Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: C. P. R. A., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu v obci C. W., Y. I. U., W. C. S., M. B. T., štátna príslušnosť M. B. T., národnosť M., bez cestovného dokladu, toho času Ú. W. D. W. E. B., A. XX, B., zastúpený Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO 30798841, týka sa Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 05.02.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-155-15/2017-Ž zo dňa 29.12.2017, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.02.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-155-15/2017-Ž zo dňa 29.12.2017 a náhrady trov konania. S napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasil, pretože žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že v konaní pred žalovaným uviedol, že o udelenie azylu žiada z ekonomických dôvodov, pretože v krajine pôvodu je chudoba a navyše Centru právnej pomoci uviedol, že sa obáva aj prevádzačov a veriteľov, ktorí mu požičali časť peňazí na cestu do Európy. Žalovaný po vyhodnotení jeho výpovede v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že žalobca svoju žiadosť odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Nesúhlasil s právnym posúdením jeho žiadosti o azyl žalovaným, pričom mal za to, že splnil podmienky pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a preto je zamietnutie jeho žiadosti ako zjavne neopodstatnenej nedôvodné.

2. Žalovaný rozhodnutím ČAS:MU-PO-155-15/2017-Ž zo dňa 29.12.2017 podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ respektíve „ZoA“) zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že cudzinec dňa 30.10.2017 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR (ďalej „SR“) z nasledovných dôvodov: „O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiadam z ekonomických dôvodov.“ Dňa XX.XX.XXXX bol s ním vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval bez problémov v septembri XXXX autobusom do mesta S., odkiaľ sa dostal letecky do K., kde ho čakal prevádzač, ktorý ho naložil do osobného auta spolu so skupinou M. a odviezol ho do bytu v K., kde sa zdržiavali približne do XX.XX.XXXX, odkiaľ boli prevezení do chatky v blízkosti lesa, kde zotrvali jeden deň. Následne sa dostali na územie SR a boli zadržaní príslušníkmi polície. Rovnako počas pohovoru uviedol, že nevykonával žiadnu vojenskú službu, ukončil 11-ročnú školskú dochádzku a v štúdiu nepokračoval, pretože nemal

dostatok financií. Oficiálne nebol nikdy zamestnaný a zväčša robil pomocné práce v baniach, aby si zarobil na základnú obživu. Vo Vietname žil v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, pretože jeho biologickí rodičia o neho nejavili záujem.

3. Na doplnenie svojej žiadosti uviedol, že vo Vietname sa žije veľmi ťažko, chcel by zostať v Európe legálne, nájsť si prácu a zarobiť dostatok financií, aby mohol finančne podporovať svoju rodinu vo Vietname, ktorá žije v skromných pomeroch. Nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inej organizácie, ani nikdy nebol trestne stíhaný a nečelil žiadnym problémom zo strany štátu alebo jeho bezpečnostných zložiek. Vo Vietname sa mu žilo dobre, žiadne vážne problémy nikdy nemal. Iné dôvody žiadosti neuviedol.

4. Žalovaný zdôraznil, že všetky skutočnosti cudzincom uvedené boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom vychádzal z údajov, ktoré tento uviedol pri podaní vysvetlenia na polícii, ale najmä z informácií uvedených pri vstupnom pohovore. Doplnil, že vykonávanie dôkazov na zistenie dôvodov žiadosti o udelenie azylu, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci v administratívnom konaní je úlohou správneho orgánu, pričom je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci má správny orgán v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Poukázal na skutočnosť, že žiadateľ neodišiel z krajiny pôvodu za účelom vyhľadania medzinárodnej ochrany, ale kvôli lepším životným podmienkam. Vo Vietname nemal žiadne iné vážne problémy. Túto opustil dobrovoľne a jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, pretože by chcel žiť v krajine, kde je lepšia životná úroveň a kde môže zarobiť peniaze.

