuteľnosti za lesné pozemky, ktoré mu podľa jeho tvrdenia vyrubila Obec Prenčov. Žalobca v súlade s právnou úpravou nie je oprávnený daň z pozemkov fakturovať, nakoľko daň z pozemkov je oprávnený fakturovať , resp. vyrubiť len správca dane, t. j. Obec Prenčov. Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov žalobca nie je daňovníkom dane z pozemkov, a teda mu daň z pozemkov v súlade so zákonom vyrubená byť nemohla. O faktúre č. II žalovaný až do doručenia platobného rozkazu nemal vedomosť. K faktúre č. I. žalovaný žalobcovi zaslal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 24.03.2016, vrámci ktorého bolo uvedené, že faktúra vyhotovená žalobcom je neopodstatnená, pričom žalobca bol zároveň žalovaným vyzvaný na splnenie povinnosti, ktorá je podmienkou na to, aby žalovaný mohol riadne splniť svoju
povinnosť vyplývajúcu z čl. 4 nájomnej zmluvy. Neopodstatnenosť faktúry I vydanej žalobcom vyplýva z toho, že bola vyhotovená bez právneho dôvodu. Žalobcovi daň z pozemkov, tak ako je to uvádzané vo faktúre, vyrubená byť nemohla. Žalobca totiž podľa § 5 zákona o miestnych daniach nie je daňovníkom. Daňovníkom sú osoby, ktoré majú predmetné pozemky vo vlastníctve a nie pozemkové spoločenstvo, ktoré ich spravuje. Žalobca skutočnosť, že mu bola zo strany Obce Prenčov vyrubená daň z pozemkov, žiadnym spôsobom nepreukázal. Rozhodnutie o vyrubení dane z pozemkov žalobcovi, ako pozemkovému spoločenstvu, by bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto sa žalobca mal domáhať jeho zrušenia. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca upozornený prípisom žalovaného zo dňa 03.11.2016. Žalovaný nie je povinný a ani nemôže hradiť daň z nehnuteľnosti, ktorú mu žalobca fakturuje na základe domnelého nezákonného rozhodnutia o vyrubení dane. Daň z pozemkov, ktorú žalovanému vyrubuje Obec Prenčov za pozemky, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy žalovaný v súlade so znením nájomnej zmluvy hradí riadne a včas. Žalovaný si je vedomý, že daň z pozemkov, ktorá mu je Obcou Prenčov vyrubovaná, sa nevzťahuje na všetky pozemky, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy. Uvedené je však dôsledok správania sa žalobcu, nakoľko žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z čl. 5 písm. E nájomnej zmluvy. Žalobca sa v čl. 5 písm. E nájomnej zmluvy zaviazal, že požiada katastrálny úrad o založenie listu vlastníctva a zmenu užívateľa. Uvedené žalobca neurobil, a to napriek tomu, že ho žalovaný na splnenie tejto povinnosti prípisom zo dňa 24.03.2016 výslovne vyzval. Ak by žalobca svoju povinnosť splnil, žalovaný by sa v zmysle zákona o miestnych daniach stal jediným daňovníkom dane z pozemkov, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, a teda daň z týchto pozemkov by bola v celom rozsahu vyrubovaná jemu a žalovaný by mal možnosť túto daň hradiť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je a ani nemôže byt' v omeškaní s plnením povinnosti vyplývajúcej mu z čl. 4 nájomnej zmluvy. V omeškaní s plnením záväzku je naopak žalobca, ktorý nielen koná v rozpore s čl. 5 písm. E nájomnej zmluvy, ale žalovaného aj žaluje, a to na základe pochybných tvrdení. Nájomná zmluva, ktorá bola vyhotovená žalobcom, vykazuje známky neplatnosti, nakoľko v nej nie je špecifikovaný predmet nájmu.
4. Písomným podaním zo dňa 19.09.2017 sa k podanému odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že všetky faktúry vystavené žalobcom boli žalovanému doručované poštou, preto tvrdenie žalovaného o nedoručení jednej faktúry vníma ako účelové. Opätovne poukázal na čl. 4 nájomnej zmluvy zo dňa 15.06.2012, s obsahom ktorého žalovaný súhlasil a na znak čoho nájomnú zmluvu aj podpísal, a teda si musí byť vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhradiť vyrubenú daň žalobcovi. K tvrdeniu ohľadne nesplnenia si povinnosti žalobcu podľa čl. 5 nájomnej zmluvy zo dňa 15.06.2012 uviedol, že žalobca si svoju povinnosť splnil, avšak okresný úrad, katastrálny odbor, zapísanie nájomnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti odmietol. Žalobca ako prenajímateľ si teda splnil riadne svoju povinnosť, avšak žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť na odstránenie nedostatkov nájomnej zmluvy.
