Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci: žalobkyne 1/ H. E., X. XX.XX.XXXX, L. Y. D., X. N.. XXX/XXX a žalobkyne 2/ Ľ. E. , X.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa 1/, obe žalobkyne zastúpené splnomocnencom Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom v Bratislave na Gogoľovej ul. č. 18 proti žalovanej OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave na Štúrovej ul. č. 5, IČO: 31 318 916 o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/ XXSU zo dňa 29.06.2011 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade a žalovanou na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.06.2011 k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, každá v podiele 1 z celku, nachádzajúcej sa v okrese R., obec a katastrálne územie D., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom, a to ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXX/X vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, číslo XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh: záhrady, vo Y. X XXX m2, a pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X, druh: záhrady, vo výmere 1 m2, je neplatná.

II. Žalobkyniam súd oproti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne podali dňa 21.4.2016 na Okresnom súde Bratislava i žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, špecifikovanej vo výroku rozsudku pod I. Navrhli súdu nariadiť predbežné opatrenie , ktorým bude žalovaná povinná zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/. zo dňa 29.06.2011 k nehnuteľnosti, špecifikovanej opäť vo výroku rozsudku, v jeho časti I.. Okresný súd Bratislava I postúpil vec dňa 1.6.2016 na konanie Okresnému Skalica ako súdu na konanie miestne príslušnému. Vec došla na Okresný súd Skalica dňa 7.6.2016.

2. Žalobkyne zdôvodnili návrh na určenie neplatnosti záložnej zmluvy tým, že sú fyzické osoby, nepodnikateľky. Žalobkyňa 1/ vykonávala v roku 2010 upratovacie práce Y. L. pre obchodnú spoločnosť, ktorej spoločníkom bol A. P., narodený XX.X.XXXX, L. Ľ. XXXX/XX, L.. V roku 2011 ju nečakane A. P. požiadal o pomoc z dôvodu, že jeho spoločnosti dlží peniaze iná spoločnosť, jeho matka ochorela (údajne išlo o rakovinu tak ako u matky žalobkýň) a preto potrebuje pomôcť s peniazmi. A. P. s treťou osobou bez vedomia žalobkyne 1/ prišiel do rodinného domu žalobkýň, kde sa nachádzala