5. V zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 kapitoly II., odsek B, písmeno f) v prípade, že osoba opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca, môže ho viesť k tomu túžba po zmene alebo po dobrodružstve alebo iné osobné dôvody. Žalovaný dospel k záveru, že uvedené sa týka aj menovaného, keďže jeho dôvody opustenia krajiny sú osobného, respektíve ekonomického charakteru a nespĺňajú charakteristické znaky definície dôvodov prenasledovania v zmysle ustanovení zákona o azyle, t. j. nenapĺňajú jej obsah. V krajine pôvodu nemal žiadne problémy a jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, pretože je tam lepšia životná úroveň, mal tam sľúbenú prácu a zo zárobku chcel finančne pomôcť sebe a svojej rodine vo Vietname. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná ochrana života a sloboda ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Ženevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov stanovujúci si vlastné podmienky na udeľovanie pobytov, napríklad za účelom práce, či z iných osobných dôvodov. Poskytnutie azylu, ako medzinárodnej ochrany, prichádza do úvahy iba v prípade, ak by iný druh ochrany bol vylúčený, respektíve neúčinný. Dôvody žiadosti o azyl tak, ako ich opísal, nesvedčia o opodstatnenosti jeho strachu žiť v krajine pôvodu, ani o žiadnej diskriminačnej činnosti závažného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe. Na základe jeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Preto jeho žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

6. Nad rámec posúdenia žiadosti správny orgán uviedol, že vyhodnotil aj alternatívu reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu, pričom z dostupných informácií vyplýva, že vo Vietname nie sú známe vážne bezpečnostné incidenty v oblasti, v ktorej sa menovaný narodil a žil. Celková bezpečnostná situácia je dobrá a Vietnam sa radí k relatívne bezpečným krajinám. Sloboda náboženstva a vierovyznania je zaručená ústavou, ktorá rovnako zabezpečuje slobodu vnútorného pohybu, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu, ale vláda uložila určité obmedzenia pohybu niektorým osobám, najmä tým, ktoré boli odsúdené za ohrozovanie národnej bezpečnosti alebo súvisiace obvinenia alebo tých, ktorí otvorene kritizovali vládu. Vo všeobecnosti vláda spolupracuje s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalším humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne vysídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, žiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a ďalším osobám, ktorých sa to týka.

7. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 28.02.2018 súd zistil, že tento navrhol správnu žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na to, že tento dňa 30.10.2017 požiadal o udelenie azylu z ekonomických dôvodov a teda odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b a nebola preukázaná u neho opodstatnená obava

z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo prenasledovania za uplatňovanie svojich politických práv a slobôd, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z roku 1967 a neboli preukázané žiadne skutočnosti, že by mal byť v prípade návratu do Vietnamu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) ZoA.

8. Pokiaľ sa týka dôvodov uvedených v správnej žalobe poukázal, že všetky skutočnosti uvádzané žalobcom boli komplexne a objektívne posúdené, pričom nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky v krajine jeho pôvodu nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v SR. Správny orgán vychádzal zo skutočností, ktoré menovaný sám uviedol počas konania o udelenie azylu vo svojom vyhlásení, ako aj v Dotazníku o udelenie azylu. Vzhľadom na jeho výpoveď a ním opísaný priebeh žalovaný považoval jeho žiadosť o udelenie azylu za zjavne neopodstatnenú a účelovú. Poznamenal, že tento nebol členom, ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia, v krajine pôvodu nebol perzekvovaný štátnou mocou, nebol väznený, ani trestne stíhaný. K otázke žalobcovej obavy z prevádzačov a veriteľov, ktorí mu mali čiastočne finančne vypomôcť, aby sa dostal do Európy treba uviesť, že v pohovore zo dňa 14.11.2017 takéto obavy vôbec nespomenul, naopak uviedol, že za cestu nič neplatil a bude si to musieť sám odrobiť. K otázke humanitných dôvodov podľa § 9 uviedol, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nemá žiadateľ právny nárok a to, či Migračný úrad tento z tohto dôvodu udelí, respektíve neudelí, závisí od jeho uváženia. Záverom doplnil, že v prvostupňovom konaní bolo preukázané, že žalobca neodôvodňoval svoju žiadosť inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a nebol splnený primárny predpoklad na udelenie azylu alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania alebo vážne bezprávie tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre SR záväzné.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.03.2018 uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch v nej uvedených a žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe (doplnenie) zo dňa 28.03.2018 uviedol, že žalobca neuviedol nové skutočnosti, ktorými by napádal preskúmavané rozhodnutie a preto zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadal správnu žalobcu zamietnuť.

