Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 2. mája 2018 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému O. Y.. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný O. Y., nar. XX.X.XXXX v A. - Z. Z., okres A., trvale bytom A. - O., U. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30.8.2016 okolo 18:30 hod. na lúke nachádzajúcej sa nad vodárňou v obci Lomnička, okres Stará Ľubovňa, fyzicky napadol W. O., nar. X.X.XXXX, ktorý v tom čase sedel na motorke zn. B. B. EC XXX, pristúpil k nemu, chytil ho rukami za ramená a z motorky ho stiahol na zem, pričom W. O. pri páde utrpel zlomeninu základne 1. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov vyžadujúcu liečenie od 30.8.2016 do 28.10.2016, počas ktorej doby bol v dôsledku uvedeného zranenia závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života menovaného poškodeného. Zároveň obžalovaný po stiahnutí poškodeného na zem tohto začal udierať do oblasti hlavy, pričom poškodený mu údery opätoval a potom ako boli od seba oddelení a vstali zo zeme, obžalovaný vytiahol z puzdra zbraň, samonabíjaciu pištoľ zn. Taurus, typ PT 111 Milenium, kaliber 9MM PARA, ktorou namieril na poškodeného W. O. a povedal „ty malá kurva, ja ťa zastrelím“, načo otec poškodeného, M. O., dal pred poškodeného svoju prilbu a obžalovanému povedal, či je normály, čo robí, načo obžalovaný prestal zbraňou mieriť na poškodeného a dal ju do puzdra,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, ú h r n n ý peňažný trest vo výške 3.000,- eur (tritisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá nahradiť poškodenému W. O., nar. X.X.XXXX v Z. H., bytom N. XXX/XX, A., okres Z. H., spôsobenú škodu vo výške 1.059,60 eur, predstavujúcu náhradu za bolesť.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 18.5.2017 tunajšiemu súdu obžalobu na O. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorých trestných činov sa obžalovaný podľa podanej obžaloby mal dopustiť tak, že: „dňa 30.8.2016 okolo 18:30 hod. na lúke nachádzajúcej sa nad vodárňou v obci Lomnička, okres Stará Ľubovňa, fyzicky napadol W. O., nar. X.X.XXXX, ktorý v tom čase sedel na motorke zn. B. B. EC XXX, pristúpil k nemu, chytil ho rukami za ramená a z motorky ho stiahol na zem, kde sa obaja začali vzájomne udierať päsťami do oblasti trupu a hlavy, potom vstali a O. Y. vytiahol z puzdra zbraň samonabíjaciu pištoľ zn. taurus PT 111 Milenium, ktorou namieril na W. O. a povedal „Ty malá kurva, ja ťa zastrelím“, načo jeho otec M. O., nar. X.X.XXXX upozornil obvineného, že čo robí, či je normálny, načo obvinený zbraňou prestal mieriť na jeho syna a dal ju do puzdra, pričom v dôsledku fyzického napadnutia W. O. utrpel zlomeninu základne 1. náprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov s dobou liečenia 8 až 10 týždňov“.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Následne súd na hlavnom pojednávaní (ako je podrobne poznamenané v príslušných zápisniciach z hlavného pojednávania) vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného W. O., výsluchmi svedkov M. O., S. N., L.. A. S., U. W., A. B., N. B., A. N. a H. S., čítaním zápisníc o výpovediach svedkov P. O., M.. S. G., H. W., čítaním znaleckého posudku č. 47/2016 podaného znalcom O.. R. C., ako aj zápisníc o výpovediach menovaného znalca, ako aj čítaním listinných dôkazov.

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát oboch v tejto veci mu za vinu kladených trestných činov.

