Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/100/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Mesto Šaštín - Stráže, IČO: 00 210 069, so sídlom Šaštín - Stráže, Alej 549, zastúpeného splnomocnencom: BOHUNICKÝ & Co, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 47 876 034, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Dunajská 48, proti žalovanému: C. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. S. F. D., Q. XXX, zastúpeného: Mgr. Denisa Belošovičová, advokátka, Bohumínská 788/61, Ostrava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 3C/30/2017-38 zo dňa 4. augusta 2017 v spojení s uznesením č. k. 3C/30/2017-102 zo dňa 18. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s uznesením č. k. 3C/30/2017-102 zo dňa 18. októbra 2017 v časti uloženia povinnosti žalovaného strpieť prevádzkovanie pohrebiska na nehnuteľnosti parcela registra „E“, č. 1444 o výmere 755 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX vedenej Okresným úradom J., katastrálny odbor pre katastrálne územie R., obec R. - J. p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie v spojení s uznesením č. k. 3C/30/2017-102 zo dňa 18. októbra 2017 v časti rozhodnutia o zákaze žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou parcela registra „E“ č. 1444 o výmere 755 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX vedenej Okresným úradom J., katastrálny odbor pre katastrálne územie R., obec R. - J., a to najmä zdržať sa úkonov, ktorými by zasiahol do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku a v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou parcela registra „E“ č. 1444 o výmere 755 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX vedenej Okresným úradom J., katastrálny odbor pre katastrálne územie R., obec R. - J., a to najmä zdržať sa úkonov, ktorými by zasiahol do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku a ukladá mu povinnosť strpieť prevádzkovanie pohrebiska.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 332 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 337 ods. 1, 2, 3, § 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd právne uzavrel, že je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca preukázal priloženou elektronickou písomnou komunikáciou, z ktorej

jednoznačne vyplýva úmysel žalovaného užívať predmetnú nehnuteľnosť na iný účel, než na aký v súčasnosti slúži, t.j. na prevádzkovanie pohrebiska, čím prejavil obavu z možného nakladania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Ak by žalovaný využíval predmetnú nehnuteľnosť na iný účel, resp. akýmkoľvek spôsobom by zasiahol do povinností žalobcu prevádzkovať pohrebisko, malo by to za následok narušenie celistvosti a dôstojnosti pohrebiska a tým aj hrobových miest a ľudských pozostatkov, prípadne aj ohrozenie verejného zdravia, čo sa prieči jednak zákonu, ako aj verejnému poriadku. Okresným súd mal z návrhu a jeho príloh preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko hrozí vznik škôd takého rozsahu, ktoré by bolo možné navrátiť do pôvodného stavu len s veľkými ťažkosťami, prípadne by ich nebolo možné navrátiť vôbec, t.j. je v uvedenom prípade je daný prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladným opatrením sa nevytvára nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a zároveň žalovanému nevzniká neprimeraná ujma.

4. V uznesení č. k 3C/30/2017-102 zo dňa 18.10.2017 okresný súd právne uzavrel, že v danej veci sa jedná o zdržovací nárok, v rámci ktorého je možné poskytnutie súdnej ochrany samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bez potreby domáhania sa nároku žalobou vo veci samej. V danom prípade nariadené neodkladné opatrenie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrane, ale možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pričom samotné nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu, resp. sa stáva vecou samou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že nariadené neodkladné opatrenie má charakter rozhodnutia vo veci samej, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania dopĺňacím uznesením a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v spore úspešný. Zároveň nariadené neodkladné opatrenie doplnil o výrok podľa § 337 ods. 1 CSP, ktorým strany sporu poučil o možnosti podať voči sebe navzájom žalobu vo veci samej o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech prevádzkovateľa pohrebiska v obci R.

- J. spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti za odplatu, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť, priznať mu náhradu trov konania. Podľa obsahu je odvolaciemu súdu zrejmé, že poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú od roku 1991 protiprávne užíva žalobca, ktorý na nej bez súhlasu žalovaného postavil cintorín. Žalovaný podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže a neoprávneného užívania cudzej veci, táto vec nebola právoplatne skončená. Dňa 3.3.2016 prvýkrát kontaktoval žalobcu, potom ako zistil, že na pozemku žalobca protiprávne postavil cintorín a navrhol, že pozemok mu predá. Dňa 8.3.2017 zasadlo mestské zastupiteľstvo, ktoré schválilo kúpu pozemku od žalovaného za kúpnu cenu 5.941,85 Eur na základe znaleckého posudku vypracovaného na žiadosti žalobcu. Listom zo dňa 27.3.2017 žiadal žalobca kúpnu cenu vo výške 20,- Eur/m2 a listom zo dňa 10.5.2017 žiadal kúpnu cenu 16.240,- Eur na základe znaleckého posudku č. 118/2017 znalca Ľudovíta Juríka, vypracovaného na jeho žiadosť a nájomné za užívanie pozemku vo výške 4.020,- Kč ako bezdôvodné obohatenie, s čím žalobca nesúhlasil. Mailom zo dňa 1.6.2017 napísal žalovaný žalobcovi, že pozemok oplotí a požiada súd o odstránenie stavby (mail zo dňa 6.6.2017), keď vzhľadom na nekorektné jednanie žalobcu sa veľmi hnevá a má v úmysle chrániť svoj majetok. Žalovaný nikdy žalobcovi ani nikomu inému neuviedol, že bude zasahovať do dôstojnosti cintorína, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest, do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov, o čom žalobca nepredložil ani jediný dôkaz. Má za to, že nebol dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, keď nebol daný dôvod bez zbytočného odkladu upraviť pomery strán. Žalobca nepredložil jediný dôkaz odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom bolo nariadené, nepreukázal dôvodnú obavu, že žalovaný bude narušovať prevádzku cintorína. Žalovaný nepodnikol žiadne kroky smerujúce k oploteniu pozemku. Neodkladné opatrenie problém medzi stranami o výške kúpnej ceny nerieši. Neodkladným opatrením došlo k obídeniu zákona č. 282/2015 Z. z., pretože žalobca môže aj naďalej užívať pozemok protiprávne, nemusí podať žalobu a nemá dôvod dohodnúť sa so žalovaným na výške kúpnej ceny.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že napadnuté uznesenie je vecne správne, odvolanie navrhuje odmietnuť, alebo alternatívne napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázal na to, že odvolanie nespĺňa predpísané náležitosti ust. § 363 v spojení s § 365 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný v odvolaní neuviedol z akých dôvodov žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie vôbec napáda. Uvedené je vadou, ktorú po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno zhojiť. Žalovaný sa v odvolaní zaoberá okolnosťami akými malo podľa jeho tvrdení dôjsť k

vzniku právnej skutočnosti, ktorá zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a údajnou neochotou žalobcu predmetný stav vysporiadať. Žalobca má za to, že akékoľvek nároky vyplývajúce z užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného žalobcom sú predmetom prípadného záväzkového vzťahu a nemajú priamy súvis s predmetom konania, ktorým je výlučne potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Na okraj poznamenáva, že pohrebisko bolo na predmetnom pozemku vybudované skôr, než žalovaný nadobudol k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Za prenájom hrobovým miest prislúcha žalobcovi odplata avšak táto nestačí ani na úhradu prevádzkových nákladov na pohrebisko. Tento príjem predstavuje sumu 10,- Eur za jedno hrobové miesta za obdobie 10 rokov. Je potrebné hovoriť o nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním pohrebiska a nie o akomkoľvek majetkovom prospechu žalobcu. O vysporiadaní vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti žalobca pravidelne so žalovaným rokoval, ponúkol odkúpenie za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 5.941,85 Eur, schválenú mestským zastupiteľstvom. Ani k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo. V kontexte tvrdenia žalovaného, podľa ktorého nemá byť predmetná nehnuteľnosť trvalým trávnatým porastov ale mala sta stať stavebným pozemkom odkázal na § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa údaje zapísané v katastri nehnuteľností, vrátane druhu pozemku, považujú za hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Územný plán obce výslovne označuje predmetnú nehnuteľnosť ako cintorín. Žalovaný požaduje uzatvorenie konsenzu za podmienok stanovených znaleckým posudkom, vypracovaným na základe jeho objednávky, hoci je nesporné, že sa o stavebný pozemok nejedná. Žalovaný zamýšľa vo vzťahu k nehnuteľnosti vykonať, t.j. umiestniť plot uprostred pohrebiska, ako aj iné obdobné faktické úkony, ktoré by mali za následok okrem iného nemalé škody spôsobené v potrebe navrátenia pohrebiska do pôvodného stavu. Úmysel žalovaného zasiahnuť do integrity pohrebiska tu je daný a preukázaný.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné priznať čiastočný neúspech, keďže napadnuté uznesenie je v časti výroku uloženia povinnosti strpieť prevádzku pohrebiska vecne správne úspech a čiastočný neúspech vo zvyšnej časti, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 a čiastočné zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného predostretými ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie (ktorého výrok je už uvedený už v odseku 1).

9. Žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tým, že podľa zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve plní prevádzkovaním zriadeného pohrebiska aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného povinnosti ustanovené mu týmto zákonom, pričom žalovaný mailom zo dňa 1.6.2017 mu oznámil, že sa rozhodol svoj pozemok oplotiť a zabrániť tak vstupu na súkromný pozemok a mailom zo dňa 6.6.2017 oznámil, že má v úmysle podať návrh na odstránenie stavby.

10. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení: „súd žalovanému nariaďuje, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov ako vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. 1444, o výmere 755 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX evidovanej Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre katastrálne územie: R., obec R. - J., okres J. a to najmä, nie však výlučne úkonov, ktorými by zasiahol do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku (prvý výrok). Súd žalovanému nariaďuje, aby na nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. 1444, o

výmere 755 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX evidovanej Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre katastrálne územie: R., obec R. - J., okres J. strpel prevádzkovanie pohrebiska (druhý výrok)“.

11. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

12. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Takáto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby postup okresného súdu, ktorý napriek tomu, že formulácia žalobného petitu navrhovaného neodkladného opatrenia v časti jeho prvého výroku (uvedeného v odseku 10) nespĺňa požiadavku jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti, nevyzval žalobcu na odstránenie tohto nedostatku a teda nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 v spojení s § 161 CSP.

14. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"), ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

17. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

18. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

19. Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnej strane, či vyvolá občiansky súdny spor zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie konania sa strana môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených v § 137 ako aj v § 324 CSP. Čoho sa strana konkrétne pre seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu“, petite alebo žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petit určuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Stranou určený predmet konania tak musí súd jednak celkom vyčerpať, ako ho aj nesmie prekročiť.

20. Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné stranu vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní pokračovať, je nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné ďalej konať pre nedostatok zrozumiteľného, určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na popísané v odseku vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky konania. Zákon súdu určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky konania, teda aj prípadnej neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale spravidla počas doby celého ďalšieho priebehu konania (§ 161 ods. 1 . Nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť, súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití vhodných opatrení tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia zisteného nedostatku), súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2, 3 .

21. Pre nedostatky formálnych náležitostí návrhu, t.j. náležitosti ustanovených v § 127 CSP, § 132 a § 326 súd podanie strany odmietne, ak ide o taký nedostatok, ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v súdnom spore. Každé podanie, ktoré je adresované súdu musí totiž spĺňať kritériá úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá v celom rozsahu predpísané osobitné náležitosti potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako sú uvedené v § 127 ods. 1 CSP. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť, zrozumiteľnosť ako vlastnosti písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladať nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa návrh neopraví alebo nedoplní. Oprava a doplnenie údajov o stranách, splnenia povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti závisí od konkrétnych okolností. Oprava alebo doplnenie ostatných náležitostí spravidla nemá spojitosť s možnosťou súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej. Preto takéto úkony sa môžu robiť v rámci prípravy pojednávania alebo na prvom pojednávaní, alebo v priebehu konania v súčinnosti so stranami.

22. Výzvu k odstráneniu nedostatku podmienky konania, ktorou môže byť po začatí konania aj zistená vada návrhu realizuje súd uznesením, ktoré doručí osobe, o ktorej návrh - podanie ide. Uznesenie okrem formálnych náležitostí rozhodnutia obsahuje aj údaj o tom, v čom je návrh neúplný alebo nesprávny, teda strane je najskôr potrebné oznámiť, ktorá náležitosť návrhu chýba alebo je uvedená nesprávne, ďalej poučenie, ako je treba doplnenie alebo opravu vykonať, lehotu k odstráneniu vád návrhu a poučenie o tom, že konanie bude zastavené, ak nebude návrh včas opravený alebo doplnený. Len v prípade, že súd môže predpokladať, že vada návrhu bude odstránená jednoduchým úkonom strany, je ho možné vyzvať k oprave alebo doplneniu aj na pojednávaní.

23. Petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou tak žaloby ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; žalobný petit sa môže týkať aj viacerých nárokov (tak ako je tomu aj v tomto prípade).

24. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, ak dospel k záveru, že uplatňovaný nárok žalobcu obsiahnutý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v časti požiadavky zdržať sa akýchkoľvek úkonov ako vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. 1444, o výmere 755 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX evidovanej

Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre katastrálne územie: R., obec R. - J., okres J. a to najmä, nie však výlučne úkonov, ktorými by zasiahol do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku spĺňa požiadavku presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Z obsahu žalobcom naformulovaného petitu vyplýva, že tento si vzájomne protirečí, keďže na jednej strane sa má vlastník zdržať akýchkoľvek úkonov vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti a zároveň žalobca požadované úkony špecifikoval uvedením ich príkladného výpočtu, ktorý však opäť vylúčil, keďže výslovne uviedol, slovné spojenie „...nie však výlučne úkonov...“. Taktiež nemožno nateraz uzavrieť či sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je požiadavka podľa § 325 ods. 2 písm. c) s poukazom na rozporuplné naformulovanie požadovaného petitu. Pričom z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami a právami v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. c) vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovaní prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci) ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci).

25. V danom prípade ide o takú vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odstránenie nedostatku návrhu v tomto štádiu konania (teda už po začatí konania) je možné postupom popísaným vyššie, teda v súlade s § 161 CSP.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

29. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

30. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

31. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

32. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

33. S poukazom na uvedené potom treba uzavrieť, že súd prvej inštancie v konaní o návrhu žalobcu nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno, vzhľadom na jeho závažnosť a rozsah, napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v časti nariadenia neodkladného opatrenia, zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou parcela registra „E“ č. 1444 o výmere 755 m2, trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXXX vedenej Okresným úradom J., katastrálny odbor pre katastrálne územie R., obec R. - J., a to najmä zdržať sa úkonov, ktorými by zasiahol do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Po vrátení veci tak súd prvej inštancie uznesením vyzve žalobcu, za predpokladu, že tento bude aj naďalej trvať na podanom neodkladnom opatrení v znení v zmysle návrhu (prvý výrok), ktorý urobil neurčité podanie, aby vadu podania - určitý údaj o tom, čoho sa domáha, t.j. žalobný návrh (petit) formuloval tak, aby označenie práv a jemu zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnuté boli presné, určité a zrozumiteľné (t. j. čoho presne sa žalobca domáha), s obsahom lehoty na odstránenie vád a poučenia o tom, že konanie bude zastavené v súlade s § 161 CSP, ak nebude včas opravené a doplnené. Poučenie v tomto smere musí byť výslovné. Až v prípade odstránenia nedostatku podmienky konania

- riadneho návrhu na začatie konania súd prvej inštancie bez meškania vykoná prípadné potrebné dokazovanie, a následne o návrhu žalobcu rozhodne. V tejto súvislosti ešte odvolací súd dopĺňa, že sa mu javí, že požiadavka žalobcu obsiahnutá v druhom požadovanom petite, ktorému bolo okresným súdom vyhovené (okrem iného) v časti strpenia prevádzkovanie pohrebiska v sebe už zahŕňa aj možnú požiadavku žalobcu ohľadom na zdržaní sa úkonov zasahovania do celistvosti a dôstojnosti pohrebiska nachádzajúceho sa v katastrálnom území žalobcu, do celistvosti a dôstojnosti hrobových miest na tomto pohrebisku a do integrity a dôstojnosti ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov pochovaných na tomto pohrebisku.

35. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti strpenia prevádzkovania pohrebiska na predmetnej nehnuteľnosti, a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci (v uvedenej časti), pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť (v uvedenej časti) a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

36. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv navrhovateľa a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

37. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

38. S odvolacou námietkou žalovaného, že nebol dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, keď nebol daný dôvod bez zbytočného odkladu upraviť pomery strán sa odvolací súd nestotožnil, keď okresný súd správne uzavrel, že tomu tak je, keďže žalovaný, čo nepoprel ani v odvolaní, adresoval žalobcovi mail zo dňa 1.6.2017, v ktorom výslovne uviedol svoj zámer oplotiť predmetnú nehnuteľnosti, čím by logicky žalobcovi znemožnil (riadnu) prevádzku pohrebiska. Na tomto správnom závere okresného súdu nemení nič ani argument žalovaného, že nepodnikol (nateraz) žiadne kroky smerujúce k oploteniu pozemku, keďže nariadené neodkladného opatrenie má preventívny charakter.

39. Taktiež argument žalovaného, že žalobca môže naďalej užívať pozemok protiprávne a nemá dôvod sa dohodnúť na výške kúpnej ceny je nedôvodný, keďže žalovaný môže kedykoľvek podať návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj žalobu, ktorú ohľadom ním tvrdeného nároku, bude považovať za potrebnú.

40. Záverom odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených práv a to žaloby, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku.

41. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

42. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ako vecne správne potvrdil v časti uloženia povinnosti strpieť prevádzku pohrebiska a vo zvyšnej časti, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, s tým že akékoľvek nové rozhodnutie bude potrebné vyhotoviť v súlade s § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .