Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Q.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S., P. XXX/X a otca H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. 8, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia zamieta. II. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamieta. III. Súd ruší neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal styku s maloletým dieťaťom, uložené uznesením Krajského súdu Trenčín 6Cop/26/2014 - 35 IV. Súd styk otca s maloletým neupravuje. V. Súd ukladá maloletému R. Q. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov negatívneho ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi. VI. Matke súd ukladá povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na tomto psychologickom poradenstve podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza. VII. Rodičom maloletého súd ukladá povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza. VIII. Matka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 258,96 eur.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ sa návrhom z 21. 11. 2012 domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého. Vo veci Okresného súdu Prievidza 13 C 94/2005 - 454 bol maloletý zverený do výchovy matke a otcovi bol upravený styk. V čase podania návrhu o rozvod v konaní 13 P 653/2004 bol vypracovaný znalecký posudok v, ktorom znalkyňa konštatovala psychickú nestabilitu matky, maloletý preferoval otca. V tomto konaní matka pripustila že sa v prítomnosti syna k otcovi nespráva vhodne: pľuje na neho, kope ho , buchnátuje a vyhadzuje mu veci. V znaleckom posudku v oblasti pedopsychológia v apríli 2008 znalec uviedol že dieťa si ako prvú osobu vybralo otca, odmietavo reaguje na starého otca z otcovej strany, čo znalec vyhodnotil ako manipuláciu dieťaťa matkou. Matka už 20.12.2004 vo veci tunajšieho súdu 13 P/653/2004 uviedla, že si neželala, aby sa manželov otec stýkal s maloletým a neželá si to ani teraz. V konaní 13P653/2012 matka 3.2. 2005 uviedla, že dieťa sa na otca teší, 1.7.2005 že vzťahy otca a syna sú dobré. Vo veci 13Pk odporu 419/2006 uviedla, že dieťa je živé, nie sú s ním žiadne problémy, v konaní 12 P18/2016 uviedla, že nie sú problémy ohľadom styku s otcom, otec sa o dieťa zaujíma. Rozsudkom 12P 18/2006 E mu bol rozšírený styk od piatku večer do nedele večera. Stretávanie trvalo do mája 2008. Od mája 2008 do decembra 2010 sa nestretával so synom na základe nariadenia súdu. V tom čase sa s maloletým stretával starý otec z otcovej strany v materskej škôlke, maloletý sa na neho tešil a plánoval stretnutia s nim. Otec sa kontaktoval so synom v materskej škôlke, učiteľka popísala toto stretnutie tak, že R. mal úprimnú radosť keď videl otca bol spokojný a šťastný.

Dieťatko sa rozrušilo až keď prišla matka. R. utekal za ocinom, nezaujímali ho hračky, hodil sa mu na krk, stískal ho. Konanie o jeho údajných sexuálnych zločinoch na polícii v Žiline vedené pod č. ORP 602/ OVK/ZA-2008 a konanie o uloženie zákazu styku 13P389/2008 skončilo negatívne. Boli vypracované znalecké posudky, z ktorých vyplynulo že obvinenie nie sú pravdivé, a dieťa je manipulované matkou a jeho odmietavý postoj je umelo vyfabrikovaný matkou. Upozornil na to ÚPSVR Prievidza. Stretávanie so synom bolo obnovené v novembri 2010. Prvé stretnutia absolvoval so synom potom každú stredu do júna 2011. Prvé stretnutia boli v prítomnosti starého otca, potom ho matka zo stretnutí vylúčila. Syn bol komunikatívny, domáhal sa aby ho otec bral na ruky. Stretnutia v nepárne soboty matka marila. Nezdržiavala sa na adrese kde jej to uložil súd, privádzala dieťa nevhodne oblečené, keď sa vyjadril, že sa s otcom nechce stretnúť hneď ho odvádzala. Matka na neho zvyšoval nátlak, aby dôraznejšie odmietal otca. Odôvodňovala to tým, že sa ho maloletý bojí, že mu ide o život, pred stretnutiami máva zdravotné problémy. Vytvárala nevhodnými poznámkami napätú atmosféru, stávala mĺkvo vedľa syna. Posielala ho na stretnutia zvýšeným hlasom, a takým tónom, že bolo jasné že sa bude báť odmietnuť jej príkazy. Nabádala ho, aby nebral žiadne darčeky alebo sladkosti, s náhradnými termínmi matka nesúhlasila. Z hodnotení ÚPSVR Prievidza z 20.5.2011 a z 7.6.2011 vyplýva, že matka zohráva dôležitú úlohu v tom, že sa stretnutia s otcom nerealizujú v požadovanej kvalite. Matka nemá záujem meniť správanie maloletého, gradovanie emócií na chodbe úradu matka uznanlivo podporuje, nie je ochotná participovať pri dosahovaní zmien. Matka bola úradmi aj psychológmi viac krát upozorňovaná aby svojim prístupom nemarila stretnutia otca s maloletým. V júli 2011 jej boal uložená pokuta 60 eur v konaní 14Em 1/2011, avšak naďalej vyhrocovala svoje správanie, v konaniach 12P20/2011 a 15P14/2012 boli rodičom uložené výchovné opatrenia, obe konania stroskotali na neochote matky sa im podrobovať, v rozsudku 15P/14/2012 bolo konštatované že momentálny stav je mimoriadne nepriaznivý a nebezpečný pre vývoj dieťaťa. Okresná prokuratúra začala konanie 1Pn381/2012 voči Q.. Q. za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Všetky ďalšie stretnutia sú marené matkou a jej agresívnym a deštruktívnym zasahovaním. Správanie matky je neštadardné, vymyká sa normám spoločenského správania a môže byť následkom psychickej hereditárnej záťaže. Matka vo výchove syna dlhodobo zlyháva, škodí zdravému vývoju syna, odopiera mu právo na druhého rodiča. Jej postoj je nemenný napriek pokusom súdu vplývať na matku aby sa vzdala takéhoto konania. Matka u dieťaťa rozvíja syndróm zavrhnutého rodiča popísaný v posudku dr. B. v apríli 2010. Znalec sa tu vyjadril na pojednávaní, že ak bude takýto postoj pretrvávať je možné uvažovať o zmene výchovného prostredia. Matka sa nemôže skrývať za rozhodnutie maloletého, že sa nechce s otcom stretávať. Okresná prokuratúra v Prievidzi v konaní 1Pn271/2012-4 z 18.5.2012 dospela k záveru, že možno konštatovať nesprávnu výchovu matky a uvažovať o syndróme zavrhnutého dieťaťa. Ide o manipulatívne správanie matky s cieľom dosiahnuť, aby sa maloletý s otcom nestretával a aby dosiahla úplné odcudzenie otca so synom. Od mája 2008 do podania návrhu matka zmarila každé jedno stretnutie otca so synom. Matka pri tom zavádza súd a orgány činné v trestnom konaní. Otca kriminalizuje a očierňuje. Žiadal znalecké skúmanie matky a jej vplyvu na maloletého. Žiadal aby sa súd oboznámil s rozhodnutiami súdu 14 Em 1/2011, 15P14/2012, 12P20/2011, 13P389/2008, znaleckými posudkami vo veci 13P389/2008, 13P653/2004, 13C94/2005 OS Žilina, vyžiadal si správu z realizácie výchovného opatrenia v špecializovanom zariadení Orchidea 13P310/2011, z týchto vyplýva že matka programuje syna aby odmietal otca, neumožňuje mu styk s otcom, žiadal, aby súd postupoval podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, teda zmenil jeho výchovné prostredie. O týchto tvrdeniach predložil dôkazy: kópie z vyjadrení a posudkov v citovaných konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde: posudok V..B., V.. U. P. a ďalšie.

2. V konaní matka podala odvolanie proti uzneseniu o ustanovení ÚPSVR Prievidza ako kolízneho opatrovníka maloletého, pretože úrad konal vo veci jej oznámenia o sexuálnom zneužívaní maloletého otcom v rozpore so zákonmi a ústavou, kedy nebol maloletý vypočutý predpísaným spôsobom podľa Tr. Poriadku, tento úrad trestné konanie na polícii v Žiline odignoroval a nebol jeho účastníkom a nechránil záujmy maloletého. Takto bolo vyšetrovanie zmarené. Znalkyňa X. v posudku 28/2008 vedome nepravdivo uviedla, že sa zúčastnila výsluchu rodičov i maloletého, hoci výsluch maloletého sa neuskutočnil. Poukázala, že 28.1.2009 na ÚPSVR Prievidza za prítomnosti Q.. E. a P. U. bola realizované psychologická intervencia s maloletým so záverom, že maloletý mohol ním uvádzané skutočnosti prežiť. Napriek tomu tieto pracovníčky nepodali oznámenie. Závery znalca B. nenapadli, hoci boli v rozpore so zisteniami p. E.. Poukázala, že zamestnankyniam tohto úradu sa maloletý stratil 10.11.2012 pri styku s otcom. Preto tento úrad nepreukázal kompetencie a ako kolízny opatrovník maloletého zlyhal.

3. Krajský súd Trenčín uznesením 6CoP/18/2013 z 18.2.2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza ktorým tento ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, za kolízneho opatrovníka pre mal. R. Q., potvrdil.

4. Matka maloletého v konaní začatom na návrh otca dňa 27.12.2012 navrhla, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane maloletého: Rada pre práva dieťaťa- Slovenská republika, člen neformálneho medzinárodného združenia Council for Children Rights Spartakovská 3 Trnava IČO 42 290 422.( ďalej len Rada pre práva dieťaťa) . Návrh súd doručil Rade pre práva dieťaťa dňa 15.4.2013, ktorá na podanie reagovala podaním zo 6.5.2013, v ktorom vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane maloletého teda urobila procesný úkon prejavujúci vôľu tohto subjektu vstúpiť do konania. Podanie, ktoré teda súd posúdil podľa jeho obsahu ako vstup do konania, súd doručil navrhovateľovi 28.5.2013, odporkyni 22.5.2013 a kolíznemu opatrovníkovi 20.5.2013. Kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 13.8.2013 vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, dňa 19.8. 2013 tento nesúhlas vyjadril aj otec maloletého, navrhovateľ, ktorý uviedol že postup a postoj Rady pre práva dieťaťa považuje za tendenčný a zaujatý, ovplyvnený postojom matky a súdu k tomuto tvrdeniu predložil do spisu dňa 14.10.2013 článok uverejnený na internetovej stránke Rady pre práva dieťaťa a na internetovej stránke Sme.sk. Kolízny opatrovník namietal, že zastúpenie maloletého Úradom práce a sociálnych vecí je postačujúce, úloha chrániť záujmy dieťaťa vyplýva tomuto úradu zo zákona. Súd tieto stanoviská predložil na vyjadrenie Rade pre práva dieťaťa, ktorá vyjadrila v podaní z 30.9.2013 nesúhlas s vyjadreniami navrhovateľa i kolízneho opatrovníka. Preto súd uznesením zo 14.10.2013 nepripustil vstup účastníka: Rady pre práva dieťaťa- Slovenská republika, člena neformálneho medzinárodného združenia Council for Children Rights Spartakovská 3 Trnava IČO 42 290 422 ako vedľajšieho účastníka. Toto uznesenie Krajský súd Trenčín uznesením 19CoP/1/2014 z 1.7.2014 v konaní o odvolaní Rady pre práva dieťaťa potvrdil.

5. V podaní z 21.12.2012 nesúhlasila s návrhom otca na zmenu výchovného prostredia maloletého ani so stykom maloletého s otcom, pretože maloletý prežil celý život s matkou jednoizbovom byte, ktorý získala zaopatrovacou zmluvou. Od 1.7.2012 je nezamestnaná, predtým pracovala ako stredoškolská učiteľka. Nesúhlasila s násilným premiestnením maloletého do iného prostredia. Ako matka má dôvodné podozrenie zo zneužívania maloletého jeho otcom. Trestné konanie bolo podľa nej zmarené tým, že maloletý nebol vypočutý. Otec sa o syna nevie postarať, maloletý mal úrazy keď bol s ním, sexuálne ho zneužíval, neukladal ho na nočný spánok, nedokázal mu zablahoželať k narodeninám a pod...Maloletý sa nechce stretávať so svojim zneužívateľom. Matka navrhovala podaniami ďalšie dôkazy - výsluch svedka mgr. Q. Z., ktorý mal byť svedkom uskutočnených kontaktov medzi otcam a synom, Q.. Q. Z. riaditeľka ZŠ ktorú maloletý navštevoval, I. Z. matkinho brata, ktorý bol svedkom úradných stretnutí otca a maloletého, kpt. Q.. X. Q. - vyšetrovateľa, aby sa vyjadril prečo v trestnom konaní porušil zákon, videozáznam z vyšetrenia maloletého u Q.. X. B., súd tieto návrhy zamietol, pretože z ďalších listin- trestného spisu ČVS ORP 602/OVK -ZA-2008, záznamov ÚPSVR, správy zo školy mal tieto skutočnosti dostatočne preukázané. V podaní z 11.1.2013 navrhla matka psychiatrické vyšetrenie otca i jeho družky znaleckým ústavom. Namietala závery znaleckého posudku V. X., v ktorom konštatovala otcov zodpovedný postoj k realite, poukázala že otec maloletého dostal výpoveď pre nadbytočnosť. Žiadala do spisu založiť videozáznam z výsluchu maloletého v konaní OR PZ Žilina ČVS ORP 602/OVK- ZA -2008 (tento návrh v konaní zopakovala niekoľkokrát, hoci si bola vedomá, že v konaní nebol urobený výsluch maloletého ani vyhotovený z toho záznam). Tieto návrhy súd zamietol, pretože v aktuálnom štádiu priame zverenie maloletého do starostlivosti otca neprichádzalo do úvahy. Tiež spochybnila v tomto podaní závery posudku PhDr. B., tým, že predložila záznam o uložení pokuty podľa § 27 ods.3 písm.b) Zákona 382/2004 Z.z., pripojila výpoveď ktorú dal otcovi zamestnávateľ z 29.11.2012, rozhodnutie jeho zamestnávateľa o organizačnej zmene a stanovisko otca z 5.1.2011 k nepravdivým obvineniam zo sexuálnych zločinov, v ktorom poukázal na súdnoznalecké posudky PhDr. X. a PhDr.B. a MUDr.S., ktoré preukázali jeho nevinu. Tiež poukázal na dobrý vzťah s dieťaťom do r. 2008.

6. V podaní z 31.7.2013 matka podala protinávrh, v ktorom žiadala upraviť styk otca s maloletým v jej prítomnosti, s tým že otec maloletého by bol povinný počas styku umožniť maloletému použitie mobilného telefónu a že matke zbavuje oznamovacej povinnosti vo veci ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletého jeho otcom. Tento návrh zobrala matka späť, súd v tejto časti konanie nezastavil, pretože ostatní účastníci súhlas alebo nesúhlas s tým nevyjadrili (či s tým podľa § 29 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (CMP) z vážnych dôvodov nesúhlasia) a o styku súd rozhodol podľa zásad nesporového konania uvedených v čl. 5 a 7 výrokom, že styk otca s maloletým neupravuje. V

tomto podaní matka poukázala že opakované naliehanie na maloletého, že by mal byť s otcom ho privádza do silného rozrušenia, podľa matky jej lekárka potvrdila, že by maloletý mohol dostať aj infarkt. V poradni náruč v Žiline maloletý informáciu o dohode rodičov o stretávaní s otcom považoval za zradu zo strany matky. Následne vypukol do strašného záchvatu. Tiež v podaní chronologicky popísala výstupy maloletého v súvislosti so stykom s otcom, tiež že 2.11.2005 zistila maloletému v stolici krv, chirurg vtedy diagnostikoval maloletému trhlinu na konečníku. Tiež tu poukázala na zdravotné problémy maloletého ( 28.4.2008 po víkende u otca v Žiline mal akútne kožné problémy).Následne jej syn popísal podrobne aktivity ktoré sa mali diať u otca a o ktorých podala oznámenie. Matka tu poukázala na to že 29.6.2009 riaditeľka škôlky umožnila otcovi styk a maloletým, vyviedla maloletého z triedy, proti vôli maloletého pričom mal ragovať tak, že sa jej vytrhol z ruky a bežal k otcovi a štveral sa mu po chrbátiku. Matka považuje výpoveď riaditeľky za rozpornú s výpoveďou otca. Tiež tu matka uvádza: Riaditeľka si vymyslela vyliezanie na chrbát podľa svojej vnučky, ktorá musí ostatným vyliezať na chrbát, aby sa tam nejako pomestili v prepchatom trojizbovom bytekde ich býva osem...Nikto z nich nemá súkromie, vrážajú jeden do druhého a keď to riaditeľkin muž psychicky nezvláda, chodí o jednej v noci fajčiť pred bytovku a prespí v aute a ráno močí pred bytovkou...Poukázala, že otec maloletého tým, že sa snaží o styk s maloletým mu ubližuje, tiež sa pred maloletým negatívne vyjadroval o matke krstnej matke a ujovi I., pred synom sa vyjadruje, že matka dala maloletému na krk diktafón, čo matka nepopiera, uvádza, že si otec dovolil siahnuť na tento diktafón, ktorý mal maloletý na krku. Opakovane poukázala na nezákonnosť trestného konania o jej trestnom oznámení za sexuálne zneužívanie. Detailne popísala realizáciu styku s maloletým v rokoch 2004-2008, pričom poznámky si písala na radu kurátorky O.. Otec ju mal 1.7.2005 napadnúť a hrdúsiť, viackrát v byte nadávať do šibnutých, matka tu popisuje, že si starý otec umýval v potoku holý zadok, tiež že otec dával maloletého cikať do umývadla, kúpal ho v poobedňajších hodinách. O maloletého sa riadne nestaral, matka tu popísala ako nevhodnú hru otca s maloletým na psíka, ktorú považuje za nevhodnú. Dieťa začalo mávať neobvyklé výstupy, odmietalo nocľah u otca. Tiež poukázala na poznámku maloletého, že matka má pleseň v bruchu, podľa matky pochádzala zo Žiliny a bola hanlivá. Ďalej tu popisuje okolnosti ako jej syn popísal otcovo kkonanie- uviazal si bavlnku na pipíka a druhý koniec na kľučku dverí a maloletý musel otvárať a zatvárať dvere, aj pri tom spadol. V ďalšom texte matka poukazuje na závery p. E. z ÚPSVR Prievidza ktorá uzavrela, že rozhovor s maloletým vykazoval znaky, že by bol maloletý na to nahovorený alebo že by si to dieťa vymyslelo. Poukázala na podľa matky nesprávny postup znalkyne X. a PhDr. B.. Tieto tvrdenia preukazovala výpisom zo zdravotnej karty maloletého- trhlina resp fissura, úradným záznamom z 27.4.2011, oznámením na Q. Z., zhodnotenie využívania prostriedkov trestného práva proti domácemu násiliu voči ženám a deťom, poznámky, ktoré si robila pri realizácii styku, lekárske potvrdenie PhDr Y. z 29.10.2012, podľa ktorého je potrebné odmietanie otca dieťaťom riešiť súdnoznaleckým psychol. vyšetrením. Priložila CD s vinšom pre babku a s krátkym videom tieto súd neprehral, pozitívny vzťah maloletého k babke nie je predmetom konania, videá o realizácii styku v roku 2007 sú tiež pre rozhodnutie nevýznamné, súd mal preukázané, že vzťahy maloletého s otcom a jeho otcom boli dobré až do podania oznámenia matkou ( súdne konanie vedené na OS Prievidza 13P/389/2008, 8P/81/2013, 15P/10/2013, 15P/14/2012 4P/37/2014, 11C/73/2011, 6P/41/2012, 8P/29/2013, 11P/89/2013 )

7. V podaní z 30.8.2013 matka poukázala, že si otec tyká s PhDr.O., že prokurátorka predčasne uzavrela v uznesení Pn XXX/XXXX že matka je za odmietaním otca maloletým. Tiež poukázala na neodborný postup znalca O., ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci oznámenia prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

8. Podľa vyjadrenia matky z 15.10.2013 táto odmietla mediáciu, poukázala na osobu mediátorky, ktorá v minulosti pôsobila ako starostka E. O., neskôr bola zamestnankyňou ÚPSVR Brezno, preto je podľa matky pre prievidzské úradníčky bývalá kolegyňa. Matka navrhla v súvislosti so znalcom O. obstarať ako dôkaz zvukové záznamy hovorov znalca a otca, ktorý návrh tiež súd zamietol, je notoricky známe, že záznamy hovorov sa môžu robiť len na súdny príkaz, čo v tomto prípade nebolo dané a vyžiadanie takýchto záznamov bolo bezpredmetné.

9. Vo veci 4P/37/2014 vedenej na tunajšom súde podala matka návrh na zákaz styku maloletého s otcom, ktorý odôvodnila tým, že maloletý bol otcom sexuálne zneužívaný a preto ho odmieta. Tiež uviedla, že maloletý pre vynucovaný styk nemá duševný pokoj, čím je narušený jeho harmonický vývoj, v piatom ročníku sa mu zhoršil prospech, na vyučovaní bol nesústredený, stal sa ľahostajný ku školským výkonom. Matka tiež poukázala, že otec sa k dieťaťu správa chladne, na stretnutia privádza cudzie osoby a stretnutia nevyužil na to, aby s dieťaťom komunikoval, ale mu klamal, popieral jeho

tvrdenia o zneužívaní a hanil pred ním matku i ďalších príbuzných. K tomu priložila správu zo 7.5.2009 Mgr. Q. E., psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, ktorá na základe komplexného zhodnotenia prejavov správania a formy komunikácie uzavrela, že maloletý skutočnosti, ktoré uvádza - sexuálne zneužívanie - mohol prežiť. Zo správy vyplýva, že intervencia sa dňa 28.01.2009 uskutočnila v prítomnosti Mgr. Q. E. a kolíznej opatrovníčky P. U.. Cieľom intervencie bolo objektivizovanie a stanovenie vierohodnosti uvádzaných skutočností maloletým R., ktoré sa týkajú odmietania jeho kontaktu s otcom. Maloletý prišiel na intervenciu so svojou matkou, táto intervencia sa uskutočnila bez jej prítomnosti. Z rozhovoru sa vyššie menované dozvedeli, že maloletý nechce k otcovi chodiť preto, lebo mu ocino robil také veci, ktoré sa deťom nerobia. Maloletý tieto praktiky počas intervencie detailnejšie opísal. Pri rozhovore o tom, čo všetko mu ocino robil mal maloletý v očiach slzy, neustále bol v motorickom nekľude, jeho výpovede sa nejavia z jeho strany ako účelové a nevykazujú ani znaky, že bol k obsahu rozhovoru nahovorený inou osobou. Maloletý jednoznačne odmieta navštevovať svojho otca a tráviť s ním čas. Na základe uskutočnenej intervencie na RPPS sa javí, že maloletý R. ním uvádzané skutočnosti v správe mohol prežiť. Do konania vstúpil prokurátor 2.9.2014.

