Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csr-6-2016.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csr/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu M. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. I. J. XXX, XXX XX I. A., v konaní zastúpeného JUDr. Veronikou Kováčikovou, advokátkou so sídlom 913 03 Drietoma 707, proti žalovanému L. I., G.. XX. XX. XXXX, K. I. XXXX/X, XXX XX E., v konaní zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 19. 07. 2016 sa domáhal určenia zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol dňa 30. 06. 2016 doručený žalobcovi. Tento rozhodcovský rozsudok vydal Rozhodcovský súd Arbitráž, so sídlom v Martine, na Jilemnického ulici č. 30, pod sp. zn. R131/2014. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 30. 06. 2016 a vykonateľný dňom 03. 07. 2016.
2. Žalobca uviedol, že v zmysle § 41 v spojení s ustanovením § 40 ods.1 písm.a) bodov 1, 3 a 4 zákona č. 244/2002 podáva žalobcu o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že bol zaviazaný na peňažné plnenie v rozsahu 2 498,-- Eur spolu s príslušenstvom právnym titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Žalobca uviedol, že svojou žalobou sa domáha neplatnosti rozhodcovskej doložky a zrušenia rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, pretože rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť v zmysle ustanovení § 40 ods.1 písm.a) bod 1 citovaného zákona tak, že žalobca v konaní pred Rozhodcovským súdom v procesnom postavení ako žalovaný uzatvoril so žalovaným v tomto konaní ako fyzické osoby teda nepodnikatelia kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bola dohodnutá rozhodcovská doložka v zmysle článku 7 ods.1 tejto zmluvy. Žalobca uvádzal, že kúpna zmluva bola koncipovaná výhradne v prospech žalobcu v rozhodcovskom konaní je nevyvážená čo do obsahu zmluvných povinností aj s predmetom zmluvy ako použitej veci.
4. Žalobca uviedol, že pri prvom procesnom úkone v rámci rozhodcovského konania poukázal na toto špecifické postavenie účastníkov rozhodcovského konania s tým, že kúpna zmluva so zakomponovanou rozhodcovskou doložkou preukázateľne neobsahovala prílohu a to Rokovací poriadok a Štatút Rozhodcovského súdu. S uvedenými základnými dokumentmi pre tento druh rozhodnutia nemohol byť
pre ich absenciu žalobca nikdy oboznámený a teda právny úkon nebol urobený určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tejto zmluvy, avšak nebola označená ako rozhodcovská doložka neoddelená od ostatného obsahu a bola začlenená do článku označeného ako Záverečné ustanovenia“ kúpnej zmluvy, teda v rozpore s ustanovením § 4 ods.1 zákona účinného ku dňu 11. 09. 2014.
5. Žalobca uviedol, že návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa domáha z týchto dôvodov: rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovenia § 40 ods.1 písm.a) bod 3 zákona z dôvodu, že žalobca vo všetkých písomnostiach adresovaných rozhodcovskému súdu navrhoval žalobu zamietnuť, alternatívne konanie zastaviť. Zároveň tvrdil, že žalobca oznamoval súdu začatie trestného konania v predmetnej veci, ktoré bolo iniciované žalovaným písomným podaním zo dňa 25. 03. 2015. Žalobca sa ďalej domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanovením § 17, § 21 ods.2, § 38 ods.1 zákona z dôvodov, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže Rozhodcovský súd nedoručil žalobcovi celé znenie znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného T.. B. M. pre účely trestného konania. Zároveň si žalobca ako účastník rozhodcovského konania, ktorý chcel uplatniť námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože o veci nebolo možné rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
6. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok je z toho dôvodu, že rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene a doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení rozhodcovského konania a o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd nerozhodol o návrhu žalobcu a žalovaného rozhodcovským uznesením, kedy nerozhodol o námietke žalobcu v žalobnej odpovedi a doplnenej žalobnej odpovedi, o žiadosti žalovaného v tomto konaní zo dňa 27. 03. 2015, o zmene žaloby zo dňa 05. 10. 2015, napriek vyjadreniu žalobcu zo dňa 19. 10. 2015 a taktiež o námietke nedostatku právomoci na rozhodnutie vo veci samej.