iba žalobkyňa 2/, pravdepodobne za účelom vypracovania znaleckého posudku, vyfotil si rodinný dom žalobkýň, bez vysvetlenia účelu žalobkyni 2/. Žalobkyne pri jeho ďalšej návšteve žiadal, aby mu pomohli s peniazmi, ktoré si berie, aby mohol vymôcť pohľadávku od inej obchodnej spoločnosti a na zabezpečenie liečby svojej matky. Ubezpečil žalobkyne, že o svoj rodinný dom neprídu, nemajú sa čoho báť. Žalobkyne mu prisľúbili pomoc. Následne A. P. uzavrel dňa 29.6.2011 so žalovanou ako veriteľom Zmluvu o optamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/XXSU na sumu 48.000,-eur, ktorú mal splatiť v 238 mesačných splátkach po 349,66.-eur so zabezpečením úveru prostredníctvom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť žalobkýň. A. P. vopred vedel, že záväzok z hypotéky nebude môcť splniť, preto takýmto spôsobom požiadal o pomoc žalobkyne. V tomto dôsledku žalobkyne uzatvorili so žalovanou Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 F. Ú. Č.. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.6.2011 ( ďalej v texte „záložná zmluva“), ktorej predmetom zálohu bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese R., obec a katastrálne územie D., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresný úradom Skalica, katastrálnym odborom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, každej patrí podiel 1 z celku, a to rodinný dom so súpisným Č. XXX, na parcele č. XXX/X vrátane súčastí a príslušenstva, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, druh zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 parcelného č. XXX/X, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, druh záhrady, vo výmere XXXX m2, parcelné číslo XXX/X a pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ druh záhrady vo výmere X m2 parcelné číslo XXXX/X. V žalobe je opísaný spôsob, akým došlo k uzatvoreniu záložnej zmluvy tak, Ž. A. P. spolu s K. H. C. R. H.Í. odviezli žalobkyne G. L., kde žalobkyne podpísali u notára záložnú zmluvu, a to „všade tak, kde im A. P. povedal“. Žalobkyne v tom čase nevedeli čo podpisujú, neboli si vôbec vedomé toho, aké povinnosti na seba berú a s kými následkami. Mali v čase podpisu záložnej zmluvy len vedomosť, že ide o akési papiere z banky, na prvej strane videli meno A. P. a že mu pomôžu s peniazmi. A. P. záväzok voči žalovanej prestal splácať po 11 splátkach a žalovaná vyhlásila 11.3.2014 predčasnú splatnosť celého úveru vo výške 52.524,61-eur. Dlžník na výzvu žalovanej neplnil v lehote 10 dní a žalovaná pristúpila k uspokojeniu pohľadávky realizáciou záložného práva, predajom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň dobrovoľnou dražbou. Žalovaná si vybrala na konanie dražobnú spoločnosť, ktorá vzhľadom na začatie trestného stíhania proti A. P. ukončila dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň a vrátila návrh na vykonanie dražby žalovanej. S Oznámením o vykonaní dražby sa oboznámili rodinní príslušníci žalobkýň a na ich naliehanie žalobkyne podali dňa 21.10.2014 na Okresnej prokuratúre Skalica trestné oznámenie pre skutočnosti, nasvedčujúce možnému trestnému činu podvodu zo strany A. P.. Žalobkyne poukázali na to, že ním boli oklamané, uvedené do omylu, neboli si vedomé toho čo podpísali, nechápu čo sa deje a aké dôsledku má pre nich uzatvorenie záložnej zmluvy. V návrhu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a nariadenie predbežného opatrenia poukázali žalobkyne na začatie trestného konania vo veci zločinu podvodu, veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Skalici, veci vedenej pod ČV: S.-XXX/VYS-R.-XXXX, kde bol z trestného činu obvinený A. P. pre zločin podvodu, ktorého sa mal dopustiť na v uznesení uvedenom skutkovom základe. Žalobkyne poukázali na odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k obom žalobkyniam, odcitujúc v žalobe z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľom: „Z osobného styku s poškodenými počas ich výsluchu som zistil, že tieto sú na veľmi nízkej rozumovej úrovni, o čom svedčí aj tá skutočnosť podľa výpovede H. E., že ukončila iba základné školské vzdelanie a Ľ.N. E. základné školské vzdelanie v osobitnej škole. Nevedia opísať podstatné skutkové okolnosti, za akých okolností pristúpili k úveru ako záložcovia, nerozumejú otázkam kladeným najjednoduchším spôsobom, doteraz nechápu situáciu, aké povinnosti a následky vyplývajú pre nich zo záložnej zmluvy v prípade neplatenia úveru, ani k čomu sa vôbec zaviazali. Samotnú dražbu vnímajú ako pomoc. Na základe toho som aj bez znaleckého skúmania na základe toho vnútorného presvedčenia, že poškodené je veľmi ľahko uviesť do omylu alebo využiť ich omyl, pretože k tomu zo strany páchateľa nie je treba vyvinúť väčšie úsilie napríklad presviedčaním, utvrdzovaním a pod. Vzhľadom k ich rozumovej úrovni majú doslova predispozíciu stať sa obeťami trestného činu podvodným konaním. Som presvedčený, že A. P. využil práve tejto ich rozumovej úrovne a dôvery s vedomím, že záväzok si plniť nebude. Za účelom získania úveru ich preto požiadal, o jeho zabezpečenie s jednoduchým utvrdením, že sa nemajú čoho báť, hoci musel vedieť, že úver vzhľadom k jeho nestabilným príjmom a zadlženosti nebude schopný splácať. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že o zabezpečenie úveru požiadal práve tieto osoby“. Žalobkyne uviedli, že počas trestného stíhania bolo uznesením vyšetrovateľa dňa 22.9.2015 nariadenie znalecké dokazovanie. Poukázali v žalobe na závery psychologického vyšetrenia žalobkýň znalcom z odboru psychológia dospelých, odvetvie klinická psychológia dospelých, podľa ktorého žalobkyne majú intelekt v pásme subnormy, teda v pásme medzi podpriemerom a ľahkou mentálnou retardáciou, žalobkyňa 1/ má IQ 79 a žalobkyňa 2/ v hodnote 71, rovnako ako pamäť, následkom čoho žalobkyne nemohli v komplexnosti chápať význam a zmysel uzatvorenia záložnej zmluvy. Obvinený v prípravnom konaní dňa 1.4.2016 uzatvoril s prokurátorom