10. Tiež matka predložila lekársku správu, že u maloletého bola zistená intolerancia bielkovín kravského mlieka. Tiež poukázala na znalecký posudok MUDr. J. S. č. 30/2007 z odboru Zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na jej osobu, na psychologické vyjadrenie detského krízového centra Náruč zo 14.7.2010 podľa ktorého na základe psychologického vyšetrenia nemôžu jednoznačne dokázať, že maloletý bol zneužívaný svojim otcom, napriek tomu, že majú podozrenie, že k zneužitiu mohlo dôjsť. Chlapec mal byť vypočutý tesne v roku 2008 po udalostiach. Na základe kontaktu s maloletým zistili, že mu nie je príjemné opakovane hovoriť o udalostiach, ktoré sa udiali počas jeho kontaktu s otcom, odporúčajú, aby sa predišlo ďalším opakovaným vyšetreniam, matku poučili, aby v prípade negatívnych prejavov v prežívaní maloletého vyhľadala dlhodobejšiu psychoterapeutickú starostlivosť pre maloletého. Maloletý mal v čase vyšetrenia výrazne negatívny a odmietavý vzťah k otcovi, čo môže nasvedčovať, že zažil zo strany otca nevhodné zaobchádzanie. Nemôžu ale jednoznačne konštatovať príčinu tohto negatívneho nastavenia, ktoré môže prameniť aj z konfliktného vzťahu rodičov. Matke doporučili, aby sa s R. pracovalo na tom, aby si dokázal k otcovi vytvoriť vzťah, pričom je vhodná dlhodobejšia psychologická a terapeutická práca s ním. Tiež doporučili, aby súd bral do úvahy vôľu a názor dieťaťa. Podľa vyjadrenia matky z 24.3.2013 k správe neziskovej organizácie Orchidea Prievidza uviedla, že v správe akreditovaný subjekt klame, dáva bezobsažné vyjadrenie, otec so sebou nič nemal, mali so sebou len sedmové karty a puzzle. Začiatok stretnutia dohadovala ona s pani B., často tam čakali v komunitnej miestnosti, pričom počula poradu pani B. s podriadenými, na ktorých kričala, školila ich akú majú moc nad životom a osudom detí. Nevie čo presne má znamenať výraz pomôcky k aktívnemu kontaktu s maloletým, ale otec priniesol na stretnutie len škoricové žuvačky, ktoré maloletý odmietol. Stalo sa, že otec sedel pri počítači s maloletým, v jednej chvíli sa s hnevom vyrútil na vedľa sediaceho otca a chcel ním zalomcovať, pretože nerešpektoval prianie dieťaťa a staral sa mu do hry. Otcovi nikto neposkytoval odborné poradenstvo, tento provokoval maloletého, otec neodzdravil maloletého ani na pokyn psychologičky. Neskôr sa mal matke vyjadriť, že sa tej tety bojí. Podľa nej pani B. zlyhala pri poskytovaní odborného poradenstva, bola pasívna, keď otec neodpovedal na pozdrav matke. Tiež 25.7.2012 im neposkytla žiadne poradenstvo, JUDr. Q. prikázal R. sadnúť si na miesto, kde sedel minule, čím podľa nej navodil nepríjemnú situáciu, R. si sadol, hlavu si položil do dlaní a keď hlavu zohol, policajt ho napomenul, že nemusí mať hlavu tak a že sa nemusí stále dívať na mamu. Toto matka považuje za nonsens. Tiež JUDr. Q. R. hrešil, keď nechcel otcovi odpovedať na otázku. Podľa nej ho zastrašoval, keď sa správal odmietavo tým, že mu povedal, že ak bude takto hovoriť na súde, môže to s ním všelijako skončiť. Správy, ktoré boli podané vo veci 6P/41/2012 sú výsledkom toho, že poza jej chrbát sa spikli proti matke. Vyplýva to podľa nej z toho, že otec vopred súhlasil so všetkým, čo povie pani B. a že sa nebude odvolávať. Tiež mala námietky voči poradenstvu vo Veľkých Uherciach, nešlo o homogénnu skupinu, pretože ostatné rodiny nemali za sebou zmarené trestné konanie. Pokiaľ ju skupina verejne odsúdila za slová, že je to hra pre "teplošov" bolo to vymyslené podľa vopred dohodnutého scenára, pokiaľ ide o hru ovocníčkovia, synovi neprečiarkla ovocie, ktoré malo patriť otcovi, prečiarkol si ho R.. Len k nej pribehol a požičal si ceruzku. Pani B. v správe opakovane klame. Keď sa 18.8.2012 neohlásene p. B. a pracovníčky úradu dostavili do Kostolian, otec o ich príchode vedel, parkovali na tom istom mieste. Ona ich vôbec nečakala. Pani B. vykrikovala cez otvorené okná na matku, hoci mohla zazvoniť alebo zatelefonovať. Pretože otec sa už predtým rozčuľoval, prečo nie sú na začiatku stretnutí podľa rozhodnutí súdu tam kde majú byť, presunula sa do ich vchodu (po diktafón). Otec tiež oklamal sudkyňu S. 22.3.2012, že dieťa s ním bez problémov odchádza od matky, napr. na faru. Dňa 18.8.2012 syna nevyhrešila, pretože na to reaguje negatívne a má právo prejaviť to, čo cíti. Je pravda, že stretnutie

23.8.2012 musela odvolať ona zo zdravotných dôvodov. Dňa 28.8.2012 keď poukazovala na školský rozvrh syna, jej ospravedlnenie pani B. neprijala. Dňa 13.9.2012 sa podľa nej krik a plač maloletého začal bez jej prítomnosti a bez prítomnosti pani B.. R. po incidente ušiel zo zariadenia, pani B. sa k tomu správala neempaticky. Pani B. jej 24.9.2012 uviedla, že výchovný rozmer stretnutí otca s maloletým matke iste nerobí problém. Dôveruje jej pedagogickým zručnostiam na psychickú prípravu maloletého na realizáciu stretnutí. Uložila jej naplánovať októbrové termíny, nič jej iné neporadila. Tvrdenia riaditeľky že dňa 10.11.2012 naraz odišli z miesta stretnutia je lož. Otec sa v ten deň synovi nevenoval, rozprával sa s úradníčkami, dieťa sa im stratilo. Ona nechala syna v areáli so šiestimi dospelými osobami. Ďalej poukázala na nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní vo veci ČVS ORP 602/OVK-ZA-2008 vedenej na ORPZ Žilina. Aj v tomto konaní trvala na výsluchu maloletého a navrhla vypočuť jej brata a farára Q. Z..

11. Podľa správy v tomto spise z 8.9.2014 z ÚPSVaR Prievidza prešetrením rodinných pomerov zistili, že maloletý má u otca vytvorené podmienky pre uspokojovanie životných potrieb. Maloletý nezmenil svoj postoj, podľa záverov kolízneho opatrovníka bude v záujme maloletého nariadiť znalecké dokazovanie, či je v záujme, aby bol styk maloletého s otcom zakázaný.

12. Okresný súd Prievidza uznesením z 1.12.2014 spojil na spoločné konanie vec vedenú na Okresnom súde Prievidza 4P37/2014 o návrhu matky na zákaz styku a 9P65/2012 o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia matky. Súd vo veci nariadil po ustálení okruhu účastníkov a po ukončení práceneschopnosti otca pojednávanie, na ktorom rodičia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

13. Otec na pojednávaní uviedol, že návrh na zmenu výchovného prostredia podal preto, že s matkou je veľmi ťažká komunikácia, presadzuje len svoje názory, ktoré však často účelovo mení podľa seba, hľadá vinu na iných a dôvody, prečo tých iných ponímať ako nepriateľov. Už v roku 2005 uviedol, že je matka psychicky nestabilná. Ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla, že na ňu neprepísal dom. Volala aj jej matka, že nech si dom nechá, že oni budú mať R., ktorého budú oni vychovávať a on zostane v dome sám. Tiež telefonoval jej starší brat p. Q. Z., ktorý sa mu vyhrážal, že pokiaľ neprepíše na manželku svoj dom, zariadia, že sa nebude so synom poznať a bude vidieť, ako rýchlo čas ubehne a budú cudzí ľudia. Vyvíjal maximálne úsilie vyjsť manželke v ústrety, popri plnení pracovných povinností, bol jediný živiteľ rodiny. Bral do úvahy aj to, že nebýva vo svojom bydlisku. Kedykoľvek jej umožňoval návštevy príbuzných, alebo známych. Počas služobných ciest, aby nebola doma sama ju brával na návštevy do Zemianskych Kostolian, alebo k známym aj s dieťaťom. Na spiatočnej ceste sa pre nich zastavil. Podieľal sa aj na upratovaní a prácach v domácnosti, napr. varil pre manželku aj pre syna, často krát už na ňu ostalo len uvariť zemiaky, alebo ryžu. Ostatné už bolo navarené. Počas spolužitia odmietala, aby sa stretával so známymi, a priateľmi. Na každom videla nejakú chybu a dôvod, prečo ich odmietať. Tiež mala výhrady voči členom našej rodiny, odmietala, aby ju navštevovali. Postupne ho vytláčala z okruhu blízkych ľudí, ktorých mal než sa poznali. Predtým, ako sa spoznali pravidelne športoval, potom prestal športovať, začal sa venovať tomu, čo mali spoločné - vychádzky, výlety. Chodil na víkendové návštevy k príbuzným manželky. Počas návštev spolupracoval - podieľal sa na tom, čo od neho očakávali, opravy, práce v záhrade, alebo sa venoval dcéram jej sestry, ktoré ho mali radi, dožadovali sa, aby za nimi chodil často. Matka striktne rozdelila okruh pôsobenia, že ona bude v Z. Kostoľanoch, otec bude v Žiline, ona bude regulovať, kedy môže prísť, kedy nemôže prísť, to už bolo po odchode z domácnosti. Raz aj prišla ku so synom do Žiliny, vo dverách mu vtisla syna do rúk, že je aj jeho, aby sa o neho staral a uviedla hodinu kedy si po neho príde. Odmietala aby sa so synom stretával jeho otec, počas toho, kedy bol s ním. Bolo to pod vyhrážkou, že mu zakáže stretnutia s malým. V tom čase ešte nemali upravený styk stretávania. Za synom dochádzal ako mu to umožňoval čas a ako mu to umožňovala jeho matka. Mal záujem sa s ním stretávať aj soboty aj nedele. Vzdialenosť medzi Žilinou a Z. Kostoľanmi je 80 km, preto bolo ťažké chodiť cez týždeň. Cez pracovné dni sa s ním chcel stretávať vtedy, keď mu to umožňovali pracovné cesty. Stretnutia mu umožňovala, bolo to podmienené, že sa má ohlásiť vopred. Matke bolo neprijateľné bývať v Žiline, rozvíjala teóriu, že dom, ktorý postavil predajú a kúpia si dom inde, dokonca na miestach, kde vôbec neboli, aby mali rovnakú vzdialenosť k svojim príbuzným. Ukazovala mu vhodný pozemok v Zemianskych Kostoľanoch. Bolo to pre neho neprijateľné, nebol schopný postaviť druhý dom. Bolo to postavené do pozície - buď dom, alebo sa nebude so synom stretávať. Vzťahy sa naštrbili do takej miery, že spolužitie nebolo možné. Situácia už smerovala len tým smerom, aby bol vydieraný prostredníctvom syna, či sa s ním bude stretávať a koľko bude platiť výživné. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti videl dedo svojho vnuka po roku. Keď prichádzal za synom dochádzalo k rôznym konfliktom, ktoré boli vyvolávané zo strany manželky.

Toto všetko si nechal „ľúbiť", lebo v hre bolo to, či sa bude so synom stretávať, alebo nie. Vyčítala mu veľa vecí z minulosti, vadila jej jeho osoba, jeho povaha, rodina. Všetko verbálne prezentovala. Prejavy prednášala aj pred synom, ktorý si mnoho veci neuvedomoval, lebo mal 1-2 roky. Sťažnosti na úrad práce zostali bez povšimnutia. Neskôr podal sťažnosť na úrad práce aj doporučenou poštou , kde uvádzal nevhodné verbálne prejavy syna voči nemu a príbuzným, ktoré si ešte vo veku 2-4 rokov neuvedomoval, používal slová, ktoré deťom v takomto veku vôbec nie sú známe, napr. že otec je senilný, alebo niekto z jeho priateľov je frigidný a pod. Spísal vyjadrenia syna v priebehu niekoľkých mesiacov, ktoré zaslal úradu práce doporučenou poštou, úrad práce nijako nereagoval. Upozornil kolíznu opatrovníčku na pojednávaní, že prešlo už asi 6-7 mesiacov od jeho listu, ktorý poslal, vyhovárala sa na množstvo práce, že sa tomu nemohla venovať. Do zápisnice dostal od nej súhlas, že bude situáciu riešiť s matkou a bude mu na ten list odpovedané. K dnešnému dňu v tejto veci nedostal žiadne stanovisko. V roku 2005 pri návrhu na zmenu výchovného prostredia upozornil na možnosť nevhodného vplyvu matky na pôsobenie syna, na jeho psychický a sociálny vývin, ktoré môžu byť poškodené. V roku 2005 absolvovali prvé znalecké vyšetrenie, postupne absolvovali ďalšie znalecké vyšetrenia, kde sa znalci vyjadrovali k nám trom - otec, matka, syn. V každom jednom posudku mal vynikajúce hodnotenie, matka mala hodnotenia výrazne negatívne. Boli tam podchytené aj tie veci, na ktoré na začiatku upozorňoval, ale nikto ich neakceptoval, ani neprejavil záujem sa nimi zaoberať. Po 10-tich rokoch sa situácia vyvinula, že u syna je znalcami konštatovaný syndróm zavrhnutého rodiča. Neskôr podával ďalší návrh na zmenu výchovného prostredia - v rámci návrhu na rozvod manželstva. Rozvod sa ťahal 6 rokov, medzitýmho matka obvinila zo sexuálneho zneužívania syna. Stretávanie so synom mu bolo dočasne pozastavené po dobu 2,5 roka. Za synom počas tohto zákazu dochádzal starý otec, stretával sa s ním v materskej škôlke. Rodina matky, ani matka nechceli, aby sa stretával s vnukom. Starý otec podal na OS PD návrh, aby mu súd určil stretávanie sa s vnukom, v čase, keď otec mal zakázaný styk, OS zamietol tento návrh. So synom sa stretol počas zákazu styku v škôlke, v deň jeho narodenín, keď bol posledný deň dochádzky do materskej škôlky. Stretol sa s ním vo dverách za prítomností riaditeľky MŠ, riaditeľka ho bola zavolať z triedy, R. bol šťastný, že ho videl, vyskočil na neho a držal ho okolo krku, prišla matka, zavolala aj sestru, v MŠ urobili veľmi nechutný verbálny výstup. Bol tam prítomný pri tom aj syn, za tento čin bol odsúdený podmienečne na jeden rok, neskôr bol tento rozsudok zrušený ako chybný. Keďže návrh o rozvode manželstva sa ťahal veľmi dlho, a v tom čase prebiehalo aj vyšetrovanie o tom, či syna zneužíval alebo nezneužíval, mal záujem sa s ním čo najskôr skontaktovať, aby sa neprerušilo citové puto. Asi v piatom roku sa vzdal toho, aby bol syn jemu zverený do výchovy, pretože prebiehalo vyšetrovanie, či ho zneužíval, alebo nezneužíval. Videl schodnejšie, keď bude zverený matke a bude ho vídavať aspoň cez víkendy. V minulosti, keď syn nechodil do škôlky, keď sa dostavoval na stretnutia počas víkendov, tak okrem verbálnych útokov na jeho osobu bývala manželka sa mu snažila ničiť moje osobné veci, ktoré si priniesol pre seba, alebo pre syna, napr. vyhadzovala na chodbu mjeho osobné veci, oblečenie, peňaženku, tašky, nabádala ho, aby si ich išiel pozbierať, lebo ich môže niekto ukradnúť. Syn mal vtedy 2-3 roky, opakoval mu, že smrdí, že si nemôže sadnúť, na niektoré miesta, lebo by ich zašpinil. Tieto príkoria mu boli robené aj pred synom. Chodil na stretnutia ešte skôr ako mal určený začiatok stretnutia, dochádzal na stretnutia autobusom. Syn bol nachystaný, napriek tomu ho matka takto oblečeného a pripraveného ukázala v okne a kázala mu, a hovorila synovi, že ho (otca) nemôžeme ešte pustiť, že ešte nie je toľko hodín. U syna to vyvolávalo úzkosť, lebo sa dožadoval otcových návštev, z ktorých mal radosť. Tým, že tieto stretnutia bývali problematické, mal osobný názor, že vývoj syna nebude dobrý, pretože bol pred synom znevažovaný a urážaný, takisto aj dedo. Počas stretnutí so synom sa často fotografovali a natáčali si krátke video. Má veľa nahrávok kde R. bez akéhokoľvek podnetu rozprával také veci, ktoré od neho požadovala matka, aby povedal, on tým veciam v tom čase vôbec nerozumel a bolo zrejmé, že to povedal iba preto, že mu to prišlo na um, že to od neho niekto požadoval. Ďalšej tieto veci nikdy nerozoberal. Niekedy mu to pripadalo úsmevné a aj sa na tom smial. On to ďalej nerozoberal, a venoval sa aktivite, ktorú predtým mal. Prostredníctvom úradu práce sa snažil hľadať riešenia aby nestratil kontakt so synom, aj prostredníctvom súdu. Postup úradu práce bol v tejto veci veľmi zdĺhavý a vágny. Prostredníctvom súdnych rozsudkov nám boli nariadené výchovné opatrenia, počas ktorých mal možnosť stretávať sa so synom v špecializovaných výchovných zariadeniach pod odborným dozorom. V prvom prípade matka určila špecializované zariadenie, do ktorého je ochotná syna priviesť, aby sa s ním mohol stretnúť, vybrala zariadenie Náruč v Žiline, aj keď vedela, že bude musieť dochádzať s maloletým na tieto stretnutia a bude odkázaná na dopravu na tieto stretnutia niekým z rodiny, alebo autobusom. Toto zariadenie vybrala zámerne, už predtým bola rok a pol u nich klientkou. Za toto obdobie ho toto zariadenie ani raz nekontaktovalo. V tomto zariadení sa uskutočnilo len jedno stretnutie, ďalšie stretnutia sa neuskutočnili, pretože matka odmietla dochádzať do tohto zariadenia a podrobiť sa priebehu odborného poradenstva, ktorý im bol odporúčaný. Z toho dôvodu táto inštitúcia

s nimi prerušila spoluprácu, čo aj zdôvodnila vo svojej správe, neskôr mali nariadené ďalšie výchovné opatrenie, mali aj nariadené konkrétne, kde budú dochádzať. Bolo to zariadenie Orchidea v Bošanoch, kde sa dopravoval asi 120 km zo Žiliny. Robil všetko preto, aby sa mohol stretávať so synom a aby nebol prerušený jeho kontakt s ním. Na tieto stretnutia vždy dochádzal za účelom venovať sa synovi. Prinášal mu sladkosti a hračky, podroboval sa odporúčaniam pracovníkov týchto zariadení. Tieto stretnutia sa nevyvíjali úspešne, v tom zmysle, žeby sa nejako obnovoval jeho vzťah s maloletým, pretože matka bola vždy prítomná a R. v jej prítomnosti sa správal tak, ako to mal v domácnosti nariadené. Táto inštitúcia vypracovala hodnotiacu správu, keď s nami prestala spolupracovať, tieto stretnutia mali byť platené, ale nakoniec zamestnanci boli voči nám ústretoví a tieto stretnutia sme nemuseli platiť. Mali zorganizovaný víkendový pobyt problematických rodín v rekreačnom chatovom zariadení, kde bol pre nich a pre ďalšie rodiny pripravený odborný program. Matka sa dostavila na tento program prvý deň neskoro, aj keď zo zariadenia jej odporúčali, že pre nich prídu autom zo zastávky, toto odmietli a išli pešo aj so synom. Počas programu sa nedržala inštrukcii týchto pracovníkov, robila schválnosti a bola neprispôsobivá. Takto to prebiehalo jeden deň, podobne aj na druhý deň. Matka tam so synom nespala, aj keď tam spali všetky ostatné rodiny. Na druhý deň sa na stretnutie dostavila, priviezol ju brat, tiež neakceptovala program, rôznymi nevhodnými spôsobmi ho komentovala pred pracovníkmi aj pred rodinami. Tretí deň sa programu sa stretnutia nezúčastnila vôbec, čo odôvodnila tým, že syn má iné povinnosti, že v nedeľu musí ísť do kostola pomáhať miništrovať. Keď mu bol koncom roka 2010 obnovený styk so synom, prvé stretnutia sa mali uskutočniť na úrade práce, aby stretnutia boli kontrolované, aby sa syn mohol s ním hrať a nadväzovať kontakt. Po dvoch stretnutiach, ktoré takto mali na úrade práce mali nastať stretnutia, mal si syna vyzdvihnúť v mieste bydliska každú druhú sobotu. Tieto stretnutia sa neuskutočňovali v takom rozsahu, ako sa mali uskutočňovať, ako v januári 2011, matka sa nezdržiavala na adrese, kde malo prebehnúť odovzdanie dieťaťa pri styku. Dieťa priviedla na stretnutie u svojej mamy, na toto odovzdávanie v bytovke privádzala ďalších rodinných príslušníkov, ktorí sa nachádzali pri dverách bytovky, alebo za presklenými dverami bytovky - išlo o jej mamu, mladšieho brata a sestru. Keď priviedla na stretnutie syna, raz ho priviedla vo svetri bez čiapky, aj keď bol mráz, počas odovzdávania ho celý čas držala za ruku, stretnutie si nahrávala na diktafón, rodinných príslušníkov používala ako svedkov, syn nereagoval na jeho výzvy. Oliver nereagoval, bol mĺkvy, pod vplyvom konania matky povedal, že na stretnutie nejde. Matka ho zobrala dnu do bytovky, zavrela dvere. Tým stretnutie skončilo. Na tieto stretnutia začiatkom roka 2011 prichádzal aj jeho otec. Odporúčal to aj súdny znalec, pretože dieťa malo so starým otcom kontakt počas zákazu styku. Bolo preukázané, že sa na dedove návštevy v škôlke veľmi tešil zo správy z MŠ. R. sám iniciatívne plánoval ďalšie návštevy starého otca. Prvé stretnutia prebehli na úrade práce - v decembri 2010, prišiel aj jeho otec, na prvom stretnutí bol priamo prítomný v kancelárii, kde prebiehalo stretnutie. Obaja s R. nadviazali verbálny kontakt, pozreli si veci, ktoré mu doniesol na stretnutie, aj si tie hračky vyskúšali. Na druhé stretnutie už dedo nemohol prísť, matka nesúhlasila, vyhrážala sa tým, že dieťa zoberie a odíde preč. Od roku 2011 prebiehali stretnutia každý druhý týždeň v Z. Kostoľanoch. Od začiatku apríla 2011 bol právoplatný rozsudok OS Žilina o rozvode. Mali nariadené stretnutia na úrade práce v Prievidzi v stredu od 15.00 do 17.00 hod. Dochádzal pripravený, mal pre R. sladkosti, rôzne hry, nosil počítač s ich fotkami a záznamami. Prvé tri stretnutia na úrade práce prebehli pozitívne, R. začal byť viac otvorený. Obšírne mu vždy odpovedal, páčila sa mu hra s pištoľou, ktorú mu doniesol, dožadoval sa, aby si ho dal na chrbát, keď strieľal z pištole. Boli pri tom aj pracovníčky z úradu, ktoré ho videli. Matka sedela na chodbe aj so svojim bratom, na chodbe sedel aj otec, povedal, že pani Q. počúvala cez dvere. Pri tých prvých dvoch stretnutiach na úrade práce v roku 2010 vždy sedela p. Q. v predizbe miestnosti v ktorej bol s maloletým oddelená len presklenými dverami. Sedával tam s ňou jej brat alebo sestra. V apríli 2011 keď bol s R. plné dve hodiny o týždeň sa už stretnutie nerealizovalo v takomto rozsahu, už sa nechcel hrať s týmito hračkami, ani s pištoľou, povedal, že to nie je hračka pre neho, sledoval čas, chcel stretnutie čo najskôr ukončiť. Pri ďalších stretnutiach matka odmietala vojsť do miestnosti, kde sa malo uskutočniť stretnutie, čo odôvodňovala tým, že syn sa nechce stretnúť. Na chodbe si všetci účastníci z jej rodiny stretnutia nahrávali. Riadil sa pokynmi pracovníčok, ktoré mali moderovať stretnutia, niekedy čakal 15-30 minút, keď pracovníčky raz viedli rozhovor s matkou, alebo s jej matkou, prehovárali R., aby išiel na stretnutia s otcom. Pri tomto vznikali väčšie alebo menšie konflikty. Matka tvrdila, že sa bál stretnutí, lebo bol zneužívaný, čo hovorila pred ním na chodbe. Keďže tieto stretnutia prestali plniť svoju funkciu a pracovníčky nemali na matku vplyv, tak ho nabádali, aby išiel von na chodbu za synom a pokúšal sa nadviazať kontakt s ním na chodbe. Matka ani doprovod syna neusmerňovali, aby ho povzbudzovali v nadväzovaniu kontaktu s ním, správali sa konfliktne aj voči zamestnancom a vytvárali nevhodnú atmosféru. R. často sledoval matku očným kontaktom, a podľa toho sa správal. Opakovane sa stalo, že matka, keď bola na chodbe z ničoho nič odchádzala dole po schodoch, pričom jej brat ostával na chodbe, a R. sa rozbehol za matkou tiež dole