7. Na základe uvedeného potom žalobca navrhol žalobný petit v tom zmysle, že súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Arbitráž, so sídlom v Martine, pod sp. zn. R131/2014 zo dňa 23. 06. 2016, vydaný rozhodcom M.. C. M.. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. Žalobca svoje tvrdenia v konaní preukazoval kúpnou zmluvou na ojazdené auto zo dňa 11. 09. 2014, kedy žalobca v postavení predávajúceho a žalovaný v postavení kupujúceho uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Z. O., Z.: H..
9. Z uvedenej kúpnej zmluvy mal súd ďalej za preukázané, že medzi stranami tejto zmluvy došlo k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá na sumu 7 000,-- Eur.
10. Z článku 7 uvedenej zmluvy označenej ako záverečné ustanovenia je zrejmé, že v bode č. 1 tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. výslovne vylučuje predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž s.r.o., so sídlom Martin, IČO: 46 665 145, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku, podľa Rokovacieho poriadku a Štatútu Rozhodcovského súdu.
11. Z rozhodcovského rozsudku označeného pod R131/2014 zo dňa 23. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2016 a vykonateľnosť dňa 03. 07. 2016, mal súd za preukázané, že žalobca v tomto konaní bol zaviazaný zaplatiť žalovanému v tomto konaní sumu 2 498,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 21. 10. 2014 zo sumy 2 498,-- Eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti Rozhodcovský súd žalobu zamietol, keďže žalobca v tomto konaní sa domáhal zaplatenia sumy 4 045,32 Eur.
12. Rozhodcovský súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcovi v rozsahu 202,36 Eur a trovy konania vo výške 107,06 Eur. V prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu na náhradu trov konania zamietnutý.
13. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil ďalej ako listinný dôkaz žalobu o zaplatenie 4 045,32 Eur zo dňa 22. 10. 2014, ktoré podal žalovaný v tomto konaní v právnom postavení navrhovateľa na Stály rozhodcovský súd Arbitráž, so sídlom v Martine. Žalobca ďalej na preukázanie svojich tvrdení preukázal žalobnú odpoveď zo dňa 03. 11. 2014, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03. 11. 2014, zo dňa 19. 11. 2014, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 25. 03. 2015, vyjadrenie zo dňa 19. 10. 2015, 22. 10. 2015 tak, ako na tieto listiny odkazoval v žalobe zo dňa 19. 07. 2016.
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že k námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor uvádza, že takúto námietku považuje za zjavne nedôvodnú, pretože v súvislosti s § 21 ods.2 zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Žalobca napriek tomu počas celého rozhodcovského konania neplatnosť doložky nenamietal, využil právo podať žalobnú odpoveď a niekoľkokrát v rámci rozhodcovského konania sa písomne vyjadroval. Z uvedeného potom žalovaný vyvodzoval, že žalobca sa nemôže v rámci tohto súdneho konania úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu konať vo veci, pričom prvým úkonom žalobcu vo veci bolo jeho vyjadrenie, obsiahnuté v žalobnej odpovedi zo dňa 03. 11. 2014, v ktorej takúto námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nevzniesol. O neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa nezmieňuje, túto nenapáda a neuvádza ani tú skutočnosť, že by rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.
15. Žalobca tak isto namietal, že mu nebol doručený celý znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania. Žalovaný v uvedenej námietke uviedol, že predložil konajúcemu Rozhodcovskému súdu taký znalecký posudok a v takom znení, aký mu bol poskytnutý orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca rovnako ako žalovaný disponovali teda v rámci dokazovania pred Rozhodcovským súdom takým istým znením znaleckého posudku, preto nie je zrejmé, akým spôsobom mala byť porušená zásada rovnosti účastníkov tohto konania. Žalovaný tak isto namietal, že pokiaľ žalobca vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodovať v uvedenej veci pre začaté trestné konanie, táto námietka je nedôvodná, pretože trestné konanie a občianskoprávny nárok sú odlišné konania, v rámci ktorých sú posudzované a skúmané rozdielne skutočnosti z pohľadu dvoch rôznych sfér právneho poriadku. Preto prebiehajúce trestné konanie nemohlo byť v zásade takým, ktoré by ovplyvnilo civilnoprávny nárok vyplývajúci z uzavretej kúpnej zmluvy. Preto je nedôvodná námietka nedostatku právomoci prejednať tento spor v rámci rozhodcovského konania.