dohodu o priznaní viny a prijatí trestu, priznal spáchanie skutku, uznal vinu. Dohoda nebola schválená súdom. Žalobkyne pri podaní žaloby poukázali na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. a určenia, že na základe uvedeného v žalobe je záložná zmluva neplatná. Naliehavý právny záujem na určení zdôvodnili absolútnou neplatnosťou záložnej zmluvy, uzatvorenej so žalovanou. Odcitovali ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon uzatvorenia záložnej zmluvy neurobili slobodne a vážne, tu poukázali na odôvodnenie znaleckého posudku, vypracovaného v trestnom konaní. Osoby žalobkýň sú osobami s hraničiacou duševnou zaostalosťou blížiacou sa až k hranici ľahkej mentálnej retardácii u žalobkyne 2/, ktoré vzhľadom na úroveň ich poznávacích funkcií nemohli a ani nemôžu chápať význam komplikovaných civilnoprávnych inštitútov. Zo znaleckého posudku sa v žalobe uvádza, že žalobkyne majú zvýraznené rysy osobnosti v zmysle sociálnej nezrelosti, redukované sociálne zručnosti, sociálnu naivitu, snahu kompenzovať svoje sociálne znevýhodnenie prosociálnymi aktivitami bez ohľadu na dopad voči vlastnej osobe. V interpersonálnych otázkach dominujú u nich naivné očakávania.. Žalobkyne majú významný sklon k zvýšenej manipulovateľnosti a sugestivite. Znalec zodpovedal otázku vyšetrovateľa, že pri uzatváraní zmluvy u žalobkýň nemožno hovoriť o ich dobromyseľnosti, žalobkyne majú tendenciu výrazne zjednodušovať situáciu, čo je ich ochranou pred zlyhávaním pri riešení situácie v plnej komplexnosti. Takto dochádza k prehliadaniu rôznych významných faktorov, ako napríklad explicitnému vyjadreniu straty obydlia. . Podľa znalca žalobkyne neboli schopné pre nenaplnenie ich informovanosti, potrebnej ku kvalifikovanému podpisu zmluvy, zmluvu v jej podobe v plnom rozsahu chápať. V žalobe sa opäť s poukazom na znalecký posudok uvádza, že žalobkyne sú duševne zaostalé, pri dospelej osoby ak je IQ 50-60 je mentálny vek od 9-12 rokov, majú významne obmedzené poznávacie funkcie, pri ostatných zistenia znalca z vyšetrenia je v žalobe vyvodený záver, že žalobkyne neboli pri uzatváraní záložnej zmluvy so žalovanou slobodné pri svojej vôli, neboli uzrozumené s tým, čo podpisujú a s akým následkom pre ne. Žalobkyne preto neboli spôsobilé na platné uzatvorenie záložnej zmluvy. Neboli dobrovoľné vo svojej vôli najmä vo vzťahu k samotnému uzatvoreniu záložnej zmluvy, nakoľko záložnú zmluvu podpísali bez akéhokoľvek porozumenia jej zmyslu, významu a pochopenia následkov, podpísali zmluvu len z dôvodu, aby A. P. „pomohli“. Prejav vôle - uzatvorenie záložnej zmluvy preto nepremietal či skutočnú vôľu spočívajúcu v poskytnutí len bližšie nešpecifikovanej pomoci A. P., ale skôr z dôvodov podľa znaleckého posudku kopírovala vôľu A. P.. Na základe uvedených skutkových okolností právny úkon žalobkýň trpí nedostatkom vôle a vážnosti, na žalobkyne bol vyvinutý nedovolený psychický nátlak zo strany A. P., spočívajúci v zneužití duševnej zaostalosti žalobkýň. S využitím osobnostných rysov žalobkýň, zistených znalcom, nízkym intelektom žalobkýň a s prítomnosťou žalobkyniam známych osôb A. P. dosiahol psychickou manipuláciou so žalobkyňa podpísanie zmluvy. Záložná zmluva je z týchto dôvodov absolútne neplatná pre nedostatok slobodnej vôle a vážnosti na strane žalobkýň. Žalobkyne poukázali na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. U žalobkýň ide o hraničnú duševnú zaostalosť. Pre záver o neplatnosti právneho úkonu žalobkýň v zmysle § 38 ods. 1 chýbala vôľová - ovládacia schopnosť a nebola prítomná ani rozumová - rozpoznávacia zložka. Preto je právny úkon žalobkýň neplatný aj podľa tohto ustanovenia, lebo žalobkyne konali v duševnej poruche, pre ktorú nedokázali posúdiť následky svojho konania v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 OZ. Žalobkyne preto v zmysle § 37 ods. 1 aj § 38 ods. 2 považovali záložnú zmluvu za neplatnú. 3. Súd uznesením č.k. 3C/105/2016 - 90 zo dňa 30. júna 2016 vyhovel návrhu žalobkýň a nariadil predbežné opatrenie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2016. 4. Žalobkyne na žalobe trvali. Oznámili súdu prostredníctvom svojho splnomocnenca na pojednávaní, že A. P. zomrel. Skutočnosť im bola oznámená z trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 6T/52/2016. 5. Žalovaná dala k veci ústne vyjadrenie v tom význame, že v čase, keď došlo k podpisu záložnej zmluvy nemala vedomosť o tom, či boli alebo neboli obe žalobkyne v takom duševnom stave, ktorý mohol spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy a nepozná okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu záložnej zmluvy zo strany žalobkýň, či bol alebo nebol ich prejav vôle slobodný a vážny. Žalovaná považuje záložnú zmluvu, keďže nedisponovala v čase vzniku záložnej zmluvy žiadnymi vedomosťami, či z pohľadu prejavu vôle žalobkýň môže alebo nemôže byť záložná zmluva platná, zmluvu o záložnom práve za platnú. Ponechala na úvahe súdu, či došlo zo strany žalobkýň k platnému alebo neplatnému právnemu úkonu. Záložná zmluva bola účinne vložená do katastra nehnuteľností.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Spor medzi stranami bol v tom, či je alebo nie je platná záložná zmluva zo dňa 29.6.2011, podpísaná žalobkyňami, vystupujúcimi na strane záložných dlžníkov a na strane záložného veriteľa vystupujúcou

žalovanou. Medzi stranami neboli sporné tvrdenia o uzavretí zmluvy o OTP Americkej hypotéke zo dňa 29.6.2011, ani o podpísaní záložnej zmluvy z rovnakého dňa medzi žalobkyňami a žalovanou.