Obžalovaného čo sa týka prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, usvedčuje samotný poškodený W. O., ktorý tak ako v prípravnom konaní, i na hlavnom pojednávaní popísal podrobne okolnosti a spôsob, akým ho obžalovaný stiahol z motocykla, kedy pocítil bolesť prsta. Mechanizmus spôsobenia uvedeného zranenia je plne potvrdený i závermi znaleckého posudku podaného v tejto veci znalcom O.. R. C., ako aj prečítanými výpoveďami menovaného znalca z prípravného konania, kde dňa 18.1.2017 znalec poukázal na to, že mechanizmus vzniku dotknutého zranenia v dôsledku bitia obžalovaného poškodeným je menej pravdepodobný ako jeho vznik pri páde na zem a náraze na vystretý palec, nakoľko pri udieraní päsťou je palec ohnutý a tým nevzniká prenesenie sily do základne záprstnej prvej kosti. Zároveň pri výpovedi dňa 12.4.2017 znalec doplnil, že k zraneniu poškodeného došlo pri jeho páde na špičku vystretého palca, ktorý mechanizmus je najpravdepodobnejší vzhľadom na to, že lomná línia prechádzala nad základňu prvej záprstnej kosti. Zároveň znalec poukázal na to, že pri boxerskom údere by lomná línia s vysokou pravdepodobnosťou prechádzala cez kĺbnu plochu záprstnej kosti. Uvedené skutočnosti neboli zo strany obhajoby, ani žiadnym iným vykonaným dôkazom nijako spochybnené ani vyvrátené.

Čo sa týka následkov v podobe liečenia poškodeného a miery ovplyvnenia jeho obvyklého spôsobu života v dôsledku zranenia, teda skutočností, rozhodných pre právnu kvalifikáciu skutku s poukazom na následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.), tieto má súd preukázané

taktiež výsledkom znaleckého dokazovania, kde vyššie menovaný znalec poukazoval na to, že pri nekomplikovanom hojení takéto zranenie vyžaduje liečenie 8 až 10 týždňov, pričom v danom prípade skutočná doba liečenia, ako bola ustálená vo výrokovej časti tohto rozsudku, je preukázaná listinnými dôkazmi predloženými 26.3.2018. Samotný poškodený popísal obmedzenia v dôsledku utrpeného zranenia, tieto vyplývajú i z podrobného popisu priebehu liečenia v znaleckom posudku O.. C., osobitne potreba opakovaného napravovania zlomeniny - repozície, doba sadrovej fixácie, a osobitne s ohľadom na školskú dochádzku poškodeného nemožnosť po dobu 8 - 10 týždňov zúčastňovania sa na praktickom vyučovaní a nemožnosť športových aktivít. Súd je toho názoru, že dané skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú v plnej miere vzhľadom na vek poškodeného, jeho spoločenské uplatnenie v rozhodnom čase dôvodnosť záveru o tom, že konaním obžalovaného došlo k spôsobeniu poškodenému poruchy trvajúcej dlhší čas, teda ťažkej ujmy na zdraví.

Čo sa týka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona, obžalovaného v plnej miere z jeho spáchania usvedčuje výpoveď poškodeného, ako aj svedka M. O.. Poškodený obdobne ako v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní potvrdil okolnosti a spôsob použitia zbrane obžalovaným, ako aj s tým spojené slovné vyjadrenie obžalovaného voči poškodenému, ktoré jednoznačne za daných okolností, ako aj v spojení s použitím zbrane namierenej na poškodeného, nemožno hodnotiť inak ako vyhrážanie sa smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Použitie a spôsob mierenia zbrane potvrdil na hlavnom pojednávaní i svedok M. O., ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo pri tom smerom k poškodenému obžalovaný povedal, mu uviedol samotný poškodený, čo je však z pohľadu súdu plne v súlade s úplne prvou výpoveďou menovaného svedka ešte zo dňa 30.8.2016, kde výslovne uviedol, že obžalovaný niečo hovoril, ale v tom čase svedok nevedel uviesť čo - v tomto smere výpoveď menovaného svedka zo dňa 9.12.2016, kde odcitoval príslušné vyjadrenie, treba považovať už len za reprodukciu toho, čo mu, ako uviedol na hlavnom pojednávaní, uviedol samotný poškodený následne. V tomto smere vyhodnotil súd výpoveď samotného obžalovaného, že zbraň použil, a akým spôsobom, aby predišiel ďalšiemu útoku na svoju osobu, vyslovene za účelovú (osobitne viď i nižšie uvedené skutočnosti v rámci tohto odôvodnenia) v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V tejto súvislosti použitie zbrane nijako nespochybňuje ani výpoveď svedka N., ktorý i v týchto súvislostiach vypovedal vždy inak, pričom žiadne rozpory ani v tomto smere relevantne nevysvetlil. Dňa 30.8.2016 uvádzal, že kolega - obžalovaný „šahol na zbraň“, 8.12.2016 nevidel, že by obžalovaný vybral zbraň, pri výpovedi v rámci konfrontácie 16.12.2016 so svedkom J. O. videl ako zbraň obžalovaný dáva do puzdra, a na hlavnom pojednávaní nevie prečo obžalovaného volali ohľadom zbrane, nevidel, že by tam niečo vyťahoval alebo tak.

