Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-58-2018.pdf
PDF · 87.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/58/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného O. S., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 02.05.2018 v Trnave, sťažnosť odsúdeného O. S. proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 24.01.2018, sp. zn. 16Nt/38/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného O. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd v Piešťanoch uznesením dňa 24.01.2018 pod sp. zn. 16Nt/38/2017 podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného O. S. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/86/2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l.74-76 spisu. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd k návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že okresný ako aj krajský súd v pôvodnom konaní ustálil vinu odsúdeného, na tom skutkovom základe, že použitím finančných prostriedkov spoločnosti SOBA Lasers, s.r.o. vo výške 992.641 Eur na súkromné účely s následným nezaplatením dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2011v lehote jej splatnosti, odsúdený v danom mieste a čase naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, čím bol tento zločin dokonaný. Inak povedané, ak peniaze za prístroj spoločnosť SOBA Lasers, s.r.o. dostala, odsúdený ako konateľ mal príslušnú daň z pridanej hodnoty daňovému úradu riadne odviesť, čo neurobil, hoci si bol tejto povinnosti plne vedomý, keďže daňové priznanie k tejto dani riadne podal a časť dane vo výške 400 Eur aj uhradil.
Ak aj neskôr došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy s povinnosťou strán vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia a odsúdený ako konateľ spoločnosti podal (s odstupom 6 rokov) dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie I. štvrťroka 2011, na podklade ktorého vznikol protokol Daňového úradu Trnava zo 4. apríla 2017, číslo 100567155/2017, z ktorého vyplynul záver, že u daňového subjektu SOBA Lasers, s. r. o. nebol zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011, tak uvedené zistenia na dokázanej vine odsúdeného (že v lehote splatnosti 26.4.2011 ako konateľ daňového subjektu SOBA Lasers, s. r. o. daň z pridanej hodnoty vo výške 164.845,33 Eur nezaplatil, ale peniaze tohto subjektu použil pre vlastnú potrebu), nič nemenia.
V deň splatnosti predmetnej dane z pridanej hodnoty (25.04.2011) predsa žiadna zo strán kúpnej zmluvy ešte nemohla vedieť, že o pol roka teda17.10.2011 dôjde k odstúpeniu od kúpnej zmluvy s možným dosahom okrem iného aj na daň z pridanej hodnoty. Obžalovaný si tak mal splniť tie zákonné povinnosti,
ktoré mu v danom čase vznikli (zaplatiť splatnú daň), čo neurobil úmyselne s cieľom získať pre seba neoprávnený prospech. Preto aj prípadné iné konečné rozhodnutie daňového úradu o výške daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty za obdobie I. štvrťroka 2011 u daňového subjektu SOBA Lasers, s.r.o. na naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona zo strany obžalovaného ako konateľa tohto daňového subjektu nič nezmenia. Tu sa práve premieta vyššie spomínaná rozdielnosť oboch typov konaní, t. j. trestného a daňového.
V závere okresný súd konštatoval, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto okresný súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení, na verejnom zasadnutí č.l. 72 spisu zahlásil sťažnosť odsúdený po porade so svojim obhajcom.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu zdôvodnil podanú sťažnosť (na č.l. 81 až 84 spisu), keď v úvode zhrnul uznesenie súdu I. stupňa ku ktorému uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu I. stupňa, nakoľko podľa jeho názoru vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemôže súhlasiť s tvrdením okresného súdu o rozdielnosti oboch typoch konaní t.j. trestného a daňového, čo podľa súdu nemení nič na tom, ako rozhodol Okresný súd v Piešťanoch v konaní 2T/86/2013, keď uznal O. S. vinným zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Podanie opravného daňového priznania má vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Na podanie daňového priznania a dodatočného (oprávneného) daňového priznania sa má hladiť ako na jeden celok pričom uvedené úkony nie je možné oddeľovať od seba tak, ako to urobil Okresný súd v Piešťanoch sťažnosťou napadnutom konaní 16Nt/38/2017 zo dňa 24.01.2018. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora č. C-138/12 zo dňa 11.04.2013.
Podaním opravného daňového priznania odsúdeným a realizovaním kontroly daňovým úradom spoločnosti SOBA Lasers, s.r.o., ktorej konateľom bol a je odsúdený ako i zo záverov zistených a zachytených Daňovým úradom v Trnave v protokole zo dňa 04.04.2017 č. 1567155/2017 vyplýva, že nastali nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorý by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu odôvodňujúce podľa názoru odsúdeného záver povoliť obnovu konania vo veci 2T/86/2013. Ďalej poukázal vo svojom odôvodnení na zákonnú úpravu uvedenú v ustanovení § 124 až 126 Tr.zákona pri určovaní výšky škody.
Je nepochybné, že v kontexte nových dôkazov, ktoré boli predložené ako prílohy návrhu na obnovu konania vo veci 2T/86/2013 nemohol spôsobiť a ani nespôsobil štátu škodu vo výške 164. 845,33 Eur tak, ako to uviedol okresný súd vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 21.05.2014 sp. zn. 2T/86/2013. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd II. stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 24.01.2018 pod sp. zn. 16Nt/38/2017 tak, že návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vyhovie.
Krajský súd podľa § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu okresný súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že : ? rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 21.05.2014 sp. zn. 2T/86/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 3To/81/2014, bol odsúdený O. S. odsúdený pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 26.04.2011 v Hlohovci ako konateľ spoločnosti SOBA Lasers, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Podzámska 33, IČO: 36362689, na Daňovom úrade Hlohovec podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie 1. štvrťroka 2011, pričom túto neodviedol riadne do štátneho rozpočtu, uhradil len sumu 400 Eur, svojim konaním spôsobil škodu voči štátnemu rozpočtu vo výške 164.845,33 Eur.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia;
? dňa 31.05.2017 podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu návrh na povolenie obnovy konania, ktorú odôvodnil tým, že splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu SOBA Lasers, s.r.o. A. S. podala dňa 07.11.2016 dodatočne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2011 v ktorom si znížil daňový subjekt daňovú povinnosť o 157.050 Eur na základe faktúry (dobropis č. 2011/001 zo dňa 24.10.2011, dátum zdaniteľného plnenia 24.10.2011, základ dane 785.250 Eur, DPH 157.050 Eur celkove mínus 942.300 Eur. Dobropis bol vystavený na základe odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.2011
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály sťažnostný súd zistil, že daňový subjekt SOBA Lasers, s.r.o. dňa 26.04.2011 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2011 v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 165.250 Eur, z ktorej uhradil len čiastku vo výške 400 Eur. Následne nebola vykonaná žiadna ďalšia úhrada a daň daňového subjektu z DPH bola 164.845,33 Eur.
Zo znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómia a manažment, ktorý vypracoval Ing. Miroslava Vanáková vyplynulo, že spoločnosť SOBA Lasers, s.r.o. neviedla účtovníctvo v súlade so zákonom. V čase splatnosti DPH za I. štvrťrok 2011 nemala dostatok finančných prostriedkov z dôvodu, že konateľ spoločnosti dňa 09.04.2011 finančné prostriedky vo výške 992.641 Eur použil na súkromné účely.
V čase rozhodovania tak okresného súdu ako i krajského súdu bolo známe, že prišlo k odstúpeniu od kúpnopredajnej zmluvy medzi spoločnosťami SOBA Lasers, s.r.o. a spoločnosťou 3HGS group, s.r.o.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o obnovu konania vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/86/2013 a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade so zákonom a správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, vypočul odsúdeného k žiadosti o povolenie obnovy konania, zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol stručne a presvedčivo všetky rozhodné právne skutočnosti a svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania. Krajský súd sa s týmto odôvodnením v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a odkazuje na ne.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine.
Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Zo systematického zariadenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé, že v konaní o povolení obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnoteniu veci ale jedná sa len o posúdenie, či nová skutočnosť ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia zákona.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky skutkových zistení už právoplatných rozhodnutí a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.
Odsúdeným produkované dôkazy po vecnej stránke nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Trestného poriadku.
K sťažnostným námietkam krajský súd uvádza, že v aplikačnej praxi sa stretávame s prípadmi, keď skutok fyzickej osoby napĺňa tak skutkovú podstatu trestného činu, daňového ako aj správneho deliktu podľa § 154 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe dani (Daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V danom prípade teda fyzické osoby alebo právnické osoby môžu byť sankcionovaný tak Trestným zákonom ako aj Daňovým poriadkom.
O. S. bol na základe uzavretej zmluvy zo dňa 22.03.2011 povinný zaplatiť daňovému úradu za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2011 daňovú povinnosť vo výške 157.050 Eur a to na základe faktúry č. 2011/001 a tým, že si túto povinnosť nesplnil, dopustil sa zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, teda v danom prípade prišlo k sankcii za správanie odsúdeného v zmysle Trestného zákona.
V čase, kedy rozhodoval okresný ako aj krajský súd, bolo známe, že dňa 02.11.2011 bola spísaná notárska zápisnica o uznaní záväzku, v ktorej sa zaviazal dlžník O. S. veriteľovi 3HGS group, s.r.o. splatiť dlh vo výške 894.300,- Sk a to na základe odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.2011.
Ako správne okresný súd skonštatoval v čase plnenia daňovej povinnosti bola riadne uzavretá kúpnopredajná zmluva, riadne boli odovzdané peniaze, preto bolo povinnosťou odsúdeného, aby zaplatil daň do štátneho rozpočtu vo výške 164.845,33 Eur, čo však neurobil a peniaze použil na vlastnú potrebu. Na túto skutočnosť nemá vplyv záver protokolu Daňového úradu Trnava zo dňa 04.04.2017, číslo 100567155/2017, z ktorého vyplynul záver, že u daňového subjektu SOBA Lasers, s. r. o. nebol zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 a nezbavujú ho trestnoprávnej zodpovednosti. V danom prípade protokol daňového úradu má význam pre daňové konanie.
V danom prípade ani sťažnostný súd nezistil podmienky na povolenie obnovy konania tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 394 Trestného poriadku.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.