schodmi. Nikto nevedel, či sa ešte vrátia, jej brat povedal, že on nevie, či sa vrátia, ale ostal v budove. Dva mesiace sa pokúšali nadviazať kontakt na chodbe, čo nebolo vhodné, R. prejavoval nevôľu stretávať sa. Občas sa stalo, že ho aj kopol. Matka na to nereagovala a syna neusmerňovala. Stretnutia nesplnili svoj účel, pretože matka do nich zasahovala aj so svojou rodinou. Raz na začiatku školského roku prišiel na otvorenie jeho otec, pretože on mal zákaz styku, bol v skupine rodičov pred školou, v tejto skupine rodičov v dosť veľkej vzdialenosti bol aj R. s matkou a starou matkou, bol od nich vzdialený asi 5-6 metrov, stál za nimi, neprišiel za nimi, všimla si ho stará mama, prišla k nemu, začala ho verbálne a fyzicky napádať v dave rodičov, udierala do fotoaparátu, hovorila pred všetkými, že jeho syn syna zneužil. Do apríla 2014 dochádzal podľa určeného času za synom, tieto sa po roku začali uskutočňovať na adrese matky, mal problém sa dostaviť a prevziať si syna, pretože dvere na bytovke bývali zatvorené a na zvonenie nikto neotváral. Niekedy sa stalo, že boli otvorené a mal možnosť vyjsť hore alebo čakal pred dverami bytovky 5-25 minút kým nikto nevychádzal von vtedy mohol ísť za R.. Stávalo sa, že matka bola pred dverami bytu aj s R. a čakali, kedy sa mu podarí vojsť do bytovky. Dala aj návrh na súd, aby jej súd uložil súd povinnosť otvárať vchodové dvere, lebo že to nie je jej povinnosť. Niekedy býval na vchodových dverách lístok, že sú u babky. V priebehu tohto času, keď dochádzal za R. na základe konverzácie s vedúcou odd. sociálnej kurately v Prievidzi dostal kontakt na mediátorku v Prievidzi, aby sa s ňou kontaktoval a pokúsil sa nadviazať mediačné stretnutia. To aj urobil. Matka sa odmietla zúčastňovať ako dôkaz mu dala mediátorka vyjadrenie p. Q.. Neskôr boli začlenení do mediačného programu, po pol roku sa začal napĺňať. Prvé stretnutia boli oddelené len s matkou a s ním. Dohodli si s mediátorkou ďalšie stretnutie a ubezpečila ho, že ďalšie stretnutie bude prebiehať za účasti rodičov spoločne. Druhé stretnutie sa už neuskutočnilo, dostavil sa len otec. Mediátorka oznámila, že túto mediáciu nebude môcť vykonať, pretože musia mať záujem obidvaja rodičia. Mediátorka ešte uskutočnila návštevu stretnutia keď mal termín so synom, keď sa dostavil na stretnutie, pani mediátorka tam už bola prítomná, snažil sa R. dostať trošku ďalej od bytovky, vždy mu navrhoval zaujímavý program. Tiež mu doniesol rôzne sladkosti. Tiež mu nosil čerstvé jablká alebo slivky, povedal mu, že je to zo stromov ktoré zasadil, keď sa narodil. Nikdy si nechcel nič zobrať. Neskôr sa dozvedel, že má psíka, doniesol mu pre psíka balík krmiva, ani o psíkovi sa nechcel rozprávať, nechcel si ani zobrať tie veci pre neho. Napriek ubezpečeniam, že sa nemusia stretávať presne podľa rozhodnutia súdu, iba koľko bude chcieť a bude môcť kedykoľvek odísť sám domov, prípadne pôjdeme pozrieť kone do Topoľčianok. Neakceptoval ani výlety autom ani na letisko do Prievidze. Keďže pokusy boli neúspešné, oslovil farára v Z. Kostoľanoch, či by bol ochotný nám poskytnúť priestor, keby mohli určitý čas prebehnúť naše stretnutia, hlavne v čase nepriaznivého počasia, pán farár to odmietol, mal niekoľko dôvodov, prečo to nie je možné. Tohto pokusu sa preto vzdal. Neskôr o tomto hovorili spoločne aj na súdnom pojednávaní, kde spomenul túto aktivitu. Vtedy rodina matky navrhla a dohodla sa s miestnym farárom, že im umožní sa stretávať na fare, že bude aj farár prítomný a pokúsi sa tieto stretnutia oživiť. Pretože pán farár ho poznal a učil ho na ZŠ, R. bol miništrant. Na prvom stretnutí na fare, ktoré sa uskutočnilo veľmi krátko ho matka čakala hodinu a pol v obývačke kým sa rozprával s farárom v inej miestnosti. Potom matka spustila záplavu invektív aj pred farárom, že ho zneužíval, aj pred maloletým. Potom sa uskutočnilo niekoľko stretnutí na fare, matka bola vždy prítomná. Priniesli si aj spoločenskú hru Monopoly, zámerom bolo túto hru hrať spoločne, žeby sa zapojil aj pán farár. Jeho do tejto hry nechcel Oliver zapojiť, nechcel mi rozdať karty, bol prítomný pri stole, pozeral sa, ako prebieha hra. Zapájal sa tým, že sa pýtal na pravidlá hry. Ako lákadlo pre R. na stôl vyložil čokoládové cukríky a ponúkal aj ostatných, na čo matka reagovala tak, že nahnevane rukou odhodila cukríky preč. Niekedy sa zodvihla od stola, že už ju to nebaví a zodvihol sa vtedy aj R.r a odišli domov. Keď sa pozeral na počítač, ktorý mal, matka ho zahriakla, aby sa tam nepozeral. Nechcel sa pozerať ani na moje fotky ani záznamy v počítači. Matka zvykla R. čakávať pred miestnou farou a bolo na ňom vidno, že tam prišiel len preto, že musí a následne má odísť. Odmietal si pozrieť aj veci, ktoré mu núkal pán farár, aby ho tam zdržal. Matke prekážalo, že stretnutia majú určené na jej adrese, mala veľa dôvodov - že ľudia sa pozerajú z okien bytoviek, potom si o tom rozprávajú. Chcela, aby stretnutia prebiehali na inom mieste, ktoré budú v ústraní. Navrhovala stretnutia na školskom ihrisku. Konzultoval to s psychologičkou v Orchidei, na stretnutí, na ktoré sa matka nedostavila. To, že nebola matka prítomná sa malo stať, že si dohodli nejaký iný termín a riaditeľka mu to zabudla povedať. Psychologička navrhla pre stretnutia OC Korzo, kde sú aj kamery, aj strážnici, čiže by sa mal eliminovať negatívny vplyv rodiča, ktorý má zneužívať dieťa, mal by sa eliminovať aj vplyv matky. Toto preberali počas súdneho pojednávania. Matka odmietla dochádzať do OC Korzo, pretože to nemá určené rozsudkom a mala by zvýšené náklady na cestovné a problémy, či stihne vlak a dopraviť sa do Prievidze. Nemal inú možnosť, akceptoval stretnutia na školskom dvore. Matka tam syna priviedla, po krátkej chvíli aj odišla, zostali tam sami. R. mu z tohto stretnutia opakovane ušiel, on za ním nebežal, aby nemal pocit, že ho naháňa, išiel do bytu babky. Na jedno takéto stretnutie sa dostavili pracovníčky ÚPSVaR, po nejakej chvíli sa

tam dostavili pracovníčky zariadenia Orchidea. Keď sa dostavil na toto stretnutie, prišiel aj jeho otec, pracovníčky úradu práce už boli v areáli školy. Stretli sa na chodníku s p. Q. a synom R.. Ako si vyberal veci z auta, videl, že nastal verbálny konflikt medzi matkou a pracovníčkami úradu. Matka syna niekde odvádzala ďalej, neskôr priviedla R. na školské ihrisko, kde boli asi tri pracovníčky úradu práce, dve pracovníčky z Orchidei, on a jeho otec. Matka si tam s pracovníčkami úradu práce vymieňala hnevlivé názory na ich účasť na stretnutí, on pripravoval šarkana pre R. aj s dedom, R. sa nechcel hrať s vecami, ktoré priniesol, prihovárala sa mu pani zo sociálneho úradu, „pravda R. neujdeš? ", on jej na to povedal „ujdem". R. odišiel z tohto školského dvora, postupne sa vzďaľoval k plotu, prešiel cez plot na ulicu, on s pracovníčkou z Orchidei sa vydal za ním. Nevideli presne či išiel do bytu kde býval alebo k babke alebo na iné miesto. Keďže nemali konkrétnu informáciu kde sa nachádza, zvonili na adrese matky, starej matky, nikto neotváral. Pracovníčka Orchidei sledovala obidve bytovky. On sa išiel pozrieť na faru, či tam nie je, medzitým sa pokúšali pracovníčky úradu práce s matkou, povedala, že je na nákupe, že nie je v obci a nevie, kde je R.. Všimli si, že zo školy vychádza jej sestra, ktorá pracuje v škole ako zástupkyňa aj s najstaršou dcérou, tá im tvrdila, že nevie, kde R. je. Vrátil sa pred bytovky, za pani z R., boli tam aj pracovníčky zo sociálneho úradu a ďalšia pani z R.. Odporúčali mu kontaktovať políciu, nebolo jasné, kde je R.. Pracovníčky odišli a on s otcom zostal pri bytovkách a čakal na stanovisko polície. Keď tam prichádzali pracovníčky zo sociálneho úradu, tak z bytovky babky vychádzala sestra B. Q. s dcérou a povedala mu, že v tom byte nikto nie je, len pani, o ktorú sa v tom byte starajú. Zbadal maloletého v okne s babkou. Takto stretnutie skončilo. Na stretnutie raz priviedol pána, ktorý má obdobný rodinný problém ako on, navrhol mu, že na stretnutie privedie aj malého psíka ako lákadlo pre R.. Psík na neho nezabral. Potom na ďalšie stretnutie priviedol známu, ktorá prišla aj so synom, ktorý bol v rovnakom veku ako R., on si priniesol rôzne hračky, mal aj tablet, ktorý ešte nebol rozšírený. Pokúšala sa nadviazať kontakt s p. Q., aj tento pokus skončil neúspešne. Prejavoval maximálne úsilie sa stretávať s R., dochádzať na stretnutie vždy pripravený, nedávať dôvod na verbálny konflikt s matkou R. alebo s R.. Posledný rok, keď sa s R. stretával, teda v roku 2013 až apríl 2014 matka začala privádzať R. na stretnutia pred dvere bytovky, filmovala si príchod aj čas, keď tam zotrval. R. mal vždy zavesený na krku diktafón, ich rozhovor bol vždy nahrávaný. Raz sa pokúsil diktafón aj vypnúť, on si to nevšimol, ale o dva týždne bol na neho nahnevaný, aby sa diktafónu nedotýkal. Keď to takto prebiehalo, že všetky otázky na R. matka s R. potom rozoberala, pripravovala ho na to, ako má odpovedať, R. mu dokonca odpovedal aj o dva týždne, mal potrebu vysvetľovať. Bolo mu jasné, že matka si tieto nahrávky prehráva a pripravuje R. ako má odpovedať na jeho otázky, resp. neodpovedať. Raz ho čakal pri stretnutí dedo v aute. Na stretnutia chodila aj jeho priateľka, ona sa do týchto stretnutí nezapájala, ani nechodila, čakala ho v aute alebo obďaleč. Pani Q. chodila okolo auta, fotografovala si ju, kývala jej. Raz, ako vyššie uviedol priviedol aj deda, že ho chce vidieť, že sa ne neho teší, R. ostal stáť, prišiel dedo, on si sadol na lavičku obďaleč, nemohol počuť, čo sa rozprávajú dedovi neodpovedal na pozdrav, ani mu nechcel podať ruku, otočil sa mu chrbtom a pozeral sa do kúta. Nereagoval na deda. Tieto stretnutia končievali tak, že R. pred bytovkou zotrval, bez udania dôvodu sa zrazu rozbehol a zavrel za sebou dvere bytovky. On mu niekedy aspoň zazvonil, aby vedel, či ešte R. príde alebo nie, niekedy na neho pískal pod balkónom, neodpovedali mu. Niekedy bola celý čas prítomná matka, filmovala si ho, alebo vykonávala aktivity so susedou - zametala. Keď sa jej pýtal, či mu nepomôže so stretnutím, povedala, že to je v jeho réžii, že má nosiť zaujímavejšie veci, alebo mu majú pomôcť sociálne pracovníčky. Tým, že sa opäť obnovilo vyšetrovanie zneužívania syna od apríla 2014 má zakázaný styk s R., matka dala podanie na políciu v ktorom uviedla, že sa snaží prostredníctvom inej osoby s R. skontaktovať. Na polícii neuviedla jeho meno. V podaní uvádzala, že opakovane syna vyhľadával jej neznámy chlapec, ktorého mal on organizovať, a mal mu telefonovať a odovzdávať informácie. Na základe týchto informácii, ktoré poskytla súdu dostal výzvu, aby dodržiaval súdne rozhodnutie o zákaze styku. V tejto veci ho zatiaľ polícia nekontaktovala. Polícia, ktorá vyšetruje zneužívanie syna vydala uznesenie, že sa majú podrobiť súdno-znaleckému dokazovaniu v špecializovanom zariadení v Bratislave, zisťoval na polícii, kedy to bude, dozvedel sa, že matka nesúhlasí, aby takéto súdno-znalecké dokazovanie prebiehalo. Je prospešné pre neho, aby poznal aj druhú stranu svojej rodiny a vytvoril si názor na ľudí. Je už aj dostatočne vyspelý, aby vedel posúdiť, či je alebo nie niekým zneužívaný, alebo iným spôsobom ohrozovaný na zdravom fyzickom a duševnom vývine. Prvý zákaz styku so synom nastal v júni 2007, keď v máji 2007 matka podala oznámenie, že syna zneužil. Vyjadrila svoje podozrenia, ktoré údajne telefonicky aj konzultovala s detskou lekárkou, psychologičkou a právničkou. Nie je reálne, aby sa takéto situácie riešili telefonicky. Detská lekárka sa vyjadrila, že na R. nebadá žiadne prejavy. Dva týždne predtým, ako sa poslednýkrát stretol s R. v roku 2007 navštívil MŠ, kde sa rozprával s riaditeľkou a triednou učiteľkou, aby mal hodnoverné informácie ako R. prosperuje, učiteľka bola veľmi ústretová informovať ho o R., povedala že R. sa na neho veľmi teší, má veľkú radosť, keď cestuje na víkendy do

Žiliny, sám spontánne jej hovorieval, že ide s otcom do Žiliny. Viackrát sa na neho chodil pýtať do škôlky, to bolo ešte v R., kde ona pracovala ako učiteľka na ZŠ. Stávalo sa, že keď sa na neho prišiel informovať, už ho odvádzala zo škôlky. Zatrúbil, keď ich videl, R. sa za ním rozbehol. Raz ich takto odviezol aj na adresu domov, lebo si ho potom v piatok o 15 tej odviesť do Žiliny. Keď sa opakovala situácia, že ich stretol pred škôlkou, trvala matka, že pôjdu autobusom a on ich má počkať pred bytom. Boli spolu na očnom vyšetrení s R. v Bratislave, bol pondelok, na víkend ho mal v Žiline, mal ho tri dni, lebo bol predĺžený víkend, trvala na tom, že ho má doviesť v nedeľu, ale s tým, že opäť mám pre nich prísť v pondelok poobede kvôli vyšetreniu v Bratislave. Nemohol si ho nechať do pondelka, aby išli potom rovno do Bratislavy. Chcela, aby viackrát išiel hore-dole a mal vyššie výdavky. Cesta do Bratislavy bola v poriadku. R. nosil na rukách v Bratislave, bol spontánny, všetko bolo v poriadku. Opakovane mu hovoril, že otec s ním na vyšetrenie do ambulancie nebude môcť ísť, bolo mu to divné. Navrhol R. stretnutie aj o týždeň, matka nesúhlasila. Dva dni pred plánovaným stretnutím mu telefonovala, že jej do toho niečo prišlo, že mu ho dá o týždeň neskôr v náhradnom termíne. Potom mi opäť volala, že R. mu nedá, že nemá právoplatný termín stretnutia. Keďže mu ho nechcela dať už ani na určený termín súdom, išiel do MŠ, či je chorý, dozvedel sa, že do škôlky nechodí. Zastavil sa u lekárky, u ktorej sa informoval na zdravotný stav R., lebo matka mu odmietla dávať informácie. Lekárka nebola ochotná ho informovať o zdravotnom stave R., povedala mu, že nastala veľmi komplikovaná situácia a má sa informovať na polícii v Prievidzi. Tu mu povedali, že ho predvolá vyšetrovateľ. Potom už R. videl len jednu sobotu pred školou v prítomnosti matky, keď sa bicykloval. On vtedy prichádzal z dovolenky autom, R. sa ho bál, utekal od neho. Matka mu nadávala, bránila R., zavolala sestru, naložili bicykel do auta. Potom už R. videl len na narodeniny v škôlke asi 5 minút. Jeho prejavy vôbec nezodpovedali tomu, čo mu kladie za vinu matka. Takto sa nejavil ani iným ľuďom v okolí, ani znalcom. Čím prichádzalo viac dôkazov, že ho nezneužíval, matka si viac zdôvodňovala, že sa to stalo. To, že neprebiehali regulérne stretnutia na úrade práce, ktoré mali určené rozhodnutím o rozvode malo vplyv aj to, že riaditeľka psychologického centra K. inštruovala matku, ako má dieťa pripraviť na stretnutie tak, aby dieťa stretnutie odmietalo a toto sa javilo tak, že je to vôľa dieťaťa. Matka do jedného spisu prepísala 10 emialov, ktoré dostala od tejto právničky, kde dostávala inštrukcie, ako má R. na úrad práce priviesť, ako sa tam má predviesť, a potom ho odviesť, pretože pracovníčky nemajú právo ich tam nasilu zdržiavať. Predtým, ako sa toto dozvedel pri štúdiu jedného spisu na súde sa dobrovoľne podrobil výchovnému poradenstvu v inštitúcii K., ktorá už v lete 2010 a konkrétne táto riaditeľka písala spolu s p. Q. odvolanie proti rozsudku OS PD, ktorý mu obnovil stretnutia s R., pričom táto právnička mala k dispozícii znalecký posudok aj zápisnice ako to vyplynulo z podaní, ktoré napísala pani Q.. Aj napriek týmto informáciám riaditeľka K. sa podujala na výchovné poradenstvo a inštruovala matku, ako má vedome mariť stretnutia medzi otcom a dieťaťom, aj keď mala sprostredkované informácie od matky ako aj listiny zo spisov. Toto konanie tejto riaditeľky považujem za neetické a zvrátené. Táto právnička tam robila riaditeľku pedagogicko-psychologických služieb.

14. Matka uviedla, že syn má 12 rokov, na jeseň ide do 7. ročníka ZŠ aktuálne je to 14 mesiacov, čo sa vôbec nestýka s otcom. Celkovo platil zákaz styku doteraz 4 roky, predtým to bolo 2,5 roka. Syn je v súčasnosti spokojný s takým stavom, aký je, psychicky je v pohode, doložila súdu v podaní z 8.6.2015 znalecký posudok PhDr. B. I. z Košíc. Nedávno syn povedal: „ani nevie, koľko sem otec nechodí, hlavná vec, že nechodí". Syn od 10.mesiacov svojho veku - od mája 2004 nežije v jednej domácnosti s otcom. Celý život žije s ňou, ako matkou, vyrastá v obci G. S., kde má vybudované rodinné zázemie, chodí tam do školy. Má svojich kamarátov, záľuby, rád pracuje v záhrade, asistuje pri drobných stavebných prácach, napr. susedovi, technicky je veľmi zručný, veľmi rýchlo sa dokáže naučiť ovládať stroje, počítač a podobne. V škole ho bavia predmety ako fyzika, chémia, nebavia ho jazyky. Chodí s kamarátmi von, chodí miništrovať do kostola, s ľuďmi, s ktorými žije má vytvorený veľmi silný citový vzťah. Návrh otca absolútne nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Tak ako už bolo konštatované na jar 2012 JUDr. S., keď otec podal takýto návrh, tam aj za úrad práce konštatovala zamestnankyňa, že vzťah je zlý - medzi otcom a synom. Chlapec je samostatnejší, nadobúda nové sociálne zručnosti, je to rozumný chlapec, preto aj navrhuje, aby bol priamo vypočutý v tejto veci súdom. Celé toto niekoľkoročné trápenie vyplynulo len z toho skutkového stavu, že maloletý vo veku 5 rokov nebol vôbec v trestnom konaní vyšetrovateľom vypočutý. Nebol mu ustanovený ani kolízny opatrovník. Je pozoruhodné, že orgány činné v trestnom konaní pokračujú pod tou istou značkou v tom istom trestnom konaní, maloletému bol ustanovený po viac ako 6 rokoch kolízny opatrovník. Chce poznamenať, že chlapec má klaustrofóbiu - strach z výťahov. V BA chodíia na návštevy k priateľom, bývajú na šiestom poschodí, ale ona so synom chodia po schodoch. V minulosti dedo - otcov otec ho vozil na Solinkách vo výťahu, hoci býva na prízemí, zasekli sa vo výťahu a zostali tam visieť. Podľa vyjadrení dieťaťa ho otec zatváral do šatníka vo svojom rodinnom dome a chlapec sa tam veľmi bál. Chlapec aj nedávno znova spomínal, ako spadol v Žiline do

suda dole hlavou a aké to bolo pre neho strašné. Vo všetkých týchto situáciách nemal chlapec ani 5 rokov. K vzťahu otca s dieťaťom uviedla že bol založený len na vonkajších aktivitách, šaškovaní, napr. otec od mala vyžadoval od syna, aby stále vyplazoval jazyk aj na verejnosti, aby pľul do vody alebo na zem, aby skákal po posteli, čo podľa slov dieťaťa dieťa robilo aj u deda v byte, pričom raz z postele vyletela struna, ktorá rozbila obraz na stene. Takto sa potom chlapec správal aj vo vlaku, z ničoho nič vyšiel obutý na sedadlá a skákal. Nechápala, prečo to robí a kde to videl, ale k takémuto správaniu ho viedol otec. Už v roku 2008 znalkyňa B. v Martine vo svojom vyjadrila, že skutočný domov má dieťa u matky, s matkou má vybudovaný láskyplný a dôverný vzťah, matka mu svoje city dáva denne najavo a napĺňa jeho potrebu byť milovaný. S otcom sa dieťa orientuje len na hrové aktivity. Otec mal k dieťaťu povrchný vzťah, vypočítavý, orientovaný len na vonkajší efekt. Otec si účelovo budoval rôznymi situáciami vopred cielene naplánovanými pozitívny imidž pred tretími osobami, ale bez skutočnej duševnej blízkosti k dieťaťu. Medzi štyrmi očami dieťaťu nedokázal dieťaťu ani zagratulovať k meninám. Ako sa to stalo aj v sobotu 7.7.2007, keď mal chlapec meniny. Pritom otec a aj dedo mali chlapca celý deň od 9.00 do 17.00 hod. ani jeden mu nezagratuloval, ani mu nič nedarovali k meninám. Rovnako mu ani jeden z nich nezagratuloval na šieste narodeniny 29.6.2009, keď účelovo a z vypočítavosti prišli do MŠ, najskôr dedo a potom popoludní otec, čím porušil predbežné opatrenie - zákaz styku. Syn sa následne opýtal: „Mama, načo tam vlastne oco bol, keď mi ani nezagratuloval?". Týmto chcem zdôrazniť, že v tento deň vôbec nedošlo k priamemu fyzickému kontaktu dieťaťa s otcom. Pán Q. touto situáciou len využil infantilnú riaditeľku MŠ, ktorá napriek tomu, že celý školský rok vedela o zákaze styku na samom konci školského roka bez vedomia a súhlasu matky umožnila otcovi styk a dieťa proti jeho vôli vyviedla z triedy na chodbu, hoci ono jej odpovedalo, že sa s otcom stretnúť nechce. Nedostatočne vzdelaná riaditeľka MŠ využila aj to, že ďalšou zamestnankyňou MŠ je jej švagriná - upratovačka a školníčka a tá jej po vzájomnej dohode dosvedčila, čo potrebovala, aby sa nejakým spôsobom ospravedlnila zo svojho absolútneho zlyhania. Tieto dve švagriné si vyfabulovali priebeh stretnutia po svojom, aby to pôsobilo dojmom, že oni vlastne urobili dobrý skutok, keď umožnili styk, pán Q. si priebeh styku tiež vyfabuloval po svojom a preto sa ich verzie navzájom nezhodovali ani na začiatku, ani v strede, ani na konci. Keby stretnutie prebehlo tak, ako ho opísali dve švagriné z MŠ, tak by úplne to isté hovoril aj otec dieťaťa, lebo to de facto bolo v jeho prospech. Riaditeľka si vyrobila problém, nakoľko svojim vedomím konaním porušila súdne rozhodnutie o zákaze styku v čase, keď bola zodpovedná za dieťa. Následne svoje konanie potrebovala ospravedlniť a preto sa svoju verziu aj s jej švagrinou naučili doslova ako básničku. Lenže v januári 2009 - 28.1.2009 na ÚPSVaR v Prievidzi vykonali psychologička Mgr. Q. E. a sociálna kurátorka p. P. U. psycho -sociálnu intervenciu s 5,5 ročným Oliverom, kde sa on priamo, bez prítomnosti matky detailne vyjadril, že sa nechce stretávať s otcom a prečo sa nechce. Úradný záznam o tejto intervencii je v spise. V júni 2010 psychologicky vyšetrila dieťa Q.. X. B. v Detskom kultúrnom centre K. v G., pričom dieťa sa znovu vyjadrilo, že sa nechce stýkať s otcom a prečo. Správa z tohto vyšetrenia je takisto v spise a žiadala zároveň súd, aby zadovážil videozáznam z tohto stretnutia ako dôkaz. V marci 2011 - 16.3.2011 otec prišiel do ZŠ, syn bol druhák, bolo to počas vyučovania, cez veľkú prestávku, pričom syn, ani matka vopred nevedeli, že otec príde. Dieťa - vtedy bol druhák, mal priestor reagovať na návštevu otca maximálne spontánne. Dieťa sa vypýtalo od učiteľky na WC a ušlo z dosahu otca. Syn na WC nešiel, ale bežal do riaditeľne za p. zástupkyňou a potom do jedálne, kde sa práve nachádzala. Syn bol z návštevy otca taký vystrašený, že nedokázal poriadne povedať súvislú vetu, museli ho usadiť do riaditeľne, upokojiť a dať mu napiť vody. Následne ho p. riaditeľka vyprevadila na vyučovaciu hodinu aj s ubezpečením, že otec už z budovy školy odišiel. Aj o tejto návšteve v ZŠ je úradný záznam. Už 5 mesiacov pred udalosťou v škôlke bola vykonaná intervencia s dieťaťom a takisto po udalosti v škôlke sú viaceré úradné záznamy ako sa syn verbálne aj neverbálne vyjadril k stretávaniu s otcom. Vždy to bolo negatívne. V tomto slede udalostí a práve v deň, kedy sa to hodilo riaditeľke MŠ, ktorá porušila súdne rozhodnutie o zákaze styku mal syn bežať k otcovi a dokonca mu od radosti zozadu vyliezať na chrbát. Toto vyhlasujem za absolútny nezmysel a výmysel riaditeľky, lebo syn nikdy nemal takéto prejavy aby prejavoval radosť tak, že danej osobe vylieza zozadu na chrbát. Tu poukazuje aj na to, že túto skutočnosť p. Marko takto netvrdil. Tiež má ešte jednu námietku k tomuto momentu, že dieťa ako bytosť úprimná, ak má z príchodu niekoho radosť, rozbehne sa mu v ústrety

- tvárou v tvár a vrhá sa mu do náručia, by sa s tým človekom objalo. Na margo tejto situácie v MŠ uvádza, že pani prokurátorka O. tvrdí, že ak dieťa malo pozitívne prejavy k otcovi a myslí tým práve túto scénu z 29.6.2009 tak otec nemohol dieťa sexuálne zneužívať. Tu s dôrazom podotýkam, že takéto tvrdenie je z hľadiska problematiky sexuálneho zneužívania detí (CSA) je absolútny predsudok, mýtus, ba doslova blud, ktorý pramení z hlbokej neznalosti CSA, keď páchateľom je dieťaťu blízka osoba. Odporúča prečítať si knihu Doc. W. S., r. 2014 Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Takéto a podobné tvrdenia v súčasnosti neobstoja v konfrontácii s poznaním v odbornom a vedeckom svete.