16. Zároveň žalovaný uviedol, že Rozhodcovský súd nemá povinnosť rozhodovať uznesením o uvedených skutočnostiach, pričom zo zákona vyplýva, že má len možnosť a v prípade, že by aj nevydal uznesenie, toto nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci v rámci rozhodcovského konania, táto skutočnosť nemôže byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. S právnou aj skutkovou stránkou veci sa vyporiadal vo svojom rozhodnutí Rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci a nesprávne právne posúdenie nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože zákon takúto možnosť nepredpokladá. Z uvedených dôvodov preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
18. V priebehu konania žalobca predložil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín, pod ČVS: ORP-893/1-VYS-TN-2014 zo dňa 14. 07. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 08. 2015, z ktorého vyplynulo, že trestné stíhanie za pokračovací prečin podvodu, na základe oznámenia žalovaného, bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z uvedeného dôvodu potom žalobca upravil odôvodnenie svojej žaloby tak, že pokiaľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci pre rozhodnutie Rozhodcovského súdu v dôsledku prebiehajúceho trestného konania späť s tým, že toto trestné konanie bolo ukončené ešte pred rozhodnutím rozhodcovského súdu a teda takéto rozhodnutie nebolo vydané predčasne.
19. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že deň predtým ako došlo ku kúpe motorového vozidla, ho kontaktoval žalovaný, pričom následne sa teda stretli, došlo k skúšobnej jazde, pričom pôvodná kúpna cena bola určená na sumu 7 500,-- Eur, avšak žalovaný uvádzal, že za sumu 7 000,-- Eur takéto auto odkúpi. Po skúšobnej jazde žalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu má pripravenú a v
čase, kedy si on zobral svoje osobné veci z tohto motorového vozidla, žalovaný tam vpísal údaje do kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že túto kúpnu zmluvu potom dostal na prečítanie, preštudovanie a ohradil sa ohľadne článku, z ktorého vyplývalo, že garantuje, že žiadne diely na tomto motorovom vozidle neboli lakované. Čo sa týka rozhodcovskej doložky tak uviedol, že sa s ňou v minulosti nestretol a nevedel, o čo sa jedná. Následne došlo k podpisu takejto kúpnej zmluvy, pričom žalovaný odišiel. Žalobca ďalej uviedol, že žiadne iné listiny spolu s kúpnou zmluvou ako napr. Štatút či Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu mu predložené neboli. Uviedol, že po podpise kúpnej zmluvy už ďalej sa nezaujímal o túto záležitosť, považoval ju za uzavretú a až následne po určitom období ho oslovil žalovaný s tým, že auto má nejaký problém a na ňom sú vady. Uviedol, že následne sa so žalovaným kontaktoval v čase, kedy vec už bola na Rozhodcovskom súde. Žalobca uviedol, že kúpna zmluva bola klasická, túto si prečítal a ustanovenia ohľadne rozhodcovskej doložky, ktorá bola na konci zmluvy, bola napísaná normálnym písmom s tým však, že k zmluve teda nebol pripojený Štatút ani Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu. Uviedol, že jemu sa nezdalo nič podozrivé v tejto súvislosti a neprikladal tomu dôraz tak, že by mať niečo špeciálne skúmať či študovať v tejto súvislosti.
20. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobca pristavil mu osobné motorové vozidlo s tým, že sa rozprávali o technickom stave tohto motorového vozidla, vykonal skúšobnú jazdu s tým, že sa dohodli na kúpnej cene 7 000,-- Eur. Žalovaný uviedol, že mu následne predložil kúpnu zmluvu, ktorú mal možnosť si preštudovať, nejednalo sa nič na rýchlo, pretože sa jednalo o kúpu motorového vozidla, takže to nebol bežný predaj ako v obchode. Žalobca si takúto zmluvu prečítal, vyjadril s ňou súhlas a následne ju aj podpísal. Žalovaný uviedol, že vyplatil kúpnu cenu a následne sa rozišli. Uviedol, že žalobca žiadne výhrady k textu kúpnej zmluvy nemal. Nemal taktiež žiadne výhrady k rozhodcovskej doložke.