8. Na riadne predvolané pojednávanie sa dostavil splnomocnenec žalobkýň, žalobkyne predvolávané neboli. Riadne predvolaná žalovaná sa v poradí na druhé pojednávanie nedostavila, z neprítomnosti sa ospravedlnila. Súhlasila konať v jej neprítomnosti. V súlade s § 180 C.s.p. súd rozhodol, že konanie prebehne bez prítomnosti žalovanej na pojednávaní.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, s vyjadrením žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zmluvou o OTP Americkej hypotéke, so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, s Listom vlastníctva č. XXXX pre obec D. a katastrálne územie D., R. rozhodnutím správy katastra, s fotokópiami doručeniek, s výzvou na zaplatenie záväzku adresovanú A. P., s výzvou žalovanej a vyhlásením úveru za predčasne splatný, s oznámením o dobrovoľnej dražbe, s oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby so zápisnicou o podaní trestného oznámenia, s uznesením Okresného riaditeľstva J. Č.:S.-XXX/VYS-R.-XXXX B. 28.7.2015, so znaleckým psychologickým posudkom č. 85/2015, s dohodou o vine a treste zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/52/2016 a zistil tento skutkový stav veci:

10. Účastníkmi Zmluvy o OTP Americkej hypotéke boli na strane veriteľa žalovaná a na strane dlžníka A. P., nacionále dlžníka sú rovnaké ako uvádzali žalobkyne v žalobe. Žalovaná sa zaviazala dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 48.000,-eur s úrokom. Pohľadávku sa zaviazal dlžník zabezpečiť záložným právom na nehnuteľnosť, konkrétne rodinným domom a ostatnými nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX a patriacich žalobkyniam, spoluvlastníčkam nehnuteľností každej v podiele 1. Pri podstatnom porušení povinností podľa tejto zmluvy bola banka okrem iného uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru, vyhlásiť úver za predčasne splatný vrátane úrokov a poplatkov pred termínom splatnosti, účtovať úroky z omeškania, realizovať iné oprávnenia vyplývajúce zo zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky zo zmluvy o úvere. Dlžník mal povinnosť vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a poplatkami a príslušenstvom najneskôr do kalendárnych 10 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. Za porušenie zmluvných povinností dlžníka sa podľa zmluvy považuje neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti. Žalovaná ( podľa zmluvy o hypotéke banka) môže postupovať pri uspokojení svojich pohľadávok pri porušení povinností dlžníka podľa zmluvy aj vtedy, ak dlžník zomrie. 11. Zmluvnými stranami zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sú žalovaná - záložný veriteľ a obe žalobkyne - záložcovia. Zmluvou sa zabezpečujú pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 29.6.2011 medzi žalovanou a dlžníkom A. P., ide o zmluvu, opísanú v predchádzajúcom bode rozsudku, kde posledná splátka je splatná 28.6.2031. Záložným právom sa podľa zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečuje pohľadávka žalovanej na splatenie úveru podľa zmluvy o úvere a príslušenstva, zmluvné strany zriaďujú záložné právo pre záložného veriteľa k zálohu, ktorým je rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele č. XXX/X vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, číslo XXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ číslo XXX/X, druh: záhrady, vo výmere X XXX m2, a pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X, druh: záhrady, vo výmere X m2, Záložca vyhlasuje, že je vlastníkom zálohu a že jeho zmluvná voľnosť a právo nakladať so zálohom nie sú obmedzené. V prípade neplnenia zabezpečenej pohľadávky riadne a včas je dané právo žalovanej začať výkon záložného práva, v rámci výkonu práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe., priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov, napríklad v exekučnom konaní. V zmluve sú uvedené ďalšie práva a povinnosti strán. Zmluva sa uzatvára na dobu trvania záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy, záložné právo zanikne splatením zabezpečovanej pohľadávky. Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Podľa zmluvy zmluvu si strany prečítali, vyhlasujú, že sú spôsobilé na právne úkony, že zmluvu podpisujú slobodne, vážne, bez nátlaku a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ju robili neplatnou. Na znak súhlasu pripájajú podpisy osôb oprávnených za ne konať. Na každej jednej strane zmluvy sú podpisy každej zo žalobkýň, zmluva je datovaná dňom 29.6.2011 a tiež pri označení záložca v I. rade a záložca v II. rade sú vlastnoručne uvedené priezviská a mená žalobkýň. Zmluva o zriadení záložného práva má číslo B. F. Ú. Č.. XXX/ XXXX/XXSU.

12. Podľa rozhodnutia Správy katastra Skalica číslo vkladu V XXXX/XX bol povolený vklad záložného práva do katastra v prospech žalovanej. V rozhodnutí išlo o totožné nehnuteľnosti žalobkýň ako boli uvedené v zmluve o zriadení záložného práva a zapísaných na meno žalobkýň na LV č. XXXX pre S. D., katastrálne územie D.. Podľa tohto listu vlastníctva sa poznamenáva začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovanou na tieto nehnuteľnosti, vlastníctvo k nim je zapísané na mená žalobkýň.