Problematika CSA je vysoko špecifická a dotyčná autorka sa jej venuje nepretržite 13 rokov, venuje sa priamo obetiam sexuálneho zneužívania, ktoré sa už stali dospelými a prednáša sudcom, prokurátorom, súdnym znalcom, v Bratislave, v Omšení a pod. K dávnejšej minulosti chce poznamenať, že keď si p. Q. brával syna na víkend do Žiliny, dieťa tam opakovane utrpelo aj vážne úrazy - dedo mu pricvikol prsty na ruke medzi terasové dvere a následne sa dieťa sťažovalo, že ho nikto ani nepomojkal. Syn sa tiež sťažoval, že ho otec štípe do nôh a jeho to bolí, že mu otec stúpa nohou po chrbte a jeho to bolí, syn spadol u otca v kuchyni na dlažbu, rozbil si bradu a v nedeľu večer, keď otec vrátil syna, tak sa o tomto ani nezmienil, až keď rozopla synovi zimnú vetrovku mal na brade krvavé chrasty. Dieťa malo tiež počas návštevy u otca kliešťa v hlave, otec mu toto takisto nepovedal, až na otázku lekárky v gastro ambulancii samo dieťa povedalo, že kliešťa malo na hlave, keď bolo u otca. (poznámka súdu: otázka je ako to dieťa mohlo vedieť). Dieťa sa opakovane sťažovalo na pobyt u otca, napr. „oco ma nedá spať a pozerá televízor.. oco mal plesnivý chleba v chlebníku, ráno išli na raňajky do bufetu na stanicu". Otec často opakoval dieťaťu výrok „mama ťa neľúbi". Keď toto syn povedal, zareagovala: „a ty si čo na to povedal?" a syn odpovedal, že sa robil, že ho nepočúva. Vo februári 2008 syn po víkende u otca opakoval vetu „mama má v bruchu pleseň". Toto učil otec rozprávať dieťa. Po víkende na konci apríla 2008 v Žiline mal syn akútne kožné problémy a museli navštíviť lekárku. K víkendu 9-11.5.2008 otec sa minule vyjadril, že už vo štvrtok 8.5., keď bol štátny sviatok mu dala dieťa, ale v pondelok 12.5.2008 mu nedovolila mať dieťa a musel ho vrátiť už v nedeľu, aby vraj mal väčšie výdavky na cestu. V pondelok 12.5. išli so synom do BA na očné vyšetrenie na 16.-tu hodinu. Vo štvrtok 8.5.2008 bolo dieťa doma v Zemianskych S., lebo v piatok 9.5. bol syn prvý raz v škôlke za mesiac máj 2008. V školskom roku 2007/2008 bol veľmi často chorý a veľa vymeškával, lekárka ju napomenula, či sa to dieťa nedá lepšie ustrážiť. Pritom chorý býval syn po víkendoch u otca. Otec tu minule prezentoval, koľko dní chcel mať dieťa u seba v súvislosti s týmto májovým víkendom, ale počas tohto víkendu dieťa vôbec nebolo s otcom v jeho rodinnom dome, po celý čas bolo u deda v byte na sídlisku W. ( Poznámka súdu: odkiaľ to matka môže vedieť? Vypočúvala dieťa?) a z tohto bytu z pevnej linky zatelefonoval syn jej mame na pevnú linku a to aj v sobotu, aj v nedeľu, pričom v nedeľu jej povedal, ako sa veľmi teší, že sa už v ten deň uvidia. Otec s chlapcom tento víkend nestrávil. Chlapec povedal, že plakal a už nechcel ísť k otcovi do domu. V pondelok 12.5.2008 bol chlapec objednaný na očné vyšetrenie do BA, ona zaplatila 800 Sk za vyšetrenie a chcela, aby sa nejakým spôsobom podieľal aj otec, preto ho oslovila, aby ich na vyšetrenie zaviezol autom. Trvala na tom, aby dieťa vrátil v nedeľu večer podľa rozsudku, lebo dieťa chcela na cestu riadne pripraviť, okúpať, aby bolo riadne vyspaté, najedené a čisto oblečené. Otec bol v tomto ohľade nezodpovedný, dieťa nedával ani na čas spať, alebo ho mával vo svojej kancelárii, kde spával maloletý na zemi. Dňa 12.5.2008 dieťa s otcom nebolo ani na chvíľu osamote, stále bolo v prítomnosti matky a preto sa cítil bezpečne. Keď sa dieťaťa už po podaní trestného oznámenia v máji 202008 opýtala, či mu otec robil zle, napr. aj na chate v Čičmanoch, kde boli na konci novembra 2007 syn pohotovo zareagoval „mama veď také veci sa nesmú robiť pred inými ľuďmi". Syn sa aj pred znalkyňou Šútorovou v Martine 5.5.2008 spontánne vyjadril, že na chate s otcom mu bolo zima, ale otec tvrdenie dieťaťa začal okamžite prekrúcať a vyvracať, na čo znalkyňa ho prísne zahriakla „dieťa povedalo, že mu bolo zima". V súvislosti so B. v civilnom konaní chce uviesť, že táto znalkyňa dieťa nevyšetrovala, netestovala, a nevypočúvala v intenciách CSA. Dieťa prvú zrozumiteľnú informáciu o nezákonných aktivitách u otca povedalo až v nedeľu večer 18.5.2008 pri večernom kúpaní a potom v nasledujúcich dňoch. Ani ďalšia znalkyňa X., kt. bola ustanovená v trestnom konaní vôbec nevypočula dieťa v danej trestnej veci. Syn hneď pred budovou po znaleckom vyšetrení povedal „mama, tá teta sa so mnou o otcovi vôbec nerozprávala". Dieťa nevypočul ani vyšetrovateľ a následne ani ďalší znalec v civilnom konaní XXP/XXX/XXXX - B.. V roku 2008 v trestnom konaní v Žiline nebola zo strany štátu najmenšia vôľa a snaha riadne zistiť skutkový stav. Práve naopak, všetko smerovalo k tomu, aby sa vec rýchlo ututlala. Preto dieťaťu nebol ustanovený ani opatrovník, čím bol brutálnym spôsobom porušený zákon. Znalkyňa X. 5 ročné dieťa v danej veci CSA nevypočula ale o pár riadkov inde vo svojom posudku ho označila za nadpriemerne inteligentné, že má neporušenú pamäť, dobrú výbavnosť myšlienok, dobrú orientáciu o sebe a svojom okolí atď., pričom v SR sa pri takýchto zločinoch vypočúvajú aj dvojročné deti riadne, s vyhotovením video záznamu. Dieťa bolo otcom dlhodobo manipulované a vydierané, aby o nezákonných aktivitách mlčalo. Otcom bolo psychicky týrané opakovanými vyjadreniami „mama ťa neľúbi", „nikto ti to nebude veriť, všetci budú veriť len mne", dieťaťu za mlčanie sľuboval rôzne odmeny, napr. bonboniéru, alebo dokonca peniaze. Dieťa sa raz opýtalo: „mama, načo mi to sľuboval, že mi to dá, keď mi to nikdy nedal?". Večer po kúpaní v nedeľu 18.5.2008 sa ho dieťa opýtalo „pravda sa to nemá robiť, mama? Že oco si uviaže na pipíka šnúrku a druhý koniec na kľučku kúpeľňových dverí a on musel otvárať a zatvárať dvere, aj pri tom spadol". Syn sa potreboval uistiť, že to, čo sa deje u otca v dome v jeho prítomnosti, že to sa diať nemá a malo z toho zmätok. Opýtala sa syna, akú šnúrku si

oco uviazal, syn „takú bavlnku". Na otázku prečo si to oco uviazal syn zareagoval „aby si oco naťahoval pipíka". Podotýka, že túto situáciu sám otec priznal aj pred znalcom B. a je v znaleckom posudku, pričom v posudku sa dvakrát uvádza, že na konci šnúrky bol „predmet" a nie otcov pohlavný úd. Keď následne namietala, že slovo predmet je úplne bezobsažné, tak si otec začal vymýšľať rôzne veci, ktoré tam mali byť uviazané. Raz to bola papuča, inokedy škatuľa a ďalšie. V nasledujúcich dňoch po 18.5.2008 syn detailne popísal aj ďalšie situácie, ktoré nasvedčovali tomu, že na dieťati je páchaný trestný čin a že sa to nemohlo diať iba jednorazovo. Syn často opakoval „oco mi robí zle". Syn opísal aj takúto situáciu: „Mama, musel som ležať na brušku, oco mi zakázal pozerať sa dozadu a dával mi do riťky varacu. Oco to robil dlho, aj som plakal, ale oco neprestal, že je to pekné a že mu to jeden doktor kázal", „že oco to skúšal aj na sebe a bolo to pekné". Bolo jej zákonnou povinnosťou podať trestné oznámenie, aby chránila svoje dieťa a aby prekazila páchanie trestného činu. Je zo zákona povinná svojmu dieťaťu veriť, ochraňovať ho a pomáhať mu. Na adresu otca ešte uvádza, že ako človek je neempatický, nesúcitný, v sociálnych kontaktoch sa správa rigidne, teda stále opakuje len svoje zaužívané schémy, nevie urobiť ani minimálne zmeny vo svojom správaní a len manipulatívnym spôsobom prenáša vinu na druhého. V manželstve napr. vyhlásil „keď mi budeš variť, prať, žehliť a upratovať môj dom, budem spokojný". Pred sobášom povedal, akože zo žartu, že on jej nemusí dať ani snubný prsteň, lebo ona dostane dom. Jeho dom nikdy nechcela, ale všetko to vnímala tak, že bude spoločný, kde budú vychovávať deti. Chcela mať tri deti. Na začiatku júla 2004 jej p. Q. povedal „on sa zmeniť nevie, on to vie so ženou len tak, ako to videl doma, celé roky od svojho otca ak nie je ona spokojná, musíš sa zmeniť ona". Čas aj potvrdil, že doposiaľ nemá zákonitú manželku, s ktorou by mal deti a s ktorou by žil v jednej spoločnej domácnosti. Keďže mali cirkevný sobáš, p. Q. si myslel, že je jeho vlastníctvo a jeho majetok, aj preto raz povedal „už je k nemu pripútaná na večné veky". On sa nikdy nevyrovnal s tým, a nedokáže sa od toho odpútať, že ho opustila. Nedokáže si priznať ani najmenšiu slabosť, žiadny nedostatok, o čom sa zmienila aj znalkyňa B. vo svojom ZP. P. Q. je narcistická povaha a celú svoju filozofiu o syndróme zavrhnutého rodiča si vyfabuloval na svoju obranu, lebo mu vlastne ani nič iné nezostáva. Napr. v novembri 2009 prišiel k ich bytu príslušník PZ s tým, že p. Q. podal trestné oznámenie pre nejaký záhadný telefonát, pričom ani nerozoznal, či išlo o mužský alebo ženský hlas. Ten hlas mu mal povedať „príď si po syna Jakuba". P. Q. má emocionálne IQ veľmi nízke, nedokáže vnímať potreby druhých ľudí, za každých okolností je na prvom mieste len on, dlho dlho nikto a zase on. P. Q. je aj chorobný klamár, dokáže klamať vo faktoch, ktoré sa dajú ľahko preukázať napr. pred OS PD v konaní 11C/73/2011 povedal JUDr. B. do očí, že na bytovke na schodišti ani okná nemajú, preto nemohol odtiaľ synovi z medziposchodia kývať cez okno. Lenže majú tam veľké sklenené tabule a p. Q. odtiaľ synovi kýval. Napr. klamal aj v tom, že dňa 13.4.2011 bol v Prievidzi ale len pred budovou ÚPSVaR a že odtiaľ telefonuje p. G., keď malo byť stretnutie na úrade otca s dieťaťom. Jej do telefónu tvrdil, že stojí pred úradom, pritom v ten deň v PD vôbec nebol. P. Q. je bezcitný človek, napr. v tehotenstve juani jediný raz neobjal, stále len utekal a unikal niekam preč, pod zámienkou rôznych aktivít. Keď ho ja raz ráno v kuchyni objala a jeho ruky si dala okolo pása, on sa len cynicky zarehotal, ruky spustil dole a odišiel do roboty. Napr. na veľkonočnú nedeľu 2004 odišiel z domu s tým, že vraj ide umývať služobné auto a ju nechal s nemluvňaťom zase samu. Zhodou okolností potom prišla jeho rodina z Čiech a ona im mala robiť po jeho dome hostesku a vysvetľovať prečo je vo sviatočný deň sama. Vzťah p. Q. k deťom a napr. k deťom mojej sestry - znova nešlo o vzťah ale o kontakt zakaždým to bolo bezuzdné šaškovanie, šteklenie a rozosmievanie, krútenie dole hlavou a pod. čím sa deti vždy dostali do neovládateľného stavu a p. Q. sa to vždy vymklo spod kontroly, s deťmi si nevedel dať rady a museli zasiahnuť rodičia detí. Dňa 11.5.2002 na svadobnom obede v Hoteli Regia v Bojniciach staršia dcéra sestry mala štyri roky a mladšia 13 mesiacov, p. Q. počas slávnostného obeda svojvoľne odišiel od stola, od nej ako od nevesty a začal sa z ničoho nič naháňať s deťmi jej sestry a šaškovať s nimi. Bolo to doslova trápne, nevkusné, absolútne spoločensky nevhodné zo strany 35 ročného muža, ktorý sa práve oženil a sedí pri svadobnom stole. Deti sa začali naháňať a pišťať a zakrátko sa tá menšia narazila na chodbe do radiátora a bol z toho strašný plač, znova museli zasahovať rodičia. V tento deň otca p. Q. ako nevesta vyzvala, aby povedal prípitok, hostí tam bolo cca 15. Stačilo povedať dve tri srdečné vety, ale svokor ju pred všetkými odmietol, zahanbil, verbálne sa proti tomu ohradzoval, gestikuloval rukami - odmietavo, akoby mu hodila hada na prsia. Problémy so stykom pred podaním trestného oznámenia - po prvej zrozumiteľnej slovnej informácii od dieťaťa sa im aj iné signály začali javiť zrozumiteľné. Bola to vysoká chorobnosť u dieťaťa a strašné opakované emocionálne výstupy dieťaťa aj na verejnosti, negatívny postoj dieťaťa k sebe samému, keď pri záchvate vykrikovalo, že ono nič nevie, nedokáže nič nakresliť, umyť si zuby a pod. v sobotu 24.112007 o 9.00 hod. pred bytom matky syn urobil plačlivý výstup, lebo odmietal odísť k otcovi na nocľah. Odmietal si vziať so sebou veci a cestovnú tašku, kt. vždy nosil a trval na tom, že s otcom bude len v Kostoľanoch, že sa len na ihrisku spolu pohrajú a potom ho oco vráti spať k maminke. Na dome p. Q. niekoľko rokov ťažko pracovala, napr.

pol roka chodila ráno a po večeroch natierať drevené okná na celý dom. Keď mala mať voľnú hodinu ako učiteľka, odchádzala k nemu do práce, kde v jednej kancelárii na prízemí mal tieto okná porozkladané a natierala ich všetky asi trikrát - trvalo to od jesene do jari. Počas stavby RD býval p. Q. u nej zadarmo na stredoškolskom internáte, kde bývala ako učiteľka. Ona vtedy robila nákupy a varila mu večere a potom aj obedy na stavbu a to aj pre jeho pracovníka U., kt. mu vymuroval celý dom. On ju za robotu na dome nikdy nepochválil, bral to ako samozrejmosť, že tam ťažko drie, vracali sa na internát po 22.00 hod., bola unavená a zrobená. Celé mesiace, až roky sa nevenovala žiadnym svojim aktivitám, ale pracovala u neho na stavbe. Raz tam bola nejaká partia chlapov a ona z ulice odvozila celú paletu tvárnic na fúriku po 2-3 kusy, až to jeden z tých chlapov nevydržal a pochválil ju: „vy ste teda robotná žena". V apríli 2003 keď bola v 6.-tom mesiaci tehotenstva a kupovali mobil pre ňu, bolo to na jej žiadosť, lebo by si nemala ani ako zavolať pomoc, p. Q. vždy používal služobný telefón. Kupovali ho v Tescu, a mali sa pre niečo znova vrátiť ale ona už bola unavená z dlhého chodenia a potrebovala si ľahnúť, tak to išiel vybaviť p. Q. sám. Neskôr k tejto situácii jej vykričal, že tam mala ísť ešte raz, bola lenivá zdvihnúť riť. Šesť týždňov po pôrode p. Q. rozkázal, aby vynášala z medziposchodia niekoľko kusov škridiel na poschodie do kúpeľne, zdvíhala ich nad hlavu a podávala mu ich do strešného okna. To odmietla, že nech si zavolá niekoho iného. Raz jej vykričal urážlivú vetu „nútila ho sťahovať gate, lebo chcela decko a že mu má toto dieťa nechať, lebo on si nedokáže zadovážiť ďalšie dieťa, ale matka si má dať urobiť ďalšie decko". P. Q. je lakomý, správal sa tak ku nej aj k synovi. Keď chodil za synom do S. na ubytovňu, povedal, keď syn potreboval nové papučky, že na tých starých máme vystrihnúť diery na palce. Inokedy zase, že synovi stačia dve tričká, viac nepotrebuje, on nosil chlapcovi napr. dve surové mrkvy, lacný džúsik, plastové slamky, špendlíky, zápalky a pod. počas nákupu v Tescu sa zakaždým chodil sprejovať, lebo to bolo zadarmo alebo jedol z vystaveného hrozna. Ako tehotnej jej vyčítal, že vypije veľa mlieka. Po narodení dieťaťa ju úplne odrezal od financií na jeho príkaz musela ísť do ČSOB, musela zrušiť účet, ktorý si založila ako slobodná. Bolo na ňom 60.000 Sk, tie peniaze previedla na jeho účet a viac ich nevidela. Účet mal iba on, ona nemala k dispozícii ani platobnú kartu, niekedy nemala peniaze ani na MHD, aby išla do mesta. Raz pretelefonovala 800 Sk, hoci predtým robila taký orientačný rozpočet na výdavky v domácnosti a tam zrátala na svoj mobil asi 500 Sk. Vykrikoval, že minula až 800 Sk, ale keď on dostal pokutu 2000 Sk za parkovanie na služobnej ceste, keď na kopci nechal auto na neutrále, auto sa pohlo a narazilo do ďalšieho stojaceho auta, to doma len sucho oznámil, že dostal takúto pokutu a všetko bolo OK. Asi týždeň po pôrode v dome u jej sestry keď p. Marko prišiel za ňou a malým synom na návštevu z jeho bezcitnosti a chladu sa začala dusiť, prišlo jej to strašne ľúto, že ju ignoruje a musel zavolať záchranku. Lekár jej dal injekciu. P. Q. sa s lekárom na ulici hádal, lebo nechcel zaplatiť poplatok 20 Sk a vykrikoval lekárovi, že rodičky neplatia. Nikdy spoločne nehospodárili, on to nedovolil, nevedela ani aký majú skutočný príjem. Keď zostala na materskej a rodičovskej dovolenke, bola od neho úplne závislá. V obchode napr. odmietol kúpiť šampón alebo počas nákupu vykladal z nákupného košíka nejaké veci, kt. podľa neho nepotrebovali, napr. raz to boli tri plastové misky, kt. si chcela kúpiť do kuchyne na každodenné používanie, keď sa v obchode nedívala, p. Q. ich vybral z vozíka a takto ju zahanbil aj pred sestrou a švagrom. P. Q. hovoril, že na ubytovni v S. mu malý syn povedal, že smrdí. Keď chodil na ubytovňu za synom v istom období naozaj chodil oblečený v tých istých veciach - ušmudlané rifle a špinavý červený pulóver a naozaj smrdel. Dieťa mu povedalo pravdu. Aj na ÚPSVaR pri stretnutiach mu syn povedal, že mu smrdí z huby - dieťa je úprimné, keď sa mu strkal do tváre a syn ho odtláčal. P. Q. minule tiež povedal, že na jednom úradnom stretnutí na úrade práce mala z ničoho nič začať bežať dolu po schodoch, je to špinavá lož, vystresované a kričiace dieťa už situáciu nevedelo riešiť inak, tak sa dalo na útek, zbehlo jedny schody a ona išla za ním, išla ho zastaviť. Dôvody na zákaz styku, kt. uznal KS v uznesení zo dňa 7.4.2014 trvali a trvajú nepretržite od roku 2008, pretože trestné konanie v ZA doposiaľ zo zákona nemohlo právoplatne skončiť, lebo uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 5.9.2008 nikdy nebolo doručené poškodenému a takto to skonštatoval aj KS TN v uznesení zo dňa 15.10.2013, ktorým zrušil pokutu 200 eur, ako matke za údajné marenie styku. Po celú dobu ica všetky stupne prokuratúry, vrátene Generálnej prokuratúry SR uvádzali do omylu, že trestné konanie p. Q. právoplatne skončilo dňom 28.10.2008, kde OP ZA zamietla jej sťažnosť ako nedôvodnú. V tejto sťažnosti sa na piatich miestach domáhala, aby maloletý päťročný syn bol v danej veci riadne vypočutý, lenže maloletý nemal v trestnom konaní opatrovníka a jej ako svedkovi uznesenie o zastavení trestného stíhania ani nemalo byť doručené. Má zato, že zo strany orgánov činných v TK na miesto vyšetrenia závažného zločinu sex. zneužívania dieťaťa došlo k spáchaniu trestného činu podľa § 326 resp. 327 Trest. Zákona, má zato, že toto konanie v ZA bolo zmarené samotným vyšetrovateľom už priamo v zárodku. Keby mala v úmysle odrezať otca od syna a syna od otca, tak by p. Q. nikdy neumožnila stretávanie počas dlhého obdobia, kým nebol právoplatný prvý rozsudok o styku. P. Q. od augusta 2004 až do 19.1.2006, kedy nadobudol právoplatnosť prvý rozsudok o styku púšťala do svojho bytu na ubytovni na dlhé hodiny aj

niekoľko dní za sebou býval s dieťaťom aj do 22.00 hod a poskytla mu aj náhradné kľúče od bytu a od vchodu. Aj v následnom konaní o výživnom a o styku na OS PD č. 12P/18/2006 a v rozsudku zo dňa 3.8.2007 na str. 8 je uvedené, že „matka sa nebránila rozšíreniu styku". Týmto rozsudkom bol rozšírený styk a znížené výživné napriek tomu sa ani neodvolala. Dieťa otcovi opakovane dávala vysoko nad rámec rozsudku, čo mu potom neumožňoval ani rozsudok X.. Q.. Opakovane si mohol vziať syna na štyri noci do ZA, napr. v auguste 2007, na konci októbra 2007 - na dušičky, po Vianociach 2007. Nikdy nemala v úmysle budovať syndróm zavrhnutého rodiča, stále poukazuje na to. Že v tejto veci existujú objektívne a vážne dôvody, prečo syn odmieta otca. P. Q. v roku 2004 sa jej mame pred jej vchodom v Z. S., keď mu priniesla na stretnutie R., tak sa jej tam vyhrážal a kričal na ňu že si kope vlastný hrob, keď sa bude starať do výchovy jeho syna. Ona na to povedala, že ona jeho syna chová a nie vychováva. Vždy jej bola nápomocná pri starostlivosti o dieťa a to materiálne aj finančne a robí to do dnes. Ešte ku dňu 2.9.2009, keď maloletý R. nastupoval do prvej triedy ZŠ, otec mal vtedy zákaz styku so synom, prítomný na otvorení školského roka nebol, tam prišiel iba dedo, ktorého videla, ale stála na inom mieste pri synovi a p. I. Q. bol mimo dosah, následne p. Y. Q. podal na jej mamu emailom na MINV SR trestné oznámenie, kde uviedol spŕšku najhrubších vulgarizmov a oplzlostí, ktoré mu mala údajne moja mama vykrikovať pred desiatkami ľudí -spoluobčanov. Toto sa potom šetrilo ako priestupkové konanie, kde vypovedali aj nejakí zamestnanci ZŠ pričom uvedené správanie sa nikým nepreukázalo. K dvom úradným stretnutiam na úrade práce v januári 2011- p. Q. sa minule vyjadril, že jeho otec, kt. vtedy sedel na chodbe tvrdil, že dávala ucho na stenu aby počúvala, čo sa robí v kancelárii. Ona bola na chodbe aj s bratom - I. Z. a až na chodbu počuli, ako chlapec vykrikoval vety: „pusti ma.. nechaj ma... už chcem ísť preč, už ma to tu nebaví". Otec dieťaťa sa účelovo správal tak, že si dieťa vzal nasilu na plecia, smial sa pri tom, šaškoval, dieťa šteklil aby takýmito metódami dosiahol prejavy dieťaťa, kt. sa mu hodili zrejme do zvukovej nahrávky, že dieťa sa malo zo stretnutia tešiť. Chlapec po stretnutí povedal, že otec tam mal hračkársku pištoľ a strieľal z nej guličky a dieťaťu rozkazoval, aby to zbieral zo zeme. Chlapec neskôr na chodbe pred úradníčkami povedal „ sa hral s počítačom, nie s otcom". Takisto úradníčkam položil na chodbe otázku „a vy by ste sa chceli stretávať s niekým, kto vám robil zle?". 20.4.2011 na úrade práce došlo k incidentu a dieťa sa dostalo do stavu hysterického záchvatu, kedy plakalo a kričalo a triaslo sa na celom tele. Vyjadrilo sa o tom, že tá teta, t.j. Mgr. E. mu už neverí (tie veci, kt. povedal na intervencii v januári 2009), lebo v kancelárii dala ruku na kľučku a prikázala dieťaťu sedieť na gauči a počúvať otca. Dieťa sa opakovane vypýtalo na WC, aby odtiaľ uniklo. Keď sa vracalo z WC aj s p. E., u dieťaťa vypukol záchvat, s takýmto dieťaťom - vrieskajúcim, ona, jej mama aj brat odišla z úradu. Dňa 20.4.2011 na úradné stretnutie išli s bratom, išla aj mama, aby vôbec dieťa na toto stretnutie išlo. Z ÚPSVaR PD sa v nejakom písomnom vyjadrení vyjadrili, že v kancelárii na úrade zámerne posunuli hodiny, aby zmiatli dieťa, vtedy 7,5 ročné. Chce poukázať na to, že chlapec v tom období vôbec hodiny nepoznal, naučil sa to až na konci tretieho ročníka ZŠ. Vtedy nevedel ani odpovedať na otázku, či v kancelárii boli hodiny. Na tomto sa z chuti zasmial aj JUDr. Q.a pojednávaní. Verziou o posúvaní hodín chceli prezentovať, že kým dieťa nemalo pojem o čase, nevedelo koľko je hodín, tak údajne chcelo zotrvať s otcom. V roku 2013 v júli konečne po dvoch rokoch dostala odpoveď z kanc. Verejného ochrancu práv z BA, kde sa uvádza, že aj počas týchto úradných stretnutí boli zo strany úradu porušené práva dieťaťa. Táto listina je doložená do spisu. Na otázku, či matka trvá na tom, aby si súd zabezpečil záznam, ktorý neexistuje ako to navrhla na čl. 94: trvala na tom hoci vie, že neexistuje.