11. Z Vyhlásenia cudzinca zo dňa 30.10.2017, nachádzajúceho sa v administratívnom spise žalovaného) súd zistil, že žalobca pri uvedení dôvodov pre ktoré žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR uviedol, že o udelenie azylu na území SR žiada z ekonomických dôvodov.

12. Z Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu č. ČAS: MU-PO-155-9/2017-Ž zo dňa 14.11.2017 (Vstupný pohovor) z bodu 39 (nachádzajúci sa v administratívnom spise žalovaného) súd zistil, že žalobca pri uvedení všetkých dôvodov, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany uviedol, že o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany žiada z dôvodu, že vo Vietname sa žije veľmi ťažko, chce ostať v Európe legálne, chcel by si tu nájsť prácu, zarábať a vyplatiť svoj dlh za cestu a tiež finančne podporovať svoju rodinu vo Vietname, nakoľko žijú v skromných pomeroch, pričom zároveň uviedol, že to sú všetky dôvody a žiadne iné dôvody nemá. Ďalej uviedol, že svoje problémy sa nepokúsil inak riešiť ako vycestovaním, nakoľko chcel odísť z Vietnamu do Nemecka, kde si mal zarobiť peniaze.

13. Podľa § 8 písm. a), b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

14. Podľa § 9 zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

15. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

16. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákon a o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b.

17. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

19. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

27. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil súd má zato, že daná námietka nie je dôvodná. V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil, avšak oboznámil sa s obsahom azylového spisu týkajúceho sa žalobcu ČAS:MU-PO-155/2017-Ž.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS:MU-PO-155-15/2017-Ž zo dňa 29.12.2017, ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú.

29. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný zákonným postupom uskutočnil so žalobcom vstupný pohovor, v priebehu ktorého tento dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o azyl.

30. Z konania vyplynulo, že žalobca jednoznačne dňa 30.10.2017, kedy požiadal o udelenie azylu na území SR uviedol, že o tento žiada z ekonomických dôvodov. Vo svojej výpovedi počas vstupného pohovoru (14.11.2017) tieto dôvody doplnil tým, že vo Vietname sa žije veľmi ťažko a chce zostať v Európe legálne, aby zarobil financie, prostredníctvom ktorých by podporoval svoju rodinu vo Vietname, keďže žijú v skromných pomeroch, pričom zároveň uviedol, že to sú všetky dôvody a žiadne iné dôvody nemá. Jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde si chcel zarobiť peniaze.

31. Možno sa len stotožniť so správnym orgánom, že dôvody žalobcovej žiadosti o azyl nesvedčia o opodstatnenosti jeho strachu žiť v krajine pôvodu, ani o žiadnej diskriminačnej činnosti závažného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe.

32. Treba podotknúť, že zjavne sa teda jedná o dôvody osobného a ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie žalobcovej žiadosti.

33. V zmysle ustálenej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadne ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku, nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1 Sžo KS/154/2005 z 27.02.2007). Teda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.

34. Nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na žalobcom tvrdené skutočnosti.

35. Žalovaný so žalobcom v zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor, na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. Úlohou žalovaného nie je domýšľať si, či vyhľadávať ďalšie dôvody. V administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia žalobcu a žalovaný nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu.

36. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

37. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že žalovaný mu mal možnosť udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, súd k tomu uvádza, že rovnako ani zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle, ani zaužívanej súdnej praxe nevyplýva povinnosť žalovaného zaoberať sa podmienkami možnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov v každom prípade a teda vysporiadania sa s danou skutočnosťou, či žiadateľovi o azyl možno, resp. nemožno udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, navyše v prípade, ak z konania takéto skutočnosti nevyplývajú. Žalobca neuvádzal ani v administratívnom, ani v súdnom konaní žiadne dôvody, v zmysle ktorých by mala byť zo strany správneho orgánu vedená správna úvaha v zmysle ustanovenia § 9 zákona o azyle, pričom nie je povinnosťou správneho orgánu samovoľne vo svojom rozhodnutí zaoberať sa, či dokonca vyhľadávať, či v prípade žalobcu existovali nejaké humanitárne dôvody, v zmysle ktorých by mohol byť žalobcovi udelený azyl v zmysle ustanovenia § 9 zákona o azyle.

38. K danému správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR z ktorej vyplýva, že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu.

39. Navyše elementárnym predpokladom postupu podľa § 9 zákona o azyle je totižto skutočnosť, že sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Teda že žiadateľ o azyl síce svoju žiadosť odôvodňoval okolnosťami § 8 zákona o azyle, avšak tieto sa v konaní nezistili, resp. nepreukázali. Pokiaľ teda žalobca v konaní ani len neprezentoval dôvody svojej žiadosti o azyl skutočnosťami uvedenými v § 8 zákona o azyle, žalovaný zo zákona ani nemôže udeliť azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle. Naviac súd poznamenáva, že žalobca o azyl z humanitárnych dôvodov ani nepožiadal, pričom v zmysle platnej právnej úpravy na udelenie azylu z humanitných dôvodov ani nie je právny nárok.

40. Preto vzhľadom na dôvody uvádzané žalobcom možno sa stotožniť so stanoviskom žalovaného, že v prípade žalobcu nejde o utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, ale tento spadá do kategórie ekonomických migrantov, nakoľko k odchodu z jeho krajiny pôvodu ho viedli jeho ekonomické a finančné problémy.

41. Pokiaľ sa týka skutočnosti, ktorú uvádzal žalobca, že v prípade návratu do krajiny sa obáva prevádzačov a veriteľov, ktorí mu požičali časť peňazí na cestu do Európy, súd zdôrazňuje, že žalobca v pohovore zo dňa 14.11.2017 takéto obavy vôbec nespomenul, naopak uviedol, že za cestu nič neplatil a bude si to musieť sám odrobiť.

42. Danú skutočnosť však z právneho hľadiska nemožno subsumovať pod dôvody v zmysle ktorých možno takejto osobe udeliť azyl, resp. poskytnúť doplnkovú ochranu, nakoľko bez ďalších predpokladov uvedených v ustanovení § 8, § 9, § 10 a § 13a alebo §13b zákona o azyle takáto osoba nespĺňa zákonné podmienky pre udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle citovaných právnych ustanovení. Teda samotná daná skutočnosť nemohla mať vplyv na výsledok rozhodnutia žalovaného.

43. Správny súd poukazuje aj na to, že žalovaný navyše aj náležite vyhodnotil, že v prípade žalobcu neexistuje individuálna hrozba vážneho bezprávia a teda možnosť udeliť žalobcovi medzinárodnú ochranu vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany.

44. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako zjavne opodstatnenú s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a, § 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal žalovanému dostatok informácií potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované žalobcom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno, či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pretože v konaní pred žalovaným žalobcom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok žalobcu nebola dôvodná, súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné.

45. Záverom súd len dopĺňa, že zákon o azyle nerieši problém ekonomických migrantov, respektíve žiadateľov o azyl hľadajúcich lepšie životné podmienky. Do tejto kategórie migrantov spadá aj žalobca, keďže k odchodu z krajiny pôvodu ho viedli finančné problémy.

46. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 05.02.2018 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko tento nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.