Čo sa týka obhajoby obžalovaného, tento poukazoval na to, že k skutku došlo pri výkone jeho povolania, ako člena lesnej stráže, kde s kolegom, svedkom N., spozorovali pohyb motocyklistov oproti lesnej správe, ktorí prichádzali z lokality Tichá, patriacej k lesnému obvodu, kde vykonávajú bežné kontroly, pričom schádzali popred lesnú správu, kde zastali na úrovni, potom chvíľu tam túrovali, pokračovali v jazde až nad vodáreň, tak s kolegom sadol do auta s tým, že ich idú skontrolovať a upozorniť, že jazdia bez povolenia na týchto obvodoch. Pri vodárni, kde mali postavené motorky, vystúpili z auta a spozorovali, že sa snažia naštartovať a uniknúť z miesta, preto obžalovaný pristúpil k jednému motocyklistovi a snažil sa ho zadržať tým, že som ho chytil za ramená aby došlo k identifikácii a upozorneniu na nepovolený vjazd. Jedna motorka bola naštartovaná, nevedel ktorá. Pri zachytení za ramená došlo k pádu s motocyklistom, obžalovaný sa pošmykol a stiahol ho na seba, motocyklista na neho spadol chrbtom za motorkou. Následne začal na obžalovaného útočiť a udierať do oblasti hlavy; obžalovanému sa podarilo oslobodiť, pri vstávaní nevedel vyhodnotiť, či bude ďalej pokračovať útok alebo nie, tak vytiahol zbraň, ktorú obtiahol a mierením do zeme hodnotil situáciu. Keď zhodnotil, že útok už nebude pokračovať, tak zbraň vybil a odložil do puzdra. Zrejme pri zápase došlo k uvoľneniu zásobníka, s kolegom ho hľadali a potom ho vrátil do zbrane. Následne vykonal kamerový záznam a privolala sa hliadka polície, potom bol vyšetrený RZP, ošetrovateľ mu odporučil prikladať si niečo studené, tak ako čakali na vyšetrovateľov z Ľubovne, tak hliadke povedal, že ide na lesnú správu, kde si prikladal nejakú mrazenú zeleninu kvôli opuchu. Následne sa vrátil na miesto. Vyšetrovatelia to zdokumentovali a išli vypovedať do Podolínca. Poukazoval na to, že pracovnú dobu si riadia sami, nejaké obchôdzky a monitoring, nie je nejaká presná pracovná doba, pričom vtedy boli na lesnej správe, chceli ešte niekam ísť, prišlo k príchodu motorkárov, tak k ním išli. Uvádzal, že málokedy sa podarí skontaktovať s motorkármi, niekedy sú schopní ich zraziť, niekedy uniknú do terénu, niekedy sú to zatúlaní turisti. Od ubytovne k miestu skutku je nejakých 350 - 400 metrov, cesta trvala 25 až 30 sekúnd. K otázke či

motorkára nejako vyzýval alebo bol označený uviedol, že bola to otázka sekúnd, auto bolo označené

- na palubovke vpredu bola ceduľa lesnej stráže, i obžalovaný s kolegom boli označení odznakom na vrchnom odeve, v tomto prípade mali vesty. Nevyzýval motorkára nijako, nevie či by to malo nejaký význam, lebo mali na hlavách prilby, jedna motorka bola naštartovaná, nevie či by to vôbec počuli. Poukazoval na to, že na pozemkoch, odkiaľ motorkári prišli nie je povolený vjazd, aj na pozemku kde sa udial skutok užívateľ nevydal povolenie na vjazd, pozemok nespadá pod užívanie Vojenských lesov a majetkov. Obžalovaný od poškodeného údajne utŕžil 6 až 10 úderov do oblasti tváre, pričom sa len bránil, poškodeného neudieral. Kolega povedal, že mu ho pomohol z neho stiahnuť. Vo vzťahu k použitiu zbrane uvádzal, že išlo o nutnú obranu.