15. Kolízna opatrovníčka uviedla, že bol vykonaný pohovor s maloletým R., matka žije s maloletým sama, bytové podmienky sa nezmenili. Maloletý opakovane prezentoval, že má kľud, je spokojný, na otázku stretávania sa s otcom uviedol, že nemá záujem sa s otcom stretávať, že chce, aby to zostalo tak, ako to je. Stretnutie s otcom odmieta.

16. Maloletý na pojednávaní po vysvetlení predmetu konania, k veci uviedol, že s otcom sa nechce stretávať, pretože sa aj v minulosti stalo, že ho zatváral do šatníka v rámci hry. Bál sa, povedal mu, že sa tak nechce hrať. Chce opraviť svoju výpoveď, že v rámci hry ho otec zatváral do šatníka, zhasol svetlo a on si nedokázal sám zapáliť. Stalo sa to možno 2x. Bol tam zavretý asi 10 minút, potom ho pustil. Pamätá si, že sa nemohol dostať von, nedočiahol na kľučku ani na vypínač. Bol to murovaný šatník - miestnosť a na kľučku nedočiahol. Nepamätá si, či plakal, bál sa, nepamätá si ako reagoval, či plakal. Otec mu je nesympatický, nechce sa s ním stretávať. Chodil pred ním vyzlečený v Žiline u neho v dome, nemyslí tým situáciu v kúpeľoch. Vlastne sa to stalo len raz, behal vyzlečený, pamätá si, že bol nahý v kúpeľni a vyšiel si niečo zobrať. Napúšťala sa mu vaňa. To že mu je nesympatický vyplýva z toho ako sa ku nemu správa, napr. teraz ho v pojednávacej miestnosti chytil za hlavu. Na otázku sudcu, či to mohlo byť pohladkanie uvádza: áno. Na otázku sudcu, či ho matka niekedy hladká, maloletý uvádza:

myslí si, že je už veľký na takéto veci, nehladká ho. Starého otca zo strany otca si pamätá ale nemá k nemu žiadny vzťah. Nechce sa s ním stretávať, lebo je to otec jeho otca. Chodí do PD školy, hráva na orgáne v kostole, to ho najviac baví. Tri roky chodil do ZUŠ, potom ho to nebavilo. Chce bývať s mamou v Kostoľanoch, ako býva teraz. Je zbytočné, aby navštevoval psychológa, trvá na tom, že sa nechce stretávať ani s jedným ani druhým. Na otázku KO, či by rešpektoval súdne rozhodnutie, ktorým by bola povinnosť navštevovať psychologickú poradňu, uvádza: nerešpektoval, pretože si nechce budovať vzťah s niekým s kým nechcem byť, nechce byť pod stresom. Na otázku KO, či chce ešte niečo povedať, čo je dôležité, uviedol, nechce sa s otcom stretávať, nechce s ním bývať, pretože mu robil zle. W. ho pred susedmi, keď bývali stretnutia s nimi. Púšťal nahlas hudbu pred vchodom bytovky, púšťal to nahlas, rušilo to susedov, tiež mu vtedy ani nerozumel, niečo do toho „kecal". Chce bývať s mamou a babkou v S., má tam kamarátov, je tam spokojný. Keď otec teraz nechodí, už nemáva stresy, mával ich v sobotu, keď chodil otec.

17. Podľa § 181 boli oboznámené listiny: Návrh čl. 1-4, s prílohami čl. 5-35, lustrácia v SP čl. 34, vyjadrenie Úradu práce čl. 45, vyjadrenie čl. 49 - 65, s prílohami čl. 66 - 75, znalecký posudok č. 10/2008, uznesenie čl. 63 - 65, vyjadrenie čl. 66, psychologické vyjadrenie čl. 67, kontakty čl. 69 - 76, správa čl. 81, správa čl. 83, vyjadrenie mediátora čl. 91-93, návrh na doplnenie dôkazov čl. 14 - 96, Zoznam znalcov a tlmočníkov čl. 97, výpis zo znaleckého posudku čl. 98, výpoveď čl. 99, rozhodnutie čl. 100, stanovisko čl. 101,102, správa čl. 98-105, Vyjadrenie čl. 144 zo spisu 14Em/1/2011, poskytnutie súčinnosti čl. 147 - 183 rozsudok OS PD 13P/389/2008 čl. 160 - 162, Rozsudok KS Trenčín čl. 163-166, Rozsudok OS Žilina čl. 167 - 170, Úradný záznam Úradu práce čl. 171, Úradný záznam čl. 172, Úradný záznam čl. 173, Úradný záznam čl. 174, Úradný záznam čl. 175, 176, Úradný záznam čl. 177,Úradný záznam čl. 178, Podnet čl. 179, Rozsudok 15P/ 14/2012 čl. 183, Správa čl. 184, 185, Správa čl. 186, 187, Správa čl. 188, 189, Zhodnotenie priebehu kontaktu čl. 190 - 192, Výzva OS Prievidza čl. 193, Žiadosť o súčinnosť čl. 194-196, Úradný záznam čl. 197, Správa Orchidea čl. 199-203, Úradný záznam čl. 204, Žiadosť o preskúmanie čl. 205, Úradný záznam čl. 206, Správa čl. 207, Prípis Znalecký posudok čl. 208

- 222, Úradný záznam čl. 223, Návrh čl. 224, 225, Trestné oznámenie čl. 226-229, Znalecký posudok čl. 231-241, Odvolanie čl. 244 - 246, Návrh čl. 247, Úradný záznam čl. 248 , Rozhodnutie čl. 249 - 253, Správa čl. 254 - 255, Úradný záznam čl. 256, Informácie čl. 257, Zápis čl. 258, Úradný záznam čl. 259, 260, Úradný záznam čl. 261, 262, Úradný záznam čl. 263, Úradný záznam čl. 264, Úradný záznam čl. 266, Žiadosť čl. 268, Úradný záznam čl. 270, Úradný záznam čl. 271, Úradný záznam čl. 278, Správa čl. 279, Úradný záznam čl. 281, Správa čl. 282, Návrh čl. 283, Zhodnotenie čl. 284, 285, Správa čl. 284, Správa čl. 286, Podnet čl. 287, Úradný záznam čl. 288, Hodnotenie maloletého čl. 289, Správa čl. 290, Úradný záznam čl. 291, Správa čl. 292, Správa pre súd čl. 293, Správa čl. 294, Správa čl. 295, Úradný záznam čl. 296, Správa čl. 297, Úradný záznam čl. 298, Správa čl. 299, Podnet na OS PD čl. 301, Záznam čl. 302, Záznam čl. 303, Záznam čl. 304, Záznam čl. 305, Záznam čl. 306, , Úradný záznam čl. 307, Správa čl. 308, Úradný záznam čl. 309, Hodnotenie čl. 310, Správa čl. 311, Úradný záznam čl. 312, Záznam čl. 312, Úradný záznam čl. 313, Správa čl. 314, Úradný záznam čl. 315, Záznam čl. 316, Záznam čl. 317, Správa Orchidea čl. 318, Správa čl. 319, Správa čl. 320, Zápisy čl. 321-324, Záznam čl. 325, Záznam čl. 326, Záznam čl. 328, Úradný záznam čl. 329, Záznam čl. 330, Priebeh postupu Úradu práce čl. 331-337, Uznesenie čl. 338, 339, Uznesenie čl. 340, Odstúpenie čl. 342, Oznámenie čl. 343, Návrh čl. 345, Záznam čl. 346, Úradný záznam čl. 347, List čl. 348, Záznam čl. 349, 350, Odvolanie čl. 351, Vyjadrenie Rady pre práva dieťaťa čl. 354 - 356, Správa čl. 357, Správa na OS PD z ÚPSVaR čl. 358, Správa čl. 359, Správa čl. 360, Výzva čl. 361, Návrh čl. 362 - 363, Úradný záznam čl. 365 - 370, Návrh čl. 371 - 399, Úradný záznam (prílohy matkinho protinávrhu), Poznámky matky čl. 391 - 397 Komentáre čl. 398, 399, Návrh čl. 401 - 405, Prípis čl. 406, 407, Návrh matky čl. 413 - 415, Vyjadrenie matky čl. 420, 421, Vyjadrenie vo veci čl. 423, Stanovisko čl. 425 - 429, Vyjadrenia k odvolaniam, Vyjadrenie Úradu práce čl. 459 - 464, Správa čl. 477, 478, Vyjadrenie matky čl. 481, Pohovor čl. 489, Lekárska správa čl. 487, Znalecký posudok čl. 490 - 529, Podanie otca čl. 530 - 539, Lekárske potvrdenie čl. 551 - 553, Návrh matky čl. 561 - 570, Podanie s prílohami čl. 592 - 616, Znalecký posudok čl. 593 - 602, Správa čl. 617 , Návrh matky čl. 665 - 675, Návrh maloletého čl. 684, Žiadosť matky čl. 717 - 727, Žiadosť o nariadenie pojednávania čl. 725 - 727, Zborník prípis čl. 731 - 748, Návrh na prerušenie konania, prípis Dr. Nociara čl. 877, priložené spisy OS Prievidza: 8P/81/2013, 15P/10/2013, v ňom pripojené spisy 15P/14/2012 a ďalšie, 4P/37/2014 z neho najmä Lekárska správa čl. 11, Vyjadrenie KO čl. 10, Zápisy matky čl. 12 - 18, Vyjadrenie čl. 19, Vysvedčenie čl. 45, Vyjadrenie otca čl. 62 - 71, 11C/73/2011, 6P/41/2012 , 8P/29/2013, 11P/89/2013, Trestný spis OR PZ Žilina odbor kriminálnej polície ČVS-ORP-602/OVK-ZA-2008 z neho najmä: Rozhodnutie čl. 84-87, uznesenie čl. 787-802.

18. Matka navrhovala vykonanie ďalších dôkazov: výsluch znalkyne PhDr. W. X., I..Q..W. S. ako expertky na sexuálne zneužívanie detí, zabezpečil videozáznam výsluchu maloletého z trestného konania (o ktorom matka vie že neexistuje), súd vzhľadom k tomu, že závery PhDr.X. sú uvedené v jej posudku, s ktorým sa oboznámil a p. S. maloletého osobne nevyšetrila resp. súd o takomto posudku nevie a nie je ani znalec - klinický psychológ ani znalec z odboru psychologické poradenstvo, tieto návrhy zamietol. Tiež videozáznam z vyšetrenia maloletého Mgr.B. keďže jej písomná správa je v spise nebolo potrebné prehrať, súd nemá odborné vedomosti na posúdenie záznamu vyšetrenia maloletého, ktoré bolo naviac jednorazové, bez jednoznačného záveru k dôvodom odmietania otca maloletým.

19. Podľa znaleckého posudku PhDr.B. č.3/2010 z 13.3.2010 tento zistil u matky maloletého egocentrickú osobnosť s anamnézou citovej deprivácie ktorá našla odraz v neukojiteľnom hlade po láske. Absentuje u nej empatia súcit, základ ľudskej vzájomnosti, hlbokej a trvalej citovej väzby. Náhradou za to je pre ňu pripútanie sa k ľahko manipulovateľnej bytosti, maloletému. Emocionalita je plytká a egocentrická pozostávajúca z negatívnych citových kvalít. Navonok ju imituje impulzivita, afektivita je mimoriadne labilná. Myslenie je katatýmne - citom ovplyvnené, nachádzajúce súvislosti tam, kde objektívne nie sú, čo je podhubie senzitívnej vzťahovačnosti, i vážnejších paranoidných prejavov. Latantné psychické obsahy naznačujú frustráciu v oblasti sexuality, s ktorou sa matka vyrovnáva projekciou vlastných motívov a ich pripisovaním druhej osobe. Trvalejšie stratégie medziľudského správania sa vyznačujú úzkosťou z ľudskej blízkosti, neschopnosťou symatrického vzťahu s dospelou osobou. Kompenzuje to dištancovaním hostilitou, dešpektom , podozrievavosťou , rigidným úsilím o vzťahovú asymetriu s maximom moci na jej strane čo sa jej darí iba s dieťaťom. Problémy rieši maladaptívne: únikom , agresiou alebo opozicionizmom. Svoju neistotu zakrýva znižovaním mravnej integrity profesionálnej kompetencie oponentov. Podľa tohto posudku je otec neimponujúci muž zameraný na materiálne statky, usilovný, sentimentálny, ľpejúci na starých kamarátstvach, svedomitý, až malicherný , zodpovedný, disciplinovaný, verný ale nezaujímavý, sociálne nepríťažlivý. Extrovert s vyššou potrebou sociálneho styku, angažovaný ale b-čko. Usilovný pomocník, organizátor. Citová reaktivita je plytká a málo opravdivá. Dlhodobo frustrovaný v potrebe dominancie, byť úspešný, spoločensky akceptovaný a v potrebe kontaktu so svojim dieťaťom. Má vysoko rozvinuté a diferencované kvality aktívnej a pasívnej a reaktívnej varianty vôle. Na udržanie resp. obnovenie kontaktu so synom bol schopný vyvinúť extrémne mnoho energie. Je identifikovaný s mužskou pohlavnou rolou, orientácia heterosexuálna s exkluzívnou preferenciou dospelých žien. Apetencia je priemerná. Podľa tvrdení bývalej manželky nízka. Podľa tohto posudku malo dieťa intelektovú kapacitu v pásme vyššieho priemeru, až nadpriemeru. Myslenie malo nedisciplinované, so aklonom k pseudológii. Kapacita pamäte je konformná veku pamäťová reprodukcia je s prejavmi pseudomnézie, v jeho veku tolerovateľnými. Zvýšená je sugestibilita, ľahko si osvojí cudziu myšlienku tým, že je jej reprodukcia sociálne odmeňovaná a stotožní sa s ňou a začne ju považovať za vlastnú, hoci jej nerozumie. Emocionalita je zvýšená, diferencovaná v jej skladbe je popri stenických kvalitách letentne prítomný značný náboj sociálnej úzkosti , ktorú matka účelovo interpretuje. Dieťa je egocentrické, ľahko sociálne maladjustované v zmysle menšej prispôsobivosti záujmom druhých. Má sklon upútavať pozornosť na seba, presadzovať sa, manipulovať s okolím. Je sebaneisté čo hyperkompenzuje siláckymi prejavmi imitujúcimi quasi nadmerné sebavedomie. Medzi ním a matkou je patologický tesný vzťah vzájomného podnecovania. Matka ho selektívne podporuje v jeho spontánnych pseudológiách a on sa jej odvďačuje tým, že úspešné prehovory opakuje. Pri rozbore latentných psychických obsahov neboli zistené žiadne stopy po psychotraumatizácii a už vôbec nie špeciálne sexuálnej. Otcovi v teste Bene - Anthony adresuje 15 negatívnych atribúcií, niektoré sú očividne nepravdivé. Vyjadruje vopred pripravené nastavenie dieťaťa, v akom duchu má odpovedať. Matke pripisuje tri atribúty, jeden z toho negatívny, ( príliš často ma trestá ). Podľa záverov tohto znalca, je vývin osobnosti maloletého komplikovaný regresným fenoménom ktorým je nadmerná citová závislosť od matky typická pre nižší vek. Vzťah k matke verbalizuje ako mierne pozitívny. Voči otcovi deklaruje negatívny postoj. Pri vzhliadnutí DVD je očividné že vzťah so starým otcom je pozitívny, bez ohľadu na negatívne deklarácie. Maloletý má sklon k fantastickej pseudológii, je to štádium vo vývine fantázie, a chuti z rozprávania. Jeho výroky účelovo reprodukované matkou nemožno považovať za odraz objektívnej reality. Odmietavý postoj k otcovi je umelo vyfabrikovaný matkou, maloletý má normálny vzťah s otcom i starým otcom. Podľa vyšetrenia MUDr.S. - znalca z odboru psychiatria - sexuológia, otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou. Znalec nenašiel žiadny racionálny dôvod na zákaz styku otca s maloletým. Styk otca s maloletým je v záujme ďalšieho telesného a duševného vývoja dieťaťa. Starý otec by mohol poslúžiť ako sprostredkovateľ styku.

20. Podľa znaleckého posudku PhDr. U. P. č. XX/XXXX k veci 13P653/2004 dieťa pri súčasnej prítomnosti obidvoch rodičov preferovalo otca, mal vytvorené väzby k obidvom rodičom, priaznivejšie psychické predpoklady pre starostlivosť o maloletého mal otec, u matky bola citová rovnováha vratká, je psychický stav vykazoval znaky subkompenzácie, bolo by vhodné je psychiatrické vyšetrenie. O zverení matke by sa dalo uvažovať, keby matka bola súdom zaviazaná k spolupráci s ambulantným psychiatrom, pri zvažovaní zverenia matke znalkyňa brala do úvahy možnú matkinu dekompenzáciu a dojčenský vek maloletého. V prípade nespolupráce matky s psychiatrom bude vhodnejšie zverenie otcovi. V prítomnosti obidvoch rodičov je dieťa spokojné neprejavuje úzkosť z odlúčenia od druhého rodiča.

21. Podľa znaleckého posudku V.. P. B. č. 10/2008 z 6.5.2008 v konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv 13 C 94/2005 bol maloletý v čase vyšetrenia po intelektovej stránke v pásme nadpriemeru, mal k obidvom rodičom pozitívne väzby, matka je zdrojom istoty a bezpečia, s otcom sa orientuje na hravé aktivity. Obidvoch rodičov má rád, prejavuje im lásku, viac je zvyknutý na matku. Matka mala v tom čase vytvorené priaznivejšie predpoklady pre starostlivosť o maloletého.

22. Podľa posudku MUDr. J. S. č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo psychiatria v konaní 13C 94/2008 aktuálny psychický stav matky bol dobrý, reagovala primerane jej myslenie je neporušené, jej intelektové schopnosti sú na dobrej úrovni. Nevyžaduje liečbu psychiatrom. Závery PhDr. P. tento znalec akceptoval ako zistenie predispozícií matky na základe testových vyšetrení, ktoré ale podľa tohto znalca nemôžu dostatočne definovať reálne fungovanie vyšetrovanej. Hypoteticky sa mohla pri citovo chladnom manželovi dostávať do krízových stavov s afektívnymi prejavmi. Podľa tohto znalca nebráni matka otcovi v stretávaní s otcom.

23. Podľa uznesenia generálneho prokurátora SR H z 13.8.2012 bolo zrušené ako nezákonné uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina 3Pv 627/11-14 ktorým bola zamietnutá sťažnosť B. Q. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Žilina ČVS ORP 683/2/OVK-ZA 2011 ktorým jej bolo vznesené obvinenie za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. Zák., ktorého sa mala dopustiť tým, že podala na OR PZ Prievidza trestné oznámenie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zákona, na H. ktorý mal syna od roku 2006 do 11.5.2008 v čase stretnutí určených súdom zneužívať tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu a korenie, oblizovať mu ucho a hrýzť ho do ucha, vo veci ktorého skutku bolo uznesením z 5.9.2008 konanie zastavené.

24. Podľa vyjadrenia psychológa referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVR Prievidza pre kolízneho opatrovníka ( ÚPSVR Prievidza), zo 7.5.2009, na základe komplexného zhodnotenia prejavov správania, formy komunikácie a obsahu uvádzaných skutočností sa referátu psychologických služieb javí, že maloletý mohol uvádzané skutočnosti prežiť. Odporúčali podrobiť sa súdnoznaleckému dokazovaniu.

25. Podľa psychologického vyjadrenia detského krízového centra Náruč Žilina zo 14.7.2010 po vyšetrení maloletého nemôže Q.ko psychológ nemôže hovoriť o dostatočnom preukázaní sexuálneho zneužívania na maloletom, avšak z vyšetrenia vyplynul jednoznačne negatívny a odmietavý vzťah chlapca k otcovi. Aj test potvrdil negatívne nastavenie chlapca k otcovi. Podobne je nastavený aj k dedovi (otcovmu otcovi). Odporučili predísť ďalším vyšetreniam maloletého, aby sa predišlo jeho sekundárnej viktimizácii. Keďže išlo o ich jediný kontakt s dieťaťom, nemôžu konštatovať príčinu negatívneho nastavenia maloletého, ktoré môže prameniť aj z konfliktného vzťahu rodičov. V záujme maloletého odporúčajú, aby súd bral do úvahy vôľu maloletého že sa nechce s otcom stretávať, do obdobia, kedy na to bude pripravený.

26. Podľa čestného prehlásenia Q. Z., matky B. Q., z 12.8.2012, maloletý s ňou trávil veľa času od roku 2007, kedy sa matka maloletého zamestnala. V byte s matkou a maloletým bývala aj V. W. ktorú opatrovala Q. Z. od r. XXXX. Aj pred touto paňou sa maloletý zdôveril, že mu oco robil zle, že aj on otca zabije a zastrelí, aby oco vedel, ako ho to bolí. Pokiaľ chodil maloletý k otcovi, odmietal hovoriť o tom, ako sa u neho mal. Ostal bojazlivý, sťažoval sa že ho bolí riťka. Keď mu ju umyla a ošetrila, videla že ju má červenú a podráždenú. Posledný víkend od 9.do 11.5. 2008 s ním volala, tešil sa na stretnutie s ňou. Keď ona vymieňala plienku p. W., posielala ho preč, že sa nepatrí aby sa pozeral, keď je ona vyzlečená. Potom jej povedal, že otca videl veľakrát holého keď bol neho, kúpal sa holý. Oco si uviazal na pipíka bavlnku a druhý koniec na kľučku dverí a on -maloletý musel otvárať a zatvárať dvere, oco sa pri tom smial, bol celý červený a podskakoval a naťahoval si pipíka a mal ho veľkého. Ocovi praskli vajíčka a museli utierať kúpeľňu. Tiež mal maloletý strčiť otcovi do konečníka korenie a

mal ho zatisnúť varechou. Vnuk si musel ľahnúť na stoličku dole bruchom, nesmel sa obzerať a otec mu mal dávať korenie do konečníka až ho to štípalo.Otec mal chlapcovi povedať že sa to robiť musí, lebo mu to kázal doktor. Povedal jej, že aj keď otec povie že maloletý klame, nie je to pravda, otec klame. Preto to jej dcéra konzultovala s MUDr.I. a JUDr.V. a PhDr. Q. a podala trestné oznámenie. Jej vnuk v trestnom konaní nebol riadne a včas vypočutý vyšetrovateľom ani znalkyňou, preto neexistuje žiadny záznam jeho výsluchu.

27. Podľa správy Základnej školy J.A.S. XXX/X G. S. pracovala tu Q.. B. Q. na základe dohôd o pracovnej činnosti, pričom mala príjem mesačne od 24,21 eur do 43,1 eur.

28. Podľa komunikácie č.l. 90-91 zaslala mediátorka JUDr.W. výzvu na mediáciu Q.. Q., ktorá mediáciu odmietla pre nedostatok finančných prostriedkov.