5. Písomným podaním zo dňa 19.09.2017 žalobca v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/166/2017 na miestne príslušnom Okresnom súde Zvolen, ktorého príslušnosť bola určená podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko Okresnému súdu Banská Bystrica bol v zákonnej lehote doručený návrh žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku, dňa 22.09.2017 postúpil vec Okresnému súdu Zvolen podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
6. Dňa 13.12.2017 doručil žalovaný okresnému súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že čo sa týka skutočnosti, že Obec Prenčov vyrubila daň z pozemkov žalobcovi, zo žalobcom predložených rozhodnutí č. 247/2016, č. 257/2015 a č. 256/2014 vyplýva, že Obec Prenčov vyrubila daň z pozemkov urbárskej a pozemkovej spoločnosti, t. j. inej osobe, ako žalobcovi - Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Prenčov. Okrem toho týmito rozhodnutiami bola vyrubená daň len za lesné pozemky, pričom z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobca okrem lesných pozemkov obhospodaruje aj množstvo iných pozemkov, napríklad záhrady, trvalé trávne porasty. Z uvedeného vyplýva, že tieto rozhodnutia sa buď týkajú inej osoby, ako žalobcu, alebo sú nanajvýš pochybného charakteru. Okrem toho žalobca je podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, t. j. nie je vlastníkom a ani nájomcom pozemkov, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, a preto podľa § 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov nemôže byť daňovníkom dane z pozemkov a nemôže mu byť za tieto pozemky ani vyrubená daň. Rozhodnutia č. 247/2016, č. 257/2015 a č. 256/2014 vydané Obcou Prenčov sú nezákonné. Žalobca mal právo sa voči týmto rozhodnutiam odvolať, resp. iným spôsobom sa domáhať ich zrušenia
z dôvodu ich nezákonnosti. Ak tak však žalobca neurobil a plnil na základe nezákonných rozhodnutí, nemôže žiadať od žalovaného, aby mu podľa čl. 4 nájomnej zmluvy toto plnenie preplatil. Taktiež nie je zrejmé, z čoho Obec Prenčov pri vyrubení dane vychádzala, a teda či daň vyrubená rozhodnutiami č. 247/201, č. 257/2015 a č. 256/2014 sa týka pozemkov, ktoré má v nájme žalovaný. Výmeru pozemkov, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy a z ktorých má byť vyrubená daň, je v dôsledku nečinnosti žalobcu ťažké zistiť. Žalobca nepožiadal okresný úrad, katastrálny odbor o založenie listu vlastníctva a zmenu užívateľa, a to napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z čl. 5 nájomnej zmluvy. Žalobca žalovaného nikdy neinformoval o tom, že okresný úrad, katastrálny odbor odmietol zapísanie nájomnej zmluvy a ani nežiadal od žalovaného žiadnu súčinnosť. Žalovaný sa o skutočnosti, že nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako užívateľ, dozvedel až v období rokov 2013 - 2014, kedy chcel žalobca zvýšiť nájomné z pôvodnej sumy 5.000 Sk ročne na sumu 3.000 € ročne. Zapísanie nájomnej zmluvy bolo okresným úradom, katastrálnym odborom odmietnuté z dôvodu jej neurčitosti, pretože nájomná zmluva vykazuje známky absolútnej neplatnosti, a teda nie je možné sa na jej základe domáhať akéhokoľvek plnenia. V prvom rade nie je jasne špecifikovaný predmet nájmu, t. j. nie je možné určiť, na aké pozemky sa vzťahuje, a teda ani za aké pozemky sa žalovaný ňou mal zaviazať platiť daň z nehnuteľnosti. Za žalobcu v tom čase v tom čase Urbársku pozemkovú spoločnosť Prenčov podpísal nájomnú zmluvu len jeden člen výboru pričom z ustanovenia § 20 ods. 3 v tom čase platného zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. Podľa § 3 ods. 1 v tom čase platného Nariadenia vlády č. 208/1994 Zb. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o najme poľnohospodárskeho podniku, zmluva o najme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorí písomne. Z uvedeného vyplýva, že nájomná zmluva vykazuje známky neplatnosti aj z dôvodu, že bola podpísaná len jedným členom výboru, a to v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7. Na pojednávaní dňa 03.05.