13. Súd po oboznámení sa s ostatnými listinnými dôkazmi, a to výzvou žalovanej na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti, adresovanej dlžníkovi A. P. zo dňa 12.2.2014, s fotokópiami doručeniek výzvou žalovanej, vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.3.2014 adresovaných dlžníkovi a žalobkyniam, s fotokópiami poštových doručeniek k listine patriacich a podpísaných žalobkyňami z ich obsahu zistil, že potvrdzujú tvrdenia žalobkýň v žalobe o tej skutočnosti, že dlžník žalovanej A. P. úver nesplácal, došlo k predčasnej splatnosti úveru a k oznámeniu o výkone záložného práva žalovanou. Z oboznámeného sa súdom s Oznámením o dobrovoľnej dražbe, s oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby súd zistil, že obsah zodpovedá tvrdeniam žalobkýň v žalobe.

14. So žalobkyňami bola na Okresnej prokuratúre Skalica pod XPn /.-X v Skalici dňa 21.10.2014 spísaná Zápisnica o podaní trestného oznámenia, za obe žalobkyne - oznamovateľky ako poškodené ich podávala žalobkyňa 1/. Uviedla skutočnosti ako v žalobe, týkajúce sa zoznámenia sa R. A. P., ktorý ju požiadal, aby mu ručila, lebo si chcel vziať úver, sľuboval, že ho bude platiť a o dom neprídu. Preto so sestrou s týmto súhlasili. Boli s ním Y. L. v roku 2011, kde im dal podpísať nejaké listiny, oznamovateľky nevedeli, čo to sú za listiny a tieto podpísali dobrovoľne., avšak pred nimi ich iba prelistovali, nevedeli, čo podpisujú. Došli im z banky papiere, že P. neplatil a išlo o výzvy, aby platili oni. Na výzvy nereagovali. Prišiel J. R., oznámil im, že dom oznamovateliek po rodičoch bude predmetom dražby, s čím nesúhlasia, lebo prídu o dom. Cítia sa podvedené, lebo ich p. P. oklamal takým spôsobom a využil ich neskúsenosť, lebo nemajú s takýmito vecami skúsenosti, nerozumejú im. Žalobkyňa 1/ uviedla v oznámení, že nedokončila učňovku, nezvládala učivo v odbore obrábač kovov. Žalobkyňa 2/ chodila G. R. do pomocnej školy, lebo mala problémy s učením. Podľa oznámenia p. P. ich oklamal, lebo im dal podpísať niečo, oznamovateľky však nevedia presne čo. Podpisovali niečo Y. L., ale boli aj u X. Y. R..

15. Podľa zápisníc o výsluchu svedka poškodeného z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odboru kriminálnej polície, Skalica Č.: S. - XXX/VYS - R.-XXXX obe žalobkyne boli ako poškodené vyšetrovateľom vypočuté k okolnostiam predchádzajúcim daniu podpisu na záložnú zmluvu. Žalobkyne ako súd zistil, na otázky odpovedali vyšetrovateľovi veľmi stručne, jednou vetou a ich odpovede k zisteniu, či mohol byť spáchaný zločin podvodu v súvislosti s okolnosťami predchádzajúcimi uzavretím záložnej zmluvy boli „neviem“, aj k tomu, či rozumejú následkom pre ne plynúcim zo záložnej zmluvy. Poškodené v konaní splnomocnili na svoje zastupovanie H. P., narodenú XXXX, bytom v L.. Zo zápisnice z jej výsluchu, konanom dňa 14.12.2015 súd zistil, že v trestnej veci A. P., stíhaného za zločin podvodu uviedla ako príbuzenský vzťah sestier E., že ide o netere jej manžela a je s nimi v príbuzenskom pomere. Pozná menované zhruba 30 rokov, vie s nimi komunikovať, pred cudzími ľuďmi a úradmi sa hanbia. V minulosti už Ľ. E. urobila takú hlúposť, že dala do zálohu rodinný dom sestier, ručila nejakej svojej kamarátke za úver, ktorý nebol splácaný, banka dlh uplatňovala N. Ľ.. O tom, že je na rodinný dom zriadené záložné právo sa zástupkyňa dozvedela z Katasterporálu , ktorý občas kontrolovala práve z dôvodu, že už raz ním malo byť ručené. Tak prišla na to, že sestry dom založili. Sestry jej osobe vysvetlili, že oni nič nikomu nepodpisovali, žeby zakladali svoj dom. Podľa zástupkyne H. E. jej povedala, že to podpísala preto, Ž. A. P. bol jej šéf, Ľ.C. E. podpísala preto, lebo jej P. povedal, že to musí podpísať. Obe jej uviedli, že keby vedeli, že zakladajú dom, nikdy by nepodpísali, čomu zástupkyňa verila, pretože rodičovský dom by nikdy nezaložili. Zástupkyňa vyjadrila svoj názor, že tak ako pozná netere, ako pozná ich rozumovú vyspelosť, osobné pomery a vlastnosti, že ich niekto oklamal, podviedol a využil ich naivitu, resp. rozumovú zaostalosť, lebo sú naozaj rozumovo niekde inde. Podľa zástupkyne každý kto s nimi príde do styku musí pochopiť, že nie sú schopné niečo také si vymyslieť, aby to malo logiku, toho oni schopné nie sú. Pri styku s nimi každý musí pochopiť, že nevedia ani logicky hovoriť, pretože nechápu zmysel otázok, preto sa im to stalo. Sama zástupkyňa pracovala v bankovníctve, nie u žalovanej.