29. Podľa správy z psychologického posúdenia od Orchidea n.o. Prievidza z 11.1.2013 vo veci 15P14/2012, podľa rozsudku 15P/14/2012 mali poskytnúť odborné poradenstvo rodičom maloletého v záujme docieliť pozitívnu zmenu vzťahu otec -maloletý. Otec sa do pripraveného skupinového programu zapájal, matka sa neprispôsobovala, znevažovala aktivity, rozprávala dehonestujúco i pred ostatnými. V psychologickej hre matka i maloletý klamali, matka naviedla maloletého ku lži, zaškrtla mu na lístočku ovocie, ktorým bol otec, aby s ním nešiel. Skupina ju za to odsúdila. Matka opakovane vedome bránila a korigovala situáciu tak, aby ju mala pod kontrolou, aby mala dosah nad pohybom maloletého, hoci sa tvárila, že lúštila krížovky. Manifestné je k 9.8.2012 odmietavé správanie maloletého voči okoliu, nerešpektuje autoritu ani inú dospelú osobu v interpersonálnom kontakte. Nezisková organizácia sa zúčastnila kontaktov otca a maloletého, dňa 23.8. matka stretnutie zrušila, napr. 13.9.2012 sa otec s maloletým presúvali do inej miestnosti, pri tom zaznamenali nevôľu v rozhovore maloletého s otcom, ktorý mu mal povedať: vidíš, ten otec nie je až tak zlý. Uvedené matka preniesla do afektu čím posilnila maloletého do negativizmu, na čo sa hodil o zem s krikom a plačom. Ušiel zo zariadenia a nereagoval ani na matkine výzvy. Ďalej odmietla maloletého na stretnutia nútiť, s tým, že to maloletý odmieta. Dňa 10.11.2012 zrealizovali neohlásený dohľad stretnutia maloletého s otcom, otec prišiel so svojim otcom. Maloletý bol od začiatku v odpore, matka vyvolala nepríjemnú atmosféru afektom voči vedúcej oddelenia SPOD a SK v Prievidzi, na jej hlučný prejav reagoval maloletý ešte horším negativizmom, matka odišla smerom k škole, akoby dala signál maloletému, aby šiel k babke. Požili signalizáciu, ktorú predtým použili aj v Bošanoch. Maloletý sa im stratil z dohľadu. Maloletý bol políciou nájdený v byte u matky, s otcom sa už nechcel stretnúť. Maloletý je v úrovni manipulátora, správa sa neprimerane svojmu veku, matka síce deklaruje ústretovosť ale maloletého na stretnutia nepripraví, nepodporuje obnovenie kontaktov syn - otec. Matka marí stretnutia otca so synom. V tomto konaní súd uložil rozsudkom z 22.3.2012 rodičom

30. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina z 25.6.2013 vo veci oznámenia H..Y. Q. na X.. F., pre návod na trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 21 ods.1 písm. b) k § 349 Tr. Zákona, jeho dôvodov, JUDr.F. v pracovnej dobe, ako zamestnankyňa organizácie Náruč z pracovného e-mailu radila Q.. Q. ako postupovať pri realizácii styku, podľa oznamovateľa aby sa styk nerealizoval, aby neboli rešpektované súdne rozhodnutia a pod... Podľa záverov uznesenia X..F. vždy len reagovala na skutočnosti predostreté matkou, čo nie vždy zrejme zodpovedalo realite. To že sa styk neuskutočnil, nebolo dôsledkom konania JUDr. F., ale toho, že matka nikdy nemala záujem, aby sa styk otca s maloletý realizoval. Matka nijakým spôsobom nemotivuje maloletého k týmto stretnutiam, svojim správaním prispieva k prehlbovaniu negatívneho postoja maloletého k otcovi. Preto bola sťažnosť H.. Y. Q. proti uzneseniu o odmietnutí veci tohto podozrenia ako nie dôvodná zamietnutá.

31. Podľa záznamu z 8.7.2013 otec sa pokúsil stretnúť so synom, chcel mu zagratulovať, doniesol mu bonbóny a bedminton, čo maloletý odmietol a po 15 minútach stretnutie ukončil.

32. Na žiadosť matky bola v konaní ako dôkaz zabezpečená a oboznámená správa Kancelárie verejného ochrancu práv Bratislava z 26.7.2013 (č.l.147-370). Podľa jej záverov kolízny opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza porušil základné právo maloletého na osobitnú ochranu detí a maloletých podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy a práva v čl. 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Úrad mal podľa rozhodnutí súdov pomôcť maloletému v budovaní vzťahu s otcom. Pochybil, keď nezisťoval názor maloletého, riešil nedostatočnú spoluprácu rodičov pred maloletým a tlačil priamo na maloletého čím ako keby na neho preniesol zodpovednosť za túto situáciu. Tiež nerealizoval prešetrenie pomerov otca maloletého. O tomto verejná ochrankyňa práv upovedomila matku 26.7.2013. K správe sú pripojené

kópie záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, z ktorých vyplýva snaha úradu dohovoriť matke, aby viedla maloletého k realizáciu stretávania s otcom, dohadovanie náhradných termínov, popis nespolupráce matky, snahy úradníčok o realizáciu súdom nariadeného poradenstva resp. styku. V prílohe podania verejnej ochrankyne práv sa nachádza stanovisko tohto úradu z 3.8.2012, v ktorom poukázal na to, že úrad vyzval Obecný úrad Zemianske Kostoľany, aby viedol matku maloletého k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia súdu. Úrad maloletého nenútil k styku s otcom, ktorý bol realizovaný na úrade.

33. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza 13P389/2008 z 5.5.2010 bol upravený styk otca s maloletým tak že bol oprávnený stretnúť sa s maloletým každú stredu v párnom týždni a to v čase od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny, ktorý styk bude realizovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi za prítomnosti pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi a to po dobu jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V ďalšom období bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v nepárnom týždni a to tak, že o 13.00 hodine si vyzdvihne dieťa pred bytom matky a vráti dieťa matke späť o 18.00 hodine opäť pred jej bytom. Matka bola povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s dieťaťom umožniť. Podľa úradného záznamu z 20.5.2011 sa stretnutia s otcom realizovali 15.12.2010, 12.1.2011. Podľa úradného záznamu z 15.12.2010 maloletý počas stretnutia sledoval hodiny, o 16.00 sa postavil a chcel odísť. Dňa 12.1.2011 keď počas stretnutia odstránili hodiny, bol maloletý neistý, nemal radosť z hry, snažil sa odísť lebo asi už je čas. Počas stretnutia 19.1.2011 posunuli čas o pol hodinu, mal možnosť kontrolovať čas, napriek tomu bol počas stretnutia v pohode, s otcom sa hral až do 16.55 hod. Podľa úradného záznamu z 13.4.2011 matka oznámila úradu, že syn sa na stretnutie na úrad nedostaví, pretože sa syn odmieta dostaviť. To isté vyplýva zo záznamu z 20.4.2011, 27.4.2011, 11.5.2011, matka svojim negatívnym postojom ovplyvňovala maloletého. Pracovníčky úradu je ubezpečili, že sa synovi nemôže nič stať v ich prítomnosti, matka argumentovala, že kto jej zaručí, že sa mu nič nestane, že na otca podala trestné oznámenie, pri vyšetrovaní ktorého bol porušený zákon. Matka si komunikáciu na úrade nahrávala. Ponúkli maloletému, že sa stretnú len s ním, bez prítomnosti otca, budú sa s ním hrať a rozprávať. Na to reagoval nervozitou až agresivitou, búchal do steny rozplakal sa a potom útočil rukami na matku. Táto s ním potom odišla. Tiež 16.2011 a 8.6.2011 sa otec na úrade pokúšal prekonať odmietanie maloletého, neúspešne. Otec poukázal 29.6.2011 na syndróm zavrhnutého rodiča. Úrad reagoval návrhom na uloženie výchovného opatrenia rodičom - podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení podanom súdu 7.6.2011. Súd rozsudkom 15P14/2012 že uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v R. n.o. Prievidza v Bošanoch a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa pokynom uvedeného zariadenia za účelom realizácie odborného poradenstva a povinnosť poskytnúť zariadeniu potrebnú súčinnosť. Matka úradu uvádzala, že maloletý sa odmieta o tom s ňou rozprávať. Otec 4.1.2007 požiadal o preskúmanie vhodnosti matkinho správania úrad, poukázal na používanie hrubých výrazov, dieťa mu hovorilo, že si nemá sadnúť na posteľ, že smrdí a pod...Nadávala mu pred maloletým do sprostých. Nadávala mu pred maloletým do frigidných, keď meškal s maloletým kvôli dopravnej nehode, povedala mu, aby nabudúce prišiel o pol hodiny neskôr.

34. Dňa 6.6.2008 úrad podal návrh, aby súd rozhodol predbežným opatrením, že otec sa má zdržať styku s dieťaťom, prílohou bolo trestné oznámenie matky z 30.5.2008, posudok V.. B. z 6.5.2008, dieťa bolo vyšetrené 5.5.2008. Uznesením Okresného súdu Prievidza 13P331/2008 z 12.6.2008 bolo otcovi uložené aby sa zdržal styku s maloletým. Matka podala návrh, aby súd uložil otcovi zákaz styku s maloletým 10.7.2008 Okresnému súdu Prievidza. Okresný súd Prievidza v konaní uznesením 13P/331/2008 - 10 zo dňa 12. 06. 2008, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne č. 4CoP 50/2008 - 54 zo dňa 20. 08. 2008 rozhodol, aby sa otec dočasne zdržal styku s maloletým synom.

35. Kolízny opatrovník predložil svoje vyjadrenia ku správe Verejnej ochrankyne práv, v ktorom nesúhlasil s jej závermi, že pred maloletým riešil konflikt rodičov, tiež pokiaľ uzavrela že nezisťovali názor maloletého nie je to tak, tento názor sa dá zistiť aj empatickým vnímaním verbálnych a neverbálnych prejavov maloletého. Tiež bol jeho názor zisťovaný znalcami z odboru psychológie. Tiež znalci skúmali rodičov a ich závery bral úrad do úvahy. Podľa uznesenia 6CoE143/2013 Krajský súd Trenčín zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza 14Em1/2011 o uložení pokuty matke pre neplnenie súdneho rozhodnutia s poukazom na to že je potrebné zistiť dôvod odmietania otca maloletým.

36. Podľa správy mediátorky JUDr.Mgr. B. matka neumožnením styku otca s maloletým na vhodnom mieste porušuje právo maloletého na ochranu súkromia, dieťa sa je správaniu nemôže brániť, matka ovplyvňuje jeho správanie - dieťa s anemôže rozhodnúť či zoberie darček od otca...Matka primerané prostredie odmieta. Chce byť pri všetkých rozhovoroch s dieťaťom...Riadi synove správanie...

37. Otec poukázal, že po vyšetrení 2.11.2005 lekárka matke doporučila chirurgické vyšetrenie, ktoré dopadlo negatívne, čo matka zámerne zo zdravotnej dokumentácie neskopírovala, kópiou tohto vyšetrenia túto skutočnosť otec preukazoval.

38. Podľa znaleckého posudku znalca PhDr. O. 25/2013, do spisu predloženého 28.4.2014 sa u maloletého vyvinul syndróm zavrhnutého rodiča, matka maloletého priamo aj nepriamo popudzuje k udržiavaniu negatívneho postoja k otcovi, stretávanie otca s maloletým bolo zmarené. Maloletý preukazuje závislé správanie voči matke, má s ňou vzťah ako rovnocenní partneri, nedostatočne matku rešpektuje ako autoritu. Maloletý má narušený vzťah s otcom, je vo svojom postoji neodkloniteľný a ani neumožňuje zmenu svojim správaním budovať pozitívny vzťah s otcom, pretože by tým oslabil dôveru matky voči nemu. Vzťah -dôvera s matkou mu bráni budovať si vzťah s otcom, ktorý je potrebný pre optimálne potreby psychického vývoja maloletého. Matka a syn si budujú vzájomnú dôveru na silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a hocikto z nich by dané tvrdenie spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Je potrebné zdôrazniť, že takto vytvorená dôvera vo vzťahu matka-syn výrazne prispela k poruchovej interakcii matka dieťa, kde dieťa začína využívať slovo dôvera ako manipuláciu k dosiahnutiu vlastného cieľa. Takto vytvorená dôvera medzi matkou a synom zabraňuje otcovi maloletého si budovať vzťah so synom, pričom samotný vzťah otca a syna je potrebné rozvíjať z hľadiska optimálnych potrieb psychického vývinu maloletého.

39. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 1Pn 231/2013 z 25.6.2013 vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia konštatovala prokurátorka že matka nikdy nemala záujem, aby sa styk otca s maloletým realizoval, matka syna v tomto smere nemotivuje, svojim správaním prispieva k prehlbovaniu negatívneho postoja syna.

40. Matka do spisu predložila znalecký posudok z odboru psychológia PhDr. B. I. č.X/XXXX, z 6.3.2015 ktorá v záveroch po vyšetrení maloletého uviedla, že pri vyšetrení bol maloletý v plnom komforte, problémy, ktoré v súvislosti s CSA maloletý mal sú v larvovanej podobe, (teda sa neprejavujú), ktorá je optimálna pre vývoj maloletého. U matky znalkyňa uviedla že matkina reaktivita a dlhodobo neriešený stav sú determinujúce v jej osobnej štruktúre, javia sa ako patologické , pričom nemusí ísť o pravú patológiu ale skôr o dlhodobý extrémny tlak a neistotu spojenú s traumou, ktorú zažili v kontakte s otcom. Znalkyňa doporučuje rešpektovať názor maloletého. Podľa znalkyne sa dôvodmi odmietania otca maloletým nikto nezaoberal. Preto podľa nej nemožno uvažovať o syndróme zavrhnutého rodiča. Znalkyňa poukázala na potrebu zopakovať a preveriť závery všetkých znalcov, ktorý sa vecou zaoberali. Matka v podaní z 8.6.2015 poukázala na články Mgr.ThDr. S. PhD k problematike podozrení zo sexuálneho zneužívania v kontexte rozhodovania o úprave styku rodičov. Následne matka opakovane navrhovala vypočutie maloletého , na čo súd reagoval, že maloletý bude vypočutý znalcom, v tom čase bolo nariadené znalecké dokazovanie v trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve PZ Žilina ČVS ORP 602/OVK -ZA-2008. (preukazuje to uznesenie o pribratí Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bratislava v tomto konaní). Následne takýto návrh zaslal i maloletý dňa 9.11.2015, hoci matku súd upovedomil, že považuje za potrebné počkať na výsledky znaleckého dokazovania. V posudku v trestnom konaní mali byť zodpovedané otázky : posúdiť maloletého - jeho povahové rysy a vlastnosti v dobe spáchania trestného činu a po ňom a urobiť rozbor osobnosti, vyjadriť sa či maloletý je schopný reprodukovať dej bez nadsadzovania a skresľovania alebo k iným javom, ktoré by mohli jeho výpoveď ovplyvniť, zistiť, či protiprávnym konaním boli u maloletého vyvolané negatívne vplyvy. Matka tento postup nerešpektovala, trvala na výsluchu maloletého pred súdom.

41. Súd preto uznesením 9P65/2012 právoplatným 29.2.2016 pribral do konania znalca z z odboru Psychológia, odvetvie S. psychológia detí, S. psychológia dospelých, Q.. E. K., úlohou znalca bolo po odbornom vyšetrení maloletého dieťaťa, matky a otca maloletého dieťaťa odpovedať na nasledovné otázky:

1. zhodnotiť osobnosť maloletého dieťaťa, matky a otca,

2. posúdiť citové vzťahy maloletého k matke a otcovi, ako aj citové vzťahy matky a otca k maloletému dieťaťu, či sú tieto vzťahy niečím alebo niekým deformované, 3. posúdiť aké je správanie dieťaťa v prítomnosti otca bez účasti matky a naopak. 4. posúdiť, či dochádza k ovplyvňovaniu maloletého zo strany niektorého z rodičov voči druhému rodičovi. 5. Či je v súčasnosti starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni. 6. zhodnotiť osobnostné predpoklady matky a otca ako aj ich psychosociálnu vyspelosť na riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, Ktorý z rodičov ( otec alebo matka, alebo obaja ) spôsobom života, vzťahom k deťom, osobnostnými, morálnymi, psychickými predpokladmi je zárukou, aby do budúcnosti zabezpečil riadny citový vývoj maloletého dieťaťa z hľadiska pováh rodičov a nimi uznávaných životných hodnôt a ktorému z rodičov znalec doporučuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, 7. v prípade, ak znalec doporučí maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, nech sa vyjadrí, či je vhodné, aby sa maloleté dieťa stretávalo s druhým rodičom, ak áno, za akých podmienok a v akom rozsahu, ak nie z akých dôvodov, a v prípade, že znalec doporučí aj upraviť styk s maloletým dieťaťom, nech sa vyjadrí, aká forma styku by bola za daného stavu s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa najvhodnejšia bez ohrozenia jeho psychického vývoja, 8. posúdiť vplyv prostredia a sociálnych vzťahov matky aj otca na maloleté dieťa, 9. uskutočniť primerané vypočutie maloletého pred súdom ako sa to domáha maloletý, po tom ako ho súd primeraným spôsobom poučí. Súd túto formu výsluchu maloletého zvolil práve s ohľadom na matkou tvrdené zneužívanie maloletého otcom, aby bolo vypočutie urobené s odbornou starostlivosťou, s minimalizovaním neodborného zásahu do psychického zdravia maloletého.

42. Napriek tomu matka ani s týmto postupom nesúhlasila, podaniami z 10.11.2015, 18.12.2015, 14.3.2015, 10.3.2016, 14.3.2016,21.3.2016 ukladala súdu ako má ďalej postupovať, aké dôkazy má vykonať, že má vypočuť maloletého, nariaďovala súdu aby pred znaleckým vyšetrovaním súd vykonal dôkazy, ktoré ona považuje za potrebné vykonať, namietala sudcu v konaní 4P 37/2014, teda že vec nebola sudcovi pridelená náhodným výberom, (veci boli spojené na spoločné konanie vyššie uvedeným uznesením súdu v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Prievidza) teda namietala sudcu pre postup v konaní, preto súd o tejto námietke nekonal. V podaní z 6.4.2016 matka predložila okrem návodu ako má súd v konaní postupovať a vypočuť maloletého pred podaním znaleckého posudku, čo by však podľa názoru súdu viedlo k neprimeranému zaťaženiu maloletého zodpovedať tie isté skutočnosti opakovane pred súdom i znalcom, Zborník vedeckých štúdií a odborných článkov z medzinárodnej virtuálnej konferencie Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej kontroly- sexuálne zneužívanie detí rámce a limity klinicko-psychologických súdnoznaleckých posudkov, podľa obsahu čl. 738 prítomnosť určitých správaní a symptómov môže poskytnúť nejaké dôkazy, ktoré môžu opodstaňovať klinický úsudok, že dieťa bolo sexuálne zneužívané ( Sexualizované správanie v kombinácii s ďalšími symtónmi). Podaním z 18.4.2016 matka podala návrh na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného na ORP Žilina ČVS ORP -602/OVK-ZA-2008, ktorý súd uznesením z 24.5.2016 zamietol. Dňa 1.8.2016 doručila súdu matka podanie, podľa obsahu ktorého sa obrátila na znalca s tým, že ospravedlnila svoju neúčasť tým, že súd neprerušil konanie podľa jej návrhu. Tiež tu nemietala, akým spôsobom si znalec organizoval a plánoval úkony potrebné pre podanie posudku (matka uvádza že toto je zákonná cesta, ktorú musí rešpektovať aj súd). Znalec v podaní z 5.8.2016 súdu oznámil, že spis prevzal 30.3.2016. Dňa 24.5.2016 zrealizoval výsluch otca, Matka sa nedostavila, pretože predvolanie prevzala 30.5.2016. Kontaktoval ju e-mailom, trvala na tom, že čaká na prerušenie konania kvôli trestnému konaniu. Predvolal účastníkov na 2.8.2016, matka prevzala predvolanie posledný deň úložnej lehoty na pošte, pričom 29.7.2016 mu poslala e-mail, v ktorom uviedla že vyšetrenia sa nezúčastní ( súd podľa matky musí prerušiť konanie -podanie č.l. 771-772). Súd upozornil 5.9.2016 matku, že bezdôvodným nedostavovaním sa k znalcovi vzniknú trovy, ktoré bude znášať. Tiež ju poučil o povinnostiach účastníkov konania podľa civilného sporového poriadku a podľa Civilného mimosporového poriadku i o možnosti uloženia pokuty.

43. Kolízny opatrovník sa podaním z 12.4.2016 vyjadril že do právoplatného skončenia trestného konania nebude súhlasiť s úpravou styku otca s maloletým, podaním z 9.8.2016 súhlasil so znaleckým dokazovaním súbežne s trestným konaním, k čomu sa vyjadrila matka na strane č.l 787podaním z 3.10.2016, že s ním nesúhlasí, pravosť a odbornosť vyjadrenia, toto vyjadrenie svojim stupídnym obsahom poškodzuje záujem maloletého a kolízny opatrovník ním pácha inštitucionálne násilie. Dňa 18.10.2016 sa matka vyjadrila k písomnému vyjadreniu znalca zo 4.8.2016 tak, že sa znaleckému

dokazovaniu nepodrobila preto, že súd mal vypočuť maloletého, tiež namietala znalca za to ako ju predvolával na vyšetrenie a opätovne za postup namietla sudcu, zároveň predložila k podaniu literatúru

- používanie konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča v právnej praxi. Súd oznámil znalcovi 9.1.2017, že na znaleckom posudku trvá, ak matka nebude rešpektovať predvolanie, bude jej uložená pokuta. Znalec oznámil podaním z 22.2.2017 že matku predvolal na vyšetrenie na 7.3.2017, matka sa mu ospravedlnila tým, že nebolo rozhodnuté o jej námietke proti znalcovi. Na určený termín 7.3.2016 s matka nedostavila, predvolanie neprevzala. Znalec preto uzavrel, že matka neprejavila záujem o obsah zásielky, preto nemá možnosť ju predvolať, žiadal aby súd zabezpečil jej účasť na úkone. Súd matku 20.3.2017 upozornil, že o jej námietke proti znalcovi nebude konať pretože na ňu nemôže prihliadať, opätovne ju poučil že je povinná sa podrobiť znaleckému skúmaniu. Súd uznesením 9P 65/2012 právoplatným 12.5.2017 uložil matke za nerešpektovanie výziev znalca pokutu 250 eur. Podaním z 27.4.2017 matka vyzvala súd na odstránenie diskriminácie maloletého jeho vypočutím na pojednávaní a nariadil pojednávanie. Tiež podaním z 2.5.2017 namietla nekompetentnosť znalca pretože nie je z odboru poradenská psychológia. Tiež podaním z 10.5.2017 navrhla pripojiť konanie 11C73/2011, poukázala na správu ÚPSVR Prievidza zo 7.5.2009, vyjadrenie krízového centra Náruč zo 14.4.2010, poukázala na zvukové záznamy z 22.1.2011,19.3.2011,2.4.2011, 16.4.2011, 27.4.2011, 11.5.2011 a 1.6.2011, na čestné prehlásenie jej matky o tom čo jej povedal maloletý, a na uznesenie KS Trenčín 6CoP26/2014. ( teda sama potvrdzuje, že tieto stretnutia boli nahrávané). V podaní z 11.7.2017 namietala, že sa súd nevysporiadal s jej námietkou nekompetentnosti znalca, že znalcovi nepredložil ňou navrhnutý dôkaz- spis 11C73/2011, ani správu zo školy ktorú predložila 10.5.2017, čím sa súd dopustil marenia spravodlivosti. Podaním z 11.7.2017 žiadala poskytnúť finančné prostriedky na znalecké vyšetrovanie, čomu súd uznesením z 11.7.2017 vyhovel a preddavok jej poskytol. Dňa 28.7.2017 znalec vrátil súdu spis, odmietol vo veci podať znalecký posudok čo zdôvodnil nasledovne: Na základe usmernenia OS Prievidza znalec potom, ako matka prvé predvolanie prevzala po termíne v posledný deň úložnej lehoty, na ďalší termín 7.6.2016 sa nedostavila po tom ako mu 6.6.2016 predložila stanovisko. Opätovne matku predvolal na deň 2.8.2016, predvolanie prevzala posledný deň odbernej lehoty, dňa 29.7.2016 mu poslala e-mail, že sa nedostaví pre nedoriešené trestné konanie a spochybnením záveru súdu o možnosti vyšetrenia maloletého napriek zákazu súdu. Kriticky sa vyjadrila k času a spôsobu vyšetrenia, spôsobom, ktorý znalec považuje za neprimeraný ( prečo ju predvoláva v čase obeda, keď normálni ľudia obedujú ). Keďže potrebuje, aby sa na vyšetrenie dostavili všetci traja, musel 1.8.2016 upovedomiť otca o zrušení termínu. Na základe takéhoto postoja matky sa vyjadril, že v najbližšej dobe nebude možné vykonať znalecké vyšetrenie. Po oznámení súdu, že trvá na znaleckom vyšetrení, predvolal matku na deň 7.3.2017, 21.2.2017 sa mu ospravedlnila matka, že sa nezúčastní, pretože sa súd nevysporiadal s námietkou zaujatosti znalca. Toto vyjadrenie zaslala, hoci predvolanie na termín 7.3.2017 ani neprevzala. Táto zásielka sa mu vrátila 23.2.2017 neprevzatá v odbernej lehote. Potom ako súd znalcovi oznámil, že o jej námietke proti znalcovi nebude konať, znalec 7.3.2017 žiadal zabezpečenie prítomnosti matky na vyšetrenie. Súd mu 22.5.2017 oznámil, že matke uložil pokutu. Matku predvolal na 18.7.2017. Matka mu 4.7.2017 poslala email so žiadosťou o preloženie termínu z 18.7.2017 na 25.7.2017 alebo 1.8.2017, pretože poskytuje matke celodennú opateru. V určený deň matka nedokáže zabezpečiť náhradu, pretože jej sestra a brat jej nemôžu pomôcť. Preto ju emailom predvolal na 25.7.2017, na čo reagovala emailom, že sa nezúčastní, pretože súd jej neposkytol finančné prostriedky na cestovné náklady do Zvolena. Keď sa jej pýtal, či nie je možné vyšetrenie realizovať, keďže cestovné je cca 15 eur, odpísala, že Uznesenie o poskytnutí preddavku musí byť právoplatné. Tiež uviedla, že jej nevyhovuje čas začatia vyšetrenia o 9,30 hod., že ju znalec neinformoval, že zo stanice musí použiť MHD, že už pred tým, žiadala začiatok o 10,00 (nepravdivé tvrdenie- poznámka znalca). Preto jeho predvolanie na 9,30 hod. považuje za šikanózne, aby jej a maloletému robil schválnosti, čím sa dopúšťa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom k tomu, že matka sa na 6 termínov vyšetrovania nedostavila a vystupňované útoky matky voči nemu ako znalcovi, spochybňovanie kompetencií znalca, používanie nelogickej argumentácie a z doterajšieho prístupu je zrejmé, že matka nemá ochotu primerane spolupracovať so znalcom, spochybňuje postupy znalca, čo môže pokračovať aj po prípadnom realizovanom vyšetrení, čím bude naďalej zasahované najmä maloleté dieťa. Preto ako znalec odmieta pokračovať v znaleckých úkonoch. Ničím nepodložené invektívy matky spôsobili, že sa cíti zaujatý, na základe jej vykonštruovaných tvrdení predpokladá aj ďalšie spochybňovanie znalca a jeho objektivity. Ďalej vyčíslil náklady na znalecké dokazovanie.