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba je dôvodná a zmluvne bola dojednaná povinnosť uhrádzať daň z nehnuteľnosti. Záväzok uhrádzať daň, či už teda priamo, alebo v podstate prostredníctvom refakturácie, bol plne v súlade s nájomnou zmluvou. Uviedol, že nenamieta listinný dôkaz predložený žalovaným založený v súdnom spise, a to fotokópiu nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy zo dňa 15.06.2002 a potvrdzuje, že ide o identické znenie ako to, ktoré bolo medzi stranami sporu podpísané s tým, že žalobca listinný dôkaz, a to predmetnú nájomnú zmluvu v konaní sám nepredložil. Predmetná nájomná zmluva určite nie je ideálne spísaná čo sa týka obsahových a zákonných náležitostí zmluvy, avšak faktická nájomná zmluva na základe reálneho užívania a dohody zmluvných strán o podstatných podmienkach uzavretá bola minimálne v ústnej forme. Aj keby predmetná nájomná zmluva bola vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, je stále dostatočným dôkazom na to, aby bola považovaná za dvojstranný písomný právny úkon, minimálne preukazovala, za akých podmienok sa zmluvné strany dohodli na užívaní pozemkov, ktoré sú v správe žalobcu. Túto písomnú zmluvu mal žalovaný zaevidovanú na príslušnom okresnom úrade, odbore pozemkovom a lesnom, pretože bez tohto - bez tejto podmienky, by ťažba v lese nebola možná. Z uvedených dôvodov minimálne z hľadiska dokazovania by nájomná zmluva mala byť vyhodnotená ako dôkaz potvrdzujúci ústnu dohodu a následné faktické plnenie stranami súdneho sporu, kde je zrejmé, že žalovaný na základe tohto „papiera“, teda nedokonalej zmluvy, ťažbu reálne vykonával a reálne platil nájomné a uhrádzal daň z nehnuteľností minimálne do času, kým si uvedomil právny chyby uvedenej zmluvy. Právnym titulom uplatneného nároku je teda ústna dohoda strán sporu o tom, že za akých podmienok budú užívané pozemky, bude na nich vykonávaná ťažba zo strany žalovaného. Je nesporné, že žalovaný sa zmluvne zaviazal platiť dane z nehnuteľností. Fungovalo to určitý čas, kým si žalovaný zrejme uvedomil možnosti, ktoré mu nedokonalá zmluva dáva a zároveň aj skutočnosť, že ťažbu vykonal v takom rozsahu, že už nie je pre neho ekonomicky zaujímavá, preto začal žalovaný argumentovať absolútnou neplatnosťou nájomnej zmluvy. Z hľadiska doplnenia dokazovania navrhol právny zástupca vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu a pani starostku obce ku skutočnostiam, či dohoda o platení dane z nehnuteľnosti medzi stranami sporu existovala.
8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomných vyjadreniach založených v súdnom spise. Podotkla, že žalovaný platí dane z pozemkov v súlade so zmluvou tak, ako mu bola zo strany Obce Prenčov vyrubená. Čo sa týka daní z pozemkov, ktorú žiada zaplatiť žalobca na základe faktúr, ktoré boli vyhotovené na podklade rozhodnutia Obce Prenčov č. 247 z r. 2016, 256 z r. 2014 a 257 z r. 2015, podotkla, že tieto rozhodnutia sú nezákonné a nezodpovedajú zákonu č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady. Urbárske pozemkové spoločenstvo Prenčov totiž nie je v súlade s týmto zákonom daňovníkom, a teda nie je ani možné, aby mu Obec Prenčov vyrubovala daň. Takéto rozhodnutie je nezákonné a je nulitné, avšak žalovaný sa nulity ani nezákonnosti tohto rozhodnutia nemôže domáhať, pretože nie je účastníkom daňového konania, a preto žalovaný má za to, že domáhať sa nezákonnosti, resp. nulity týchto rozhodnutí má žalobca. Ak tak žalobca neurobil, nemôže to byť na úkor žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej poukázala na čl. 5 nájomnej zmluvy, podľa ktorej žalobca bol povinný zapísať nájomnú zmluvu do katastra nehnuteľností, aby bol v katastri nehnuteľností uvedený ako nájomca žalovaný a v tom prípade by Obec Prenčov priamo fakturovala, resp. vyrubovala daň žalovanému, a to v súlade so zákonom o miestnych daniach a miestom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Keďže žalobca do dňa pojednávania tak neurobil, znemožnil žalovanému plniť túto časť dane. V zvyšnej časti žalovaný zmluvu plní v súlade so zákonom. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a uviedla, že na základe nej nie je možné sa domáhať akéhokoľvek plnenia, pretože predmet nájomnej zmluvy nie je presne špecifikovaný.
9. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že z hľadiska zmluvného dojednania ohľadne úhrady dane z nehnuteľností sa strany sporu dohodli, pričom táto dohoda vyplýva z písomného znenia nájomnej zmluvy, a to aj v prípade, ak v zmluve nie je bližšia špecifikácia, či ide o daň, ktorá bude vyrubená žalobcovi, alebo či ide o daň, ktorá bude vyrubená priamo členom pozemkového spoločenstva, teda titulom pre podanie žaloby, je zmluvný záväzok žalovaného voči žalobcovi uhrádzať daň z nehnuteľností, preto je zrejmé, že faktúra, ktorá bola zaslaná za účelom účtovného refakturovania, keďže v podstate oba subjekty sú povinné viesť účtovníctvo, tak žalobca si splnil svoju povinnosť, a žalovaný odmietol realizovať platby dane z nehnuteľností tak, ako to robil predchádzajúce roky, preto sa to vyriešilo tým spôsobom, že daň zaplatil žalobca a následne túto refakturoval, keďže sa na tom zmluvne strany sporu dohodli. Právny zástupca žalobcu súhlasil s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného, že pre účely, aby došlo k vyrubeniu dane z nehnuteľnosti priamo na nájomcu, teda v tomto prípade na žalovaného, je potrebné splniť určité zákonné ustanovenia a podmienky, a to zaevidovať nájomnú zmluvu na katastri nehnuteľností tak, aby sa táto skutočnosť odzrkadlila na liste vlastníctva, avšak pre vzniknutú situáciu ohľadne obsahu nájomnej zmluvy sa toto nedoriešilo.
10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z faktúry č. 2016/2 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 30.06.2016 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému daň z nehnuteľností za lesné pozemky, ktorú mu vyrubila Obec Prenčov rozhodnutím č. 247/2016 podľa čl. 4 nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.06.2002 splatnej dňa 14.07.2016 na sumu 828,69 €.
12. Z faktúry č. 2016/1 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 31.01.2016 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému daň z nehnuteľností za lesné pozemky, ktorú mu vyrubila Obec Prenčov rozhodnutím č. 256/2014 a č. 257/2015 podľa čl. 4 nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.06.2002 s dátumom splatnosti k 15.02.2016 na sumu 1.657,38 €.
13. Z rozhodnutia č. 247/2016 vydaného správcom dane Prenčov č. 300 dňa 29.02.2016 pre Urbárska a pozemková spoločnosť, 969 73 Prenčov, súd zistil, že správca dane podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil daňovníkovi Urbárska a pozemková spoločnosť, so sídlom 969 73 Prenčov, IČO: 00 629 022, daň z pozemkov vo výške 828,69 €.
14. Z rozhodnutia č. 257/2015 zo dňa 23.11.2015 vydaného správcom dane Obec Prenčov č. 300 súd zistil, že správca dane podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil daňovníkovi Urbárska a pozemková spoločnosť, so sídlom 969 73 Prenčov, IČO: 00 629 022, daň z pozemkov za r. 2015 vo výške 828,69 €.
15. Z rozhodnutia č. 256/2014 vydaného správcom dane Obec Prenčov č. 300 dňa 23.11.2015 súd zistil, že správca dane podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil daňovníkovi Urbárska a pozemková spoločnosť, so sídlom 969 73 Prenčov, IČO: 00 629 022, daň z pozemkov na r. 2015 vo výške 828,69 €.