Ďalej poukazoval na to, že na chate lesnej správy boli s kolegom po príchode z obchôdzky, zdržiaval sa tam zástupca riaditeľa aj s hosťom, tak spolu navzájom komunikovali. Motorkári, keď k ním prichádzali autom, sedeli na motorkách chrbtom k nim, pričom auto zastavili 20 - 30 m od nich, ale videli, že idú za nimi, stále sa otáčali. Hmat použil lebo videl, že sa snažia ujsť z miesta, jedna motorka bola naštartovaná, druhý štartoval, tak usúdili, že sa snažia ujsť. Uvádzal, že mal koženú vyššiu, trekingovú obuv, pričom tráva bola vlhká, je tam podmáčaný terén, tak sa pošmykol, je to mokrá lúka ako to tam steká z hrebeňa, pričom chytil oboma rukami za ramená poškodeného a zaprel sa v teréne, kedy došlo k pošmyknutiu, kde zároveň poukázal na to, že mu nič nebránilo pristúpiť k nemu z boku alebo spredu. Po incidente tam došiel pracovník B. a následne pán W. a potom prišla hliadka z Podolínca. Či po príchode polície tam B. a W. boli, to nevie. V daný deň podľa obžalovaného nepršalo, bolo tak polojasno, nevie či pršalo predtým.

Obranu obžalovaného teda možno zhrnúť do určitých základných bodov, ohľadom ktorých súd obhajobu vyhodnotil ako je uvedené nižšie.

Ohľadom poukazu obžalovaného na to, že zasahoval voči poškodenému ako člen lesnej stráže a teda oprávnene použil hmat na zastavenie odchodu poškodeného z dotknutého miesta a súvisiace tvrdenia, treba uviesť, že nešlo o žiaden oprávnený zákrok obžalovaného ako člena lesnej stráže, nakoľko nebol absolútne v ničom vykonaný lege artis.

V prvom rade nebolo nijako preukázané, že by existovala relevantná skutočnosť, odôvodňujúca záver, že poškodený so svedkom M. O. jazdili jednostopovými motorovými vozidlami v oblasti, ktorá spadá v danom smere pod výkon činnosti obžalovaného a svedka N. ako členov lesnej stráže, v dôsledku čoho by z ich strany bol odôvodnený príslušný služobný zákrok, nehovoriac o spôsobe a mieste jeho prevedenia ako tomu bolo v danom prípade. Obžalovaný uvádzal, že poškodený a jeho otec prichádzali z lokality Tichá, zároveň však už z jeho ďalších vyjadrení je zrejmé, že v rozhodnom čase si nemohol byť ani on, ani jeho kolega, svedok N. nijako istý, že by títo skutočne jazdili po pozemkoch v užívaní spoločnosti Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik. Dňa 8.12.2016 samotný obžalovaný vypovedal, že nemôže to tvrdiť, ale pravdepodobne motorkári prichádzali z lokality Tichá. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že s odstupom času si uvedomili s kolegom (svedok N.), že po pravej strane ako prichádzali bol poľný výbeh dobytka (z ich pohľadu to bolo po ľavej strane) a ten výbeh bol ohradený ohradníkmi, takže museli prísť z obvodu Javorina z lokality Tichá. To si uvedomili asi v období, keď bola rekonštrukcia - k rekonštrukcii pritom v tejto veci došlo až dňa 31.3.2017. Čo teda oprávňovalo obžalovaného a svedka N. v danom momente vydať sa za motorkármi, je absolútne nepochopiteľné a v kontexte celého priebehu uvedeného „zákroku“ len preukazuje, že išlo nanajvýš o pokus vybaviť si akoby nejaké celkové účty s motorkármi vo všeobecnosti, čo v konečnom dôsledku sa obžalovanému podarilo dotiahnuť až do trestnoprávnych následkov. Už samotný obžalovaný poukazoval na to, že miesto kde zbadal motocyklistov je hraničný úsek, videl ich z lesnej správy, kde stál pred ňou a schádzali smerom k lesnej správe, pričom vtedy boli na hore na hrebeni. Rozpory so svojou výpoveďou učinenou v rámci konfrontácie 16.12.2016 so svedkom M. O. k tomu, z akej lokality videl obžalovaný spolu s kolegom motorkárov prichádzať, vysvetľoval tak, že miesto kde ich spozorovali patrí do lokality Tichá, je to ale ako cesta schádza z hrebeňa k lesnej správe a z tej cesty odbočili a išli ponad správu - práve pri tom poukázal na to, že so svedkom N. sa utvrdili v tom, že tam bola elektrická ohrádka (k čomu malo dôjsť až pri rekonštrukcii), a teda že prišli z obvodu Javorina.