44. Podľa správy Základnej školy, ulica Y. V., vypracovanej triednou učiteľkou Q.. Q. E. je maloletý od 1.9.2016 žiakom 8. ročníka tejto školy. Dosahuje priemerne až nadpriemerné výsledky, počas hodín sústredene pracuje a primerane reaguje. Pedagógom prejavuje rešpekt, na hodinách nevyrušuje, vie

vyjadriť vlastný názor, povinnosti vykonáva zodpovedne. V spoločnosti pôsobí uzavretejšie, napriek tomu sa do kolektívu pomerne úspešne začlenil. Zapojil sa do prípravy na školské kolo dejepisnej olympiády a získal pochvalu za najaktívnejšie žiaka v zbere starého papiera. Absencie matka ospravedlňuje. Tiež ich vždy zdokladuje. Žiak nemá neospravedlnené hodiny. Spolupráca s matkou je ústretová, triedna učiteľka je s ňou v telefonickom kontakte, starostlivosť matky o syna je vnímaná veľmi pozitívne. Matka sa o dieťa vzorne stará. Maloletý je bezproblémový žiak, spolupráca s matkou je nadštandardná.

45. Podaním z 26.1.2018 matka podala návrh na výsluch docentky W. S. k problematike sexuálneho zneužívania detí, výsluch V.. W. X., znalca V.. X. B., V.., výsluch znalca V.. U. O., družky otca maloletého, spis o prešetrení priestupku z 2.9.2009 - oznámenie na Q. Z. videozáznamu z výsluchu maloletého v trestnom konaní, podaním z 26.2.2018 predložila ako dôkazy: vyhlásenie sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti k problematike syndrómu zavrhnutého rodiča, vyhlásenie k syndrómu zavrhnutého rodiča Slovenskej komory psychológov, Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, Asociácie rodinných sudcov, štúdie P.. W. S., PhD. Príspevok J. E. a M. S., zvukový záznam z pojednávania zo 17.2.2014 v konaní 14Em/1/2011.

46. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS ORP XXX/OVK -ZA-2008 z 23.6.2017 bolo konanie podľa § 215 ods. 1, písm. a Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci yločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, tým, "v čase od začiatku mája 2006 až do dňa 11.05.2008, v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. sp. zn.12P18/2006, na styk otca H.. Y. Q. s maloletým synom R. Q., nar. 29.XX.XXXX, trvalo bytom G. S., P. č. XXX/X, teda každý nepárny víkend v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a jednu sobotu v mesiaci ako jeden deň cez Vianoce s nocľahom a pol dňa cez Veľkú Noc, mal H.. Y. Q., v mieste svojho trvalého bydliska v Žiline a na ďalších presne nezistených miestach, viackrát sexuálne zneužívať svojho syna R. Q. a to tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu, oblizovať mu ucho, hrýzť ho do ucha a mal s ním vykonávať aj ďalšie sexuálne praktiky, zastavené, nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Trestné stíhanie v danej veci vyšetrovateľ začal prvý krát už dňa 16.06.2008 a to vydaním uznesenia v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým začal trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona. Následne po skončení vyšetrovania dňa 05.09.2008 vydal uznesenie podľa § 215 ods. 1, písm.b) Trestného poriadku a trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý Ing. Roman Marko, nar. 03.08.1967, na horeuvedenom skutkovom základe zastavil, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu si podala oznamovateľka Mgr. Viera Marková v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú jej dozorujúca prokurátorka dňa 20.10.2008 uznesením v zmysle § 193 ods. 1 písm. c Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú. Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 05.09.2008 o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci sa stalo právoplatným dňa 20.10.2008. Vyšetrovateľ PZ sa opieral pri vydaní tohto uznesenia o viaceré vykonané dôkazy. Okrem vykonaných výsluchov svedkov Q.. B. Q. a H.. Y. Q., išlo predovšetkým o znalecký posudok č.28/2008, ktorý v danej veci vypracovala znalkyňa V.. W. X.. V tomto znaleckom posudku znalkyňa prišla k záverom, že u maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. S., P. č. XXX/X, je psychomotorický, osobnostný a sociálny vývin vyvážený a aktuálne presahuje pásmo normy. D. podáva dieťa reprezentatívne výkony, kvalitatívna analýza výkonov, celkovej reaktivity dieťaťa potvrdzuje primeranosť vývinu poznávacích funkcií vo vzťahu k fyzickému veku. Dieťa dosahuje vývinovú úroveň predškolského veku, čomu zodpovedá aj vývin povahových čŕt, ktoré postupne vyzrievajú, pričom príznačnou je emocionálna labilita, typická pre dieťa tohto veku. Nezaznamenáva sa u neho výrazne zvýšenú intrapsychickú tenziu, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila emocionálnu dynamiku, možno predpokladať len mierny odklon emocionálnej stability. Súvisí práve s emocionálnou labilitou dieťaťa, prirodzenou vo vzťahu k dosahovanej úrovni raného veku. Nezasahuje výrazne negatívne sociálne vyzrievanie, tým aj sociálny status. V socializácií a kontaktoch sa prejavuje mierna neistota dieťaťa v neznámom prostredí, čo je prirodzené vo vzťahu k dosiahnutej vývinovej úrovni dieťaťa. Dieťa nie je zrelé vzhľadom na raný vek pochopiť príčinné súvislosti napätia rodičov, ale je senzitívne k potenciálnemu sociálnemu napätiu, v dôsledku čoho sa ešte výraznejšie emočne naviaže na najbližšieho vychovávateľa, rodičovskú osobu, s ktorou je aktuálne viac v kontakte, na matku. Neznamená to odmietanie otca ako rodičovskej osoby, akceptuje ho ako rodiča. Je to prirodzená vývinová tendencia dieťaťa. Dieťa prirodzene preberá názory najbližších dospelých, s ktorými žije v jeho najbližšom prostredí

a to aj bez vedomej snahy vychovávateľov o ovplyvnenie dieťaťa. Vzťah maloletého k svojmu okoliu je sociálne prispôsobivý, a to v súlade s jeho sociálnym vývinom, najmä od obdobia predškolského veku, kedy sa prirodzene adaptoval aj na širšie sociálne prostredie. Aktuálne ho nezasahuje tendencia k vyhýbavému úzkostnému správaniu, ktoré je príznačné pre obdobie reálne prekonávanej traumy. Dieťa vo vzťahu k aktuálnemu vývinovému obdobiu nedokáže zvládnuť situácie vyžadujúce dobrú sociabilitu, prispôsobivosť sociálnemu prostrediu, nakoľko sa pomalšie rozvíjajú jeho schopnosti správne vnímať, interpretovať a vhodne predvídať dôsledky správania v rôznych sociálnych situáciách. Do procesu poznávania a interpretovania reality výrazne vstupuje tendencia dokresľovať si skutočnosť vlastnou predstavivosťou, typická pre raný vek a znižujúca spoľahlivosť výpovedí dieťaťa, posudzovanú z psychologického hľadiska ( teda v kontexte jeho intelektového, osobnostného a sociálneho vývinu). Výsledky vyšetrenia dieťaťa umožňujú predpokladať, že spoľahlivosť jeho výpovede, posudzovaná z psychologického hľadiska je v dimenzii všeobecnej i špecifickej podstatne znížená, nie je schopný teda reprodukovať prežitý dej bez nasadzovania a skresľovania prežitých skutočností, má sklony ku klamstvám a skresľovaniu skutočností. V psychickom prežívaní a správaní dieťaťa nie sú prítomné symptómy, ktoré by poukazovali na potencionálne sexuálne zneužívanie. Nezaznamenala negatívne vplyvy na jeho morálny, sexuálny vývoj a jeho zdravotný stav. Sociabilitu matky Mgr. B. Q. determinuje primeraná úroveň intelektových schopností. Myšlienkové procesy sú adekvátne pružné, dynamické, bez formálnych a štrukturálnych porúch. V osobnostnej dynamike matky zaznamenávame pretrvávanie symtómov zvýraznenej intrapsychickej tenzie, ktorá sa spravidla vynára na pozadí stresogénnej situácie, u matky je prítomná, prejavuje sa v sociálnom kontakte, ovplyvnenom jej prechodne menej vyváženou emotivitou. Vzhľadom na vyzrievajúcu schopnosť sebaovládania matky, ako i nevyhnutných adaptačných mechanizmov žiadúcej sociálnej reaktivity, je dobrý predpoklad racionálneho zvládnutia nedoriešenej rodinnej krízy z predchádzajúceho manželstva, najmä v otázke kontaktov otca s maloletým R.. Vzťah matky k synovi R. je vzhľadom na jej osobnostnú zrelosť pozitívny, súčasne sýtený vyslovene vrúcnymi citovými polaritami. Psychická reaktivita matky odráža prejav nadmerne ochraňujúceho materinského citu k maloletému dieťaťu. Otec, H.. Y. Q. má adekvátne mentálne, súčasne žiaduco zrelé osobnostné a sociálne predpoklady zvládnuť záťaž rodičovskej role. Zaznamenala primerané tempo sociálneho zrenia, najmä zrelosti rodičovského postoja, čo optimalizuje adekvátne zvládanie rodičovskej role. V osobnostnej charakteristike probanta je v popredí citová vyrovnanosť, zrelosť, sebaistota, adekvátna intelektuálna prispôsobivosť. Má zodpovedný postoj k realite, je vytrvalý, svedomitý, mravne zrelý, čo pozitívne ovplyvňuje jeho adekvátnu socializáciu, kontakt s okolím, tým i naplňovanie rodičovskej role. Aktuálna psychická reaktivita otca odráža prejav prirodzeného rodičovského citu voči R., adekvátnej citovej väzby s mal. R.. V hierarchii výchovného úsilia je snaha usmerňovať vývin dieťaťa, ako i snaha vytvárať, či rešpektovať sociálny priestor pre spontánny vývin dieťaťa, čo je predstava vedenia dieťaťa k samostatnosti. Vzhľadom na závery znaleckého posudku ako i vyjadrenie znalkyne V.. W. X. vo vzťahu k posudzovanej osobnosti mal. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. S., P. č. XXX/X a to, že vzhľadom na aktuálne vývinové schopnosti mal. R. Q., jeho dosiahnutú mentálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň, mu tieto neumožňujú pochopiť podstatu a príčinné súvislosti udalostí, tým ani adekvátne vypovedať v kontexte posudzovanej veci, znalkyňa preto neodporúča z uvedeného dôvodu vykonanie výsluchu maloletého, nakoľko by nepriniesol nové skutočnosti a bol by pre dieťa stresogénnou situáciou, z týchto dôvodov vyšetrovateľ PZ nevykonal výsluch maloletého R. Q.. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj znalecký posudok č. 10/2008, ktorý na základe uznesenia OS Žilina zo dňa 31.01.2007, vypracovala ku dňu 05.05.2008 znalkyňa z odboru klinická psychológia V.. P. B., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu R. Q. vedenom na OS Žilina pod číslom 13 C 94/2005. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku dospela k záverom, že maloletý R. Q. je po intelektovej stránke v pásme nadpriemeru. Jeho celkový duševný vývoj zodpovedá vekovej norme, po emocionálnej a sociálnej stránke zrelý. Dieťa má k obidvom rodičom vytvorené pozitívne citové vzťahy, pričom ku matke má vrúcny citový vzťah a pokladá ju za prameň i zdroj lásky, istoty a bezpečia. S otcom sa orientuje na hravé aktivity a aktivity počas voľného času - rekreačné. Maloletý R. sa pri spoločnom vyšetrení k obidvom rodičom správa pekne, má obidvoch rád a prejavuje im svoju lásku, viacej je však zvyknutý na matku a má k nej bližší vzťah, uprednostňuje jej prítomnosť a blízkosť počas celého vyšetrenia. Obidvaja rodičia majú k maloletému synovi R. pozitívnu citovú väzbu. Znalkyňa v predmetnom posudku taktiež dospela k záveru, že matka má vytvorené priaznivejšie psychické predpoklady pre plnohodnotnú starostlivosť o dieťa, pričom by však bolo vhodné v záujme maloletého dieťaťa a obohatenia jeho citového života určiť aj styk otca s dieťaťom. Dňa 18.07.2014 vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline v danej trestnej veci záväzný pokyn pre vyšetrovateľa PZ, aby opätovne začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. l Trestného poriadku vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 20l ods. l, ods. 2 písm. b Tr. zákona. Na základe

uvedeného pokynu vyšetrovateľ PZ vydal dňa 06.08.2014 uznesenie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým opätovne začal v danej veci trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. l, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý H.. Y. Q., až do dňa 11.05.2008, v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. sp. zn. 12P/18/2006 na styk otca H.. Y. Q. s maloletým synom R. Q., teda každý nepárny víkend v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a jednu sobotu v mesiaci ako jeden deň cez Vianoce s nocľahom a pol dňa cez Veľkú Noc, mal H.. Y. Q., v mieste svojho trvalého bydliska v G. a na ďalších presne nezistených miestach, viackrát sexuálne zneužívať svojho syna R. Q. a to tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu, oblizovať mu ucho, hrýzť ho do ucha a mal s ním vykonávať aj ďalšie sexuálne praktiky. Podľa ďalších dôvodov tohto uznesenia svedkyňa I. V. vo svojej výpovedi dňa 03.11.2014, uviedla, že pracuje ako riaditeľka v Materskej škôlke v obci G. S. a to už od roku 1994 nepretržite. Do jej pracovnej náplne patrí riadenie škôlky ale aj učí deti, teda v priebehu dňa je taktiež v kontakte s deťmi. Čo sa týka rodiny Q., teda B. Q., jej syna R. Q. a exmanžela pána Marka pozná ich všetkých troch, nakoľko pani Q. je odtiaľto zo G. S. a býva neďaleko od nej na bytovke. Malého R. pozná zo škôlky, osobne ho učila od 02.09.2008 až do 29.06.2009, on tu chodil do škôlky iba jeden školský rok, predtým chodil do škôlky do Oslian. Spomína si aj na obdobie a konkrétne na samotného R. Q. v tom období, keď ho učila. On úplne normálne zapadol do detského kolektívu, bol normálne dieťa, mal rád skôr menšie skupiny detí, tam sa dokázal aj viac presadiť. Inteligenčne bol podľa nej na normálnej úrovni, bol komunikatívny, dokonca niekedy až živý, teda podľa nej úplne normálne zdravé dieťa. Po celý čas čo ho učila si na jeho správaní nikdy nič podozrivé nevšimla, nikdy sa jej ani on sám na nič nesťažoval. Jediné čo si všimla bolo to, že asi mal zakázané hovoriť o otcovi, ale to sa iba domnieva. Nikdy ani pri hrách a ani pri iných aktivitách, pri kontakte s deťmi nepobadala na ňom nič podozrivé alebo zvláštne. Ani čo sa týka jeho správania sa vo veciach osobnej hygieny, keď chodil na potrebu, nebol ostýchavý, ani utiahnutý, správal sa úplne normálne ako iné deti O otcovi sa s R. nikdy nerozprávala a sám R. jej ho nikdy nespomínal, spomínal ho iba bežne, že býva v G. a že tam má aj starkého, ktorého mal tiež R. podľa nej veľmi rád. Jeho starký H.. I. Q. chodil potom aj za R. do škôlky a mali medzi sebou spontánny vzťah, pekný. Pána Y. Q. pozná iba z videnia, viackrát telefonoval do škôlky a pýtal sa na malého bežné veci. Pani B. Q. pozná lepšie, nakoľko sú aj neďalekí susedia. Dňa 29.06.2009 pán Y. Q. prišiel do škôlky pozrieť R., nakoľko R. mal v ten deň narodeniny, zavolala ju najskôr pani školníčka Z., že prišiel pán Q., tak išla za ním. Požiadal ju, že či môže dať malému R. darček a ona mu nato povedala, že " Pán Q. budeme mať problém" pretože pán Q. sa nemohol v tom čase stretávať s malým R.. Vyriešila to tak, že išla sama za malým R. do triedy a spýtala sa ho, či chce byť s ockom, že mu chce zablahoželať a malý Oliver bez váhania povedal že áno. Tak ho zobrala za ruku z triedy a keď zbadal ocka, pána Q., tak ju pustil a bežal za ním. Pán Q. čupel a malý sa mu hodil okolo krku, pre ňu to bolo veľmi dojímavé a podľa nej emócie a city, ktoré prejavil voči otcovi, boli úprimné a to sa nedá zahrať, aspoň podľa nej. Pán Q. malému dal nejaký balíček a v tom prišla do toho B. Q. a keď videla otca Y. Q. s malým R., začala strašne kričať, ale nespomína si už presne čo, len niečo v tom zmysle, že tu nemá pán Q. čo robiť. Pán Marko potom odišiel v pokoji bez slov a potom B. Q. urobila pred malým vystúpenie, že ako oni pôjdu domov, že on, teda Y. Q., je vonku a nevie čo tým chcela povedať. Kričala a ziapala na celú chodbu, bola úplne vo vytržení a jej to pripadalo tak, ako keby sa malému R. niečo strašné stalo, R. bol potom vyplašený, podľa nej tomu nerozumel, čo sa dialo. Potom teda dala B. Q. telefón, aby zavolala sestre a keď tá sestra A. J. prišla, tak aj tá vyskočila na ňu, že čo si to dovolila a že bude mať problémy. V ten deň mali mať aj rozlúčku s predškolákmi a odvtedy B. Q. malého R. do škôlky už nedala. Dovtedy s ňou vychádzala úplne normálne, sú aj susedky a od toho incidentu sa absolútne zmenila, nekomunikuje s ňou, nezdraví ju. Malý R. aj chodil k nej domov za vnučkou na návštevy hrať sa domov, odvtedy všetko prestalo. Podľa nej najviac vytrestala dieťa a R. za to nemôže. Potom bolo ticho a odvtedy vypisuje niekto na ňu anonymy a na celú jej rodinu. Nemôže povedať, že to je pani Q., ale má na ňu podozrenie, hoci to nemá ako dokázať. B. Q. vykrikuje na ňu, keď sa stretnú v bytovke, že si chodí do škôlky prať osobné veci aj celej rodine a keď jej povedala, že sa vlastne priznala, že to ona vypisuje na ňu tie anonymy, tak jej povedala, že aj tak to všetci vedia. Okrem toho B. Q. vykrikuje aj na jej 9 ročnú vnučku O., ktorej vyčíta rôzne nezmyselné veci. Ak má pani B. Q. charakterizovať ako osobu, tak je to ťažké. Nechce jej ublížiť ani ju očierniť, ale podľa nej je to človek plný zlých emócií, ako keby bola niekedy rozdvojená osobnosť, bez dôvodu vykrikuje, má nevhodné poznámky na jej osobu a pritom jej nič neurobila a ani ju neprovokuje, ona má s ňou pokoj. Pritom si dáva vždy pozor na to, aby jej niečo vykričal a iba vtedy, keď ide sama, keď tam nie sú svedkovia. Do dňa 29.06.2009, sa pritom k nej správala normálne, ako k susede. Nemali nikdy žiadny konflikt. Čo sa týka vzťahu R. a jeho matky B. Q., tak uvádza, že ona ako matka sa starala o neho normálne, všetko bolo v poriadku, nikdy si nevšimla nič zvláštne. Mala iba niekedy taký pocit, ako keby ho až príliš ochraňovala, tak to na ňu pôsobilo. Ako sa správal otec k R. nevie viac uviesť, okrem toho dňa 29.06.2009. Ako sa k sebe správali pán Q. a

pani Q., ako sa správali oni k malému R. bližšie povedať nevie. Môže však uviesť, že nakoľko je aj susedou B. Q., býva na 1. poschodí a B. Q. býva na druhom poschodí. Minulé roky v sobotu prebiehali v ich bytovke stretnutia medzi malým R. a jeho otcom Y. Q.. Nedalo sa zvnútra bytu nepočuť viackrát to, čo kričal R. na chodbe, kričal, že otca nenávidí a nech ide preč, potom iba počula, že vo vnútri bytu trieskal dverami, tak jej to pripadalo. Ona bola vo vnútri bytu a iba to viackrát počula. R. sa teraz k nej tiež správa tak, ako keby ani neexistovala, nepozdraví ju a to už od toho dňa 29.06.2009. Podľa nej to má naočkované od mamy. Dovtedy mala ako učiteľka s R. pekný vzťah, chodil aj k nim domov. Svedkyňa V.. Y. Q. vo svojej výpovedi dňa 03.11.2014, okrem iného uviedla, že pracuje ako klinický psychológ v Prievidzi, kde do jej ambulancie bežne prichádzajú aj deti aj dospelí. Pracuje od 2009 aj ako znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia deti a dospelých. Hlavným lekárom Trenčianskeho samosprávneho kraja Q.. O. Q. bola vo veci mal. R. Q., nar. 29.06.2003, zbavená mlčanlivosti vo veci zdravotného stavu maloletého a to dňa 21.10.2014. Čo sa týka rodiny Q., teda B. Q., jej syna R. Q. a pána Y. Q. nepozná. Po skontrolovaní dokumentácií z predošlých rokov zistila, že maloletý R. Q., nar. XX.XX.XXXX bol u nej na psychologickom vyšetrení dňa 5.2.2009 a potom aj 19.02.2009. Dieťa prišlo v doprovode matky p. Q. a matka uviedla, že problémom, pre ktorý doviedla dieťa je jeho správanie, že doma máva rôzne reči na otca a že v minulosti mu mal otec dávať do ritky korenie a varecu. Že problémy vznikli v máji 2008 - bolo trestné stíhanie vedené na otca dieťaťa, matka však uviedla, že nebola spokojná ako to na polícií dopadlo. Dieťa následne vyšetrila a zistila, že R. bol v čase vyšetrenia spontánny, urečnený, dobre usmeriteľný, vedomostne bol primerane veku. Pri druhom stretnutí mu dala robiť test projektívny, pri ktorom sa prejavilo, že je neistý, voči otcovi prejavil odmietanie, voči matke citový vzťah a prejavili sa u dieťaťa bohaté fantazijné produkcie. Pri kresbe otca odmietol nakresliť, argumentoval tým, že "Lebo ho nechcem, lebo mi robil zle, musí sa to šuškať, lebo s mamou si to doma šuškáme, to čo som Ti hovoril". R. jej pri vyšetrení hovoril: " Že ocino mi robil zle, hovoril, že hovorím sprostosti, keď ma to bolí, varechu tým koncom čo sa drží, mi dáva do riťky aj korenie červené". Dieťa popísalo zážitok presne tými istými slovami ako matka. Očakávala by pri takýchto údajoch zo strany dieťaťa, prejavy úzkosti a predčasnej sexualizácie, nič také nespozorovala. Matke doporučila dieťa čo najmenej vystavovať konfliktným situáciam medzi rodičmi a matka bola informovaná o tom, že nie je vhodné pripomínanie a opakované dotazovanie na negatívne zážitky. V dokumentácií nemá poznamenané, že by v správaní dieťaťa spozorovala prejavy typické pre sex. zneužívané dieťa, ako bol R. Q. v čase vyšetrení. Podobne ani v kresbe a ani v projektívnom teste nespozorovala žiadne známky sexualizácie dieťaťa. Okrem tohto viac mal. R. Q. nevyšetrovala. Jeho matku ani otca nevyšetrovala. Svedkyňa Q.. X. B. vo svojej výpovedi dňa 31.10.2014, pracuje ako psychológ v detskom krízovom centre Náruč v Žiline a to od júla 2005. Do jej pracovnej náplne patrí psychologická práca s detskými klientmi umiestnenými v ich zariadení a tiež práca s ambulantnými klientmi, pokiaľ je požiadavka na psychologické vyšetrenia alebo psychologickú starostlivosť v prípadoch sexuálneho zneužívania alebo týrania. Čo sa týka mal. R. Q., nar. XX.X.XXXX tak uvádza, že maloletý bol ambulantným klientom ich zariadenia v roku 2010 na základe žiadosti jeho matky B. Q.. V tejto súvislosti uvádza, že bola zbavená mlčanlivosti štatutárom P. K. a teda môže poskytovať informácie týkajúce sa mal. R. Q. v tejto trestnej veci. Pani B. Q. ich prvotne kontaktovala telefonicky dňa 10.06.2010, pričom spomínala, že nadobudla podozrenie na sexuálne zneužívanie mal. syna zo strany otca. Pani Q. tiež uviedla, že riešila túto vec už aj na polícií, dieťa bolo vyšetrené a prípad bol uzavretý tak, že sa skutok nestal. Klientka požiadala o možnosti diagnostiky dieťaťa a poradenstva, nakoľko sa obávala, že dieťa sa bude mať opätovne stýkať s otcom, uviedla, že otec mal dočasne zakázaný styk s mal. a v tom čase hrozilo, že otec sa bude s maloletým opäť stýkať. Zároveň uviedla, že chlapec tento styk odmieta a že sa obáva, že bude dieťa traumatizované stretnutiami s otcom. Sp. Q. sa najskôr osobne stretla dňa 17.06.2010 kedy so sebou doniesla všetky dokumenty a to súdnoznalecké dokazovania, rozhodnutia súdu a pod. k nahliadnutiu, mapovala rodinnú situáciu klientky a dohodli sa na termíne psychologického vyšetrenia dieťaťa. Spomína si, že sa oboznámila so znaleckým posudkom znalkyne B., zn. X. a tak isto znalca B.. Klientka tiež uviedla, že dňa 05.05.2010 dala na OS Prievidza návrh na zákaz styku otca s dieťaťom. Matka prišla s dieťaťom na psychologické vyšetrenie dňa 23.06.2010 do ich zariadenia, matka súhlasila s tým, aby bolo vyšetrenie zaznamenané na videozáznam a tiež ich požiadala o vyhotovenie správy z tohto vyšetrenia. Vyšetrenie s mal. Oliverom bolo zamerané na prezistenie údajného sexuálneho zneužívania otcom a tiež na mapovanie rodinnej situácie dieťaťa. Dieťa vyšetrovala iba ona, s dieťaťom viedla rozhovor, ktorý bol čiastočne štruktúrovaný a dotýkal sa tém súvisiacich potenciálne so sexuálnym zneužívaním. S dieťaťom robila kresbu rodiny, zamerala sa na mapovanie pocitov a či dieťa rozoznáva základné emócie. Robili techniku zameranú na dotyky, ktoré sa môžu týkať sexuálneho zneužívania alebo týrania dieťaťa. Pomenovávali jednotlivé časti tela nahých detských postáv, pričom pozorovala reakciu dieťaťa na toto. Nakoniec robili techniku troch želaní a štandardizovanú psychologickú metodiku zameranú na mapovanie' vzťahov v rodine Anthony-

