Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/282/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú Y. F., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko B., Ul. G. č. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného procesným - kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky H. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko B., Ul. G. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca J. E., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko F. pri R. č. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 2. 5. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:

Otec J. E., nar. XX. 3. XXXX, sa z a v ä z u j e platiť zvýšené výživné pre maloletú Y. F., nar. XX. 4. XXXX, zo sumy 99,58 EUR mesačne na sumu 200 EUR mesačne, od 1. 1. 2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 5. 2009, sp. zn. 15P/198/2008, v časti určeného výživného pre maloleté dieťa.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 20. 12. 2017, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 20. 12. 2017, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 99,58 EUR na sumu 280 EUR mesačne.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné určené v roku 2009, odkedy došlo k zmene pomerov, najmä sa zvýšili výdavky pre maloleté dieťa, ktoré podrobne popísala.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu v určenej lehote nevyjadrili.

4. Otec aj kolízny opatrovník boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, čo preukazujú doručenky na čl. l. v spise 118. Kolízny opatrovník svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Otec elektronicky, podaním zo dňa 30. 4. 2018 požiadal, aby sa pojednávanie vykonalo

v jeho neprítomnosti a navrhol schváliť predloženú rodičovskú dohodu. Sudca preto konštatoval, že sú splnené procesnoprávne podmienky na to, aby sa pojednávanie vykonalo v neprítomnosti otca a kolízneho opatrovníka.

5. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom zo dňa 21.5.2009, a to na sumu 99,58 EUR. Takto otec platil výživné do 12/2017. Od 1.1.2018 prispieva výživným pre maloleté dieťa sumou 200 EUR mesačne. Otec sa s dieťaťom nestretáva a nič mu nekupuje.

K zmene pomerov na strane matky uviedla nasledovné skutočnosti: 5/2009 bola na rodičovskej dovolenke, a to do 5/2011. Potom bola mesiac nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Od 7/2011 potom pracovala na dohodu ako operátorka výroby, asi tri mesiace. Zarobila vtedy asi 300 EUR mesačne netto. Potom uzatvorila pracovnú zmluvu a takto pracuje doteraz. V roku 2016 bol jej čistý mesačný príjem cca 500 EUR, v roku 2017 450 EUR a tento rok 500 - 550 EUR. Iný príjem v tomto období nemala. Iné skutočnosti sa nezmenili.

K zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výšky výživného, matka uviedla nasledovné skutočnosti: v 5/2009 sa o dieťa osobne starala na rodičovskej dovolenke. Dostávala asi 250 EUR mesačne. V 9/2011 nastúpila dcéra do škôlky. Pribudol mesačne poplatok v škôlke 17 EUR, strava 30 EUR, cestovné do škôlky dieťa nemalo. Nástupom do škôlky sa zvýšili mesačné výdavky oproti obdobiu, keď sa o dieťa starala osobne asi o 50 EUR mesačne. V 9/2014 nastúpila dcéra do 1. triedy ZŠ a v 9/2017 do 4. triedy ZŠ. Nástupom do školy sa zvýšili tieto výdavky: cestovné do školy nemá, pribudli pomôcky do školy mesačne asi 20 EUR, dcéra navštevuje školskú družinu 10 EUR mesačne, strava sa zvýšila asi o 20 EUR, polročne platí u oftalmológa 20 EUR od roku 2012, zvýšili sa výdavky na oblečenie oproti roku 2009 asi o 20 EUR, hygienické a iné základné potreby asi o 10 EUR. Pribudli výdavky na mobil mesačne 10 EUR. Dcéra navštevuje v škôlke krúžky, za čo ale neplatí. Takže výdavky oproti roku 2011 vzrástli ku dňu podania návrhu až doteraz asi o 100 EUR mesačne. Celkové výdavky s dieťaťom mesačne sú asi 350 EUR. 6. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 5. 2009, sp. zn. 15P/198/2008, ktorým bolo určené výživné pre maloleté dieťa vo výške 99, 58 EUR a s príslušným spisom. Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania. Z uvedeného rozhodnutia a spisu vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

- súd určil výživné pre maloleté dieťa vo výške 99, 58 EUR mesačne, od 11. 4. 2008,

- nedoplatok na výživnom vo výške 1 361 Eur súd povolil otcovi splácať po 66, 38 EUR, spolu s bežným výživným,

- matka poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, bývala s dieťaťom u svojich rodičov v trojizbovom byte,

- otec bol zamestnaný v Hostinci u J., od apríla 2007 do 30. 9. 2008, s čistým príjmom od 6 754 Sk do 7 401 Sk, v čase rozhodnutia pravdepodobne stály príjem nemal,

- výdavky pre maloleté dieťa matka vyčíslila na sumu cca 5 500 Sk (v podaní zo dňa 17. 7. 2018.

Z listinných dôkazov, zadovážených v konaní 9P 282/2017 súd zistil nasledovné skutočnosti:

Maloleté dieťa nastúpilo v septembri 2017 do 4. triedy základnej školy.

Matka bola v rozhodnom období zamestnaná vo firme Lion V. SK, s.r.o. so sídlom v B..

Otec bol v rozhodnej dobe v zamestnaneckom pomere u viacerých zamestnávateľov, naposledy vo firme L.S.M, s.r.o., so sídlom Y. L., s čistým mesačným príjmom cca 40 až 150 EUR mesačne

Z rodičovskej dohody zo dňa 19. 2. 2018 vyplýva, že rodičia sa dohodli na zvýšenom výživnom od januára 2018 na sumu 200 EUR mesačne.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním. 8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

9. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v máji 2009, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného (december 2017), teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

10. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

11. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

12. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným zmenám pomerov:

Reálne príjmy otca neboli dostatočne objektivizované ani v roku 2009, ani v tomto konaní. Otec doklady o príjmoch, majetkových pomeroch nepredložil, pojednávania sa nezúčastnil. Súd preto vychádzal z toho, že môže dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy a že má dostatočný príjem na platenie zvýšeného výživného, keď sa s matkou dieťaťa dohodli na zvýšení výživného na sumu 200 Eur mesačne. 13. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k zvýšeniu príjmov tak, ako ich popísala vo výpovedi, v čase určenia výživného poberala len rodičovský príspevok.

14. Nepochybne došlo k zmene aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa:

V roku 2009 sa matka o dieťa osobne starala a vtedy boli priemerné mesačné výdavky asi 5 500 Sk. V septembri 2017 nastúpilo dieťa do 4. triedy základnej školy, čím nepochybne došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov. K zvýšeniu výdavkov nepochybne došlo aj skôr, nástupom do škôlky a najmä do 1. ročníka základnej školy, ale matka požiadala o zvýšenie výživného až v decembri 2017. Na spätné priznanie zvýšeného výživného však neboli splnené zákonné predpoklady.

Matka zvýšenie výdavkov pre dieťa popísala čo do druhu aj výšky a súd ich akceptoval, pretože boli primerané, vo vzťahu k okolnostiam prípadu. Preto zvýšenie výživného na sumu 200 Eur mesačne od 1. 1. 2018 považoval za zákonné a spravodlivé, v záujme maloletého dieťaťa. Plne rešpektuje zistenú zmenu pomerov od mája 2009.

15. Nepochybne maloleté dieťa od roku 2009 fyzicky aj psychicky vyspelo a zvýšili sa aj životné náklady. Naviac, matka sa o dieťa osobne stará, bez pomoci otca. Keďže otec neposkytuje v zásade naturálne plnenia matke so starostlivosťou o dieťa nepomáha, musí prispievať aspoň finančne väčšou časťou, pri uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa.

16. Otcovi dieťaťa dlh na výživnom nevznikol pretože dobrovoľne platí matke dieťaťa vyššie výživné - 200 EUR mesačne, od januára 2018.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo

spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Účastníci konania ani nenavrhli priznať trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku.

18. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 .

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa tohto rozhodnutia, aj keď proti nemu prípadne podá odvolanie.

19. Podľa § 44 lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.