Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/59/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov a Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného W. T., nar. XX.XX.XXXX v H., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2022, č. k. -47, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.04.2022 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného W. T. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol návrh odsúdeného W. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 25.06.2014, sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 22.03.2021, sp. zn. vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu preukázal polepšenie a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa druhú materiálnu podmienku.

K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že táto bola v prípade odsúdeného splnená. Odsúdený sa po nástupe na výkon trestu odňatia slobody adaptoval na prostredie a jeho správanie je na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, pokyny a príkazy príslušníkov plní a rešpektuje. Je pravdou, že odsúdený si počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nevytvoril podmienky ani na jednu disciplinárnu odmenu a neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz alebo iné formy vzdelávania, avšak nebol ani disciplinárne potrestaný, aktívne sa zapája do aktivít organizovaných v rámci kultúrno - osvetovej činnosti a pracovnú morálku má tiež na požadovanej úrovni. Riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ale k tomu konštatovaniu pristúpil po zohľadnení resocializačnej prognózy odsúdeného a jeho trestnú minulosť, ktoré súvisia s druhou materiálnou podmienkou.

Okresný súd konštatoval, že práve druhá materiálna podmienka nebola u odsúdeného splnená, teda nemožno očakávať, že odsúdený by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život na slobode. K tomuto záveru okresný súd dospel najmä s poukazom na relatívne bohatú trestnú minulosť odsúdeného, stredné riziko recidívy trestnej činnosti a v neposlednom rade na skutočnosť, že odsúdeného možno považovať za špeciálneho recidivistu vo vzťahu k trestnému činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Spoločnosť reprezentovaná príslušnými okresnými súdmi (Nové Zámky, Skalica) sa viackrát pokúsila o nápravu osoby odsúdeného ukladaním menej invazívneho druhu trestu (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom), avšak

žiadne z doterajších odsúdení neviedli k definitívnej náprave odsúdeného, ktorý po osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (dvakrát sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil) pokračoval v páchaní trestnej činnosti a v jeho správaní nedošlo k požadovanej zmene ani po vykonaní nepodmienečných trestov odňatia slobody. Z jedného nepodmienečného trestu odňatia slobody bol odsúdený podmienečne prepustený.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že okresný súd vydal arbitrárne rozhodnutie, v ktorom len konštatoval, že nevyhovel návrhu z dôvodu, že druhá materiálna podmienka nie je splnená. Súd nebral do úvahy zdravotný stav odsúdeného a ohľadne jeho minulosti len skonštatoval jeho trestnú minulosť, hoci časť trestov je zahladená. Má akceptáciu pracovnej zmluvy, z čoho vyplýva, že prácou prispeje ekonomike štátu a nebude zaťažovať štát ohľadne výdavkov na odsúdeného. Žiadal, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu vyhovel.

Podľa Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 25.06.2014, sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 22.03.2021, sp. zn. . Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdený už splnil vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody, dňa 16.01.2022.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 10 odsúdení (zahladenie odsúdenia v tomto prípade nemá žiadnu relevanciu) a navyše bol z výkonu trestu aj podmienečne prepustený. Odsúdený v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto ani jeho prísľub práce s vidinou nezaťažovania štátneho rozpočtu SR nemôže zmeniť náhľad na splnenie druhej materiálnej podmienky.

Pokiaľ odsúdený poukazoval na svoj zdravotný stav, k tomu treba uviesť, že tento nie je dôvodom na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

K námietkam odsúdeného treba dodať, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel

trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky (spĺňa len jednu z nich) vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.