21. Podľa § 54b ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
22. Podľa § 4 ods.1 a 2 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
23. Podľa § 21 ods.2 citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
24. Podľa § 40 ods.1 citovaného zákona, zuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
25. Podľa § 41 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
26. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že v danom prípade je potrebné použiť právny predpis v znení v čase účinnom ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu s poukazom na ustanovenie § 54b zákona č. 244/2002 Z. z., pričom ďalšie prechodné ustanovenia v rámci novelizovaného znenia tohto právneho predpisu zákon č. 244/2002 Z. z. neupravuje.
27. Súd mal v konaní za preukázané, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu na ojazdené auto, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 7 000,-- Eur. Súd mal v konaní za preukázané, že v rámci tejto kúpnej zmluvy v článku 7 nazvanej „Záverečné ustanovenia“ zmluvné strany sa dohodli, že okrem sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. vylučuje, predloženia všetky spory, ktoré vznikli medzi nimi v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 46 665 145. Z uvedeného ustanovenia potom vyplýva, že v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom sa bude konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa Rokovacieho poriadku a Štatútu Rozhodcovského súdu.
28. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsahom kúpnej zmluvy na ojazdené vozidlo tak, ako ju strany sporu uzatvorili dňa 11. 09. 2014 zodpovedá forme ustanovenej v § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že neplatnosť prípadného dojednania rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky nespôsobuje to, že ustanovenie, v ktorom je táto dohoda zakomponovaná, je nazvaná ako „Záverečné ustanovenie“, pretože takúto podmienku zákon nevyžaduje, pričom strany zhodne uviedli, že v rámci procesu uzatvárania tejto zmluvy a rozhodcovskej doložky boli s takýmto ustanovením oboznámené. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že takúto zmluvu si prečítal, s týmto ustanovením dohody ohľadne riešenia sporov formou rozhodcovského konania bol upovedomený, avšak nemal s ním praktickú skúsenosť. Súd ďalej konštatuje, že neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky nespôsobuje ani to, že k zmluve neboli pripojené ďalšie listiny a to Rokovací poriadok a Štatút Rozhodcovského súdu. Predloženie takýchto listín zákon nevyžaduje, a preto nemôže ich absencia spôsobiť neplatnosť rozhodcovskej doložky.
29. Súd zároveň konštatuje, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku skúmal len tie okolnosti, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje rozhodnutie Rozhodcovského súdu aj podľa predpisov hmotného práva. Zákon v danom prípade taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, stanovenie možností domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku na súde, avšak súd v danej súvislosti nevystupuje ako ďalšia inštancia rozhodcovského konania, ktorá by hodnotila rozhodnutie rozhodcovského súdu z hľadiska aplikácie hmotného práva.
30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na to, že námietka nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu v danom prípade zo strany žalobcu nebola platne podaná, pričom takúto námietku výslovne nevyjadril žalobca ani pri prvom úkone vo veci samej a takáto námietka nevyplýva ani z jeho ďalších podaní. Naopak z podaní žalobcu vyplývajú jeho procesné rozhodnutia, v rámci ktorých má Rozhodcovský súd konať po zhodnotení a vykonaní príslušného dokazovania. Aj táto skutočnosť potom spôsobila, že návrh žalobcu vyjadrený v jeho žalobe nemohol byť úspešný.
31. Súd zároveň poukazuje na to, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v § 40 ustanovuje taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou domáhať voči druhému účastníkovi takéhoto konania zrušenia rozhodcovského rozsudku. Tieto dôvody sú ustanovené v § 40 ods.1 písm.a) resp. písm.b) citovaného zákona.
32. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nepreukázal ani jeden z dôvodov, pre ktoré by mohol súd konštatovať, že rozhodcovský rozsudok tak, ako bol vydaný v rámci konania, ktoré bolo napádané touto žalobou, je možné zrušiť pre dôvody v ustanovení § 40 uvádzané. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalobca nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, tak isto v konaní nebolo preukázané, že by takáto rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tak isto v konaní nebolo preukázané, že by týmto rozhodcovským rozsudkom bol rozhodnutý spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, pretože táto bola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy na ojazdené motorové vozidlo. Rozsudok rozhodcovského súdu neprekročil dosah Dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky a rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania.
33. Z týchto dôvodov preto súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a túto v celom rozsahu zamietol z dôvodov vyššie uvedených.
34. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovanému ako strane sporu, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.