Bene, jedná sa o techniku kedy dieťa priradzuje lístočky členom rodiny, pričom ide o pozitívne alebo negatívne správanie. Na základe uvedeného dospela k záveru, že nemožno jednoznačne dokázať, že dieťa bolo sex. zneužívané. Mal. Oliver spontánne pri rozhovore o rodine uviedol, že mu otec ubližoval, konkrétne, že mu do zadku pchal varechu a korenie a že jemu sa toto nepáčilo. Uviedol, že to povedal matke, že správanie otca nebolo v poriadku a že preto sa s ním nechce stretnúť. Zároveň v niektorých situáciách hovoril, že " Ja tomu nerozumiem". Keď sa dieťaťa pýtala na detaily a ako sa to stalo, dieťa malo tendenciu odbiehať od témy, javilo sa jej, že mu je to nepríjemné, krútil sa na mieste, mrkal pri tom očami. Jediný detail, ktorý však uviedol v súvislosti s potenciálnym zneužívaním bolo, že mu otec mal vyzliecť pančuchy a už ďalej povedal, "že neviem" a ďalej povedal, že skutok sa mal stať v spálni iba jedenkrát. Uviedol tiež, že robil otec aj iné veci, ale že si ich už nepamätá. Povedal, že mu otec sľúbil peniaze a čokoládu za to, čo sa stalo, ale maloletý ďalej uviedol, že neverí, že to otec urobí, že mu dá tu čokoládu a peniaze. Maloletý uviedol, že o tomto povedal matke, babke, krstnej mame, krstnému V. a V.. Napriek týmto spontánnym vyjadreniam dieťaťa R., ktoré nasvedčovali, že sa skutok mohol stať, ostatné techniky týkajúce sa zneužívania, nepreukázali jednoznačne, že zneužívanie nastalo. Maloletému bolo nepríjemné o týchto veciach hovoriť, ale nezaznamenala výraznejší emočný doprovod, ktorý by hovoril o známkach traumy u dieťaťa. Rovnako významnou technikou pri zisťovaní zneužívania je tzv. tabuľka dotykov, kde sa pri otázke, či sa R. niekto dotýkal na intímnych miestach, tam odkiaľ on ciká alebo kaká, maloletý vôbec neuviedol otca. Spomenul jedine spolužiačku. Uviedla, že sa domnieva, že pokiaľ by jednoznačne došlo k zneužitiu dieťaťa zo strany otca, že by sa toto malo pri tejto technike objaviť, teda mal by tam byť spomenutý aj otec, čo nebol. Takisto R. nepotvrdil, že by ho nejaký dospelý žiadal, aby sa ho dotýkal ako dieťa na intímnych miestach. Vo vyšetrení sa však jednoznačne ukázalo, že mal. má odmietavý a výrazne negatívny vzťah k svojmu otcovi a súčasne výrazne pozitívny až idealizujúci postoj ku svojej matke. Vzhľadom na konflikty medzi rodičmi, ktoré uviedla matka dieťaťa nebolo jednoznačné, či tento vzťah k otcovi je poznačený primárne údajným zneužívaním alebo konfliktným vzťahom rodičov. Uviedla" že mala podozrenie, že tu môže ísť aj o ovplyvňovanie dieťaťa v negatívnom smere voči otcovi, ale vzhľadom na to, že išlo o jediný kontakt s dieťaťom nebola na 100% presvedčená preto to uviedla v tomto smere do záverov a odporúčaním zo psychologickej správy zo dňa 14.07.2010, kde uviedla, že treba brať do úvahy záujem dieťaťa, jeho názor, zároveň neodporúčala zamedzenie styku otca s mal. R.. Na všetkých záveroch uvedených v psychologickom vyjadrení aj s odstupom času zotrváva. Sexuálne zneužívanie jednoznačne nemohla vylúčiť aj z toho dôvodu, že R. spontánne uvádzal, že mu otec robil zle. Vyšetrovateľ PZ zabezpečil do vyšetrovacieho spisu aj znalecký posudok č. 3/2010 vypracovaný ku dňu 13.03.2010 znalcom z odboru psychológia V.. X. B.. Znalec bol do konania prizvaný Okresným súdom Prievidza v civilnom konaní 13P/389/2008 za účelom objasnenia subjektívnej stránky prejednávanej veci. V.. X. B. dospel v predmetnom znaleckom posudku k záveru, že čo sa týka maloletého R. Q. stav vývinu inteligencie je primeraný veku. Vývin osobnosti maloletého je komplikovaný regresným fenoménom, ktorým je nadmerná citová závislosť od matky, typická pre nižší vek. Chlapec svoj vzťah k matke verbalizuje prekvapivo ako veľmi mierne pozitívny. Voči otcovi chlapec deklaruje negatívny vzťah. O starom otcovi sa spontánne nezmieňuje. Obaja rodičia vyjadrujú pozitívny vzťah k synovi. Po vzhliadnutí prílohy č. 1, ktorou je DVD, je očividné, vzťah starého otca a R. je pozitívny, bez ohľadu na prípadné účelové slovné deklarácie. Maloletý má sklon k fantastickej pseudológií. Tento prejav sa nedá v jeho veku nazvať klamstvom. Je normálnym štádiom vo vývine fantázie a "chuti z rozprávania". (Ako názorná ukážka poslúži rehliadnutie DVD - príloha č. 1, na ktorom maloletý v prítomnosti starého otca "číta knihu"). Jeho výroky, účelovo reprodukované matkou nemožno považovať za odraz objektívnej reality. Odmietavý postoj dieťaťa k otcovi je umelo vyfabrikovaný matkou. Anamnéza, údaje zo spisu, explorácia, priložené DVD a fotografie vypovedajú o normálnom vzťahu otca a starého otca s dieťaťom. Otec H.. Y. Q. sa podrobil v rámci predmetného znaleckého skúmania aj vyšetreniu znalcom psychiatrom a sexuológom Q.. X. S., pričom znalec dospel k záveru, že Ing. Y. otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou. Otec maloletého je exkluzívne heterosexuálne orientovaný, preferuje dospelé ženské objekty. Sklon k pedofílií MUDr. S. nepotvrdil. Znalec nenachádza žiaden racionálny dôvod na zákaz styku otca s dieťaťom. Styk maloletého so starým otcom je v záujme ďalšieho telesného a duševného vývoja dieťaťa. Starý otec by mohol poslúžiť ako sprostredkovateľ obnovenia styku s otcom. Znalec odporučil spočiatku styk raz za mesiac. Podľa dôvodov vyšetrovateľ PZ zabezpečil do vyšetrovacieho spisu aj znalecký posudok Č. 25/2013 vypracovaný ku dňu 3.08.2013 znalcom z odboru psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých V.. U. O.. Znalec bol do konania prizvaný uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 02.05.2013 pod ČVS:ORP-219/0VK-PD-2013 v trestnej veci prečinu Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. PhDr. U. O. dospel v predmetnom znaleckom posudku okrem iného k záverom, že čo sa týka maloletého R. Q. je osobnosť introvertná, aktuálne emocionálne stabilná, vyrovnaná. Jeho rozumová (mentálna) chápavosť

sa nachádza na úrovni populačného priemeru a nie je narušená. Pamäťové funkcie sú primerane zachované. Osobnostne prispôsobivý pokiaľ je podľa neho, v prípade, že má vyhovieť požiadavkám, ktoré nie sú podľa jeho potrieb je rigídny, vynucujúci si pozornosť, trucovitý, neodkloniteľný. Správanie odbrzdené, výrazne impulzívne, zúrivé, afektívne. Oslabená motivácia, úsilie a vytrvalosť a to najmä v aktivitách neprinášajúcich okamžité uspokojenie alebo v situáciách, ktoré sú ľahko frustrujúce. Uvedené môže súvisieť s negatívnym výchovným usmernením maloletého zo strany matky. Znalec tiež dospel k záveru, že u maloletého sa rozvinul syndróm zavrhnutého rodiča. Matka maloletého priamo aj nepriamo popudzuje maloletého k zmene a udržaniu negatívneho postoja k otcovi. Doterajšie podmienky a spôsob stretávania sa maloletého s otcom za prítomnosti matky, samotné odovzdávanie maloletého za prítomnosti matky, bolo zmarené. Otec aj napriek enormnému úsiliu o vytvorenie si vzťahu s maloletým, kde sa dá uvažovať už aj o hyperkompenzačnom správaní, mu doteraz nebolo umožnené si tento vzťah vybudovať. Maloletý prejavuje závislé správanie voči matke, vo vzťahu chýba primerané akceptovanie rolí matky a syna, kde maloletý si buduje s matkou vzťah ako rovnocenní partneri s nedostatočným akceptovaním podriadenej roly a rešpektovaním rodiča ako autority. Maloletý má narušený vzťah s otcom, prejavuje známky odporu a odmietania voči otcovi, v tomto svojom postoji je neodkloniteľný a ani neumožňuje zmenu svojím správaním budovať pozitívny vzťah s otcom, pretože by tým oslabil dôveru matky voči nemu. V dôsledku trestného oznámenia zo strany ex-manželky na otca maloletého mal otec obmedzený až zakázaný kontakt so synom, ktorý si začal opäť budovať na základe rozhodnutí súdov v predmetnej veci. Boli realizované rôzne formy obnovy vzťahu otca so synom prostredníctvom rôznych organizácií a inštitúcií, tieto snahy však boli zakaždým zmarené, skončili neúspechom a zároveň prehlbením odporu maloletého voči otcovi. U maloletého badať známky prevrátenej hierarchie v rámci rodinného systému. Hierarchia v rodinnom systéme je nízka, vplyv otca je oproti vplyvu matky signifikantne nižší. Maloletý má väčší vplyv v rodinnom systéme ako otec a rovnaký vplyv ako matka. Vplyv názoru matky je u maloletého zjavný. Matka a syn si budujú vzájomnú dôveru na silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a hocikto z nich by dané tvrdenie spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Je potrebné zdôrazniť, že takto vytvorená dôvera vo vzťahu matka-syn výrazne prispela k poruchovej interakcii matka dieťa, kde dieťa začína využívať slovo dôvera ako manipuláciu k dosiahnutiu vlastného cieľa. Takto vytvorená dôvera medzi matkou a synom zabraňuje otcovi maloletého si budovať vzťah so synom, pričom samotný vzťah otca a syna je potrebné rozvíjať z hľadiska optimálnych potrieb psychického vývinu maloletého. Vyšetrovateľ sa opakovane snažil zabezpečiť a vykonať v danej veci výsluch osoby mladšej ako 18 rokov - R. Q.. Prvý krát bol jeho výsluch naplánovaný na deň 14.07.2015, pričom výsluch sa mal vykonať v priestoroch VÚDPaP Bratislava. Z dôvodu ochorenia maloletého R. sa tento naplánovaný výsluch neuskutočnil. Aj následne bol viackrát naplánovaný výsluch maloletého R. Q. najskôr v Prievidzi, potom aj v Žiline, ale zo strany matky maloletého Q.. B. Q. boli vyšetrovateľovi PZ opakovane doručované rôzne žiadosti, sťažnosti a trestné oznámenie na vyšetrovateľa, ospravedlnenia od lekárov, že sa maloletý nemôže výsluchu zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Vyšetrovateľ uložil v zmysle § 70 ods. 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa 24.11.2016 Q.. B. Q. aj pokutu, nakoľko Q.. B. Q. bola povinná ako zákonný zástupca zabezpečiť prítomnosť mal. R. Q., nar. XX.XX.XXXX na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 22.11.2016 v čase o 11.00 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície Žilina, ul. Kuzmányho č. 26. Dňa 22.11.2016 v čase o 11:00 hod. sa však osoba mladšia ako 18 rokov R. Q. na naplánovaný úkon nedostavil. Na tento naplánovaný úkon sa dostavila dozorujúca prokurátorka X.. U. B., opatrovník maloletého Q.. G. Q. a psychologička V.. U. S. V.. Q.. B. Q., ako zákonný zástupca maloletého R. Q., nezabezpečila jeho prítomnosť na výsluchu v daný deň, jeho neúčasť nijako neospravedlnila, napriek tomu, že v predvolaní bola výslovne o tom poučená. Z uvedeného dôvodu výsluch osoby mladšej ako 18 rokov R. Q. nebol vykonaný. Vyšetrovateľ PZ v danej veci ešte začiatkom roka 2015 pribral na vypracovanie komplexného znaleckého posudku na maloletého R. Q. ajeho rodičov H.. Y. Q. a Q.. B. Q., špecializované vedecké a odborné pracovisko Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, D. XX, XXX XX O.. B. PZ sa snažil opakovane zabezpečiť prítomnosť matky Q.. B.y Q. ako aj maloletého R. Q., pre účely a potreby znaleckého skúmania. Toto pracovisko v danej veci zaslalo vyšetrovateľovi PZ písomné zdôvodnenie ukončenia znaleckého dokazovania, kde sa okrem iného uvádza, že napriek opakovaným písomným pozvaniam (od 30.06.2015) aj v spolupráci s OR PZ sa matka mal. spolu so synom dostavila do priestorov VÚDPaP až dňa 02.05.2017(ako osobne uviedla pani Q. - pre hrozbu udelenia finančnej pokuty).V rozhovore sa matka aj syn vyjadrili, že sa nepodrobia znaleckému vyšetreniu, dôvody sú zaznamenané v zázname z rozhovoru. Týmto ukončujeme znalecké dokazovanie bez spracovania znaleckého posudku. Vyšetrovaním sa teda nepreukázalo, že by H.. Y. Q. svojho maloletého syna nejakým spôsobom sexuálne zneužil. Bolo preukázané, že skutok tak ako je popísaný v uznesení o začatí trestného stíhania sa nestal.

47. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

48. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.

49. Podľa 37 Zákona o rodine ods. 1 nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

50. Podľa 37 Zákona o rodine ods. 2, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

51. Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 2 ) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

52. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ako ho upravoval zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

53. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či vlakové spojenia a pod. 54. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto

zistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

55. Súd na základe oboznámených listinných dôkazov a pripojených spisov vedených vo veci maloletého Olivera Marka a trestného spisu zistil tento skutkový stav: bolo preukázané, že v roku 2008 matka na základe vyššie citovaných skutočností, ktoré jej uviedol maloletý, podala trestné oznámenie na otca za zločin sexuálneho zneužívania maloletého otcom. Súd má za preukázané, že už aj pred týmto mala matka výhrady k otcovi, k tomu ako sa správa k maloletému, ako sa realizujú stretnutia otca s maloletým, čo je zrejmé z jej písomných poznámok, ktoré si viedla na radu kolíznej opatrovníčky (č.l.391-397) Podaním trestného oznámenia sa začalo obdobie, kedy bol zakázaný styk otca s maloletým, vo veci prebiehali súdne konania, znalecké vyšetrenia, ktorých záverom bolo, že v roku 2009 bol upravený styk otca s maloletým, znalec konštatoval, že stretávanie otca s maloletým je v záujme maloletého. Napriek tejto skutočnosti zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2008 - 2012, zo správy neziskovej organizácie Orchidea Prievidza, jednoznačne vyplýva, že pri pokusoch a realizovaní stretnutia otca s maloletým, matka pôsobila negatívne, podporovala dieťa v odmietaní stretnutí s otcom (vešala mu na krk počas stretnutí diktafón, čo potvrdila sama matka, stretnutia sa uskutočňovali na miestach, ktoré mohla ona sama kontrolovať (správa mediátorky JUDr.Štulrajterovej), resp. kontrolovať maloletého či otca maloletý odmieta, resp. správa sa k nemu odmietavo, vytvárala teoretické prekážky realizácii styku - tvrdila, že nemôže syna odovzdávať otcovi pred bytom, pretože otec sa nemá ako dostať k jej bytu cez vchodové dvere, ktoré sú opatrené guľou a nie je jej povinnosťou mu dvere otvárať (konanie 6P 41/2012 -viď návrh matky), v priebehu stretnutí na ÚPSVaR Prievidza ani inokedy nijakým spôsobom nepôsobila na maloletého, aby bol ochotný podrobiť sa stretnutiam, ktoré boli nariadené súdom v záujme maloletého. Nakoniec aj prístup matky k znaleckému dokazovaniu v tejto veci nasvedčuje tomu, že odmieta rešpektovať súdne rozhodnutia, nariadenia orgánov, ktoré nie sú v súlade s jej predstavou, vykladá si ich zúžene, napriek jej vzdelaniu pedagóg, tendenčne, s poukazom na trestné oznámenie ako matka úplne rezignovala v smere konať v záujme maloletého, čo si sama vykladá tak, že ho má podporovať v odmietaní otca, hoci sama nemôže mať istotu o sexuálnom zneužívaní maloletého. Na odmietnutie podrobeniu sa pokynom súdu vynachádza rôzne „procesné" dôvody, napr. nebolo rozhodnuté o jej námietke proti znalcovi, potom o ďalšej námietke „nekompetentnosti" a pod...Správanie matky v konaní zodpovedá jej hodnoteniu znalcami PhDr. B. a PhDr. O.. V súvislosti s hodnotením posudku PhDr. O. súd zdôrazňuje, že fakt, že syndróm zavrhnutého rodiča je v odbornej verejnosti ako diagnóza spochybňovaný, neznamená, že neexistujú prípady manipulácie detí rodičom od ktorého sú citovo závislý, ako je maloletý R. závislý od matky. Súd vzhľadom na postoj matky a predpokladateľné jej ďalšie správanie upustil od ďalšieho znaleckého dokazovania v tomto smere, pričom plne odkazuje na argumentáciu znalca z odboru psychológia, aj podľa názoru súdu by matka v tomto postoji zotrvala naďalej a traumatizovala by tým maloletého. Ak má matka tento postoj, je takmer isté že sa k dokazovaniu takto bude stavať aj maloletý. Pritom kontrolné znalecké skúmanie je navrhnuté aj v posudku PhDr I. PhD, ktorý si dala vypracovať matka. Matka je neoblomná vo svojom postoji napriek viacerým záverom znalcov a psychológov, že je v záujme maloletého obnoviť stretnutia otca s maloletým (konštatované aj po vyšetrení maloletého v krízovom centre K. G., na ktoré matka odkazuje). Je zároveň vzhľadom na vzájomný vzťah maloletého a matky zrejmé, že ani maloletý takémuto neoblomnému postoju sám nemôže čeliť a nemožno očakávať zmenu jeho postoja napriek odporúčaniam znalcov. Z týchto dôvodov súd uložil maloletému výchovné opatrenie, na ktorom je povinná zabezpečiť jeho účasť jeho matka pod hrozbou opatrení, ktoré umožňuje Civilný mimosporový poriadok. Je potrebné zabezpečiť maloletému odbornú psychologickú pomoc, aby prekonal obdobie „súdnych ťahaníc", realizácií stykov, pri ktorých pôsobila ako stresor hlavne matka tým, ako k stretnutiam pristupovala s odôvodnením, že ona nevie ako má maloletého na styk pripraviť, ani to nie je povinná, a pod..., napriek svojej kvalifikácii pedagóg, počas ktorých konal podľa pokynov matky a pod jej dohľadom. Tvrdenia o možnom sexuálnom zneužívaní maloletého tiež odôvodňujú takýto postup. Podľa záverov súdu ktoré vychádzajú zo zohľadnenia znaleckého posudku V.. B., dokončeného niekoľko dní pred údajným pohlavným zneužívaním, znalca V. B., PhDr. O., PhDr. X., záverov trestného konania vo veci ČVS ORP XXX/OVK-ZA-XXXX sa javí, že ako je uvedené na č.l. 606 druhá strana, literatúry predloženej do spisu matkou, môže ísť u matky o druhý typický predpojatý postup - predpojaté potvrdzovanie zneužívania. „Vtedy posudzovateľ dospeje do unáhleného záveru, že dieťa bolo sexuálne zneužívané, zatiaľ čo ignoruje informácie , ktoré nepodporujú takýto záver, napr. predpokladá že dieťa muselo byť sexuálne zneužívané, pretože vykazuje abnormné sexuálne správanie, ( čo v tomto konkrétnom prípade ani nie je splnené) pričom ignoruje možnosť, že dieťa môže trebárs napodobňovať niečo čo videlo..."(citácia textu pod čiarou). V každom prípade je takýto postoj matky nekritický, veď v uvedenom

období, keď hovoril o údajnom zneužívaní, napríklad maloletý prišiel s tým, že má matka v bruchu pleseň. Toto matka okamžite pripísala tomu, že to má zo G. - teda od otca, nad pravdivosťou tohto tvrdenia sa ani nepozastavila, hoci ide o zjavne nepravdivý výrok maloletého, ktorý nebol ojedinelý, potvrdila to v posudku znalkyňa X.. Preto pokiaľ je aj v súčasnosti údajné a nepotvrdené zneužívanie maloletého v larvovanej podobe (posudok PhDr. I.), maloletý má už 15 rokov, matka nemusí mať v tomto obavy z psychologického skúmania maloletého ani zo stretnutí maloletého s otcom v prítomnosti psychológa alebo pracovníčok úradu, prípadne inej osoby. V tomto je postoj matky iracionálny a ničím nepodložený. Napriek tomu súd v aktuálnom štádiu konania vzhľadom na postoj maloletého vyjadrený vo výsluchu na súde, ako aj závery viacerých psychológov - PhDr. I., Q.. B., styk otca s maloletým ešte neupravil, dal možnosť matke i maloletému prekonať vybudovaný odpor k otcovi a rešpekt k súdu i úradom práve absolvovaním psychologického poradenstva, ktoré jej doporučili aj v krízovom centre K.. Uložil maloletému R. Q. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov negatívneho ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi. Matke súd uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na tomto psychologickom poradenstve podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza. V prípade nerešpektovania uloženia výchovného opatrenia prichádza do úvahy uloženie výchovného opatrenia - pobytu v diagnostickom centre na dobu najviac 6 mesiacov. Z týchto dôvodov (odmietavý nemenný postoj maloletého) súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia zamietol a zamietol aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletým a rozhodol, že styk otca s maloletým neupravuje. Neexistuje v súčasnosti žiadna odôvodnená racionálna obava, ktorá by odôvodňovala zákaz styku otca s maloletým. Preto súd zrušil aj neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal styku s maloletým dieťaťom, uložené uznesením Krajského súdu Trenčín 6Cop/26/2014

- 35. Pokiaľ sa teda maloletý k stretnutiu s otcom odhodlá, stretnutia sa môže uskutočniť. Ide o otázku o ktorej je maloletý plne spôsobilý rozhodovať. Súd zároveň uložil rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza, bolo preukázané aj z listín a vyjadrení na pojednávaní, že títo spolu vôbec nekomunikujú. Ako rodičia maloletého podľa čl. Článok 18 Dohovoru o právach obidvaja majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. Tento sa bez vzájomnej komunikácie realizovať nedá.

56. Podľa § 54 Civilného mimosporového poriadku ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Keďže matka spôsobila trovy vynaložené na znalecké dokazovanie, ktoré sa jej zavinením nerealizovalo, je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 258,96 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých Civilného mimosporového poriadku.