Samotný svedok N. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že videli, že poškodený s otcom prichádzajú z lokality Tichá, teda že schádzali z vojenského, následne však tiež uviedol, že objavili sa na horizonte, teda nemožno jeho výpoveď vyhodnotiť (v zásade celú) ani v časti istoty o tom, že zo strany poškodeného a jeho otca došlo k porušeniu zákona, ako relevantnú. Navyše svedok mal realizovať

podľa výsledkov dychovej skúšky „služobný“ zákrok preukázateľne pod vplyvom alkoholu, takže i v tomto smere je výpoveď treba hodnotiť (a to v zásade vo všetkých ohľadoch) ak nie robenú v snahe napomôcť svojmu kolegovi, tak minimálne v snahe čo najviac ospravedlniť svoje neprofesionálne konanie v tomto smere. Okrem toho všetky snahy o to, aby svedok vysvetlil rozpory vo vzťahu k jeho skorším výpovediam v tejto veci končili v zásade tým, že pôvodne pri skorších výsluchoch nerozumel otázkam, resp. nevie prečo to tak povedal, prípadne asi to zle definoval.

Nič na tom nemenia ani listiny predložené prostredníctvom obhajcu obžalovaného dňa 4.4.2018, osobitne ani mapa, na ktorej mal umiestnenie elektrického ohradníka vyznačiť predseda poľnohospodárskeho družstva Lomnička (č.l. 465 spisu), a to už vzhľadom na samotné jeho vyznačenie, popis jazdy poškodeným a jeho otcom, ako aj s ohľadom na jednotlivými na hlavnom pojednávaní vypočutými osobami vyznačenými miestami registrovania motocyklistov na mape, resp. ortofotosnímku ako je na č.l. 179 spisu). Navyše i svedok L.. S. potvrdil vo svojej výpovedi, že lúky boli voľné.

Odhliadnuc od uvedeného je zrejmé, že žiadne z povinností člena lesnej stráže nedodržal ani obžalovaný, ani svedok N. ani bezprostredne pred konaním obžalovaného smerujúcim voči poškodenému. Samotný obžalovaný potvrdil, že sa nijako nepreukazoval ako člen lesnej stráže, a to ani slovne, pričom vzhľadom na miesto kde zastavili motorovým vozidlom za poškodeným a jeho otcom, ako aj vzhľadom na čas ktorý trvalo od vozidla prejsť k poškodenému, nebol na takýto postup absolútne žiaden dôvod. Rovnako tak je preukázané, že obžalovaný so svojim kolegom nemali nijako označené ani vozidlo, ktorým došli od budovy tzv. polesia k motorkárom. Uvedené viac než výstižne preukazujú fotodokumentácie z miesta činu obsiahnuté v spise, pričom tvrdenia svedka N. o umiestnení tabuľky s označením lesnej stráže, následne po predložení mu fotodokumentácie na nazretie tvrdenie o jej zošmyknutí a pod., nemožno hodnotiť inak ako nepravdivé. V tomto smere snáď v jednom z dvoch bodov možno, s ohľadom na fotodokumentácie, prihliadnuť na výpoveď svedka U. W., ktorý výslovne uviedol, že použité bolo zo strany obžalovaného a svedka N. motorové vozidlo, ktoré nemajú ako lesná stráž nijako označené (tým druhým bodom je už len výpoveď menovaného svedka s ohľadom na obdobné výpovede ostatných svedkov v danom smere o tom, že v čase incidentu v danom mieste bol suchý terén). V ostatnom výpoveď svedka W. (suseda pracovníkov tzv. polesia a lesnej stráže) už s ohľadom či na výpoveď poškodeného alebo i samotného obžalovaného, je v takom rozpore s nimi popisovaným priebehom incidentu, že inak ako na nepravdivú na ňu ani nebolo možné prihliadať.

