Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-5-2016.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobkyne: R. T., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q., N. 5, proti žalovanému: F. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q., C. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom došlým 12.01.2016 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - sporových strán na čas po rozvode z dôvodu, že medzi nimi nedošlo k dohode. Navrhla, aby žalovaný jej zaplatil z titulu vyporiadania sumu 7.065,025 eur a zaplatil trovy konania.
K dôvodom žalobného návrhu uviedla, že v čase trvania manželstva nenadobudli nehnuteľný a hnuteľný majetok; súčasťou BSM sú ale dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva, kde je ako povinnou uvedená ona. Podľa vyjadrenia exekútora je výška dlhov ku dňu rozvodu 14.130,025 eur a navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie polovičky dlhov.
2. Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.
3. Žalobkyňa na svoje tvrdenia označila listinné dôkazy: rozsudok o rozvode manželstva a vyčíslenie stavu exekučného konania proti žalobkyni od súdneho exekútora.
4. Žalovaný neoznačil a nenavrhol žiadne dôkazy.
5. Strany sporu sa na pojednávanie dňa 02.05.2018 neustanovili, opakovane, neúčasť neospravedlnili, nežiadali pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu. Súd preto konal v ich neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie všetkými žalobkyňou navrhnutými dôkazmi.
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 15P 94/2012-23 z 05.12.2012, bolo manželstvo účastníkov - strán sporu, ktoré manželstvo uzavreli dňa 27.03.1993 v Bratislave IV, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.01.2013.
8. Z listiny - Odpoveď vyhotovenej Súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 30.12.2015 na žiadosť žalobkyne súd zistil, v exekučnej veci sp. EX 11016/11 oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti povinnému R. Q. oznámil, že v ex. konaní: EX 11013/11 bola dlžná suma k 12.01.2013 vo výške 1.919,78 eur, v EX 4001/12 bola dlžná suma k 12.01.2013 vo výške 3.977,63 eur, v EX 5516/12 bola dlžná suma k 12.01.2013 vo výške 2.809,14 eur, v EX 27741/12 bola dlžná suma k 12.01.2013 vo výške 5.423,50 eur, v EX 33719/13 sa toto začalo na základe návrhu oprávneného - Dopravný podnik Bratislava , ktorý bol prijatý 20.12.2013.
9. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu nemajú žiadne veci alebo majetok, ktoré by mohli byť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uvedené tvrdenie bolo zhodné, žalovaný toto tiež nenamietal. Súd ďalej zistil, že strany majú z čias trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dlhy.
12. Súd na návrh jedného z manželov vyporiada ich majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, ak tento nebol vyporiadaný dohodou a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá aj v čase rozhodovania súdu. Podľa judikatúry súd pri vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva vykoná aj vyporiadanie v širšom zmysle a to tak, že súd určí, ktorý z manželov bude splácať jednotlivé spoločné záväzky, ktoré vznikli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložením na nadobudnutie vecí patriacich do BSM. Podmienkou pre takéto širšie vyporiadanie je však skutočnosť, aby súd vyporiadaval majetok nie len dlhy. Totiž, ak má však súd rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva, so samotného názvu inštitútu ako aj gramatického a logického výkladu je zrejmé, že sa jedná o spoločné vlastníctvo manželov k ich spoločným veciam (majetku), a podmienkou vyporiadania je existencia takéhoto majetku. Len existencia dlhov nie je vlastníctvom manželov, pričom dlh nemôže byť v bezpodielovom spoluvlastníctve (zákon takýto pojem nepozná). Dlh môže byť len spoločný, kedy sú spoločne a nerozdielne zaviazaní