Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Casareal s.r.o., Winterova č. 1777/60, Piešťany, IČO: 46 478 264, právne zastúpený AK JUDr. Eckmann s.r.o., Mierové námestie č. 14, Trenčín, proti žalovanému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. Tižina XX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres S., obec R. A., kat. úz. R. A., a to B. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2 a stavby dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X a odovzdať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.3.2017 domáhal vypratania nehnuteľností, a to zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. R. A., a to dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X a pozemku parc. č. 315/1 a to na tom skutkovom základe, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. R. A.. V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 271/2013 sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal rozhodnutím vo veci samej určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. DD 26/2013 konanej dňa 24.7.2013, predmetom ktorej bola dražba vyššie uvedených nehnuteľností a rozsudkom zo dňa 8.6.2016 bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovaný naďalej bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva a tieto žalobcovi doposiaľ neodovzdal. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného nemôže žalobca predmet svojho vlastníctva riadne užívať a žalovaný protiprávnym konaním znemožňuje žalobcovi realizovať vo vzťahu k vyššie označeným nehnuteľnostiam jeho vlastnícke oprávnenie.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný. Zásielky súdu adresované na adresu v registri obyvateľov sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v zmysle podanej žaloby. Na doplnenie uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 828 pre kat. územie Dolná A., ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 24.7.2013. S. tieto bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva, za ich užívanie neplatí žalobcovi akúkoľvek odplatu a so žalobcom nikdy nevstúpil do akéhokoľvek nájomného či obdobného vzťahu. Žalobca v podstate k daným nehnuteľnostiam nemá ako realizovať triádu svojich vlastníckych oprávnení, a preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. R. A., obec R. A., okres Žilina, súd vzal za preukázané, že KNC parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2 a stavba dom súp. č. XX postavený na KNC parc. č. XXX/X ako výlučný vlastník v podiele 1/1 je zapísaný žalobca, ktoré nehnuteľnosti nadobudol na základe dobrovoľnej dražby - osvedčenie č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, M. XXXXX/ XXXX, ťarchy bez zápisu.

6. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní 8C 271/2013-169 zo dňa 8.6.2016 súd vzal za preukázané, že žalovaný v procesnom postavení žalobcu sa v tomto konaní domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 24.7.2013; rozhodnutím bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2017.

7. Otázka platnosti resp. neplatnosti predmetnej dražby teda už bola predmetom konania iného súdneho konania a súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím a to podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

11. Žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sa majú vypratať, jeho vlastníkom je žalobca, a teda právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha výslovne len žalobcovi. Žalovaný nie je vlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľom iného samostatného práva oprávňujúceho užívať predmetnú nehnuteľnosť; teda len vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Medzi stranami žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by žalovaný mal právny dôvod na užívanie týchto nehnuteľností. Žalovaný realizuje užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žeby sa medzi stranami sporu jednalo o bezplatné užívanie predmetnej nehnuteľnosti i potom, ako nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe nadobudol žalobca, a to osvedčením o dobrovoľnej dražbe č. N 373/2013 konanej dňa 24.7.2013 v danom prípade nebolo ani len tvrdené.

13. Preto súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.

14. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanému uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať sporné nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 ( o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).