16. Súd zistil, že podľa rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/197/2008-91 zo dňa 2.6.2009, potvrdeného rozsudkom odvolacieho súdu Ľ. E. bola jednou z ručiteliek za nesplácaný úver a titulom ručenia bola tiež zaviazaná pre prípad nesplácania dlhu plniť banke odlišnej od žalovanej.

17. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odboru kriminálnej polície, Skalica Č.: S.-XXX/ VYS-R.-XXXX zo dňa 28.7.2015 sa začalo stíhanie A. P. ako obvineného zo zločinu podvodu, podľa odôvodneného záveru že obvinený prestal splácať úver a ďalšiu jeho ťarchu ponechal na záložcov, v civilnom sporovom konaní ide o žalobkyne, banka pristúpila k uspokojeniu pohľadávky realizáciou záložného práva na nehnuteľnostiach, čím poškodeným H. E. C. Ľ. E. spôsobil škodu v minimálnej výške 52.524,61-eur vyčíslenú OTP Banka Slovensko a.s. k 11.3.2014. V časti uznesenia je zdôvodnenie vyšetrovateľa ako žalobkyne odcitovali v žalobe a je uvedené v bode 2. rozsudku.

18. Znalecký psychologický posudok č. 85/2015 bol vypracovaný na žiadosť zadávateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, odboru kriminálnej polície, Štúrova 2, Skalica. Posudok vypracoval K.. H.. G. F., J.., klinický psychológ, znalec zapísaný v zozname MS SR pod EČ XXXXXX z oboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality dňa 21.10.2015 v Bratislave na poškodené - žalobkyne. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalec zodpovedal otázky položené vyšetrovateľom k veci ČVS: S. -XXX/VYS-R.-XXXX. Posudok je znalcom vypracovaný na základe osobného vyšetrenia žalobkýň, ktorým boli kladené otázky ohľadom skutočností, predchádzajúcich daniu ich podpisu na záložnú zmluvu a okolností za akých dali podpis na zmluvu. Po oboznámení sa odpoveďami žalobkyne 2/ táto vedela vysvetliť význam ručenia, že môžu prísť o „barák“. Nevedela vysvetliť ručenie v tom zmysle, kedy banka pristúpi k využitiu záložného práva - ručenia, ani to, prečo banka pristúpila k realizácii záložného práva, nevedela vysvetliť, k akému porušeniu došlo, že banka zobrala dom, ani čo sa deje s domom žalobkýň. Čo podpisovali u notára žalobkyňa 2/ tak isto nevedela vysvetliť. Vedela, že žalobkyne idú ručiť za J. A. P., ale čo podpísali uviesť nevedela, na listinách videla iba OTP. Žalobkyňa 2/ zodpovedala, že vie, že u notára Y. L. založili dom na pôžičku. Žalobkyňa 1/ uviedla v odpovedi na otázku, akú pomoc žiadal od nej A. P. žiadal, že chcel peniaze z banky, nevedela koľko, koľko nevedela. P. S.d nich nežiadal nič, len vedel, že je dobrá a že mu pomôže. Boli dva krát u notára v L., nevie, čo podpísali, ale P. im vysvetlil, že o dom neprídu. Nevedela, že môžu prísť o dom. Uisťoval ich, že o dom neprídu. Žalobkyňa 1/ sa vyjadrila znalcovi, že zistila, že založili dom v prospech banky až keď im začali domov chodiť nejaké listy. Na otázku, či vedela čo v L. podpisovala, že založila dom v súvislosti s úverom bola odpoveď žalobkyne 1/ taká, že videla na tých listoch nadpis OTP. Vedela, že ide P.i ručiť za pôžičku. To, že založili dom dovtedy, než im prišla prvá výzva z banky nevedeli, nevedeli že ručia vlastným domom. Dozvedeli sa o tom, že môžu prísť o dom až z výzvy banky. Podľa znalca H. E. C. Ľ. E. bez ohľadu na to, či vedeli alebo nevedeli, akú zmluvu podpisujú tak konali s vedomím prísľubu „o dom nemôžu prísť“, toto vyjadrenie pri zistení hodnôt ich IQ a pamäti ( tieto sú zhodné s tými hodnotami, ktoré sú z tohto znaleckého posudku uvedené v žalobe) vyhodnotenom znalcom toto vyjadrenie bolo to, čomu rozumeli a teda verili. Podľa toto je primerané stavu poznávacích funkcií a stavu osobnostnej zrelosti. Motív „pomôcť“ , ako to poškodené nazývajú je z psychologického hľadiska kompenzačná snaha vo vzťahu k vlastnej sociálnej insufuciencii, vytláčajúcej ich na okraj spoločnosti pri deficite sociálnych potrieb, vrátane emočných nárokov na sociálnu interakciu. Vo vzťahu k záložnej zmluve podľa je po vyšetrení poškodených vyvodené, že pri stave poznávacích funkcií žalobkýň s ohľadom na nízku kvalitu analytickou - syntetických mechanizmov myslenia a nízku schopnosť abstrakcie, pri nízkej schopnosti spätného dekódovania abstraktných pojmov do podmienok zmluvy, prijateľných pre mentálnu kapacitu žalobkýň nie je pravdepodobné, aby dokázali žalobkyne záložnú zmluvu pochopiť v takom rozsahu, aby si uvedomili riziko, ktoré so sebou nesie v špecifických podmienkach platnosti zmluvy. Intelektové schopnosti znalec zhodnotil tak, že ide u oboch poškodených o subnormný intelekt v pásme medzi podpriemerom a ľahkou mentálnou retardáciou, pričom ani u jednej nedosahuje pásmo ľahkej mentálne retardácie (debility). U žalovanej 1/ podľa znalca bol na pristúpenie k záväzku motivačný vplyv výkon jej zamestnania - upratovanie vo vzťahu k zamestnávateľovi A. P.. Vo vzťahu k Ľ. E. ide o prenos vzťahu sestry, medzi ktorými je silná väzba na úrovni vzájomnej závislosti, zásadný vplyv na posilnenie motivácie k pristúpeniu k záväzku podľa znalca mala stimulačná aktivita K. H. vo väzbe na svoju G. R., smerujúca k „pomoci“ P.. Podľa znalca manipulácia zo strany A.. P. bola úspešná a viedla k cieľu - podpisu záložnej zmluvy. Podľa obe poškodené majú významný sklon k zvýšenej manipulovateľnosti a sugestibilite. Objektívnu realitu vnímajú poškodené zjednodušene, lebo komplikovanejšie ju s ohľadom na deficit poznávacích schopností vnímať nedokážu. K otázke miery dobrovoľnosti, súhlasu poškodených H. a Ľ. E. znalec urobil záver, že vzhľadom k relatívnej zložitosti úkonov, ktoré sú pravdepodobne vo svojej komplexnosti nadlimitné vo vzťahu k stavu poznávacích funkcií u poškodených nie je možné hovoriť o dobrovoľnosti vo vzťahu k uzatvoreniu záložnej zmluvy z dôvodu, že poškodené majú z psychologického hľadiska tendenciu významne zjednodušovať situáciu, čo je ich obranou pred zlyhávaním pri riešení situácie v plnej komplexnosti. Dochádza preto u nich k prehliadaniu rôznych významných faktov ako napríklad explicitnému vyjadreniu straty obydlia (baráku).