16. Z nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy uzatvorenej dňa 15.06.2002 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom súd zistil, že prenajímateľ zmluvou prenajal a odovzdal do užívania nájomcovi lesné a poľnohospodárske pozemky v k. ú. Obce Prenčov, zapísaný na PKV 1,2 o výmere 127,08 ha, ktoré zodpovedajú podľa JPRL. Prenajímateľ je užívateľom podľa LHP 2001-2010 nevydokladovaných lesných pozemkov o výmere 13,68 ha podľa rozhodnutia č. 2001/06928 KÚ Banská Bystrica, ktoré pozemky odovzdáva do užívania nájomcovi. Prenájom poľovného práva na týchto pozemkoch nie je predmetom tejto zmluvy. Nájomca sa zaviazal užívať prenajaté pozemky na lesné a poľnohospodárske účely. Zmluvné strany dohodli prenájom pozemkov, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, na dobru určitú od 15.06.2002 do 31.12.2020. V čl. 4 predmetnej zmluvy zmluvné strany dohodli, že dane z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, sa zaväzuje platiť nájomca. V čl. 5 v bode E/ sa prenajímateľ zaviazal, že požiada katastrálny úrad o založenie listu vlastníctva a zmenu užívateľa. Za prenajímateľa Urbársku pozemkovú spoločnosť Prenčov, 969 73, IČO: 00 629 022 zmluvu podpísal predseda spoločnosti Pavol Stehlík a za nájomcu V.O.S. spol. s r.o., Pribinova 174, 960 01 Zvolen, IČO: 36 035 751 zmluvu podpísala konateľka Ing. Marta Dobrovodská, CSc..
17. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výbor je výkonným orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré tento zákon a zmluva o založení alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
18. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva.
19. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru.
20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorí písomne.
21. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nájomná zmluva podľa odseku 1 okrem náležitostí ustanovených osobitnými predpismi obsahuje a) vymedzenie účelu nájmu, b) dohodu o výške nájomného alebo o spôsobe, akým sa nájomné vypočíta, za podmienky, že dohodnutý spôsob nájomné dostatočne určuje, c) určenie spôsobu platenia nájomného, d) dobu nájmu, e) údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve, ak k nehnuteľnosti boli zriadené,
22. Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak sú predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 1 poľnohospodárske pozemky, obsahuje zmluva okrem náležitostí uvedených v odseku 2 aj údaje o osobitnej sústave obhospodarovania, prípadne iných vecných bremenách.
23. Podľa § 3 ods. 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak sú predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 1 lesné pozemky, obsahuje zmluva okrem náležitostí uvedených v odseku 2 a) rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí smerných ukazovateľov, údajov a orientačných ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu, b) údaje o prípadnom vecnom bremene, c) grafickú identifikáciu pozemkov na porastovej mape.
24. Podľa § 3 ods. 5 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nájomná zmluva uzavretá podľa odseku 1 je neplatná, ak neobsahuje náležitosti uvedené v odsekoch 2, 3 alebo 4.
25. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
28. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
29. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 1.657,38 € s príslušenstvom titulom nesplnenia povinností žalovaným platiť daň z nehnuteľností za predmet nájmu s poukazom na čl. 4 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.06.2002. V čl. 4 nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy zo dňa 15.06.2002, ktorú uzatvorili strany sporu vyplýva, že nájomca (žalovaný) sa zaviazal platiť dane z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Žalovaný v konaní poukázal na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu z dôvodu, že predmet nájmu, teda lesné a poľnohospodárske pozemky, nie sú v zmluve riadne vymedzené a špecifikované, a teda nie je zrejmé, ktoré konkrétne pozemky sú predmetom nájmu, preto aj povinnosť nájomcu platiť dane z nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, uvedená v čl. 4, nie je presne špecifikovaná. Nie je možné určiť, na aké pozemky sa vzťahuje. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že za žalobcu - v tom čase urbársku pozemkovú spoločnosť Prenčov. podpísal nájomnú zmluvu len jeden člen výboru, pričom z ustanovenia § 20 ods. 3 v tom čase platného zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. Podľa § 3 ods. 1 v tom čase platného Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku, zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako 5 rokov, sa uzatvorí písomne. Z uvedeného vyplýva, že nájomnú zmluva vykazuje známky neplatnosti aj z dôvodu, že bola podpísaná len jedným členom výboru, a to v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
30. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného. Strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy v čase platnosti a účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý upravoval vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. Štvrtá časť uvedeného zákona č. 181/1995 Z.z. upravuje kreovanie, práva a povinnosti orgánov spoločenstva, pričom z § 20 zákona vyplýva, že štatutárnym a výkonným orgánom spoločenstva je výbor, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach , ktoré zákon a zmluva o založení alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy dňa 15.06.2002 upravovalo obsah práv a povinností v súvislosti s užívaním poľnohospodárskych a lesných pozemkov
na základe nájomnej zmluvy nariadenie vlády SR č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku, ktoré v § 3 určovalo písomnú formu zmluvy o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností uzatvorenej na dobu dlhšiu ako päť rokov. Podľa uvedeného paragrafového znenia mala nájomná zmluva obsahovať vymedzenie účelu nájmu, dohodu o výške nájomného alebo o spôsobe, akým sa nájomné vypočíta, za podmienky, že dohodnutý spôsob nájomné dostatočne určuje, určenie spôsobu platenia nájomného, dobu nájmu, údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve, ak k nehnuteľnosti boli zriadené, ďalej údaje o osobitnej sústave obhospodarovania, prípadne iných vecných bremenách poľnohospodárskych pozemkov, rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí smerných ukazovateľov, údajov a orientačných ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu, údaje o prípadnom vecnom bremene a grafickú identifikáciu lesných pozemkov na porastovej mape. Podľa § 3 ods. 5 citovaného nariadenia vlády bola nájomná zmluva neplatná, ak neobsahovala uvedené náležitosti.
31. Zákon charakterizuje právny úkon ako prejav vôle, ktorý môže byť urobený výslovne, (ústne, písomne, technickým záznamom a pod.) alebo konaním, alebo opomenutím konania, teda určitej činnosti, ktorá mala byť uskutočnená, alebo iným spôsobom, najčastejšie tzv. konkludentným konaním. Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Právny úkon musí byť urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Okrem týchto predpokladov platnosti musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady, ktoré sa týkajú osoby konajúceho subjektu, dovolenosti právneho úkonu a jeho právnej formy. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, teda právneho úkonu, ktorý nespĺňa uvedené predpoklady, je jeho neplatnosť. V tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Právny úkon sa za absolútne neplatný nevyhlasuje, ale sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, t. j. napr. aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku, teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Na takýto právny úkon sa hľadí ako keby vôbec nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným schválením a nemožno ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ani napraviť splnením povinnosti. Absolútne neplatný právny úkon sa nepremlčuje a možno sa ho dovolávať bez časového obmedzenia. V § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon určuje formu prejavu vôle konajúceho. Nedodržania písomnej formy právneho úkonu spôsobuje jej neplatnosť, pričom nedodržanie písomnej formy vyžadovanej zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
32. Fotokópiu nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy zo dňa 15.06.2002 uzatvorenej medzi stranami sporu predložil ako listinný dôkaz v konaní žalovaný. Žalobca obsah listinného dôkazu nespochybnil a uviedol, že fotokópia zmluvy je obsahovo totožná s originálom. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy za daň z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy s odkazom na článok 4 zmluvy, súd konštatuje, že predmet zmluvy nie je vymedzený riadne, určito a zrozumiteľne. Predmet nájmu vymedzený v článku 2 zmluvy a to lesné a poľnohospodárske pozemky nie sú v zmluve riadne a určito vymedzené, či už slovne( lokalizované, identifikované, individualizované), resp. grafickým znázornením pripojeným k zmluve. Pokiaľ takéto vymedzenie v zmluve absentuje, spôsobuje to neurčitosť právneho úkonu a teda absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorú súd prihliadne ex offo. Preto aj vymedzenie záväzku žalovaného platiť daň z nehnuteľnosti uvedená v čl. 4, nie je presne špecifikovaná. Nie je možné určiť, na aké pozemky sa dohodnutá povinnosť vzťahuje a v akom rozsahu. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvu za žalobcu podpísal predseda spoločnosti Pavol Stehlík. Pretože podľa čl. 3 zmluvné strany dohodli dobu nájmu na viac ako 5 rokov od 15.06.2002 do 31.12.2020, za žalobcu mali v zmysle vyššie citovaných ustanovení v čase podpisu zmluvy platného a účinného zákona č. 181/1995 Z.z. v spojení s nariadením vlády SR č. 208/1994 Z.z. konať dvaja členovia štatutárneho orgánu spoločenstva. Absencia zákonom predpísaného spôsobu konania za žalobcu rovnako spôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy.
33. Keďže povinnosť žalovaného platiť daň za pozemky bola medzi stranami sporu dohodnutá neplatne s ohľadom na absenciu určitosti a formy právneho úkonu, keď neboli dodržané zákonné náležitosti nájomnej zmluvy o užívaní lesnej a poľnohospodárskej pôdy a spôsob konania štatutárneho orgánu žalobcu, súd žalobu zamietol.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).