obaja z manželov, prípadne delený, kedy každý z manželov je zaviazaný v určitom rozsahu alebo dlh len jedného z manželov. Ani však spoločný dlh, nepredstavuje vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd nemôže vyporiadavať len dlhy, hoci by aj vznikli za trvania manželstva a prostriedky z takýchto záväzkov boli použité na obstaranie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo pre zabezpečenie spoločných potrieb domácnosti. Rozsudok je totiž záväzný len vo vzťahu k stranám sporu (§ 228 ods. 1 CSP). Rozsudok, ktorým dôjde k vyporiadaniu BSM nie je záväzný voči tretím osobám a nemá vplyv na zmenu v osobe dlžníka. Ak by aj súd určil, že určitý dlh je povinný splatiť jeden z bývalých manželov, takého rozhodnutie nemá žiadne účinky voči veriteľovi, ktorý sa má rozhodnúť, voči ktorému z dlžníkov si uplatní nárok. V takomto prípade by účastníkovi, ktorý nebol povinný splatiť dlh podľa rozhodnutia súdu alebo dohody o vyporiadaní BSM, vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému z účastníkov, ktorý by si musel uplatniť v súdnom konaní. Takýto nárok má však aj ten z manželov, ktorým zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý by sám zaplatil spoločný dlh, pretože plnil sám z prostriedkov nespadajúcich do BSM za druhého z manželov, ktorým zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo. Rovnako, ak niektorý z manželov prevzal pôžičku alebo úver na obstaranie vecí pariacich do BSM alebo spoločných potrieb, je oprávnený sa domáhať voči druhému z manželov úhrady toho, čo sám vynaložil na splatenie takéhoto dlhu. Navyše pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ak niektorý z manželov prevzal na seba dlh a za prostriedky získané dlhom bola nadobudnutá vec patriaca do BSM, do masy sa zaraďuje hodnota veci a ten z manželov, ktorému vznikol dlh, má právo domáhať sa toho, čo vynaložil na nadobudnutie spoločnej
veci. Preto, ak účastníci majú záujem na vyporiadaní vzájomných plnení, nemôžu žiadať o rozdelenie dlhov, ale sú povinní vyčísliť to, čo každý z nich vynaložil na obstaranie veci (aj celkovú sumu záväzku) patriacej do BSM alebo to, čo zo spoločného bolo vynaložené na majetok len jedného z manželov. Preto pokiaľ by aj súd pristúpil len k vyporiadaniu dlhov, vykonal by teda akési rozdelenie dlhov, takýto rozsudok by bol bez praktického významu, pretože, ak by účastníci konania neplnili podľa rozsudku a záväzky by uhrádzal len niektorý z nich aj za druhého účastníka (aj na základe exekúcie a rozhodnutia veriteľa), vždy by sa musel domáhať nároku v súdnom konaní voči druhému z rozvedených manželov. Takéhoto nároku sa však môže domáhať aj bez toho, aby došlo k vyporiadaniu dlhov. Ani „rozdelením dlhov“ by nedochádzalo k zmene záväzkov a zmluvnej autonómie a ak záväzok vznikol len jednému z manželov (pokiaľ jeden z manželov uzavrel pôžičku), aj po zániku a vyporiadaní BSM zostáva zmluvne zaviazanou osobou, ak vznikol záväzok obom manželom solidárne, naďalej obaja zostávajú solidárne zaviazaní voči veriteľovi. Vyporiadaním BSM nedochádza k zmene osoby dlžníka. Súd preto vyporiadava záväzky vzniknuté počas trvania BSM pri tzv. „širšom vyporiadaní“ len preto, aby nevznikala disproporcia rozdelením aktív bez ohľadu na pasíva, ktoré bude potrebné uhrádzať aj po vyporiadaní spoločného majetku, kedy budú ďalšie splátky uhrádzané výlučne len majetku nespadajúceho do BSM (z dôvodu jeho predchádzajúceho zániku). Nakoľko v čase rozhodovania súdu neexistovali žiadne veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, súd žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, zásady úspešnosti. Žalobný návrh žalobkyne bol v celom rozsahu zamietnutý. Žalovaný bol tak v konaní plne úspešný a vznikol by mu nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne si ani neuplatnil. Súd preto vyslovil, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).