Keby bolo vyšetreným primerane ich poznávacím schopnostiam vysvetlené, že v dôsledku podpisu záložnej zmluvy môžu prísť o vlastníctvo k domu, podľa znalca by pravdepodobne s oveľa nižšou pravdepodobnosťou vstúpili do tohto úkonu. Nie je pravdepodobné, žeby žalobkyne boli donútené k aktu !podpisu! napríklad fyzickým násilím alebo psychickým vydieraním, ale je pravdepodobné, že nedošlo k naplneniu ich informovanosti, potrebnej ku kvalifikovanému podpisu zmluvy, ktorú v jej podobe nie sú schopné chápať. V plnom rozsahu. Poškodené rozumejú podstate záložnej zmluvy vo vzťahu k hypotéke značne zjednodušenej a skreslenej variante. Z vyšetrenia podľa záveru znalca nevyplynulo ich jednoznačné pochopenie rizika k tomu, že ak A. P. prestane platiť je ohrozené ich vlastníctvo domu. Znalec k otázke, či je potrebné skúmať duševný stav H. C. Ľ. E. psychiatrami na zistenie, či vedeli správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti v čase spáchania skutku zodpovedal, že to nepovažuje za potrebné pre nezistenie znakov, údajov z ním vykonaného vyšetrenia poškodených.

19. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: § 1 ods. 2 občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony., § 2 ods. 1 občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. 25. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 151jods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

28. Súd pri rozhodnutí o žalobe vychádzal z toho, že žalobkyne v podstate tvrdili, že treba ochrániť v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka ich majetkové právo, majúce vzniknúť v súkromnoprávnom vzťahu z dvojstranného právneho úkonu, a to záložnej zmluvy zo dňa 29.6.2011, v ktorej vystupovali vo vzťahu k žalovanej a jej pohľadávky voči dlžníkovi A. P.. Na ochranu majetkového práva podali určovaciu žalobu, v čase podania možnú podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 1.7.2016 tiež prípustnú, pretože sa domáhali určenia právnej skutočnosti - absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyne v čase podania mali naliehavý právny

záujem na určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy, pretože bez požadovaného určenia, že záložná zmluva zo dňa 29.6.2011 je neplatná by bolo vlastnícke právo žalobkýň k nehnuteľnostiam, preukázané listom vlastníctva O.rozené prípadným uspokojením veriteľských práv žalovanej spôsobmi, zistenými zo záložnej zmluvy, patriacej k Zmluve o optamerickej hypotéke č. XXX/ XXXX/XXSu zo dňa 29.6.2011 na pohľadávku žalovanej voči jej dlžníkovi A. P., v zmysle tých zákonom prípustných spôsobov, ktoré sčasti súd uviedol v bode 11. rozsudku, navyše pokiaľ sú zistil z veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/52/2016, kde bola prokurátorom predložená dohoda o vine a treste A. P., dlžníka žalovanej, že dlžník zomrel a aj pre tento prípad mala záložná zmluva zabezpečovať uspokojenie pohľadávky žalovanej právom v prípade neplnenia si povinností dlžníka zo zmluvy o úvere uspokojiť pohľadávku zo zálohu, majetku patriacom žalobkyniam.