Rovnako tak aj obžalovaným či svedkom N. uvádzané skutočnosti o tom, že mali na sebe vesty, na ktorých mali pripnuté odznaky členov lesnej stráže nemožno považovať za riadne preukázanie ich totožnosti v tomto smere, osobitne pri príchode k motocyklistom bez akéhokoľvek slovného preukazovania sa a od chrbta, navyše tieto tvrdenia považuje súd vzhľadom na celé dokazovanie taktiež za účelové. Ich ustrojenie popísali zhodne poškodený i svedok M. O. ihneď po incidente. Svedok N. pôvodne v deň incidentu vo svojej výpovedi tvrdil, že mali „odznaky na bundách“, pričom následne nepochybne už len v snahe napomôcť obvinenému kolegovi 8.12.2016 uvádzal, že mali vesty. Odhliadnuc od v tomto smere v súhrne nejednoznačných a z pohľadu súdu dôvodne v snahe napomôcť kolegovi, resp. osobe, s ktorou časti prichádzajú do styku, výpovedí i svedkov S., B., B., či U. W., treba poznamenať, že na hlavnom pojednávaní svedkovia S. a N., príslušníci hliadky PZ, ktorá sa dostavila na miesto ako prvá, uvádzali na hlavnom pojednávaní, a to konkrétne svedok N., že to, že na mieste sú členovia lesnej stráže vedel lebo ich pozná z videnia a sami uviedli, že sú z lesnej stráže. Poukazoval na vozidlo, ktoré malo mať označenie na clonítkach, avšak ani toto nie je nijako preukázané príslušnými fotodokumentáciami daného vozidla z uvedeného dňa. Uvádzal, že po príchode hliadky mali členovia lesnej stráže na sebe nohavice a tričká, pričom podľa neho až potom obliekali bundy. Svedok S. tiež poukázal na to, že členov lesnej stráže poznajú z videnia. Uviedol, že vozidlo v danom prípade nemalo ani na palubnej doske, ako to nazval osvedčenie. Na hlavnom pojednávaní nevedel s istotou uviesť, či mali obžalovaný a svedok N. na oblečení viditeľné označenie členov lesnej stráže, doslova poukázal na to, že O. by mohol vedieť, že ide o členov lesnej stráže iba ak tak na základe miestnych znalostí, pričom i hliadka vyhodnotila, že ide o ľudí z lesnej stráže len preto, lebo ich poznajú. V tomto výpoveď menovaného svedka v zásade plne korešponduje s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, kde dňa 12.12.2016 uviedol, že členovia lesnej stráže mali oblečené po príchode hliadky nohavice a tričká, pričom žiadne označenie logom či nápisom lesnej stráže nemali. Podľa výpovedí svedkov S., B. mal mať vestu s odznakom obžalovaný, ktorý absolútne neuvádzal, že by ju bol vyzliekal pred príchodom hliadky PZ. Podľa svedka B. mali obaja vesty, podľa U. W. pôvodne pri výpovedi 16.12.2016 mali košele, N. mal

odznak na veste atď.. Okrem uvedeného o miere oblečenia a neoznačení oboch členov lesnej stráže svedčí i obsah hliadkou spísaného úradného záznamu ako je na č.l. 191 spisu.

V súhrne na základe celého dokazovania je zrejmé, že obžalovaný so svedkom N. žiadnym zákonným spôsobom po príchode na miesto, kde došlo zo strany obžalovaného k spáchaniu trestných činov, sa nepreukázali, ani neboli označení ako členovia lesnej stráže.

Ďalej treba uviesť, vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného, nad odborný rámec prezentovaný v konaní znalcom C. uvádzaný už vyššie, k tvrdeniam obžalovaného, že chytil poškodeného a pritom sa mu šmyklo, ako ani v okolnostiach dôvodov ním prezentovaných vo vzťahu k takémuto zákroku voči poškodenému a pod., že ani v tomto smere nevyhodnotil súd jeho výpoveď v kontexte súhrnu vykonaných dôkazov ako pravdivú.

Za všetkých vyššie uvedených okolností, či už s ohľadom na výpoveď obžalovaného, že k poškodenému pristúpil zozadu a chytil ho za ramená, resp. ako uvádzal poškodený, že pristúpil zboku a chytil nad hruďou v oblasti pliec, nemožno v žiadnom ohľade použitie hmatu zo strany obžalovaného voči poškodenému považovať za oprávnený úkon v rámci výkonu jeho povolania.

Tvrdenia obžalovaného o mokrom teréne a jeho pošmyknutí nepotvrdzuje žiaden objektívny dôkaz. V zásade všetci svedkovia popisovali počasie v dotknutý deň, ako aj pred ním ako pekné, bez dažďa, a terén ako suchý. Obhajcom predložený diagram (č.l. 417) taktiež nepreukazuje od 24.8.2016 žiadne také počasie, v dôsledku ktorého v mieste incidentu by mal byť neprimerane mokrý terén, naopak, v deň incidentu boli nanajvýš zrážky do dvoch mm podľa uvedeného dokladu - zároveň však žiadna z vypočutých osôb neuvádzala žiadne zrážky v daný deň. Rovnako súd poukazuje i na fotodokumentácie z dotknutého dňa, kde ani na týchto nie sú žiadne stopy po motorkách či obžalovaným použitom motorovom vozidla, ktoré by svedčili o šmýkaní sa samotných týchto strojov na mokrom teréne, resp. o ich zabáraní sa do mokrého terénu v danom mieste. Fotografie predložené obhajobou (ako sú v spise v prílohovej obálke) sú zrejme už vzhľadom na farebnosť trávnatého porastu na nich oproti jeho zachyteniu na fotodokumentáciách zo dňa 30.8.2016 vyhotovené v úplne inom období ako v čase kedy došlo ku konaniam obžalovaného stíhaným v tejto veci. Uvedené z pohľadu súdu jednoznačne taktiež svedčí o účelovosti obhajoby obžalovaného v každom jej ohľade.

Súd teda nemá nijako preukázané, že by zo strany obžalovaného došlo k náhodnému stiahnutiu poškodeného z jeho motocykla, práve naopak, celý postup obžalovaného smeroval z pohľadu súdu vyslovene k takémuto úmyslu, pričom s ohľadom na skutočnosť, že poškodený sedel na motorke, kde obžalovaný musel nepochybne predpokladať, že môže pri stiahnutí poškodeného dôjsť k strate stability i samotného stroja a teda musel predpokladať i to, že motorka neostane stáť nepohnute na mieste po stiahnutí motocyklistu, a navyše ak mal byť, ako na hlavnom pojednávaní uvádzal mokrý terén, tak obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že takýmto konaním môže poškodenému spôsobiť nejaké zranenie. Týmto je z pohľadu súdu daný jednoznačne úmysel obžalovaného vo vzťahu k jeho konaniu kvalifikovanému ako prečin ublíženia na zdraví. Navyše je z pohľadu súdu nelogické tvrdenie obžalovaného o pošmyknutí sa keď držal poškodeného za ramená - obžalovaný totiž v tejto súvislosti nepopisoval žiaden iný svoj či poškodeného pohyb, preto je nelogické, aby v zrejmej stacionárnej polohe, len pri ním uvádzanom zapretí sa v teréne, držiac poškodeného za ramená, sa mohol pošmyknúť, osobitne na v tom čase v zásade suchom teréne ako ho popisovali v podstate všetci svedkovia.

Nemožno opomenúť, a to ani v súvislosti s obžalovaným popisovaným dôvodom takého jeho postupu - spočívajúcim v údajnej skutočnosti, že jedna motorka bola naštartovaná a druhú sa jej jazdec pokúšal naštartovať a teda že chcel zabrániť v úniku motocyklistovi, i keď sám nevedel či naštartovanú motorku mal vôbec samotný poškodený, v tejto súvislosti ani výpovede svedka N.. Tento ešte dňa 30.8.2016 uvádzal, a to opakovane, že po ich príchode na miesto činu nemali motorkári svoje motorky naštartované kde následne dodal, že sa snažili štartovať ale nenaštartovali; výslovne uviedol, že obžalovaný sa snažil poškodeného stiahnuť z motocykla dole, pričom spadla morka i jazdec spolu s obžalovaným. Po tom, ako bol obžalovaný obvinený, už 8.12.2016 menovaný svedok udával, že po príchode na miesto jedna motorka už bola naštartovaná, druhý jazdec sa pokúšal štartovať, a na hlavnom pojednávaní už dodával, že nevie či sa obžalovanému šmyklo ale spadli. Svedok pritom, ako je uvedené vyššie, preukázateľne postupom

konania vypovedal tak, aby to bolo čo najviac v prospech jeho kolegu, pričom ani v týchto súvislostiach rozpory jeho jednotlivých výpovedí nijako rozumne nevysvetlil.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustil tak, ako je to na základe výsledkov dokazovania uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v danom prípade bude s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho život pred spáchaním trestnej činnosti dostatočný úhrnný peňažný trest. Tento druh trestu vzhľadom na povahu spáchaných trestných činov, osobu obžalovaného, ktorý je z miesta bydliska hodnotený všeobecne bez toho, aby v rámci príslušnej správy boli vo vzťahu k nemu uvádzané akékoľvek negatívne poznatky o jeho osobe, pričom do spáchania trestných činov, pre ktoré bol stíhaný v tejto veci sa dopustil len dvoch priestupkov, a to inej povahy ako sú tu stíhané trestné činy, považuje súd za primeraný a dostatočný pre dosiahnutie tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Výšku peňažného trestu súd určil v sume 3.000,- eur, ktorá vzhľadom na pomery obžalovaného, ako ich popísal pri svojej výpovedi obžalovaný jednak je v jeho možnostiach úhrady, jednak nijako neohrozí nárok poškodeného na náhradu škody a jednak dostatočne dosiahne sa touto sumou trestu požadovaný výchovný a preventívny účinok. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 30 mesiacov. Zároveň súd v súvislosti s ukladaním uvedeného druhu trestu prihliadol i na to, že jeho zaplatením dôjde zo zákona k zahladeniu odsúdenia obžalovaného, ktorý tak bude môcť i podľa osobitných predpisov pokračovať v práci, akú dlhodobo vykonáva.

Zároveň súd uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu, ktorú predstavuje náhrada za bolesť, a to v rozsahu znalcom O.. Z. C. stanovených 60 bodov podľa položky č. 153 b/ prílohy zákona č. 437/2004 Z.z.. Správnosť tohto bodového ohodnotenia nebola obžalovaným ani jeho obhajobou nijako vyvrátená ani len spochybňovaná. Jeho nesúhlas s náhradou škody v tejto súvislosti nepochybne súvisel s popretím samotnej viny, nie s tým, že by znalec určil výšku, resp. rozsah náhrady za bolesť nesprávne. Nárok na náhradu uvedenej škody bol riadne a včas uplatnený v konaní v tom čase zákonnou zástupkyňou poškodeného. Uvedená náhrada predstavuje sumu 1.059,60 eur za celkom 60 bodov určených znalcom (t.j. 1 bod á 17,66 eur).

Čo sa týka nároku na náhradu škody uplatneného spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s týmto nárokom súd menovanú spoločnosť odkázal na civilný proces. Nárok bol riadne a včas uplatnený, avšak okrem samotného vyúčtovania nebol podložený žiadnymi dokladmi o čase a výške jednotlivých úhrad, ani o tom, z akých podkladov sa pri určovaní úhrad vychádzalo, teda v zásade obžalovaný nemal možnosť relevantne posúdiť a prípadne namietať výšku tohto uplatneného nároku, pričom v tomto smere by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, prekračujúce potreby tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.