29. V ustanovení § 34 je definovaná právna skutočnosť, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik, prípade zrušenie práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník a týka sa aj predmetnej záložnej zmluvy ako to vyplýva z ustanovení uvedených v bodoch 23 a 24 rozsudku a zo záložnej zmluvy, kde mali vzniknúť práva žalovanej ako záložného veriteľa a na druhej strane povinnosti žalobkýň ako záložcov. Právny úkon, čo vyplýva z dikcie zákonného ustanovenia § 34 , je determinovaný a) prejavom vôle, b) zameraním tohto prejavu vôle, c) vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Pre rozhodnutie o žalobe žalobkýň, určenie neplatnosti právneho úkonu, majúceho smerovať k vzniku práv žalovanej a povinností žalobkýň v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa záložnej zmluvy, mal súd v konaní preukázané odpoveďami žalobkýň daných vyšetrovateľovi, ale najmä vyšetrením žalobkýň zhodnoteným v znaleckom psychologickom posudku č. 85/2015, vyšetrených znalcom na to odborne spôsobilým, že u žalobkýň neexistovala vôľa zabezpečiť pohľadávku žalovanej ich rodinným domom. Vôľou žalobkýň, takto to súdu vyplýva aj z výpovede ich zástupkyne pred vyšetrovateľom nebolo vyvolať u žalovanej práva veriteľa a svoju povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky žalovanej z ich majetku, vôbec neuvažovali o dôsledku, že by ich rodinný dom, predmet zálohu, mal byť scudzený na základe záložnej zmluvy. Na základe odborných postupov znalca, uvedených v jeho pri vyšetrení žalobkýň akceptuje súd aj jeho záver, že pre zložitosť právnej úpravy záložnej zmluvy pre žalobkyne z dôvodu u nich znalcom zisteného stavu poznávacích a rozumových schopností, nemožno hovoriť ani o dobrovoľnosti vo vzťahu k uzatvoreniu záložnej zmluvy a žalobkyne neboli schopné pochopiť význam svojho právneho úkonu a potvrdiť ho kvalifikovaným podpisom, hoci sa tento pre záložnú zmluvu, ktorej predmetom je záloh - nehnuteľnosti pre platnosť záložnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka vyžaduje. Pre nedostatok jednej z podstatných zložiek právneho úkonu k vzniku záložnej zmluvy, vôle žalobkýň vyvolať účinky záložnej zmluvy, súd určil, že záložná zmluva je neplatná a súd sa ďalej nezaoberal ostatnými zložkami, determinujúcimi právny úkon, ani možnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ.

30. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia pod následkom chýbania niektorej z náležitostí, je právny úkon neplatný. Pokiaľ súd dospel k záveru, že u žalobkýň chýbala akákoľvek vôľa vyvolať vznik tých práv a povinností, s ktorými Občiansky zákonník spája vznik záložnej zmluvy, niet dôvodu pre nedostatok vôle zaoberať sa ostatnými zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu. Právny význam preto nemá ani tá skutočnosť, že žalobkyne ako konajúce osoby dali podpis na záložnú zmluvu, pretože ak chýbala vôľa žalobkýň vyvolať vznik práv a povinností zo záložnej zmluvy, nemohla byť zhojená neplatnosť právneho úkonu ani podpisom žalobkýň, majúcim potvrdzovať, že je ich vôľou byť zmluvou viazané. Podstatou zložkou právneho úkonu, vyžadovanej v § 34 je vôľa , ak táto na strane žalobkýň chýbala, súd podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyvodil, že ide o rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom, a to ustanovením § 34 a pre rozpor s obsahom zákona určil, že záložná zmluva je neplatná.

31. Podľa Občianskeho zákonníka a iných osobitných úprav záložné právo môže vzniknúť, pokiaľ sa týka predmetu zálohu, ktorým je nehnuteľnosť ako je tomu v predmetnej záložnej zmluve ( viď § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka) zápisom do katastra nehnuteľností. Z dôvodu, že právny úkon žalobkýň je neplatný, záložná zmluva v dôsledku jeho neplatnosti nevznikla, nie je pre vec sporových strán ani právne významné zaoberať sa v odôvodnení rozsudku dôkazmi ako sú rozhodnutie správy katastra o vklade záložného práva v prospech žalovanej, pretože neplatná zmluva nemôže vyvolať účinky predpokladané rozhodnutím tohto orgánu štátnej správy. Pre záver súdu o neplatnosti záložnej zmluvy nehodnotí súd ani výzvy žalovanej na plnenie dlžníkovi, vyhlásenie úveru za predčasne splatný či

oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pretože tieto by mohli mať právny význam pre rozhodnutie o veci iba vtedy, ak by záložná zmluva bola platná.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Žalobkyne boli v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že im súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .